Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-22P/83/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa: O. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. G. č. XXX, okres U. a otec - neb. O. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, na návrh starých rodičov: O. M., nar. XX.XX.XXXX a O. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom N. č. XX, N., o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Maloletý O. M. nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov O. M., nar. XX.XX.XXXX a O. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú iba v bežných veciach.

Matka je povinná platiť na výživu maloletého sumu 50 eur mesačne, ktoré výživné je zročné vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, na ktorý sa poskytuje k rukám starých rodičov maloletého.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.06.2015, v spojení s jeho doplnením zo dňa 16.09.2015 navrhovatelia - starí rodičia maloletého O. žiadali o jeho zverenie do ich osobnej starostlivosti s odôvodnením, že otec maloletého - ich syn, ktorému bol zverený maloletý do osobnej starostlivosti (rozhodnutím tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ), zomrel. Pred smrťou žil spolu so synom v domácnosti u navrhovateľov a to od X rokov veku maloletého, kedy ich opustila jeho matka, ktorá sa ani neskôr o syna žiadnym spôsobom nezaujímala, ani raz mu nezatelefonovala cez Vianoce, či nezablahoželala k narodeninám. Na maloletého prispieva sumu 34 eur mesačne skoro pravidelne a žiadali súd, aby ju naďalej zaviazal platiť na výživu dieťaťa a to v sume 150 eur. Po smrti otca maloletý prirodzene zostal v domácnosti navrhovateľov, ktorý sa v rámci svojich možností snažia zabezpečovať jeho výchovu a starostlivosť o všetky jeho potreby.

Na pojednávanie nariadené vo veci na 08.10.2015 sa matka maloletého napriek riadnemu predvolaniu nedostavila a svoju neprítomnosť neospravedlnila. Na výzvu súdu na preukázanie výšky jej príjmov za obdobie posledných 12 mesiacov, ako aj výšky svojich výdavkov, prípadne iných vyživovacích povinností nereagovala predložením listinných dôkazov, iba dňa 25.09.2015 doručila súdu podanie, v ktorom uviedla, že s návrhom navrhovateľov nesúhlasí. Vo svojom podaní uviedla, že starí rodičia nevedeli o dohode medzi ňou a otcom maloletého, mala zakázané akokoľvek kontaktovať syna a jeho otca. Kontaktoval ju výlučne bývalý partner. Priznala, že keď bol syn malý mala problémy s W. a vtedy jej zakázal sa s ním stretávať, čo teraz chápe a synovi nechce ubližovať, avšak na neho každý deň myslí, sleduje internetovú stránku jeho školy a prezerá si jeho fotky. Otec maloletého sa bál jej stretnutia s maloletým a ona sa bojí doposiaľ. So starými rodičmi jej syna sa stretnúť nechce, na výživnom nič nedlží.

Niekoľko rokov žiadne W. neberie, žije s priateľom a ich spoločnými deťmi u jeho rodičov vo veľkom rodinnom dome, sama je na rodičovskej dovolenke s mladšou dcérou I. P., nar. XX.XX.XXXX, staršia dcéra D. P., nar. XX.XX.XXXX chodí už do škôlky vo S. G.. Jej partner - otec maloletých detí pracuje u súkromného podnikateľa v stavebníctve.

Podľa súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci v neprítomnosti matky, ktorej podanie nemohol s poukazom na jeho obsah považovať za riadne ospravedlnenie jej neúčasti na pojednávaní, ale iba za vyjadrenie k návrhu, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, potvrdeniami o ich zdravotnom stave a výške ich príjmu, výpismi z registra trestov, správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo šetrenia v domácnosti navrhovateľov, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, oboznámil sa s obsahom rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. , pričom zistil tento skutkový stav veci:

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. -22 zo dňa 22.11.2006 bol maloletý O. zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že matka bola zaviazaná od 22.11.2006 prispievať na jeho výživu sumou 1.000,- Sk mesačne. Rodičia maloletého, ktorí nikdy neboli manželmi, v tom čase žili v spoločnej domácnosti, avšak matka sa správala nevyrovnane v dôsledku R., v čase podania návrhu syna zanechala otcovi, aby sa o neho postaral, lebo ona mala problémy so závislosťou. Kolízny opatrovník už minulosti vykonával dohľad nad jej najstaršou dcérou U. S., nar. XX.XX.XXXX. Otec v tom čase čerpal rodičovskú dovolenku a poberal rodičovský príspevok spolu s prídavkami na dieťa, matka bolo krátko zamestnaná, rozvedená s ďalšou vyživovacou povinnosťou k maloletej U., ktorá bola v jej osobnej starostlivosti a na ktorú poberala výživné v sume 1.300,- Sk mesačne.

