Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/182/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou, v právnej veci MOSANA LIMITED, so sídlom Palm Grove House, P.O.BOX 438, Road Town, Tortola, British Virgins Islands, IČO: 594171, zastúpený: Mgr. Andrej Gundel, advokát, Ventúrska 14, Bratislava, proti žalovaným: 1. E. S., rodená F., narodená XX. X. XXXX, bytom M. XX, 2. Z. M., narodený XX. X. XXXX, bytom M. XXX, toho času L. XXX, N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaným: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpené: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie sumy 1244,28 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. -36 zo dňa 15.10.2012.

II. Súd návrh z a m i e t a .

III. Žalovanej v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania ako náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 211,91 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 23. 5. 2012 doručeným súdu dňa 4. 6. 2012 sa právny predchodca žalobcu domáha voči žalovanej v rade 1 a žalovanému v rade 2 spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 1244,28 eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1007,47 eur od 27. 10. 2010 do 16. 6. 2011, zo sumy 607,47 eur od 17. 6. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 10. 1. 2003 uzavreli žalovaní so Slovenskou sporiteľnou, a.s. Zmluvu č. 0181927074, ktorou im bol poskytnutý úver vo výške 100 000 Sk (3319,39 eur), ktorý sa žalovaní zaviazali platiť formou splátok vo výške 2222 Sk/73,69 eur, dátum prvej splátky 20. 2. 2003 a konečná splatnosť 20. 12. 2007. Ďalej si zmluvné strany dohodli poplatok za správu úveru vo výške 3,32 eur štvrťročne. Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške 10,30 eur ročne, dohodli si RPMN vo výške 13,86 % ročne. Žalovaní podmienky na splácanie nedodržali a dostali sa so splácaním do omeškania. Slovenská sporiteľňa, a.s. ich vyzývala na úhradu splatných záväzkov. Slovenskej sporiteľni, a.s. vznikla pohľadávka na sumu celkom 1644,28 eur, ktorá pozostáva zo sumy 1007,47 eur ako istiny úveru, z vyčísleného úroku vo výške 300,12 eur a z úrokov z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania so splácaním záväzku do dňa postúpenia pohľadávky t. j. do 26. 10. 2010, v sume 336,69 eur. Žalovaní k u dňu podania žalobného návrhu zaplatili celkom sumu 400 eur, konkrétne platbou dňa 16. 6. 2011. Žalobcovi vznikla pohľadávka vo výške 1224,28 eur (607,47 + 300,12 + 336,69).

Podaním doručeným súdu dňa 6. 11. 2013 žalovaní vzniesli námietku premlčania, čím sa pripojili k argumentácii vedľajšieho účastníka, keďže posledná splátka bola dojednaná ku dňu 20. 12. 2007.

Podaním zo dňa 4. 10. 2013 žalobca okrem iného uviedol, že žalovaní uhradili celkovo sumu vo výške 3650,06 eur (109 962,40 Sk), od 21. 2. 2007 boli v tzv. sústavnom omeškaní so splácaním úveru.

Podaním zo dňa 14. 9. 2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 9. 2012 na podporu žalovaným vstúpilo do konania dňa 17. 9. 2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zastúpené advokátom.

Podaním doručeným súdu dňa 23. 11. 2012 vedľajší účastník okrem iného vzniesol námietku premlčania voči žalovanej sume.

Uznesením č. k. -62 zo dňa 28. 1. 2013 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -109 zo dňa 5. 8. 2013 súd pripustil vstup Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778 ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných.

Dňa 15. 10. 2012 vydal súd platobný rozkaz č. k. -36, ktorým návrhu vyhovel.

Podľa ustanovenia ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( ). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanému v rade 2 súd zrušil vydaný platobný rozkaz.

