Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cbi-143-2011.pdf
PDF · 106.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cbi/143/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: Ing. T. I., Rožňavská Baňa 213, 048 01 Rožňava, RČ: XXXXXX/XXXX proti žalovanému: JUDr. Marek Letkovský, Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava správca konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE v konkurze, so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717 o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia popretej pohľadávky
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 19.09.2011 doručenou súdu dňa 22.09.2011 sa žalobca domáha určenia, že je veriteľom pohľadávky vo výške 6.185,87 € voči úpadcovi PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE v konkurze, so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, ktorá pohľadávka bola žalobcom riadne prihlásená do konkurzného konania prihláškou v celkovej sume 6.185,87 € a žalobca bol aj riadne zapísaný do zoznamu prihlásených veriteľov. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu jeho pohľadávku poprel v celom prihlásenom rozsahu. Dôvodom popretia pohľadávky bolo, že na základe stavu účtovníctva úpadcu nebolo možné zistiť a preveriť skutočnú existenciu pohľadávky a jej evidenciu v účtovníctve úpadcu. Žalobca na základe priložených dokladov preukazujúcich oprávnenosť jeho pohľadávky navrhuje súdu, aby po vykonanom dokazovaní vyniesol rozsudok, ktorým určí, že všetky pohľadávky žalobcu prihlásené do konkurzu úpadcu vedeného pod č. k. 3K/95/2010 sa považujú za zistené čo do právneho dôvodu, čo do výšky a čo do vymáhateľnosti v celom prihlásenom rozsahu.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K/95/2011, uverejnenom v Obchodnom vestníku bol na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, so sídlom: Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, zapísané v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Dr., vložka č. 383/B, adresa na doručovanie písomností: Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, vyhlásený konkurz a za správcu súd ustanovil žalovaného. Zároveň súd vyzval veriteľov, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky.
Žalobca si v lehote na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky uplatnil svoj nárok podaním žalobného návrhu o určenie popretej pohľadávky na súde.
Žalobca v písomnom podaní zo dňa 17.09.2015 súdu uviedol, že na svojej žalobe v celom rozsahu trvá, členom úpadcu - PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE sa stal dňa 31.03.2006, na základe Rozhodnutia predstavenstva družstva o prijatí ďalšieho členského vkladu. Družstvo v tom čase ponúkalo možnosť realizovať vklady a podieľať sa členom na zisku družstva. Tieto Rozhodnutia žalobca
považoval za dôležité. Dôkazom o konečnej našetrenej sume je Rozhodnutie predstavenstva družstva zo dňa 30.09.2008, ktorým predstavenstvo družstva potvrdilo, že žalobca je vlastníkom členského podielu v celkovej hodnote 5.303,39 EUR. K 11.02.2011 žalobca žiadal o zrušenie členského podielu (poradové číslo člena 11757) a jeho vyrovnávací podiel bol vo výške 6.185,87 EUR, pričom súd má k dispozícii listinný dôkaz - tzv. Žiadosť o zrušenie členského podielu kde je uvedené, že požadovaná suma o vyrovnávací podiel je 6.185,87 EUR a tento bol uplatnený ako nárok u Garančného fondu invest.
Na pojednávanie súdu konané dňa 08.10.2015 sa žalobca nedostavil z dôvodu, že sa dlhodobo zdržiava v Kanade a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Podľa § 101 odsek 1 OSP účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 101 odsek 2 súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 119 odsek 1 OSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 odsek 2 OSP, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefonátu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 08.10.2015, vec rozhodol poukazujúc pritom na zásadu hospodárnosti konania, aj bez účasti žalobcu. Súd má za to, že v prejednávanej veci účastníkovi konania (žalobcovi) nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Posúdenie či môže súd vec prejednať v neprítomnosti účastníka prináleží iba konajúcemu súdu.
Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva.