Z výpovedí navrhovateľov súd zistil, že matka maloletého definitívne ukončila spolužitie s jeho otcom asi v roku 2009, od kedy sa s maloletým prestala kontaktovať. Podľa vyjadrenia matky to bolo na základe dohody s jeho otcom, ktorý jej zakázal ich kontaktovať a vzhľadom na jej drogovú závislosť sa bál stretnutia syna s matkou. Otec sa spoločne so synom nasťahoval do domácnosti svojich rodičov, ktorý mu pomáhali so starostlivosťou o maloletého. Otec dňa XX.XX.XXXX za tragických okolností zomrel. Maloletý O. zostal prirodzene v osobnej starostlivosti starých rodičov, keď matka z obáv po tom, čo sa z iných zdrojov dozvedela o smrti bývalého partnera maloletého naďalej priamo nekontaktovala. Podľa jej tvrdení D., žije v súčasnosti v usporiadanom partnerskom zväzku so svojim terajším priateľom v rodinnom dome jeho rodičov, z ich vzťahu pochádzajú dve maloleté deti odkázané na jej osobnú starostlivosť vo veku dva a pol a jeden a trištvrte roka. Jej najstaršia dcéra U. sa v jej starostlivosti aktuálne zjavne nenachádza. Podľa správy kolízneho opatrovníka sa údajne nachádza už viacero rokov v starostlivosti jej otca.

Navrhovateľ bol do júla zamestnaný v spoločnosti F. S. Z., a.s. s priemerným príjmom cca XXX eur netto mesačne. Od augusta 2015 nastúpil do spoločnosti G. Z., v.o.s., kde za prvý odpracovaný mesiac zarobil XXX,XX eur netto. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti G., s.r.o., kde dosahovala priemerný príjem cca XXX eur netto, od marca XXXX je práceneschopná po operácii bedrového kĺbu. Ani jeden zo starých rodičov nemá záznam v registri trestov, obaja sú po zdravotnej stránke fyzicky i psychicky spôsobilí zabezpečovať starostlivosť o dieťa. Starostlivosť o maloletého po smrti syna zabezpečujú spoločne, vzhľadom na určité obmedzenia starej matky v dôsledku práceneschopnosti so školou komunikuje a na rodičovské združenia chodí prevažne starý otec. Zdravotný stav maloletého je dobrý.

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo šetrenia v domácnosti navrhovateľov vyplynulo, že X-izbový byt, ktorý s maloletým užívajú, je v ich osobnom vlastníctve. Byt je kompletne zariadený, udržiavaný v poriadku a čistote. Maloletý má vlastnú izbu, prispôsobenú potrebám školáka, ktorú pôvodne užíval aj so svojim otcom. Maloletý navštevuje 5. ročník ZŠ na N. ulici v N., kde vykazuje dobré výsledky (učí sa na jednotky a dvojky), škola problémy nesignalizuje a tieto neudávajú ani starí rodičia, ktorí po smrti ich syna prirodzene prebrali starostlivosť o vnuka. Uviedli, že matka sa o syna nezaujíma, nekupuje mu žiadne veci a to ani príležitostne (meniny, narodeniny, Vianoce, nástup do školy a pod.), platí iba v zásade riadne súdom určené výživné.

Stará matka vo svojej výpovedi uviedla, že sa sama nemá vedomosť o tom, že by matka maloletému počas asi X rokov, počas ktorých u nich syn s vnukom bývali spoločne čo i len raz zavolala, alebo ho inak kontaktovala. Nezaujímala sa o neho ako matka, čo ju veľmi mrzí, keďže by bola rada a šťastná, ak by vnuk poznal svoju mamu a určite by jej alebo jej matke umožnila, ak by mali záujem o stretnutie s maloletým v prirodzenom napríklad dvojtýždennom intervale.

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. (§ 45 ods. 1 Zákona o rodine). Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu (§ 45 ods. 2 a 3 Zákona o rodine). Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom (§ 46 ods. 1 Zákona o rodine).

Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd (§ 45 ods. 4 Zákona o rodine).

Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 ods. 6 veta prvá a druhá Zákona o rodine).

Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká. Súd pri rozhodovaní určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 ods. 7 a 8 Zákona o rodine). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza zo všeobecných kritérií stanovených v § 62 a 75 a nasl. Zákona o rodine.