Uznesením č. k. -150 zo dňa 11. 12. 2013 súd pripustil aby z konania vystúpil žalobca CACH COLLECTRORS SK, s.r.o. a na jeho mieste vstúpil nový žalobca MOSANA LIMITED.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v rade 2, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 23. 5. 2012, Zmluvou o splátkovom úvere č. 0181927074 zo dňa 10. 1. 2003, Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 11. 2010, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 3. 1. 2011, podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 14. 9. 2012, podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 22. 11. 2012, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 10. 2013, podaním žalobcu zo dňa 4. 10. 2013, podaním žalovaných zo dňa 18. 10. 2013, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav, keď pojednával a rozhodol v zmysle ustanovenia bez účasti žalobcu a žalovanej v rade 1.

Žalovaný v rade 2 uviedol, že návrh navrhuje zamietnuť, pohľadávku žalobcu považuje za premlčanú. Zmluvu uzavreli, táto sa splácala, ale potom prišiel o zamestnanie.

Dňa 10. 1. 2003 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci Zmluvu o splátkovom úvere č. 0181927074, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovaným úver vo výške 100 000 Sk/3319,39 eur. Žalovaní sa zaviazali úver platiť splátkou 2220 Sk mesačne. V zmluve nebola uvedená RPMN, bola dohodnutá úroková sadzba 10,30 % ročne, splatnosť 1. splátky 20. 2. 2003, konečná splatnosť úveru 20. 12. 2007. Žalovaní podpisom zmluvy vyhlásili, že sa oboznámili s Všeobecnými obchodnými podmienkami a súhlasia s nimi.

Oznámením zo dňa 12. 11. 2010 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému v rade 1 a žalovanej v rade 2, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE zo dňa 21. 10. 2010 postúpila pohľadávku zo zmluvy č. 181927074 na Havel & Holásek s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584.

Oznámením zo dňa 3. 1. 2011 Havel & Holásek s.r.o. oznámili žalovanému v rade 1 a žalovanej v rade 2, že pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy č. 181927074 postúpili na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1. 12. 2010 na CASH COLLECTORS SK s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015. Ku dňu postúpenia bol záväzok evidovaná vo výške 1644,28 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 10. 2013 CASH COLLECTORS SK s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015 ako postupca postúpil pohľadávku v zmysle Zmluvy č. 0181927074 zo dňa 10. 1. 2003 na postupníka MOSANA LIMITED, Palm Grove House, P.O.BOX 438, Road Town, Tortola British Virgin Islands. Túto skutočnosť Všeobecná úverová banka, a.s. oznámila žalovanému listom zo dňa 2. 2. 2012.

Oznámením zo dňa 11. 11. 2013 CASH COLLECTORS SK s.r.o., oznámili žalovanému v rade 1 a žalovanej v rade 2, že pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy č. 181927074 postúpili na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok na MOSANA LIMITED. Ku dňu postúpenia bol záväzok evidovaný vo výške 1244,28 eur.

, ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach

Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu uzavretia zmluvy typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, ods. 2 typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ustanovenia veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( ). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je o spotrebiteľských úveroch, ako a nasl. , má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní dňa 10. 1. 2003 uzavreli s právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. 0181927074, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovaným úver vo výške 100 000 Sk/3319,39 eur a žalovaní sa zaviazali úver platiť splátkou 2220 Sk mesačne. V zmluve nebola uvedená RPMN, bola dohodnutá úroková sadzba 10,30 % ročne, splatnosť 1. splátky 20. 2. 2003, konečná splatnosť úveru 20. 12. 2007. Žalovaní podpisom zmluvy vyhlásili, že sa oboznámili s Všeobecnými obchodnými podmienkami a súhlasia s nimi. Celkovo žalovaní na úver zaplatili sumu 3650,06 eur. Pohľadávka z úverovej zmluvy následne bola postúpená zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. na spoločnosť Havel & Holásek s.r.o., následne na CASH COLLECTORS SK s.r.o. a naposledy na aktuálneho žalobcu MOSANA LIMITED. Na zistené skutočnosti súd aplikoval Zákon o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy v spojení so Zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keďže zmluva bola uzatvorená dňa 10. 1. 2003 a to v spojení s ustanovením v súvislosti s posúdením platnosti právneho úkonu v spojení s dobrými mravmi. Súd zameral dokazovanie predovšetkým na preskúmanie postupu v súvislosti s postupovaním pohľadávky pôvodného úverového veriteľa na žalobcu, keď úverový vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský, i na ktorý sa vzťahujú zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, ktoré pri posúdení žalovaného nároku aj aplikoval. Súd vzal do úvahy, že žalobca pohľadávku nadobudol na základe postúpenia od pôvodného úverového veriteľa, ktorá skutočnosť, ako inštitút postúpenia nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ani podmienkou, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi, pretože inštitút postúpenia je zákonom prípustný, ale vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere treba mať za to, že práva a povinnosti účastníkov zmluvy o úvere nie sú v súvislosti s právom postúpiť pohľadávku vyvážené vo vzťahu k obom účastníkom, nie sú individuálne dohodnuté, preto sa jedná o typovú zmluvu, ktorá vykazuje znaky jasného nepomeru v neprospech spotrebiteľa, ako slabšieho účastníka a v takomto prípade je takúto podmienku, ktorá je nevyvážená potrebné považovať za neplatnú. V časti bodu 18.16 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. vyplýva, že Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky. Vzhľadom na vyššie uvedené treba mať za to, že v postavení žalovaných a Banky je výrazná nerovnosť zmluvných strán, ktorá prestavuje konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práv pôvodného úverového veriteľa na jeho právneho nástupcu označuje súd za rozpor s dobrými mravmi podľa , pretože takáto zmluvná podmienka, ktorá umožňuje postúpiť práva iba jednej strane a neumožňuje takto urobiť i strane druhej je nevyvážená. Na základe tohto je takáto obchodná praktika uvedená vo formulárovej zmluve v neprospech spotrebiteľa a preto v rozpore s dobrými mravmi je neplatná. Na základe týchto skutočnosti na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadol súd z úradnej povinnosti a konštatuje, že žalobca nemá pre podanie návrhu aktívnu legitimáciu, úkony postupovania práv na žalobcu sú preto neplatnými právnymi úkonmi a žalobca sa takto nestal v dôsledku neplatného postupovania práv zo zmluvy o úvere nositeľom oprávnenia podať ako aktívne legitimovaný účastník voči žalovaným návrh. Úverová zmluva, z ktorej plnenia sa žalobca domáha je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, ktorá skutočnosť síce nevylučuje postupovanie pohľadávky a zákon túto možnosť pripúšťa, ale jednoznačne treba mať za porušenie práv spotrebiteľa, ktoré má za následok rozpor s dobrými mravmi a následne absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu, pretože toto vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok medzi úverovým veriteľom a úverovým dlžníkom. Pokiaľ by takéto právo prislúchalo i úverovému dlžníkovi, skutková situácia by bola v takom prípade vyhodnotená iným spôsobom a vtedy by nebolo možné na ňu aplikovať i právnu úpravu, na základe ktorej je zmluvná podmienka, ktorá umožňuje postúpiť práva iba jednej strane za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a teda i za absolútne neplatnú. Z obsahu doloženej zmluvy (bod 18.16 Všeobecných obchodným podmienok) ale jednoznačne vyplýva, že žalovaným bola možnosť postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči úverovému veriteľovi na tretie osoby výslovne v zmluve zakázaná, čo vzhľadom na text úverovej zmluvy a jej spotrebiteľský charakter vytvorilo nerovnováhu medzi účastníkmi spotrebiteľského vzťahu. V súvislosti s postúpením žalovanej pohľadávky sa tak žalovaní ako spotrebitelia dostali do výrazne zhoršeného právneho postavenia, v prípade, ak by sa chcel domáhať svojich práv, ktoré by si musel uplatniť nie od pôvodného úverového veriteľa, ale v tomto konaní žalobcu, čím by zároveň boli značne diskriminovaní, preto konanie pôvodného úverového veriteľa a jeho právneho nástupcu, na ktorého bola pohľadávka postupovaná vykazuje i znaky sťaženia domáhania sa práv úverového dlžníka voči úverovému veriteľovi, čo tiež možno vyhodnotiť ako znaky diskriminácie a vybočenie z pravidiel morálky a takéto konanie možno posudzovať i ako nekalú obchodnú praktiku. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa a nie aby nastala zmena aj v obsahu postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť postavenie spotrebiteľa ako dlžníka. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na obsah pohľadávky. Charakter pohľadávky vyplývajúci z práva spotrebiteľského sa teda nezmenil ani tým, že sa pohľadávka postúpila na iný subjekt.

