Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-187-2013.pdf
PDF · 143.3 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/187/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľa: U.. L. P., T.., I. E. Y. U., XXX XX I. proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej porušením práva na ochranu osobnosti takto
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.09.2013 domáhal voči odporcovi Slovenská republika zastúpená 1. Ministerstvom spravodlivosti SR, 2. O.. A. Z., Z.., 3. O.. D. L., 4. O.. D. Š., 5. O.. I. M., 6. O.. I. Z., 7. Okresný súd Bratislava U., X. Krajský súd v Bratislave, podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci porušením § 11 a nasl. zákona. č. 40/1964 Zb. náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej porušením práva na ochranu osobnosti vo výške 25.000,- eur s príslušenstvom a ospravedlnenia za ohováranie a nezákonné postupy Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že svojich nárokov sa domáha podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci titulom nesprávneho úradného postupu v dôsledku zásahu do jeho osobnostných práv spôsobeného zverejnením nepravdivého tvrdenia, že je dlžníkom spoločnosti I. S. S.. S..X..F.. v konaní, ktorého nebol ani účastníkom. Skutkové tvrdenie podľa, ktorého je navrhovateľ dlžníkom spoločnosti I. S. S.. S..X..F.. boli uvedené v rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 31.03.2011, v liste Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.06.2011 sp. zn. S.. XXXX/XXXX, v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.08.2013. Na viac bol zverejnený spis Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorý obsahuje chránené osobné údaje navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 31.03.2011 bol navrhovateľovi doručený dňa 11.05.2011 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, bol navrhovateľovi doručený dňa 24.09.2013 a to i napriek tomu, že nebol účastníkom konania, v ktorom boli rozsudky vynesené. Poukázal na to, že v odôvodnení rozsudku č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX O.. A. Z., Z.. zverejnila tvrdenie na 3. strane, 4. odsek že „ Navrhovateľ (I. S., S.. S..X..F.., U.F. XXXXXXXX) má voči L. P.D., T.. vymáhateľné pohľadávky a to jednak pohľadávky už priznané právoplatnými rozhodnutiami súdov ako aj pohľadávky, ktoré si uplatnil na súd v základnom konaní“. V odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX odvolací senát toto tvrdenie potvrdil na strane 11 v poslednom odseku a na strane 12 v prvom odseku.
Navrhovateľ dňa 30.05.2011, po doručení rozsudku, podal k rukám predsedu Okresného súdu Bratislava II sťažnosť pre porušovanie dôstojnosti súdneho konania vedeného pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX konajúcou sudkyňou O.. A. Z. a v sťažnosti poukázal na porušenie práva navrhovateľa na zákaz zverejňovania chránených osobných údajov. V odpovedi na sťažnosť, O.. D. L., poverená zastupovaním predsedu Okresného súdu Bratislava II oznámila, že navrhovateľ je dlžníkom BLOCK SLOVAKIA spol. s.r.o., keď uviedla v treťom odseku listu „Vy ako dlžník navrhovateľa - veriteľa, nie ste účastníkom konania ..“ Tvrdenie, podľa, ktorého je navrhovateľ dlžníkom spoločnosti BLOCK SLOVAKIA spol. s.r.o. uvedené v oboch rozsudkoch, je lživé keď opak je pravdou. O.. Z. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. XXC/XXX/XXXX nedovolila v tom konaní označeným odporcom, konať pred súdom a znemožnila tak vykonanie akéhokoľvek dôkazu k tomuto ohováraniu a vyniesla objednaný rozsudok. Slovenská republika tiež umožnila, aby sa zástupkyne SR zoznámili so spisom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorý sa týkal rozvodu manželstva navrhovateľa a chránené osobné údaje navrhovateľa Slovenská republika zverejnila napriek výslovnému zákazu takéhoto postupu formulovaného v § 44 ods. 2 O. s. p. a v čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovateľ sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- eur s ohľadom na všeobecne známe formy satisfakcií, ktoré Slovenská republika poskytuje v medializovaných prípadoch, pri porovnaní závažnosti ujmy, spôsobenej v týchto medializovaných prípadoch a v navrhovateľovom prípade. Nemajetková ujma navrhovateľovi vznikla dňa 31.03.2011, kedy bol vydaný rozsudok.
