Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cbi-30-2014.pdf
PDF · 100.82 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cbi/30/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, S. č.XX, XXX XX H., proti žalovanému: JUDr. Peter Sopko, so sídlom kancelárie: Paulínska č.24, 917 01 Trnava, správca úpadcu Oto Zachej - PENZION ZACHEJ, Cesta J. Alexyho č. 5037/33, 921 01 Banka, IČO: 40 753 832, zastúpený: Advokátska kancelária SOPKO s.r.o., Paulínska 24, 917 01 Trnava, o určenie pravosti a výšky pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 2.10.2014 domáhal rozhodnutia, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu, vedeného Okresným súdom Trnava na majetok úpadcu Oto Zachej - PENZION ZACHEJ, Cesta J. Alexyho č. 5037/33, 921 01 Banka, IČO: 40 753 832, prihláškou pohľadávky v celkovej výške 850,00 eur, je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky oprávnená a zistená. Súčasne, aby sa určilo, že žalobca je veriteľom pohľadávky vo výške 850,00 eur z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.03.2011, ktorá pohľadávka bola uplatnená prihláškou zo dňa 8.08.2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 23R/1/2014.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že si prihláškou zo dňa 6.08.204 prihlásil do konkurzu č.k. 23R/1/2014 vedenom na Okresnom súde Trnava svoju pohľadávku voči úpadcovi Oto Zachej - PENZION ZACHEJ na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.03.2011 ( ďalej len „Zmluva“) z dôvodu jej nesplatenia. Uvedená prihláška bola žalovanému doručená dňa 8.08.2014, teda podľa žalobcu v zákonom stanovenej lehote. Ako z vyššie uvedeného vyplýva právnym titulom na prihlásenie pohľadávky do konkurzu bola nesplatená pôžička v celkovej výške 850,- eur. Žalobca si v prihláške neuplatnil príslušenstvo.
Dňa 9.09.2014 bolo doručené žalobcovi oznámenie žalovaného (správcu), že prihlásená pohľadávka žalobcu bola popretá v celkovej výške 850,00 eur čo do právneho dôvodu ( nepotvrdenie prevzatia pôžičky), do výšky ( s odvolaním sa na predchádzajúci dôvod) a čo do poradia ( s odvolaním sa na predchádzajúce dôvody). Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom podaní zo dňa 05.09.2014 uviedol iba: nepotvrdenie fyzického prevzatia peňazí a jeho pochybnosti žalovaného o existencii pôžičky. Žalovaný teda konkrétne neuviedol z akého dôvodu je uvedený úkon neplatný, resp. v čom spočíva nepreukázanie opodstatnenosti podanej prihlášky pohľadávky žalobcu. Podľa žalobcu žalovaný pohľadávku poprel účelovo bez overenia skutočností, hoci úpadca vo svojom
vyjadrení k pohľadávke zo dňa 04.09.2014 jednoznačne s ňou súhlasil. Žalobca mal za to, že z predložených podkladov je nesporné, že žalobca žalovanému peňažné prostriedky poskytol s poukázaním na ustanovenie § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.10.2010 bol žalovaný vyzvaný, aby sa k veci písomne vyjadril v lehote 30 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia.
Podaním doručeným súdu dňa 28.10.2014 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovaného, z ktorého vyplynulo, že z dokladov predložených veriteľom, ako aj z vlastnej zisťovacej činnosti mal za to, že veriteľom prihlásená pohľadávka je sporná, a to z viacerých dôvodov. Ako hlavný dôvod uviedol, že veriteľ spolu s prihláškou pohľadávky predložil len zmluvu o pôžičke, ktorej obsahom je záväzok poskytnúť pôžičku, pričom nepreukázal, že úpadcovi pôžičku aj skutočne poskytol (takéto potvrdenie nie je ani obsahom
zmluvy), a teda že mu vznikla pohľadávka na jej vrátenie. K podanej žalobe uviedol, že z nej vyplýva, že jej prílohou je aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.3.2011 ako aj uznanie dlhu zo dňa 12.12.2012, ktoré neboli prílohou prihlášky pohľadávky veriteľa, čo podľa žalovaného opätovne podporuje dôvodné pochybnosti o skutočnej existencii pôžičky. Rovnaký postup, a teda nepredloženie príjmových pokladničných dokladov a uznaní dlhu spolu s prihláškami pohľadávok uplatnili aj ďalší veritelia prihlasujúci pohľadávky z hotovostných pôžičiek, a to H. L., Y. R., G. X. a J. K., ktorí rovnako predložili tieto doklady až súčasne s incidenčnými žalobami. Navrhol žalobu zamietnuť.
