Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/113/2015

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova 13, Bratislava proti povinnému: I. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. E. X o vymoženie 1 174,79 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad Svidník zo dňa 22.7.2015 o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 665/2015.

odôvodnenie:

Oprávnený podal exekútorovi dňa 31.3.2015 návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1 174,79 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2014-3878, ktorý dňa 2.12.2014 vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Súdny exekútor JUDr. Michal Brožina požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, priloženej zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty X., a.s. a Obchodných podmienok X., a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov (ďalej iba „Obchodné podmienky“) zistil, že právny predchodca oprávneného, spol. X., a.s., uzavrel s povinným dňa 11.3.2008 zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty X., a.s., na základe ktorej poskytol právny predchodca oprávneného povinnému finančné prostriedky. Túto zmluvu vyhodnotil rozhodcovský súd ako zmluvu o úvere, ktorá mala spotrebiteľský charakter.

V článku XII Obchodných podmienok, konkrétne v bode 92 sa nachádza rozhodcovská doložka, podľa ktorej Banka navrhla a Držiteľ karty súhlasil s tým, že v akomkoľvek spore, nároku alebo rozpore vzniknutom zo zmluvy o vydaní a používanie kreditnej platobnej karty alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) bude rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie podľa rozhodcovských pravidiel, ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú súčasťou tejto zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania bude Bratislava. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk.

Právny predchodca oprávneného zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.9.2013 postúpil oprávnenému pohľadávku voči povinnému.

Keďže povinný neplatil riadne a včas dlžnú sumu, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie 2 177,17 eur, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 174,79 eur od 2.8.2013 do zaplatenia a trov konania. Uvedený súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa prvej vety o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 36 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. V tomto štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľný tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, prípadne predložených dôkazov.

Zo súdom zistených skutočností vyplýva, že právny predchodca oprávneného s povinným uzavreli zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ktorá mala spotrebiteľský charakter - povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým právny predchodca oprávneného pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti (banka), teda ako dodávateľ. Uzavretá zmluva má pritom povahu formulára, ktorý právny predchodca oprávnené používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom okrem identifikačných údajov subjektov právneho vzťahu a údajov špecifikujúcich konkrétny právny vzťah druhá strana nemá možnosť meniť jeho obsah. Rovnako aj Obchodné podmienky, ktoré obsahujú znenie rozhodcovskej doložky, spotrebiteľ nemá možnosť meniť. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ods. l ). Slovenská republika má v zmysle práva EÚ záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života. Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve, či všeobecných obchodných podmiekach alebo ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred dodávateľom. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu rozhodne o právach a právom chránených záujmoch účastníkov zmluvného vzťahu s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy súkromná osoba.

Rozhodcovská doložka sa nachádza v rozsiahlych Obchodných podmienkach. Znenie rozhodcovskej doložky neumožňuje alternatívne riešenie sporov pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom. Od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne pred rozhodcovským súdom stanoveným v tejto rozhodcovskej doložke, čím už na zreteľne nezodpovedá požiadavke . Navyše je zrejmé, že rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa všetky spory z tohto spotrebiteľského vzťahu medzi účastníkmi majú riešiť v rozhodcovskom konaní, si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami obsiahnutými v Obchodných podmienkach. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať a podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v Obchodných podmienkach. Na dôvažok, Obchodné podmienky nadobudli účinnosť až po uzavretí zmluvy medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, a tak je tu pochybnosť o individuálnosti tohto dojednania i z tohto dôvodu.

Pri posudzovaní individuálnosti dojednania zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu súd vychádza z citovaného . Rozhodcovská doložka bola vopred pripravená

právnym predchodcom oprávneného a vzhľadom na dátum účinnosti Obchodných podmienok je otázne, či sa s ňou povinný vôbec mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Jednoznačne však v tejto časti nemohol ovplyvniť obsah zmluvy, resp. Obchodných podmienok. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej doložky nevyplýva, že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Absentujú akékoľvek informácie o podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania (ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd; súd za opravný prostriedok nepovažuje žalobu o zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že týmto dojednaním sa riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažké predstaviť si rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jeho skutočnú vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku, ak spotrebiteľ nepozná jej reálny obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ tak možno (ak vôbec) bol formálne oboznámený, že uzatvára aj rozhodcovskú doložku, avšak jednoznačne nebol poučený o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej doložky so zameraním na potenciálne zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských zmlúv, či doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek - t.j. buď inkorporovanie doložky do zmluvy, či všeobecných obchodným podmienok, alebo neskôr do dohody o uznaní dlhu, ani skutočnosť, že je prípadne spotrebiteľovi umožnené v určitej krátkej lehote odstúpiť od takéhoto zmluvného dojednania. Za tohto stavu súd uvedenú rozhodcovskú doložku nepovažoval za individuálne dojednanú.

Záverom súd dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že právnym predchodcom oprávneného bola banka, súdu je známe, že táto mala v zmysle ustanovenia o bankách povinnosť ponúknuť svojim klientom (spotrebiteľom) návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súd však zastáva názor, že takýto návrh by mal byť predkladaný takým spôsobom, aby klientovi (spotrebiteľovi) umožňoval jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok predkladaných mu druhou stranou zmluvného vzťahu, ako aj oddelenie od ostatného obsahu zmluvy (tak, aby klientovi nespôsobilo žiadne ťažkosti vrátane prípadného rizika čakania na prepracovanie návrhu zmluvy v prípade odstraňovania pre neho neakceptovateľnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) má vyplývať vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Až spotrebiteľ je následne oprávnený, nie však povinný, prijať takýto návrh. Požiadavku na takto ponúknutý (predložený) návrh nemožno považovať za splnenú, ak banka návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení medzi iné zmluvné podmienky, u ktorých je známe, že sa s nimi klient (spotrebiteľ) v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne, často i vôbec, neoboznamuje (hoci spravidla v zmluve potvrdzuje presný opak). Rozhodcovská doložka v danom prípade pritom nemá znenie návrhu, ale rovno dojednania, pričom vôľu neprijať túto rozhodcovskú doložku musí spotrebiteľ prejaviť najneskôr pri uzavretí zmluvy, a to písomne.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky spôsobuje, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor medzi účastníkmi konania, a preto ním vydaný rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.