Súd uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.11.2013 vyzval navrhovateľa, aby odstránil vady návrhu pokiaľ ide o označenie účastníkov konania na strane odporcu v súlade s ustanovením § 79 ods.1 veta šiesta Občianskeho súdneho poriadku s tým, že pri označení štátu ako účastníka konania je potrebné pokiaľ ide o označených zástupcov štátu v 2. až 6. rade, uviesť príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať.
Navrhovateľ v zmysle výzvy súdu vady návrhu pokiaľ išlo o označenie účastníkov konania na strane odporcu neodstránil a preto súd uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 16.04.2014 podanie navrhovateľa zo dňa 30.09.2013 a podanie zo dňa 16.12.2013 odmietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Na základe odvolania navrhovateľa vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 16. júla 2014 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 16.04.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo vzťahu k označeniu účastníkov konania na strane odporcu uviedol, že navrhovateľ ako jediného účastníka uviedol Slovenskú republiku pričom ako zástupcov štátu Slovenskej republiky označil 1/ Ministerstvo spravodlivosti SR, 2/ O.. A. Z., Z., X/ O.. D. L., X/ O.. D. Š., X/ O.. I. M., X/ O.. I. Z., X/ Okresný súd Bratislava II, 8/ Krajský súd v Bratislave. V podaní zo dňa 16.12.2013 upresnil, že orgánom konajúcim v mene štátu je Ministerstvo spravodlivosti SR a ostatné štátne orgány uvedené v návrhu sú len dotknuté orgány štátu. Z § 21 ods. 4 prvá veta O. s. p. vyplýva, že súd je povinný bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Odvolací súd ďalej uviedol, že v prejednávanej veci je predmetom konania nárok navrhovateľa zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom v súdnom konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Pokiaľ navrhovateľ označil v návrhu na začatie konania okrem Ministerstva spravodlivosti SR ako zástupcu štátu viacero subjektov, pričom nejde ani o štátne orgány, ktoré by boli oprávnené konať v mene štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. súd prvého stupňa nemal na takto označené subjekty prihliadať a mal si sám ustáliť okruh účastníkov konania na strane odporcu a konať len so Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom spravodlivosti SR. Odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní je súd prvého stupňa povinný sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný a v prvom rade musí upraviť okruh účastníkov konania tak ako to vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu a následne bude musieť o podanom návrhu konať a vo veci rozhodnúť.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne a návrh navrhovateľa žiadal v celom rozsahu zamietnuť, keď navrhovateľ nepreukázal neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti a nie je tak daný dôvod na poskytnutie zadosťučinenia v podobe písomného ospravedlnenia. Navrhovateľ tiež
nepreukázal ani nesprávny úradný postup, prípadne vydanie nezákonného rozhodnutia v konaniach Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXC XXX/XXXX a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXCo XXX/ XXXX, ako ani vznik a rozsah ujmy, ku ktorej malo v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu dôjsť a náhrady, ktorej sa svojim návrhom domáha. Odporca uviedol, že z návrhu nie je zrejmé či sa navrhovateľ domáha ochrany pred neoprávneným zásahom resp. satisfakcie za už vykonaný zásah do svojich osobnostných práv podľa § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo predmetom konania je nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa názoru odporcu však vzhľadom na vymedzené skutkové tvrdenia nie sú splnené podmienky ani pre priznanie ochrany pred neoprávneným zásahom do osobnostných práv a ani pre priznanie prípadnej náhrady nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ nepreukázal ním tvrdený neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv čo je základný predpoklad úspešnosti návrhu na ochranu pred neoprávneným zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby je, že zásah, ktorý je spôsobilý mať negatívny dopad na osobnosť fyzickej osoby je neoprávnený (nedovolený). Odporca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.12.2008 sp. zn. XCdo XXX/XXXX, podľa, ktorého neoprávneným zásahom v zmysle ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je len zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Niektoré zásahy, hoci zdanlivo odporujú objektívnemu právu, nemožno napriek tomu posúdiť ako neoprávnené, z dôvodu existencie okolností vylučujúcich neoprávnenosť takéhoto zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, okrem iného v prípadoch, kedy je zásah dovolený (resp. jeho možnosť je predpokladaná) zákonom. Sú to prípady tzv. zákonných licencií, resp. prípady, keď k zásahu do osobnosti fyzickej osoby dochádza pri výkone iného práva ustanoveného zákonom alebo keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je teda vylúčená vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno posúdiť na základe výsledku tohto konania alebo procesu, ale iba na základe podmienok stanovených zákonom pre ich začatie a priebeh. Rozsudok ako forma súdneho rozhodnutia je vyjadrením právneho názoru súdu na prejednávanú vec. Rozsudkom súd ako orgán štátu stanovuje čo je právo resp. čo bude svojim orgánom vynucovať. Rozsudok má svoje zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti, medzi ktoré patrí i odôvodnenie rozhodnutia. Pokiaľ súd vydá meritórne rozhodnutie vo veci, toto musí byť odôvodnené vykonanými dôkazmi (opísanými v odôvodnení rozsudku) pričom prieskum správnosti zisteného skutkového stavu sa vykonáva na inštančne nadriadenom súde pri konaní o opravnom prostriedku Pokiaľ rozhodnutie nie je zrušené, dôkazy a zistenia, o ktoré sa výrok rozsudku opiera, sa považujú za preukázané a závery z nich vyplývajúce za pravdivé, bez ohľadu na to, či sa svojim obsahom vzťahujú na účastníkov konania, svedkov alebo na tretie osoby bez priameho vzťahu ku konaniu. Oba rozsudky , ktoré obsahujú tvrdenia, s ktorými navrhovateľ nesúhlasí, a s ktorými malo byť zasiahnuté do jeho osobnostných práv, neboli zmenené alebo zrušené a teda tieto rozsudky ako ani tvrdenia v nich obsiahnuté nie je možné považovať za spôsobilé neoprávneným spôsobom zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa. Vo vzťahu k namietanému „zverejneniu chránených osobných údajov“ navrhovateľa pripojením spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXC XXX/XXXX ku konaniu sp. zn. XXC XXX/XXXX poukázal odporca na to, že za daného stavu nemá za preukázané, že by činnosťou okresného alebo krajského súdu došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa a nevidí dôvod na požadované ospravedlnenie sa za toto konanie. Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok a to skutočnosť, ktorá môže mať resp. má za následok vznik škody, vznik samotnej škody resp. ujmy, príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a škodou. Navrhovateľ však nepreukázal nesprávnosť postupu Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. XXC XXX/XXXX ani Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. XXCo XXX/XXXX, vydanie nezákonného rozhodnutia v týchto konaniach, vznik škody a jej rozsah a ani príčinnú súvislosť medzi konaním súdov a prípadne vzniknutou ujmou. Vo vzťahu k namietanej skutočnosti, že v odôvodnení oboch rozsudkov a v liste „Sťažnosť na porušovanie dôstojnosti súdneho konania - odpoveď zo dňa 21.06.2011 S. XXXX/XXXX, sú uvádzané nepravdivé tvrdenia, ktoré sa týkajú navrhovateľa, sú obsahom rozsudkov napriek tomu, že navrhovateľ
nebol účastníkom konania, súdy konajúce vo veci upreli odporcom v konaní možnosť konať pred súdom a vykonať dokazovanie za účelom vyvrátenia nepravdivých tvrdení, odporca uviedol, že vydanie rozsudku s odôvodnením, s ktorého obsahom sa fyzická osoba alebo právnická osoba nestotožňuje, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Namietané rozsudky neboli po nadobudnutí právoplatnosti zrušené ani zmenené a teda nie je možné domáhať sa ani prípadnej náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať procesný postup orgánu verejnej moci smerujúci k vydaniu rozhodnutia, keď oprávneným k tomu, je iba príslušný inštančne nadriadený súd v odvolacom konaní. Navrhovateľ nepreukázal ani vznik tvrdenej nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi namietaným konaním a vzniknutou ujmou, nepreukázal ako malo byť namietanou činnosťou súdov zasiahnuté do jeho ľudských práv a základných slobôd a aké následky, odôvodňujúce poskytnutie písomného ospravedlnenia prípadne priznania náhrady nemajetkovej ujmy mu boli namietanou činnosťou súdov spôsobené.
Súd uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa 25. júna 2015 s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a § 4 ods. 1 písmeno a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a vzhľadom k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 16. júla 2014 ustálil, že v prejednávanej veci je orgánom konajúcim v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, nakoľko predmetom konania je nárok navrhovateľa zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom v súdnom konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z..