Na pojednávaní konanom dňa 8.10.2015 právny zástupca žalovaného uviedol, že pohľadávka žalobcu bola popretá z viacerých dôvodov, pričom jedným z týchto dôvodov bol, že navrhovateľ je jedným z piatich veriteľov, ktorých prihlášky boli doručené správcovi osobne úpadcom, pričom súčasťou prihlášky k pohľadávke podobne ako u ostatných veriteľov, ktorých prihlášky doniesol úpadca neobsahovali uznanie dlhu, ani príjmový pokladničný doklad, pričom tieto doklady podobne ako u ostatných veriteľov boli doložené až spolu s incidenčnými žalobami. Pochybnosti o tom, či si žalobca neprihlásil svoju pohľadávku len účelovo podporuje aj fakt, že pri výške pohľadávky 850,00 eur pristúpil ako jediný veriteľ k popieraniu iného veriteľa, na čo mal zložiť sumu 350,- eur a tiež pochybnosti o účelnosti prihlásenia pohľadávky, je aj tá skutočnosť, že žalobca nebol nikdy nahliadať do spisu správcu a ani ním splnomocnená osoba a napriek tomu disponoval kópiami zo spisu správcu, ktoré použil na popretie iného veriteľa A.. J. B.. Právny zástupca žalovaného uviedol, že uvedené skutočnosti sú hoci nepriamymi dôkazmi, avšak vo vzájomnej súvislosti dostatočným spôsobom spochybňujú oprávnenosť pohľadávky žalobcu, hoci nebola prihlásená vo vysokej výške. Zároveň bolo poukázané na znášanie bremena dokazovania, ktoré v danej veci má žalobca. Na záver bolo spomenuté, že žalobca a ani ostatní štyria veritelia svoju pohľadávku neprihlásili do reštrukturalizácie.
Z výsluchu svedka S. B. vyplynul fakt, že pozná žalobcu a to z hotelového prostredia, nakoľko sa v ňom často zdržiaval ako hosť. Uviedol, že prihlášku pohľadávky žalobcu doručil on správcovi konkurznej podstaty z dôvodu prosby zo strany žalobcu. Nevedel uviesť čo bolo priložené k prihláške pohľadávky žalobcu. Prihláška bola podpísaná žalobcom. Svedok uviedol, že žalobca mu poskytol pôžičku vo výške 850,00 eur, resp. mu poskytol chladničku do kuchyne a pýtal za ňu 850,00 eur, ktorá mu bola v podstate predaná za hore uvedenú sumu. Bola to ako pôžička, pričom predmetná chladnička bola žalobcom ohodnotená na 850,00 eur. Nevedel uviesť dôvod neprihlásenia si prihlášky z dôvodu kúpnej zmluvy. Chladnička bola svedkom iba prevzatá od žalobcu a následne žalobcovi podpísal listinu, že mu je dlžný sumu vo výške 850,00 eur. Bolo to v čase cca pred 4 rokmi, teda cca okolo r. 2010 -2011, kedy svedkovi bola daná chladnička. Podľa tvrdenia svedka bol ním podpísaný príjmový pokladničný doklad, ktorý bol určite zapísaný do účtovníctva. Pôžičku do 15. 03. 2013 nebol schopný splatiť, uviedol svedok. V decembri 2012 bola dlžná suma svedkom uznaná bez príslušenstva.
Svedok nevedel preukázať fakt, či má sumu vo výške 850,00 eur vedenú v účtovníctve z dôvodu, že ho nemá k dispozícií. Ak ho bude mať tak predmetné preukáže. Nevedel sa vyjadriť k skutočnosti ako mohol žalobca poznať pohľadávku A.. B.. Ďalej svedok uviedol, že zo správcovského spisu žalobcovi neposkytol žiadny výpis. So žalobcom nebol dlhší včas v kontakte. Naposledy s ním bol pred vyše roka.
Po vyhlásení konkurzu s ním bol len v telefonickom kontakte. Prihlášky, ktoré boli svedkom doručené správcovi osobne mu boli zaslané poštou s tým, že predmetné prihlášky boli už podpísané, pričom on za žalobcu nič nepodpisoval. Nevedel vysvetliť rozdielnosť podpisov na všetkých dokumentoch. Na otázku právneho zástupcu žalovaného čo ho viedlo k doručovaniu žalobcovej prihlášky uviedol, že to bol jeho známy. O prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie nebol požiadaný. Nevedel sa vyjadriť, prečo sa žalobca nedostavuje na pojednávania.
Podľa § 118a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len “O.s.p.“),vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu ( § 101 ods. 2).
Podľa § 118a ods. 2 O.s.p. na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.
Podľa § 118a ods. 3 O.s.p. o povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
Podľa § 32 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
Podľa § 32 ods. 3 ZKR písm. a) pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
Podľa § 32 ods. 9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
Podľa § 32 ods. 15 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 32 ods. 16 ZKR rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
Podľa § 32 ods. 19 ZKR pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.
Súd po oboznámení sa s petitom žaloby, priloženými prílohami a to prihláškou pohľadávky por.č. 1) zo dňa 6.08.2014, Zmluvou o pôžičke zo dňa 15.03.2011, príjmovým dokladom zo dňa 15.03.2011, Uznaním dlhu zo dňa 12.12.2012, vyjadrením úpadcu k pohľadávke, oznámením žalovaného o popretí pohľadávky zo dňa 5.05.2014, vyjadrením žalovaného zo dňa 28.10.2014 a výsluchom svedka S. B. dospel k záveru, že žalovaný oprávnene poprel prihlásenú pohľadávku v celkovej prihlásenej výške 850,- eur.
Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby bolo nutné zistiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením zo sp.zn. 23R/1/2014-549 zo dňa 18.06.2014, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 119/2014 dňa 24.06.2014, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Oto Zachej - PENZION ZACHEJ, Cesta J. Alexyho č. 5037/33, 921 01 Banka, IČO: 40 753 832, a súčasne bol za správcu ustanovený JUDr. Peter Sopko, so sídlom kancelárie: Paulínska č.24, 917 01 Trnava. Dňa 2.10.2014 žalobca uplatnil na súde svoje právo tým, že podal žalobu, na základe ktorej sa domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu, vedeného Okresným súdom Trnava na majetok úpadcu Oto Zachej - PENZION ZACHEJ, Cesta je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky oprávnená a zistená. Súčasne, aby sa určilo, že žalobca je veriteľom pohľadávky vo výške 850,00 eur z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.03.2011. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote (v zmysle § 32 ods. 9 ZKR do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi).
V konaní nebolo sporné, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 23R/1/2014-549 zo dňa 18.06.2014, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 119/2014 dňa 24.06.2014, teda s poukazom na § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z. z. účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 25. 06. 2014, teda nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v obchodnom vestníku. Súd potom považoval za preukázané, že žalovaný pohľadávky žalobcu poprel v základnej lehote, pričom oznámenie žalovaného zo dňa 5. 09. 2014 bolo žalobcovi doručené dňa 9. 09. 2014 a keďže návrh na začatie tohto súdneho konania bol súdu doručený dňa 2.10. 2014, súd považoval za preukázané, že návrh žalobcu na určenie popretej pohľadávky vo výške prihlásenej istiny bol podaný v zákonnej lehote s poukazom na § 32 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z. z., teda do 30 dní od doručenia písomného oznámenia žalovaného ako správcu o popretí pohľadávky.
V konaní zostala sporná skutočnosť, že žalobca si prihlásil pohľadávku z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.03.2011 a to vo výške istiny 850,- eur dôvodne.
Z oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 5.09.2014 vyplynul ako dôvod popretia fakt, že úpadca v zmluve nepotvrdil prevzatie hotovostnej pôžičky a žalobca prevzatie pôžičky úpadcom v prílohách prihlášky žiadnym spôsobom nedoložil a teda z dôvodu spornosti bola prihlásená pohľadávka žalobcu popretá správcom a nadväzujúc na to aj čo do výšky a čo do poradia. Až pri podaní žaloby bola súdu predložená listina a to uznanie dlhu úpadcom znejúcu na sumu vo výške 850,- eur s príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 15.03.2011. Na pojednávaní konanom dňa 8.10.2015 bol vykonaný výsluch svedka S. B., z ktorého súdu vyplynula skutočnosť, že mu bola daná chladnička od žalobcu a žalobca si za ňu vypýtal uvedenú sumu. Podľa jeho vyjadrenia šlo skôr o kúpu chladničky a suma 850,- predstavovala kúpnu cenu. Tiež uviedol, že nevie prečo si žalobca svoju pohľadávku neprihlásil ako pohľadávku z kúpnej zmluvy. Svedok potvrdil, že chladničku prevzal a zároveň uznal svoj dlh
formou uznania dlhu. Fakt či príjem vo výške 850,- eur bol zapísaný do účtovníctva úpadcu nebol súdu preukázaný, nakoľko svedok uviedol, že nedisponuje účtovníctvom.
Súd na základe hore uvedeného má za to, že na jednej strane úpadca síce priznal svoj dlh voči žalobcovi, avšak na druhej strane jednoznačne uviedol, že podľa neho išlo o kúpu hnuteľnej veci ( chladničky) a suma vo výške 850,- eur predstavovala kúpnu cenu. Žalobca v prihláške uviedol ako právny dôvod vzniku pohľadávky Zmluvu o pôžičke vo výške 850,- eur. Podľa § 32 ods. 15 ZKR v žalobe sa môže veriteľ domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Na základe tvrdenia svedka a predložených listín súd má za to, že súdu nebolo žalobcom preukázané, že došlo k reálnemu odovzdaniu sumy vo výške 850,- eur na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.03.2011. Ani sám úpadca uvedené nevedel preukázať tým, že by to mal zaevidované vo svojom účtovníctve. V dôsledku toho pohľadávka z danej zmluvy ani nemohla vzniknúť. Ďalej z tvrdenia svedka vyplynulo, že išlo skôr o kúpnu zmluvu a zaplatenie kúpnej ceny. Súd ďalej konštatuje to, že žalobca bol počas celého súdneho konania pasívny, nedostavil sa na predmetné pojednávanie a svojou pasivitou nepreukázal opak tvrdení žalovaného a predvolaného svedka a neuviedol žiadne významné skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby. V návrhovom konaní je na žalobcovi, aby uniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje. V prejednávanej veci žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a preto súd vychádzal pri rozhodovaní so skutkového základu zisteného z dôkazov predložených žalovaným a z výpovede svedka.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v dôsledku toho súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný síce bol v konaní plne úspešný, avšak v konaní si náhradu trov konania neuplatnil, a preto súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.