Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Z30CB/1599/1993

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, pred samosudcom JUDr. Petrom Pospechom, v právnej veci navrhovateľa: U. N., O.. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., zast. JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom, Levická č. 579, Vráble, proti žalovanému: C.. X. X. - Y., F. I., miesto podnikania Štúrová 22, 949 01 Nitra, IČO: 14 108 097, zast. ADVOKÁCIA s.r.o., so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 36 854 107, o zaplatenie sumy 21.217,52 Eur istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu zamieta. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.4.2015 odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. Z-2-30Cb/1599/93-1170 zo dňa 9.1.2014, v spojení s opravným uznesením č.k. Z-2-30Cb/1599/93-1174 zo dňa 15.1.2014 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Krajský súd v Bratislave návrh zamietol rozsudkom č.k. Z-2-30Cb/1599/93-1170 zo dňa 9.1.2014, v spojení s opravným uznesením. O trovách konania nerozhodol s poukazom na to, že o nich rozhodne samostatným uznesením podľa . V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 817 535,52 Sk titulom zaplatenia ceny diela. Krajský súd v konaní zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o dielo, ktorej predmetom a účelom bolo vykonanie prác na stavbe „Rekonštrukcia farmy ošípaných Alekšince“ v rozsahu 2,5 mil. Sk. Vo februári 1993 odporca doručil navrhovateľovi návrh Dodatku č. l. k zmluve o dielo, v ktorom sa mali zmluvné strany dohodnúť na zrušení zmluvy ku dňu 01.01.1993 z dôvodu vykonania nekvalitnej práce, používania nekvalitných materiálov a celkového nedodržiavania technologických postupov zo strany zhotoviteľa. Navrhovateľ tento dodatok nepodpísal a odporcu vyzval na prevzatie vykonaných prác. Keďže zo záveru znaleckého dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vykonal práce v rozsahu 661 834,- Sk, krajský súd rozsudkom zo dňa 19.10.1998 zaviazal odporcu k zaplateniu uvedenej sumy s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % v súlade s čl. V, bod 4, zmluvy o dielo.

Na odvolanie odporcu NS SR uznesením č. k. -404 zo dňa 21.12.1999 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové konanie. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR v konaní nebolo preukázané, ktoré stavebné práce a v akom rozsahu si odporca objednal, ale nesporne za časť vykonaných prác zaplatil a v časti, ktorá je predmetom konania sa bránil tým, že fakturované práce boli vykonané naviac.

Zo stavebného denníka krajský súd zistil, že tento obsahoval všetky práce, za ktoré sa navrhovateľ domáhal zaplatenia žalovanej sumy. V konaní bol vypočutý ako svedok C.. V., ktorý na stavbe pôsobil ako stavebný dozor a ktorý potvrdil, že práce, ktoré boli objednané boli „prenášané na firmu Dynamik“ odporcu, ktorý ich prenášal na navrhovateľa. Aj ďalší svedok C.. X. potvrdil, že stavebný denník sa na

stavbe viedol a keďže zo záverov znaleckého dokazovania, ako aj doplneného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vykonal práce v rozsahu 661 834,- Sk, krajský súd rozsudkom zo dňa 9.10.2006 opätovne zaviazal odporcu k zaplateniu uvedenej sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 %. Na odvolanie odporcu Najvyšší súd SR uznesením č.k. -935 zo dňa 06.12.2007 zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na nové konanie. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR účastníci konania neuzavreli zmluvu o dielo, pretože navrhovateľ nepredložil súpis vykonaných prác potvrdený odporcom a nie je možné určiť, či a ktoré práce uvedené v stavebnom denníku navrhovateľ na základe objednávky vykonal pre odporcu. Taktiež nebolo v konaní preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k dohode o cene diela. Keďže navrhovateľovi nevzniklo právo na peňažné plnenie, bolo potrebné posúdiť uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia na strane odporcu.