V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovatelia - starí rodičia maloletého O. z otcovej strany - majú vytvorené všetky podmienky pre riadnu osobnú starostlivosť o maloletého, ktorú fakticky zabezpečuje od mája XXXX, t.j. po dobu pol roka od smrti ich syna, ktorému aj predtým cca od roku XXXX s výchovou maloletého aktívne pomáhali, nakoľko žili v jednej domácnosti. Maloletý O. je teda u starých rodičov zvyknutý, svoju matku fakticky nepozná, keďže ju nevidel a nekontaktoval sa s ňou od X rokov svojho veku, ktorú skutočnosť fakticky vo svojom vyjadrení k návrhu potvrdila aj sama matka maloletého. Z dôvodu evidentnej absencie citového, resp. akéhokoľvek bližšieho vzťahu maloletého ku svojej matke, ktorá napokon o jeho zverenie do svojej osobnej starostlivosti po smrti jeho otca ani neprejavila záujem, ako najbližší ostatní príbuzní maloletého, s ktorými už doposiaľ žil v spoločnej domácnosti, sú starí rodičia jednoznačne najvhodnejšie osoby z hľadiska kritérií stanovených v ust. § 45 Zákona o rodiny. Obaja sú bezúhonní, podľa lekárskej správy telesne i duševne spôsobilí starať sa o maloletého, pričom túto spôsobilosť doposiaľ už dostatočne osvedčili faktickým výkonom starostlivosti o dieťa po smrti jeho otca maloletého, a teda zaručujú, že budú náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého. Zosúladenie faktického stavu s právnym súd považuje za plne v súlade so záujmami maloletého a to bez ohľadu na matkou prezentovaný formálny nesúhlas s návrhom starých rodičov, ktorý nepodložila žiadnymi relevantnými skutočnosťami, resp. nevzniesla žiadne objektívne výhrady. Návrhu teda súd v plnom rozsahu vyhovel a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého, ktorý aktuálne navštevuje druhý stupeň ZŠ, avšak za zohľadnenia osobných, majetkových a zárobkových schopností matky ako povinnej z vyživovacej povinnosti a sirotského dôchodku, na ktorý má maloletý po smrti svojho otca nárok, dospel súd

k záveru, že primeraný rozsah vyživovacej povinnosti matky voči maloletému, zodpovedajúci jej súčasným schopnostiam a možnostiam za zohľadnenia jej troch ďalších vyživovacích povinností je XX eur mesačne, keď výživné v doterajšom rozsahu 33,19 eur (1.000,- Sk) stanovené v rozhodnutí, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca a ktoré po jeho smrti stratilo účinky, sa javí ako absolútne nezodpovedajúce potrebám výživy maloletého. Súd v tejto súvislosti zohľadňoval predovšetkým odôvodnené potreby maloletého, v zmysle všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka v jej veku a to jednak základných - na stravovanie, ošatenie, hygienu, školské výdavky, cestovné do školy, pomernú časť nákladov na bývanie, poplatky spojené s príležitostnou zdravotnou starostlivosťou, ako aj ďalších, v širšej miere prispievajúcich k rozvoju osobnosti mladého človeka - na kultúru, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, výlety atp. Na strane matky však súd musel vychádzať z jej aktuálnych schopností a možností, obmedzených v súvislosti s rodičovskou dovolenkou a potrebou osobnej starostlivosti o dve deti v útlom veku, ku ktorým má však vyživovaciu povinnosť aj ich otec. Súd tiež musel prihliadať k tomu, že matka sa na výžive maloletého inak než bežným výživným nepodieľa. Zohľadnené bolo aj to, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Výživné je matka povinná poukazovať k rukám starých rodičov. Taktiež súd upriamuje pozornosť účastníkov na právo matky na stretávanie sa s maloletým, keď vzhľadom na odstup času a ňou tvrdený momentálny riadny spôsob života, po prekonaní predchádzajúcich tendencií k nezodpovednosti v dôsledku závislosti na omamných látkach je pravdepodobné, že odpadli dôvody, ktoré v minulosti odôvodňovali zamedzenie styku maloletého s matkou. V prípade, že medzi starými rodičmi a matkou nedôjde k dohode ohľadom styku, ktorý by sa mal začať realizovať veľmi citlivo a postupne tak, aby bola čo najmenej narúšaná psychická pohoda maloletého, má matka právo domáhať sa jeho úpravy súdnou cestou. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.