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi povereného zástupcu odporcu, oboznámil sa s slistinnými dokladmi - rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCo XXX/XXXX- XXX zo dňa 13. augusta 2013, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 31.03.2011, odpoveď Okresného súdu Bratislava II na sťažnosť navrhovateľa na porušovanie dôstojnosti súdneho konania v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou 17C/183/2009 - S.- XXXX/XXXX zo dňa 21.06.2011 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa BLOCK SLOVAKIA spol. s.r.o. proti odporcovi v 1. rade O.. A. P., v 2. rade O. P. o neúčinnosť právneho úkonu rozhodol rozsudkom č.k. XXC/XXX/ XXXX-XXX zo dňa 31.03.2011 tak, že určil, že Dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi U.. L. P. a odporkyňou v 1. rade O.. A. P., zavkladovaná na Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu pod sp. zn. K.-XXXX/XX a Kúpna zmluva uzavretá medzi U.. L. P.D. a odporkyňou v 1. rade O.. A. P., zavkladovaná na Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu pod sp. zn. V-XXXXX/XX , obe týkajúce sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Ružinov zapísaných na LV Č.. XXX, Z. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 345 m2, parcela č. XXXX/X - záhrady, o výmere 405 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 28 m2, stavba (rodinný dom) súpisné číslo XXXX postavený na parcele č. XXXX/X, sú voči navrhovateľovi BLOCK SLOVAKIA spol. s.r.o. právne neúčinné. Súd určil, že Darovacia zmluva uzavretá medzi U.. L. P. W. O.. A. P. a odporcom v 2. rade O. P. zo dňa 06.09.2006 zavkladovaná na Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu pod sp. zn. K.-XXXXX/ XX týkajúca sa nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k.ú. Ružinov, zapísaných na LV č. XXX, parcela č. XXXX/X - záhrada o výmere 552 m2, parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2 je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ spoločnosť BLOK SLOVAKIA spol. s.r.o. sa domáhala voči odporcom odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 42b Občianskeho zákonníka, keď navrhovateľ mal za to, že U.. L. P., T.., napriek tomu, že mal záväzky voči spoločnosti BLOCK SLOVAKIA spol. s.r.o. vykonal úkony, ktorými ukrátil navrhovateľa - spoločnosť BLOCK SLOVAKIA spol. s.r.o., pri uspokojovaní svojich pohľadávok voči menovanému U.. L. P., keďže sa zmenšil jeho majetok o nehnuteľnosti evidované na P. Č.. XXX W. P. Č.. XXX pričom tieto úkony vykonal s osobami jemu blízkymi a to so svojou manželkou resp. bývalou manželkou ako odporkyňou v 1. rade a so synom ako odporcom v 2. rade. Okresný súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ má voči U.. L. P. právoplatné a vykonateľné pohľadávky, ktoré boli priznané právoplatnými rozhodnutiami súdu (konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. XXCb XX/ XXXX, konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. XXC XXX/XXXX, konanie vedené na Okresnom súde Nitra sp. zn. XXC XX/XXXX, konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I sp. zn.
S. XXXX/B) a pohľadávky vymáhateľné t.j. , ktoré je možné súdnou cestou vymáhať a ktorý postup navrhovateľ ako veriteľ i využil (konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. XXCb XX/XXXX).
Na základe odvolania odporcu v 1. a 2. rade vo vec rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý rozsudkom č.k. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 13. augusta 2013 rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 31.03.2011 potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa v danom prípade riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrenom na zistenie rozhodujúcich z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil. Odvolací súd ďalej uviedol, že v posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané v odvolaniach odporcov vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu.