V ďalšom konaní Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. Z-2-30Cb/1599/1993-1060 zo dňa 23.3.2011 pripustil zmenu návrhu s tým, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.069,99 Eur istiny spolu s 3% úrokom z omeškania zo sumy 8.069,99 Eur za obdobie od 1.4.1993 do 30.4.1995 a s 22% úrokom z omeškania zo sumy 8.069,99 Eur za obdobie od 1.5.1995 do zaplatenia, sumu 14.377,23 Eur istiny spolu s 3% úrokom z omeškania za obdobie od 14.10.1993 do 30.4.1995 a s 22% úrokom z omeškania zo sumy 14.377,23 Eur za obdobie od 1.5.1995 do zaplatenia. Právna zástupkyňa odporcu k zmenenému návrhu uviedla, že účinky návrhu nastali až dňa 23.3.2011, kedy súd pripustil zmenu návrhu uznesením vyhláseným na pojednávaní a zároveň vzniesla námietku premlčania práva, nakoľko právo navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 22.447,22 Eur je premlčané spolu s príslušenstvom.

Krajský súd zistil, že podľa faktúr malo bezdôvodné obohatenie vzniknúť v rokoch 1992 a 1993, čo znamená, že pri zmenenom návrhu sa premlčalo v rokoch 2002 a 2003. Keďže súd bol povinný prihliadnuť na námietku premlčania práva podľa ust. a , návrh na začatie konania zamietol.

Návrhu právneho zástupcu navrhovateľa na ustanovenie znalca z odboru účtovníctva krajský súd nevyhovel s poukazom na to, že akceptoval vznesenú námietku premlčania uplatnenú v konaní odporcom.

Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.1 zo dňa 16.4.2013 napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

V ďalšom konaní krajský súd ustálil, že predmetom konania nie je záväzkový - právny vzťah založený zmluvou o dielo, nakoľko takýto typ zmluvy podľa názoru Najvyššieho súdu SR nebol uzavretý. Navrhovateľ v konaní menil petit, v roku 2011 zmenou návrhu a písomným podaním zo dňa 7.11.2013, v ktorom došlo k späťvzatiu návrhu v časti istiny a zároveň rozšíreniu žalobného petitu v časti úrokov z omeškania. Súd konštatoval, že jeho úlohou bolo posúdiť nárok navrhovateľa z titulu bezdôvodného obohatenia s tým, že dôkazné bremeno o jeho vzniku spočívalo na navrhovateľovi. Podľa názoru krajského súdu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pretože odporca je subjektom, ktorý hmotný majetok užíva a má z neho prospech. Objekty, ktoré sú výsledkom stavebných prác, bez ohľadu na to kto ich vykonal, užíva PD Alekšince, nakoľko tieto sa nachádzajú v areáli tohto subjektu.

Proti rozsudku krajského súdu, ktorý návrh zamietol, podal odvolanie navrhovateľ, pretože podľa jeho názoru Krajský súd v Bratislave nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolávateľ uviedol, že krajský súd v záhlaví rozsudku uviedol nesprávne označenie odporcu a nesprávny predmet konania, sumu 21.447,22 Eur s prísl. namiesto sumy 21.217,52 Eur s prísl. a v závere rozsudku uviedol nesprávny dátum jeho vydania 9.1.2013, miesto správneho dňa 9.1.2014. Odvolávateľ uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom krajského súdu, ani s jeho odôvodnením a trvá na tom, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy, vyčíslenej znalcom C.. Č.. Podľa písomného vyjadrenia odporcu krajský súd dostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, a preto žiadal rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny a zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd SR ako súd odvolací dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, nakoľko po jeho preskúmaní odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vo veci rozhodol na základe nedostatočne zisteného

skutkového stavu a nezaoberal sa relevantnými tvrdeniami navrhovateľa a odporcu a ani nezaujal k nim žiaden postoj. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva z ust. . Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní malo byť vykonanie dokazovania, či na strane odporcu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor navrhovateľa, pričom sa krajský súd musí zaoberať a následne v odôvodnení svojho rozhodnutia aj vysporiadať s relevantnými argumentmi oboch účastníkov konania. Dôkazné bremeno v sporovom konaní spočíva na navrhovateľovi, ktorý musí na preukázanie svojich tvrdení navrhnúť súdu vykonanie relevantných dôkazov. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie s tým, že je potrebné sa osobitne zamerať na preukázanie bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa tvrdení navrhovateľa malo vzniknúť vykonaním prác podľa fa.č. 02/92 v sume 317.440,52 Sk a osobitne vykonaním prác podľa fa.č. 10/93 v sume 500.095,- Sk. Navrhovateľ tiež musí uviesť a preukázať, aká časť zo sumy 21.217,52 Eur, ktorá zostala predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí sa vzťahuje k fa. č. 02/92 a aká časť sa vzťahuje k fa.č. 10/93. Zároveň je potrebné zistiť, či na základe pokladničných dokladov zo dňa 29.3.1993 vystavených v sume 200.000,- Sk došlo k čiastočnej úhrade, nakoľko na uvedených pokladničných dokladoch je ako účel platby uvedená čiastočná úhrada fa.č. 02/93 a nie fa. č. 20/92. V kladnom prípade treba ustáliť, či čiastočnú úhradu možno považovať za uznanie záväzku podľa ust. Obch. zák. Rovnako je potrebné zaoberať sa tvrdením navrhovateľa, že stavebné práce, ktoré mal vykonať navrhovateľ pre odporcu, odporca následne odovzdal investorovi, ktoré mu za ne zaplatil cenu diela, vyúčtovanú faktúrou č. 50/93 zo dňa 13.4.1993.