Žalovaný, správca úpadcu na pojednávaní súdu uviedol, že žalobca si v konkurze uplatnil 1 pohľadávku v sume 6.185,87 EUR, právny dôvod: nárok na vyrovnací podiel z titulu zániku členstva v družstve PDSI. Uviedol, že zo žiadnych dokladov priložených k prihláške ani k žalobnému návrhu nevyplýva jednoznačné skončenie členstva žalobcu v družstve z čoho by žalobcovi vyplýval vznik nároku na vyrovnávací podiel. Prihláška, tak ako to uviedol správca úpadcu, obsahuje informáciu, že žiadosť o skončenie členstva zo strany žalobcu mala byť podaná dňa 11.02.2011, o čom však správca úpadcu nemá k dispozícii žiaden listinný dôkaz. Uviedol, že pre prípad, že by napriek tomu členstvo žalobcu skončilo v družstve v období po 11.02.2011, kedy mala byť predmetná žiadosť podaná, má za to, že vzhľadom na to akým spôsobom má byť podľa neho určený vyrovnávací podiel člena družstva ako aj vzhľadom na hospodárske výsledky úpadcu za dané obdobie, je tento vyrovnávací podiel 0 - rovná sa nule. Správca úpadcu s súvislosti s koncentračnou zásadou označil dôkazy: Stanovy družstva, účtovnú závierku družstva za rok 2010 a 2011, výpoveď svedka Ing. X. I. - predsedu predstavenstva (v konaní 9 Cbi 1/11) pred Daňovým úradom v Bratislave zo dňa 12.03.2014. Pozornosť súdu upriamil na to, že žalobca do súdneho spisu nezaložil ukončenie členstva v družstve, čím by preukázal vznik nároku na vyrovnávací podiel, resp. ďalší listinný dôkaz, ktorým by preukázal tú skutočnosť, že ku dňu 11.02.2011 podal žiadosť o ukončenie členstva v družstve.
Žalovaný upriamil pozornosť na čl. 10 Stanov úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „stanovy“ v príslušnom gramatickom tvare), kde je uvedené, že majetkovou
účasťou člena v družstve je členský podiel. Členský podiel je tvorený vstupným členským vkladom a ďalším členským vkladom, resp. jeho splatenou časťou.
Podľa čl. 14 stanov členstvo zaniká: a) písomnou dohodou, b) vystúpením, c) vylúčením, d) vyhlásením konkurzu na majetok člena, e) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena, f) zánikom družstva, g) smrťou fyzickej osoby, h) zánikom právnickej osoby.
Podľa čl. 21 stanov zánikom členstva vzniká nárok na vyrovnací podiel, ktorý bude vyplatený do 30 dní od ukončenia členstva. V zmysle ods. 3 citovaného článku sa výška vyrovnacieho podielu určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH.
Správca úpadcu uviedol, že na pojednávaní súdu dňa 22.01.2015 v konaní 9Cbi/1/2011 svedok, Ing. X. I., CSc., predseda predstavenstva úpadcu, ktorý bol na pojednávanie predvolaný ako svedok na návrh právneho zástupcu navrhovateľa v tomto konaní pred súdom uviedol, že koeficient AH bol určený na hodnotu 1,00 rozhodnutím predstavenstva. V kontexte toho poukázal na výpoveď tohto svedka dňa 12.03.2014 pred Daňovým úradom Bratislava, kde na Otázku 2: vysvetliť výpočet vlastného imania podľa aktuálnej hodnoty sa svedok vyjadril nasledovne: „K spôsobu výpočtu a k údajom, ktoré tvorili základ pre výpočet aktuálnej hodnoty vlastného imania sa neviem vyjadriť. Uvedené informácie by mali mať osoby Ing. C. G. a Ing. K. C. - pôsobili v spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. ako analytici a Ing. C. bol riaditeľ ekonomického odboru CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.“ Koeficient AH je v zmysle čl. 11 ods. 11 predposledná veta stanov „tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním, definovaným podľa príslušného právneho predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov.“ Je teda jednoznačné, že predstavenstvo úpadcu nedisponovalo oprávnením „určiť“ hodnotu koeficientu AH, nakoľko tento vyplýval priamo z hospodárskych výsledkov úpadcu. V prípade, ak tak predstavenstvo konalo, konalo protizákonne.
Správca úpadcu do súdneho spisu založil Súvahu úpadcu k 18.04.2011, z ktorej vyplýva: Nedeliteľný fond = 331.939,19 € Vlastné imanie v roku 2011 = -5.426.397 € Súhrn nominálnych hodnôt vkladov = 18.962.742,11 €
Z vyššie opísaného spôsobu výpočtu koeficientu AH je možné vypočítať koeficient AH pre tento prípad, čo je (-5.426.397 - 331.939,19) / 18.962.742,11 = -0,3037. Z tohto výpočtu vyplýva, že koeficient AH bol záporný, čo znamená, že vyrovnací podiel navrhovateľa klesol na 0 (keďže pri výpočte s týmto koeficientom AH vyjde teoretický záporný vyrovnací podiel).