V súvislosti s opakovaným postupovaním žalovanej pohľadávky sa tak žalovaní ako spotrebitelia dostali do výrazne zhoršeného právneho postavenia v prípade, ak by sa chceli domáhať svojich práv, ktoré by si musel uplatniť nie od pôvodného poskytovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s., ale v tomto konaní už od žalobcu, čím by zároveň boli značne diskriminovaní, preto konanie pôvodného poskytovateľa a následných subjektov, na ktorých bola pohľadávka postupovaná vykazuje i znaky sťaženia domáhania sa práv žalovaných ako spotrebiteľa, čo tiež možno vyhodnotiť ako znaky diskriminácie a vybočenie z pravidiel morálky ( ) a takéto konanie možno posudzovať i ako nekalú obchodnú praktiku v spojení s , podľa ktorého, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík boli preskúmané podmienky uzavretej zmluvy majúcej nepochybne charakter zmluvy spotrebiteľskej. Preto platí, že ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ( ) a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely (ďalej len ZOS) rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore s vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, pričom využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody ( ZOS). Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítavá nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé a tieto sú uvedené v prílohe č.1 k ZOS. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v prílohe od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t.j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to 1.) či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2.) či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napr. uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a pod. U praktík, ktoré nie sú uvedené v prílohe je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 ZOS). Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ ZOS). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r/ ZOS). Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky). Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako také, nemôže mať za následok zhoršenie postavenia dlžníka, avšak práve predmetná vec je typická tým, že to tak vždy nie je a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napríklad nekalú obchodnú praktiku ( ZOS). Postúpenie pohľadávky ako právny úkon je za uvedených okolností v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatné ( ). Nekalá obchodná praktika predstavuje zákonom zakázané konanie ( ZOS), pričom práve takéto konanie malo byť prostriedkom k získaniu aktívnej legitimácie pôvodného žalobcu.

Na základe tohto súd konštatuje, že nárok žalobcu na zaplatenia žalovanej istiny z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie nie je dôvodný. Poukazuje sa v tejto súvislosti na rozhodnutie Ústavného súdu ČR ako i na rozhodnutie Okresného súdu v Prešove č. -54 zo dňa 12.7.2010, ktoré súdy v predmetnom rozhodnutí rovnako uviedli, že zmluvná podmienka o postúpení pohľadávky je neprimeraná a neplatná, práve z dôvodu hrubého nepomeru v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa pre rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci pre nedostatok aktívnej legitimácie súd návrh umožňuje postúpiť práva iba jednej strane za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a teda i za absolútne neplatnú. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci pre nedostatok aktívnej legitimácie súd návrh žalobcu v celom rozsahu t. j. v časti istiny a príslušenstva ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia v znení ku dňu uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia v znení ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia v znení ku dňu uzavretia zmluvy tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "") a označovanie výrobkov cenami, ods. 2 tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia v platnom znení spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením , ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ods. 4 ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Podľa ustanovenia v znení k 30. 4. 2004 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovenia záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu žalovaných ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa , lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa a žalovaných ako spotrebiteľov - nepodnikateľov, navyše bola predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená. Uzavretú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovaným ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky . a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia citovaného zákona a to výšku RPMN, keď síce v návrhu na začatie konania je údaj o výške RPMN 13,86 % ročne avšak text zmluvy, takýto údaj neobsahuje. Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnutý úver v zmysle ustanovenia za bezúročný a bez poplatkov. Súd má preukázané, že žalovaným bola poskytnutá suma 100 000 Sk/ 3319,39 eur a celkovo na úveru zaplatili sumu 3650,06 eur, t. j. viac ako výška poskytnutého úveru, čo je ďalší dôvod na zamietnutie návrhu v celom rozsahu a teda na úvere nemajú dlh.

