Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-68-2015.pdf
PDF · 80.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4P/68/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci navrhovateľa K.. R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX - XX, T. F. proti odporkyni F.. Y. Q., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k mal. R. Q., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa K.. R. Q., nar. XX.X.XXXX a odporkyne F.. Y. Q., rod. F., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa X.XX.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu v T. F., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi dohodu tohto znenia:
Mal. R. Q., nar. X.X.XXXX sa z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. R. výživným vo výške 100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, od právoplatnosti rozsudku.
Účastníci n e ma j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom domáhal sa rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. R., nar. X.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvorili dňa X.XX.XXXX, obaja sú občanmi Slovenskej republiky, u oboch ide o manželstvo prvé. Dňa 7.5.2015 sa v manželstve narodil maloletý syn R.. Nemali vlastné spoločné bydlisko, bývali u rodičov odporkyne. Uviedol, že manželstvo uzatvorili po krátkej známosti. Zo začiatku bolo manželstvo harmonické, až po návrate navrhovateľa v decembri 2014 zo Základného vojenského výcviku v Martine začali zo strany odporkyne vznikať roztržky medzi nimi, ktoré stupňovali až do začiatku júla 2015, kedy bol nútený zo strany odporkyne odísť z bývania u rodičov odporkyne, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti. Od februára 2015 sa intímne nestýkajú. Manželstvo považoval za hlboko narušené a trvalo rozvrátené, ktoré si nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Uviedla, že manželstvo s navrhovateľom bolo usporiadané do decembra 2014, kedy navrhovateľovi povedala svoj názor na isté veci, odvtedy sa začali často hádať kvôli synovi navrhovateľa z predchádzajúceho vzťahu a jeho bývalej priateľky. Mala za to,
že hlavnou príčinou rozvratu manželstva je tá skutočnosť, že navrhovateľ má dieťa s inou partnerkou. Mala pocit, že navrhovateľ viac času venuje synovi M. ako jej a ich spoločnému dieťaťu. Rovnako ako navrhovateľ nemala záujem na obnovení manželského spolužitia. Uviedla ďalej, že je na materskej dovolenke, poberá príspevok vo výške cca 330 Eur a rodinné prídavky na dve deti. Okrem mal. R. má vyživovaciu povinnosť k synovi R. F., ktorého otec prispieva na jeho výživu výživným vo výške 100 Eur. Navrhovateľ sa s maloletým R. stretáva za jej prítomnosti, na jeho výživu prispieva výživným vo výške 100 Eur mesačne.
Opatrovník doporučil v prípade rozvodu zveriť maloletého R. do osobnej starostlivosti matke. Výživné doporučil určiť podľa majetkových pomerov otca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením návrhu, sobášneho listu navrhovateľa a odporkyne, rodného listu mal. dieťaťa, potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 5.10.2015, potvrdení Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica zo dňa 7.10.2015, potvrdenia o zárobku navrhovateľa.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 9.10.2014 v Považskej Bystrici. U oboch sa jedná o prvé manželstvo, pochádza z neho jedno dieťa a to mal. R., nar. X.X.XXXX. Účastníci konania sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR. Ich posledným spoločným bydliskom bola Obec Prečín.
Účastníci konania uzatvorili manželstvo po krátkej známosti, manželstvo bolo usporiadané len do decembra 2014, kedy začali medzi manželmi vznikať nezhody týkajúce sa syna navrhovateľa z predchádzajúceho vzťahu. Nezhody medzi manželmi vyústili až do tej skutočnosti, že navrhovateľ na požiadanie odporkyne v júli 2015 opustil spoločnú domácnosť.
Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2015, od februára 2015 nevedú intímny život. V súčasnosti odporca býva u svojich rodičov, navrhovateľka v rodinnom dome u svojich rodičov. Ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.
Navrhovateľ pracuje ako operačný dôstojník, jeho zamestnávateľom je U. Ú. XXXX Q., s priemerným mesačným zárobkom 647 Eur netto. Okrem mal. R. má vyživovaciu povinnosť k synovi M. Š., nar. X.X.XXXX, na ktorého výživu prispieva sumou 100 Eur mesačne. S maloletým R. sa stretáva jedenkrát do týždňa, za prítomnosti matky. Na bývanie u svojich rodičov prispieva sumou 50-100 Eur mesačne, podľa jeho vyjadrenia spláca úver vo výške 160 Eur mesačne, výdavky má na cestu do práce a späť mesačne vo výške 80 Eur.
Odporkyňa je na materskej dovolenke, v súčasnej dobe poberá nemocenské dávky vo výške cca 330 Eur a rodinné prídavky na dve deti vo výške 23,52 Eur na každé dieťa. Okrem mal. Jaroslava má vyživovaciu povinnosť k synovi R. F., ktorého otec prispieva na jeho výživu výživným vo výške 100 Eur.
V priebehu konania rodičia mal. R. uzatvorili rodičovskú dohodu v znení tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zároveň rodičia úpravu styku otca s maloletým žiadali neupraviť.
Opatrovník sa k návrhu rodičovskej dohody pripojil a túto doporučil schváliť.
Podľa § 23 ods. 1,2 Zákona o rodine Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Je nesporné, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo si neplní svoj účel. Účastníci konania vstupovali do manželstva po krátkej známosti a nezhody v ich manželstve začali vznikať len niekoľko mesiacov po uzatvorení manželstva. Súd jednoznačne konštatuje, že obaja do manželstva vstupovali ľahkomyseľne a takýto postoj mali obaja aj k manželskému spolužitiu, napriek tomu, že z manželstva sa im narodilo dieťa a obaja už vstupovali do manželstva s jednou vyživovacou povinnosťou. Nezhody medzi účastníkmi konania postupne vyústili do toho, že od júla 2015 nežijú v spoločnej domácnosti. Príčinu rozvratu manželstva videl preto súd v rozdielnych názoroch účastníkov konania na spoločný život a pre nezáujem oboch účastníkov konania o ďalšie spolužitie súd za ich súhlasu manželstvo rozviedol, pretože nie je predpoklad, že by v budúcnosti došlo k obnoveniu manželského spolužitia.
Matka sa o maloleté dieťa riadne stará, v súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke, otec pracuje so zárobkom 647 Eur netto, preto súd schválil dohodu rodičov o zverení mal. R. do jej osobnej starostlivosti, jeho zastupovania a spravovania majetku ako aj o výške výživného za použitia citovaných ustanovení Zákona o rodine, prihliadol pritom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka.
Keďže rodičia úpravu styku otca s mal. dieťaťom žiadali neupraviť, súd za použitia § 25 ods. 2 Zákona o rodine v rozhodnutí styk rodičov s maloletým neupravil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144, veta prvá O. s. p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.