Krajský súd v Bratislave v novom konaní ustálil predmet sporu, ktorým je navrhovateľom uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi. Podľa názoru súdu nevzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie peňažného plnenia na základe zmluvného vzťahu založeného písomnou zmluvou o dielo zo dňa 1.9.1992, pretože uvedená zmluva neobsahovala zákonom predpísané obsahové náležitosti, ktoré sú nevyhnutné pre vznik tohto typu zmluvy podľa ust. a nasl. Obch zák., t.j. presne určený predmet a cenu diela. Zmena právnej kvalifikácie nároku uplatneného navrhovateľom nie je zmenou návrhu podľa a nejde o zmenu návrhu podľa , ak navrhovateľ po začatí konania ním uvádzané skutočnosti doplní o ďalšie skutočnosti, ktorými odôvodňuje svoj nárok (rozhodnutie NS SR sp. zn. , 61/2000 ZSP, sp. zn. a sp. zn. zo dňa 1.4.1998).

Súd zistil, že pôvodne žalovaná suma podľa znaleckého posudku č. 22/96 (ďalej ) bola 661.834,- Sk a táto suma bola upravená dodatkom č. 2 na sumu 659.199,- Sk. Právny zástupca žalobcu upresnil petit písomným podaním zo dňa 24.4.2010, v ktorom uviedol úpravu základu pre fa. č. 02/92 na sumu 250.587,12 Sk, odrátal zálohu 200.000,- Sk, prirátal 5% DPH a uviedol, že rozdiel v sume 243.116,53 Sk, t.j. 8.069,99 Eur je suma uplatnená v súdnom konaní pre fa č. 02/92. Následne úprava pre fa. č. 10/93 z pôvodne žalovanej sumy v súlade so predstavovala sumu 433.122,54 Sk vrátane 6% DPH, čo sa rovná sume 14.377,23 Eur.

Na pojednávaní dňa 23.3.2011 bola v tomto kontexte pripustená prvá zmena návrhu tak, že navrhovateľ žiadal základnú sumu 8.069,99 Eur s ročným úrokom z omeškania 3% od 1.4.1993 do 30.4.1995 a následne 22% úrok ročne od 1.5.1995 až do zaplatenia. Sumu 14.377,23 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania 3% od 1.4.1993 do 30.4.1995 a následne 22% ročne od 1.5.1995 do zaplatenia. Následne právny zástupca žalobcu doručil súdu písomné podanie zo dňa 7.11.2013 označené ako čiastočné späťvzatie, ktorým zobral návrh v časti istiny 1.229,70 Eur späť a súčasne žiadal zmeniť výšku úrokov na 17% od 5.2.1994. Vzhľadom na to, že prvá zmena návrhu, ktorá bola pripustená dňa 23.3.2011 obsahovala v období od 1.4.1993 do 30.4.1995 požadovaný úrok z omeškania 3%, bolo písomné podanie právneho zástupcu navrhovateľa označené ako čiastočné späťvzatie návrhu, súdom vyhodnotené podľa jeho obsahu ako zmena návrhu a na pojednávaní dňa 19.12.2013 súd vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil druhú zmenu v poradí, v zmysle ktorej žalobca žiadal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi sumu 21.217,52 Eur istiny spolu o 17% úrokom z omeškania ročne, od 5.2.1994 do úplného zaplatenia. V konaní sa jedná o istinu 21.217,52 Eur a teda na rozsudku, ktorým bol návrh zamietnutý bola časť istin, išlo o zrejmú chybu v písaní, nakoľko tento uvádzal istinu 21.447,22 Eur. Súčasne na tomto pojednávaní bola právnou zástupkyňou odporcu vznesená námietka premlčania pre úroky z omeškania od 1.4.1993 do 30.4.1995 vo výške 14%, čo predstavuje rozdiel medzi pôvodne uplatňovanými 3% a súčasne požadovanými 17%. Podľa názoru súdu je tým návrh žalobcu v poriadku a zostáva na navrhovateľovi, aby danú istinu 21.217,52 Eur rozčlenil na fa.č. 02/92 a fa.č. 10/93 tak, ako uviedol NS SR vo svojom poslednom uznesením zo dňa 28.4.2015.