Podľa ustanovenia pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ustanovenia ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa ustanovenia lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní, ods. 2 koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň, ods. 3 ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

Súd považoval námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom, ktorej sa pripojili aj žalovaní za dôvodnú a stotožnil sa s ňou. Mal preukázané, že úver v zmysle Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10. 1. 2003 bol splatný poslednou splátkou ku dňu 20. 12. 2007, keď vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nebolo v konaní preukázané ani tvrdené. Žalobný návrh bol na súd podaný právnym predchodcom žalobcu dňa 4. 6. 2012 t. j. po uplynutí všeobecnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia a . Posledná splátka bola splatná dňa 20. 12. 2007 t. j. návrh mal byť podaný najneskôr dňa 20. 12. 2010, pričom ostatné skoršie splátky mali byť uplatnené na súdu už pred dňom 20. 12. 2010. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doma má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je ustanovená osobitná premlčacia doba. Žalobca, prípadne jeho právny predchodca ak by mal aktívnu vecnú legitimáciu, si mohol svoje právo na zaplatenie jednotlivých splatných splátok uplatniť na súde dňom nasledujúcim po ich splatnosti.

Podľa ustanovenia príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd sa v konaní z dôvodu hospodárnosti nezaoberal dôvodnosťou vzniku omeškania a ani výškou úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1007,47 eur od 27. 10. 2010 do zaplatenia, zo sumy 607,47 eur od 17. 6. 2011 do zaplatenia, nakoľko návrh v časti istiny na základe vyššie uvedeným dôvodov ako nedôvodný zamietol. Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Podľa ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia , avšak vo veci plne úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili.

Podľa ustanovenia ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ustanovenia vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 17. 9. 2012 oznámil vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu vstup do konania a zároveň požiadal o doručenie návrhu na začatie konania. Dňa 23. 11. 2012 doručil vedľajší účastník vyjadrenie k návrhu, ktorým vzniesol námietku premlčania. Dňa 14. 4. 2013 doručil vedľajší účastník vyjadrenie, v ktorom okrem iného vzniesol námietku premlčania. Dňa 3. 4. 2013 doručil vedľajší účastník podanie - vyjadrenie k odvoleniu žalobcu voči uzneseniu (ktorým prvostupňový súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania a odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Dňa 8. 1. 2014 vedľajší účastník doručil odvolanie voči uzneseniu (ktorým prvostupňový súd pripustil vystúpenie žalobcu CASH COLLECTORS SK s.r.o. a vstup žalobcu MOSANA LIMITED, odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol).

Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou vynaloženia trov, pričom trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva, sa pritom neposudzujú ako celok, ale každé plnenie trov je potrebné posudzovať samostatne. Súd má za to, že trovy vynaložené účastníkom konania - vedľajším účastníkom, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, je možné považovať za účelne vynaložené. Tento záver vyvodil súd zo skutočnosti, že na základe toho, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaných, a uplatnil námietku premlčania, uplatnili námietku premlčania aj žalovaní, ktorí súhlasili so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Z toho vyplýva, že vedľajší účastník svojou činnosťou účelne a aj účinne bránil právo žalovaných.

Súd priznal vedľajšiemu účastníkov na strane žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov konania vo výške 211,91 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci príprava a prevzatie zo dňa 2. 1. 2012 vyjadrenie zo dňa 22. 11. 2012 vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 2. 4. 2013

2 x á 61,41 eur, 1 x á 30,70 eur, 2 x režijný paušál á 7,63 eur, 1 x režijný paušál á 7,81 eur v zmysle , , , , , , , vyhlášky č. v znení k 30. 6. 2013. Vyčíslenú odmenu vo výške 176,59 eur súd zvýšil o DPH (20 % DPH) á 35,32 eur. Priznanú odmenu vo výške 211,91 eur súd zaviazal podľa ustanovenia zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania za úkon odvolanie voči uzneseniu zo dňa 11. 12. 2013 na čl. 150, keď odvolacím súdom bolo odvolanie vedľajšieho účastník odmietnuté a teda predmetný úkon nemožno hodnotiť ako účelný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, § súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.