Z písomnosti Okresného súdu Bratislava II zn. S.. XXXX/XXXX zo dňa 21.06.2011 vo veci Sťažnosť U.. L. P., T.. na porušovanie dôstojnosti súdneho konania v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou XXC/XXX/. - odpoveď vyplýva, že navrhovateľ dňa 30.05.2011 doručil na Okresný súd Bratislava II písomné podanie označené ako „Sťažnosť podľa § 69 ods. 1 Zákona č. 757/2004 Z.z. pre porušovanie dôstojnosti súdneho konania v konaní vedenom pod spisovou značkou XXC/XXX/XXXX v právnej veci navrhovateľa BLOCK SLOVAKIA spol. s.r.o. c/a O.. A. P. a spol. o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Podpredsedníčka okresného súdu poverená zastupovaním predsedu súdu uviedla, že po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, oboznámením sa so stanoviskom sudkyne JUDr. A. Z. ako aj obsahom spisu zistila, že sťažovateľ U.. L. P., T.. ako dlžník navrhovateľa - veriteľa, nie je účastníkom konania vo veci XXC/XXX/XXXX čo je v súlade s platnou právnou úpravou upravujúcou toto konanie. Pri prešetrení sťažnosti nezistila skutočnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako porušovanie dôstojnosti súdneho konania konajúcou sudkyňou. Vo vzťahu ku skutočnosti, ktorými boli námietky týkajúce sa postupu sudkyne, ktorá pripojila do konania aj spis sp. zn. XXC/XXX/XXXX týkajúci sa rozvodu manželstva a umožnila tak právnemu zástupcovi navrhovateľa oboznámiť sa s listinami, ktoré obsahujú „chránené údaje o osobe sťažovateľa“ bolo uvedené, že sudkyňa postupovala v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a že nie je možné odoprieť účastníkovi právo sa s listinnou, ktorá je dôkazom, oboznámiť a to i v prípade, ak ide o listinu, ktorej obsah podlieha osobitnému režimu. Postup súdu teda nebolo možné hodnotiť ako porušovanie dôstojnosti súdneho konania. Sťažnosť U.. L. P., T.. bola s prihliadnutím na uvedené okolnosti hodnotená ako nedôvodná.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že pohľadávky uvedené v rozsudku Okresného súdu Bratislava I nie je potrebné preskúmavať, nakoľko sú uvedené v rozsudku. V rozsudku Okresného súdu Bratislava II nie sú uvedené oprávnené tvrdenia, keď na strane 9 je uvedené, že veriteľ má voči nemu právoplatné a vykonateľné pohľadávky pričom však už nebolo zo strany súdu skúmané, že pohľadávka z roku 2005 nebola vymáhaná. Vo vzťahu k pohľadávke, ktorá je predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. XXCb/XX/XXXX, konania v ktorom ide o zaplatenie 3.000.000,- Sk, uviedol, že pohľadávka, ktorú súd v predmetnom rozsudku cituje, zanikla započítaním, nakoľko dňa 14.01.2003 podal vzájomný návrh proti ktorému v tom konaní žalobca nenamietal. Navrhovateľ ďalej uviedol, že k lživým tvrdeniam súd v konaní na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. XXC/XXX/XXXX dospel tým, že neumožnil v tom konaní odporcom konať pred súdom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nie spoločnosť BLOCK SLOVAKIA spol. s.r.o. - údajný veriteľ má pohľadávky voči navrhovateľovi ale práve predmetná spoločnosť nie je schopná uhradiť pohľadávky navrhovateľa a on je nútený si tieto vymáhať od svojho dlžníka právnymi prostriedkami.
Podľa § 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods.1 písmeno a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods.4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods.2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa Článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Podľa Článku 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe
Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku niekomu inému než účastníkovi môže predseda senátu alebo samosudca povoliť nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre to vážne dôvody a oprávnené záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté
Podľa § 123 Občianskeho súdneho poriadku účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.
Podľa § 125 Občianskeho súdneho poriadku za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, zprávy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie alebo ak listina bola všetkým účastníkom doručená alebo ak listina alebo jej obsah nebola protistranou spochybnená.
Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Podľa citovaných zákonných ustanovení zákona č. 514/2003 z.z. ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok preukazujúcich 1. existenciu nezákonného rozhodnutia resp. preukázaného nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci 2. existenciu škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. existenciu ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom 3. existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi škodou resp. ujmou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom.
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
Navrhovateľom namietané skutočnosti uvedené v rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C/183/2009-142 zo dňa 31.03.2011 a v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 11Co 126/2011-193 zo dňa 13. augusta 2013 teda skutočnosti, že navrhovateľ je dlžníkom veriteľa spoločnosti BLOCK SLOVAKIA spol. s.r.o. tých konaniach navrhovateľa, súd nemohol posúdiť ako nesprávny úradný postup súdu z dôvodu, že podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia.
Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Navrhovateľ sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy a ospravedlnenia v dôsledku skutočností uvedených v odôvodnení uvedených rozsudkov keď tvrdil, že súdy vychádzali pri rozhodovaní v
predmetnej veci z nesprávnych záverov a lživých tvrdení nakoľko podľa jeho názoru v predmetných konaniach nebolo preukázané, že navrhovateľ je dlžníkom spoločnosti BLOCK SLOVAKIA spol. s.r.o. Ako súd uviedol vyššie , predmetom konania vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 17C/183/2009 bola odporovateľnosť právnych úkonov v zmysle § 42 a Občianskeho zákonníka, podľa, ktorého sa veriteľ môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti poskytuje Občiansky zákonník ochranu veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku a tým k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená. Vzhľadom k uvedenému, keď súd v konaní sp. zn. 17C/183/2009 dospel k záveru, že návrh veriteľa spoločnosti BLOCK SLOVAKIA spol. s.r.o. je dôvodný a teda a určil, že právne úkony uskutočnené navrhovateľom v tomto konaní, sú voči nemu právne neúčinné a toto rozhodnutie odôvodnil práve skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie vo veci, nemožno odôvodnenie rozsudku považovať za nesprávny úradný postup súdu. Odôvodnením rozhodnutia súd nevykonáva žiadnu činnosť, jeho obsah je formulácia úvah, ktoré súd na základe vykonaného dokazovania viedli k rozhodnutiu veci. Odôvodnenie rozsudku je zhodnotenie vykonaného dokazovania a postupu súdu, v ktorom súd vyhodnocuje vykonané dôkazy, vysvetľuje k akým skutkovým okolnostiam vykonanými dôkazmi dospel a aké e jeho právne posúdenie. Odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II bolo tiež predmetom odvolania odporcov v uvedenom konaní a odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že okolnosti namietané v odvolaniach odporcov vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu.
S poukazom na uvedené, teda skutočnosti, ktoré boli uvedené v odôvodnení oboch rozsudkov a ktoré navrhovateľ namietal, súd nepovažoval za nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave.
Vo vzťahu k námietkam navrhovateľa, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II došlo k nesprávnemu úradnému postupu v dôsledku toho, že súd odňal účastníkom konania na strane odporcu možnosť konať pred súdom, keď konal a rozhodol v ich neprítomnosti, predvolanie na nariadený termín pojednávania im riadne nedoručil, súd uvádza, že ani tieto skutočnosti vytýkané navrhovateľom nemohol posúdiť ako nesprávny úradný postup súdu a to z dôvodu, že súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať postup iného súdu keď na preskúmanie procesného postupu súdu v konaní je príslušný nadriadený súd v odvolacom konaní. V prejednávanej veci bolo zo strany odporcov v konaní sp. zn. 17C/183/2009 podané odvolanie proti rozsudku vydanom v konaní i z dôvodu, že v konaní došlo k procesným pochybeniam zo strany prvostupňového súdu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v rámci odvolacieho konania posudzoval postup prvostupňového súdu, teda postup Okresného súdu Bratislava II a dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s procesnými predpismi a neodňal účastníkom možnosť konať pred súdom.
Ak orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydanou rozhodnutia+ prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu nemôžu byť hodnotené ako nesprávny úradný postup (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 115/2010).
Vo vzťahu k uplatneniu nároku navrhovateľa v zmysle ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka súd uvádza, že zákon č. 514/2003 Z.z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia len vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu.
Podľa Nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 310/05 zo dňa 15.11.2006 môže odôvodnenie súdneho rozhodnutia zasiahnuť do osobnostných práv účastníka konania ale i tretej osoby. Takéto porušenie, vytýkané vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia je potrebné zvažovať s ohľadom na funkciu tohto odôvodnenia hlavne s ohľadom na funkciu odôvodnenia a hlavne preto, aby súdu bolo umožnené vykonávať jeho funkciu a teda riadne a podrobne vysvetliť aký skutkový stav bol v danej veci zistený a aké je jeho právne posúdenie a z toho dôvodu možno, vo vzťahu k odôvodneniu
súdneho rozhodnutia uvažovať o prípadnom neoprávnenom zásahu do osobnostných práv len úplne výnimočne a hlavne v prípadoch kedy je súdne rozhodnutie adresované tretím osobám.