Na pojednávaní dňa 17.9.2015 právny zástupca žalobcu upresnil, že fa. č.02/92 má byť správne fa č. 02/93 a tá zostáva pôvodne s tým, že vo fa č. 02/93 je už odpočítaná záloha 20.000,- Sk, čo činí 663,88 Eur. Pri fa č. 02/93 po oprave pisárskej chyby a s poukázaním na znalca Ing. Čechoviča č. 22/96 vrátane jeho dodatkov, došlo aj k úpravám resp. k zníženiu pôvodne uplatňovanej sumy. Čo sa týka fa.č. 02/93 je to v výške 7.654,09 Eur, čo je po prepočte 230.587,12 Sk a z fa. č. 10/93, čo je konečná faktúra, je to suma 13.563,43 Eur, čo činí 408.611,83 Sk, teda je to suma 21.217,52 Eur. V tejto sume nie je zahrnuté DPH.

Podľa § 451 ods. 2 Obch. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho úkonu ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Obč. zák., podľa ktorého sa bezdôvodne obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. 22/96 uviedol, že odporca ani navrhovateľ nemajú písomné doklady o predmete plnenia a že medzi sporovými stranami nedošlo k cenovému odsúhlaseniu objednaných stavebných prác pred ich vykonaním. Podľa zistenia súdu navrhovateľ nepredkladal súpisy vykonaných prác odporcovi a teda sa neplnila zmluvná dohoda zo strany navrhovateľa. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že odporca v predmetnom spore nie je pasívne legitimovaný, pokiaľ si uplatňuje svoj nárok v sume 21.217,52 Eur z pohľadu ust. § 454 Obč. zák. Zo znaleckého posudku, ako aj z vyjadrení sporových strán jednoznačne vyplýva, že stavba bola odovzdaná a prevzatá investorom PD Alekšince, ktorý predmetnú stavbu užíva, t.j. hmotný výsledok prác nielen odporcu, ale aj navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ, t.j. fyzická osoba - podnikateľ, U. N. - I., vykonal práce, ktoré sú predmetom tohto konania pre investora PD Alekšince. V konaní nebolo preukázané, že by si odporca tieto práce navrhovateľa objednal, ale si objednal vykonanie prác navrhovateľom namiesto odporcu PD Alekšince, a preto ak navrhovateľ uviedol, že práce vykonal pre investora (PD Alekšince), tak sa má domáhať zaplatenia od neho a nie od odporcu, čím nie sú naplnené predpoklady bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Obč. zák. a to uskutočnenie plnenia navrhovateľom namiesto odporcu, ako aj plnenie sa nesmie stať proti vôli odporcu.

V konaní boli predložené dôkazy a to návrh odporcu na zrušenie zmluvy o dielo, ako aj písomná výzva právneho zástupcu odporcu zo dňa 10.2.2013 o ukončení stavebných prác zo strany navrhovateľa a odovzdať stavenisko odporcovi. Zo zistenia súdu mal odporca jednoznačne záujem ukončiť vzťah s navrhovateľom a nemal záujem na tom, aby navrhovateľ uskutočňoval namiesto neho akékoľvek práce.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajskom súde v Bratislave, písomne dvojmo. V odvolaní sa má uviesť okrem všeobecných náležitostí ( ), proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu ho odvolávateľ napáda a v čom vidí odvolávateľ nesprávnosť postupu a rozhodnutia súdu.