Ďalej správca úpadcu súdu založil do súdneho spisu dôkazy:
- stanovy úpadcu,
- účtovnú závierku (pre účely tohto konania postačuje v rozsahu súvahy) za obdobie 01.01.2011-18.04.2011, kedy došlo k vzniku nároku navrhovateľa na vyrovnací podiel,
- zápisnicu z výpovede svedka Ing. X. I., CSc. pred Daňovým úradom Bratislava zo dňa 12.03.2014 a zápisnicu svedka Ing. X. I., CSc. V konaní pred Okresným súdom Bratislava I, konanie sp. zn. 9 Cbi 1/2011 zo dňa 23.01.2015. - Vzhľadom na dôkazy, ktoré správca úpadcu založil do súdneho spisu, navrhol žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Účastníci konania ďalšie návrhy na dokazovanie nenavrhli, preto súd ďalšie dôkazy nevykonal. Súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 OSP.
Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 133 OSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Súd sa oboznámil so žalobou žalobcu zo dňa 19.09.2011, oboznámil sa s Prihláškou žalobcu za člena PDSI zo dňa 30.11.2004, Rozhodnutím predstavenstva družstva zo dňa 03.10.2008, 14.04.2008, celkovými výnosmi na vyplatenie, príjmom ďalšieho členského vkladu zo dňa 24.04.2006, výsluchom svedka Ing. X. Juricu v konaní X Cbi 1/2011 zo dňa 23,01.2015, výsluchom tej istej osoby pred Daňovým úradom 12.03.2014, Dodatkom č. 8 - úplným znením Stanov PDSI ku dňu 23.10.2009, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K/95/2010, zo dňa 11.04.2011 bol na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE v konkurze, so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, vyhlásený konkurz a za správcu úpadcu súd ustanovil žalovaného.
Žalobca si do konkurzu sp. zn. 3K/95/2019 prihlásil prihláškou č. 1 pohľadávku vo výške 6.185,87 EUR z titulu zániku členstva v družstve PDSI. Pravdivé je tvrdenie žalovaného v tom smere, že žalobca do súdneho spisu nezaložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal žiadosť o skončenie členstva, ktorá mala byť podaná dňa 11.02.2011 o čom však ani správca úpadcu nemá k dispozícii žiaden listinný dôkaz. Ak by aj vystúpenie žalobcu z družstva podpísali tak ako tomu bolo vo väčšine prípadov predseda predstavenstva a dvaja členovia predstavenstva, a to, že žalobcovi ako bývalému členovi vzniklo voči družstvu PDSI právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 6.185,87 EUR ktoré je podľa tohto „Potvrdenia o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel“, takéto Potvrdenie nie je vydané v súlade so Stanovami PDSI.
Žalovaný ako správca úpadcu v konaní uviedol, že pohľadávka žalobcu bola uplatnená v zákonom stanovenej lehote na prihlasovanie pohľadávok, preto bola zaradená do zoznamu pohľadávok. K popretiu došlo následne pri preskúmaní pohľadávky z dôvodov, ktoré správca úpadcu uviedol ústne do zápisnice súdu na prejednaní veci dňa 08.10.2015. V prejednávanej veci je podľa správcu úpadcu potrebné vychádzať zo Stanov družstva, v ktorých je presne definovaný Členský podiel ako i majetková účasť člena a výpočet koeficientu AH. Súd zo Stanov družstva zistil nasledovné: Podľa Čl. 2 odsek 1 družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva. Podľa Čl. 2 odsek 3 družstvo sa zakladá za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti.
Podľa Čl. 10 majetkovou účasťou člena v družstve je členský podiel. Členský podiel je tvorený vstupným členským vkladom, základným členským vkladom a ďalším členským vkladom, resp. jeho splatenou časťou.
Podľa Čl. 11.11 v závislosti od hospodárskych výsledkov družstva je prihlasovateľ povinný okrem základného členského vkladu zaplatiť pri vklade do družstva ážio do ážiového fondu definovaného v čl. 48 stanov. Ážio predstavuje rozdiel medzi aktuálnou hodnotou členského vkladu ( ďalej len AH ) a základným členským vkladom, ktorého hodnota predstavuje podľa ustanovenia článku 11 bod 3 stanov sumu 400 EUR. AH bude vypočítaná ako súčin základného členského vkladu a príp. ďalšieho vkladu a koeficientu AH. Koeficient AH je tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním, definovaným podľa príslušného právneho predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov. AH bude zverejňovaná v zmysle interných smerníc vydaných predstavenstvom.
Podľa Čl. 14 Členstvo v družstve zaniká: a) písomnou dohodou, b) vystúpením, c) vylúčením, d) vyhlásením konkurzu na majetok člena, e) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena,
f) zánikom družstva,
g) smrťou fyzickej osoby, h) zánikom právnickej osoby.