Súd však po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre priznanie ochrany pred neoprávneným zásahom do osobnostných práv navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ nepreukázal ním tvrdený neoprávnený zásah. Základným predpokladom úspešnosti návrhu na ochranu pred neoprávneným zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby, je že zásah je spôsobilý mať negatívny dopad na osobnosť fyzickej osoby a je neoprávnený a nedovolený. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je vylúčená vtedy ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného právnymi predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno posúdiť na základe výsledku konania alebo procesu, ale iba na základe podmienok stanovených zákonom na ich začatie a priebeh. Súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na zákonné ustanovenia týkajúce sa odôvodnenia rozsudku a na skutočnosť, že nie je oprávnený preskúmavať správnosť zisteného skutkového stavu iným súdom nakoľko nie je súdom nadriadeným. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, ktorého odôvodnenie navrhovateľ napáda bolo preskúmané odvolacím súdom a týmto i bolo ako správne a zákonné potvrdené. Pokiaľ rozhodnutie súdu nie je zrušené, dôkazy a zistenia, o ktoré sa výrok rozsudku opiera sa považujú za preukázané a závery z nich plynúce za pravdivé. Skutočnosť, že účastník konania resp. tretia osoba sa s rozhodnutím súdu a jeho odôvodnením nestotožňuje neznamená, že došlo k zásahom do práva na ochranu osobnosti. Na viac súd udáva, že k prípadnej náprave slúži práve opravný prostriedok proti namietanému rozhodnutiu.
Podľa ustálenej súdnej praxe neoprávneným zásahom v zmysle ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Niektoré zásahy, hoci zdanlivo odporujú objektívnemu právu, nemožno napriek tomu posúdiť ako neoprávnené. Podstatou toho je existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, okrem iného, v prípadoch, kedy je zásah dovolený (resp. jeho možnosť je predpokladaná) zákonom. Ide najmä o tzv. zákonné licencie, resp. prípady, keď k zásahu do osobnosti fyzickej osoby dochádza pri výkone iného práva ustanoveného zákonom alebo keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Pravda, za výkon zákonnej (úradnej) licencie nie je možné považovať každé konanie alebo proces, ale iba také konanie alebo proces, ktoré výslovne upravuje zákon. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je teda vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno posúdiť na základe výsledku tohto konania alebo procesu, ale iba na základe podmienok stanovených zákonom pre ich začatie a priebeh. Pokiaľ teda je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie takého rozhodnutia neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže, že nebolo vydané dôvodne. Nemožno pritom opomenúť, že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať zo strany súdu ako otázku predbežnú. Súd vychádza z toho, že rozhodnutie je nezákonné iba vtedy, ak rozhodnutie bolo príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu zrušené ako nezákonné. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 274/2007). Vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľa, že postupom súdu, ktorý si v konaní v rámci vykonania dokazovania pripojil iný spis a to spis týkajúci sa rozvodu manželstva navrhovateľa, došlo k zverejneniu chránených osobných údajov navrhovateľa, súd uvádza, že pripojením spisu sp. zn. 10C 172/2006 súd preukazoval relevantné skutočnosti týkajúce sa konania o odporovateľnosti právneho úkonu v súvislosti s preukázaním resp. posúdením otázky ohľadne blízkej osoby. Táto skutočnosť vyplýva z odôvodnenia rozsudku č.k. 17C/183/2009-142 zo dňa 31.03.2011. Skutočnosť, že s obsahom spisu sa mohol oboznámiť i druhý účastník nemá za následok navrhovateľom tvrdené zverejnenie chránených osobných údajov, nakoľko oboznámením sa s listinnými dokladmi založenými v spise je realizované právo sa vyjadriť k všetkým vykonaným dôkazom a oboznámiť sa so všetkými listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise. Prípadné neoprávnené zneužitie takto získaných informácií druhým účastníkom konania potom zakladá zodpovednosť tohto za neoprávnený zásah do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa.
Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku uplatnenej nemajetkovej ujmy. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda existencie skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje poškodeného. Navrhovateľ uplatnenú nemajetkovú ujmu nijakým spôsobom neodôvodnil, neuviedol žiadne skutočnosti na preukázanie, že by ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany súdov došlo k negatívnym následkom v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení.
Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani majetková či nemajetková ujma. V prejednávanej veci navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej a ani nemajetkovej ujmy v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu a všetko, čo v konaní inak vyšlo najavo (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a obrany odporcu. Súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovanie, keďže vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci a potreba ďalších dôkazov v tomto smere v konaní nevyplynula najavo. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre právne posúdenie veci a dôvodnosti žalobného návrhu a ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 Občianskeho súdneho poriadku). Na základe uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný, keď navrhovateľ nepreukázal ním vytýkaný nesprávny úradný postup a ani neoprávnený zásah do jeho práv na ochranu osobnosti zo strany Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave, nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy a ani príčinnú súvislosť medzi ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom súdov a vznikom nemajetkovej ujmy a preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku teda podľa úspešnosti v konaní , ale úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania výslovne neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.