Podľa Čl. 21 odsek 1 zánikom členstva podľa čl. 15 bod. 1, článku 16, článku 17 a článku 19 stanov za trvania družstva vzniká doterajšiemu členovi, príp. jeho právnemu nástupcovi nárok na vyrovnací podiel.
Podľa Čl. 21 odsek 3 výška vyrovnacieho podielu sa určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH. V prípade kladného rozdielu medzi vyrovnacím podielom a výdavkom vynaloženým na obstaranie členského vkladu a príp. ďalšieho vkladu, podlieha tento kladný rozdiel zdaneniu v zmysle platných právnych a daňových predpisov.
Zo Stanov družstva jednoznačne vyplýva, že tzv. koeficient AH v zmysle čl. 11 ods. 11 je tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním, definovaným podľa príslušného právneho predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov. Z toho teda vyplýva, že predstavenstvo úpadcu ako výkonný a štatutárny orgán družstva, nedisponovalo oprávnením „určiť“ hodnotu koeficientu AH, nakoľko tento vyplýval priamo z hospodárskych výsledkov úpadcu. Tzv. Potvrdenie o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel, ktoré predstavenstvo družstva vydalo žalobcovi, nie je v súlade so Stanovami družstva, v prípade že by takýmto potvrdením žalobca disponoval. Predstavenstvu družstva prináleží podľa Stanov družstva iba vyslovenie súhlasu s vystúpením člena družstva z družstva. Správca úpadcu založil do súdneho spisu Súvahu družstva, ktorá bola vypracovaná profesionálnym účtovníkom. Po vyhlásení konkurzu musela byť táto vypracovaná správcom úpadcu, z dôvodu, že úpadca nemal účtovníctvo skompletizované. Zo súvahy je zrejmé, že nedeliteľný fond bol 18.04.2011 určený sumou 331.939,19 €, vlastné imanie v roku 2011 bolo tvorené sumou - (mínus) 5.426.397€ a Súhrn nominálnych hodnôt vkladov bol 18.962.742,11 €.
Súd sa stotožnil so spôsobom výpočtu koeficientu AH tak, ako tento určil správca úpadcu. Koeficient AH pre daný prípad je možné vypočítať ako vlastné imanie v roku 2011, mínus nedeliteľný fond, čo je (-5.426.397 - 331.939,19) / 18.962.742,11 = -0,3037. Z výpočtu vyplýva, že koeficient AH bol v roku 2011 záporný. Vyrovnací podiel žalobcu klesol teda na 0, za predpokladu, že koeficient AH bol určený na hodnotu 1,00 rozhodnutím predstavenstva, tak ako to uviedol vo svojej výpovedi svedok Ing. X. I., CSc., predseda predstavenstva úpadcu, na pojednávaní súdu dňa 22.01.2015 v konaní 9Cbi/1/2011. Z predložených listinných dôkazov správcu úpadcu, je zrejmé, že vyrovnací podiel žalobcu klesol v roku 2011 na 0 (nula).
Podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.
Podľa § 32 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
Podľa § 32 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.
Podľa § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať,
aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú pohľadávku v konkurze neprihliada.
Súd na základe zisteného skutkového stavu je názoru, že prihlásenie pohľadávky je preukázané, že predmetná žaloba o určenie pravosti popretých pohľadávok bola podaná v zákonom stanovenej lehote.
Spornou skutočnosťou v predmetnom konaní bol výpočet koeficientu AH pri tu prejednávanej veci. Z vyššie opísaného spôsobu výpočtu koeficientu AH je zrejmé, že tento bol v roku 2011 záporný, preto žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na vyrovnací podiel.
Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
Súd mal za to, že žaloba o určenie pravosti pohľadávky je žalobou určovacou podľa § 23 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní a je možné ju označiť ako špecifický typ žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. preto, že netreba zisťovať a preukazovať naliehavý právny záujem na zistení, ten je daný popretím pohľadávky správcom konkurznej podstaty.
Konanie o tzv. incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku, bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania, v tomto prípade určenia neexistencie právneho dôvodu a výšky ktorej sa žalobca domáha.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd mal za to, že v konaní mal úspech žalovaný, čím mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko žalovanému v predmetnom konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa § 148 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný - správca konkurznej podstaty je zo zákona oslobodený od poplatkovej povinnosti v zmysle ust. § 4 odsek 2 písmeno m) zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, dospel súd k záveru, že štát v súlade s vyššie uvedeným ustanovením zákona nemá právo náhradu trov konania, ktoré platil, to znamená, že štát nemá voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vzniknutých z titulu súdneho poplatku za žalobu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je uvedené v druhom a treťom odseku výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).