Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-12-2015.pdf
PDF · 113.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/12/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: MEDUX, s.r.o., Levočská 3521/29, Poprad, IČO: 36 815 829, právne zastúpeného spoločnosťou Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 059 37 Štôla 44, IČO: 47 234 237, adresa pre doručovanie písomností Nám. Sv. Egídia č. 95, 058 01 Poprad, konajúcou Mgr. Romanom Vaškom, advokátom a konateľom spoločnosti, proti žalovanému: CŠO - stav., Partizánska 4213/89, Poprad, IČO: 36 450 235, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Hudzik & partners, s.r.o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, konajúcou JUDr. Jánom Hudzikom, advokátom a konateľom spoločnosti, o zaplatenie 5.445,39 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 25.11.2014 č.k. 18Cb/58/2011-199, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej.
odôvodnenie:
1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5.445,39 EUR s 11 % p.a. úrokom z omeškania od 21.8.2009 do zaplatenia a 14,25 % p.a. úrok z omeškania zo sumy 12.581,24 EUR od 2.10.2008 do 14.1.2009 a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej.“
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v konaní domáha zaplatenia zostatku ceny diela vyúčtovanej žalovanému ako objednávateľovi diela faktúrou č. 2008/040 zo dňa 22.8.2008. Tvrdí, že po čiastočných plneniach mu žalovaný zostal dlžný sumu 5.445,39 eur, preto sa domáha zaplatenia tejto istiny a uplatňuje si aj príslušenstvo tejto pohľadávky pozostávajúce z nárokov spojených s omeškaním žalovaného so zaplatením ceny diela.
Prvostupňový súd ďalej v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že žalovaný so žalobou nesúhlasil s odôvodnením, že dielo nebolo riadne vykonané a nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu diela. Za vady diela na južnej strane viacúčelového domu uplatnil voči žalobcovi faktúrou č. 21008409 zľavu z ceny vo výške 4.481,18 eur. Za škody spôsobené žalobcom nadspotrebou materiálu pri vykonávaní diela vystavil žalobcovi faktúru č. 22103708 na sumu 1.365,15 eur a za čistenie balkónov a zábradlí faktúrou č. 21018308 sumu 592,51 eur. Uvedené nároky podľa vystavených faktúr započítal proti nároku žalobcu,
čím podľa neho došlo k zániku jeho záväzku voči žalobcovi podľa oznámení zo dňa 23.9.2008 a zo dňa 3.4.2009.
Prvostupňový súd ďalej v dôvodoch rozhodnutia uvádzal obsah podaní vyjadrení účastníkov konania, obsah svedeckých výpovedí svedkov Ing. D. O., G. G., J. D., K. C. a vymenúva listinné dôkazy realizované v konaní. Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za preukázané, že na základe uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 11.1.2008 žalobca ako zhotoviteľ realizoval pre žalovaného práce pri dodávke fasádneho zatepľovacieho systému bez dodávky materiálu. Za realizované plnenie vystavil a žalovanému doručil faktúru č. 2008/040 z 22.8.2008 odkazujúcu na súpis vykonaných prác s vyúčtovanou cenou plnenia vo výške 679.022,50 Sk (po prepočte konverzným kurzom 22.539,42 eur). Na základe takto vyúčtovanej ceny žalovaný na úhradu ceny plnil na účet žalobcu dňa 26.9.2008 sumu 6.638,78 eur, 2.10.2008 sumu 3.319,39 eur, 16.6.2009 sumu 2.000,- eur, 30.6.2009 1.000,- eur, 6.7.2009 sumu 2.000,- eur, 15.7.2009 sumu 500,- eur, 28.7.2009 sumu 500,- eur, 13.8.2009 sumu 500,- eur, 21.8.2009 sumu 635,85 eur. Celkovo tak žalovaný zaplatil na úhradu predmetnej faktúry 17.094,03 eur. Žalovaný realizoval úkony, ktorými na zostatok vyúčtovanej ceny diela započítaval ním uvádzané nároky, a to za čistenie balkónov a zábradlí podľa ním vystavenej faktúry 21018308 sumu 592,51 eur, za spotrebu materiálu v zmysle faktúry 22103708 sumu 1.365,15 eur i z uplatnenej zľavy z ceny diela vyúčtovanej faktúrou 21008409 sumu 4.481,18 eur. Žalobca takto uplatnený jednostranný zápočet zo strany žalovaného neuznal. Prvostupňový súd poukázal na obsah uzavretej zmluvy o dielo, najmä na články VIII ods. 1, IX ods. 1, 2, 3, 8 zmluvy o dielo. Konštatuje, že pokiaľ sa týka uplatnenia vád diela, došlo zo strany žalobcu i žalovaného k viacerým porušeniam ustanovení zmluvy, ale označené zmluvné dojednania svedčia o tom, že zo strany žalovaného neboli vady diela uplatnené riadne a včas a dielo realizované žalobcom bolo vykonané riadne, napriek tomu, že nedošlo k podpísaniu preberacieho protokolu o odovzdaní diela. Žalobca dielo vykonal v dohodnutom rozsahu, za čo mu prináleží cena ako bola uplatnená a fakturovaná. Žalovaný čiastočne zaplatil cenu za dielo a tým svoj záväzok uznal. Žalovaný nepreukázal že uplatnená zľava z ceny diela, ktorú si uplatnil započítacím prejavom vo výške 4.481,18 eur zodpovedá „výške vád diela“. Žalovaný nepreukázal, že by mal nárok na cenu materiálu
- titulom nadspotreby v uplatňovanej výške 1.365,15 eur a tiež to, že by v súvislosti s porušením povinností žalobcu mu vzniklo voči žalobcovi nárok na náhradu škody vo výške 592,12 eur. Uplatnená obrana žalovaného v konaní bola vyhodnotená súdom prvého stupňa za nedostačujúcu so záverom, že žalovaný na svoje tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno. Priznanie úrokov z omeškania, tak, ako sú pojaté do výrokovej časti rozsudku prvostupňový súd odôvodnil tým, že pri týchto postupoval podľa § 369 Obch. zák. účinných do 15.1.2009. Nad prisúdený nárok na úroku z omeškania v tejto časti žalobný nárok, ktorým žalobca sa domáhal úrokov z omeškania vo väčšom rozsahu zamietol.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil odkazom na aplikáciu ust. § 151 ods. 3 O.s.p..
2) Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené, podal včas odvolanie žalovaný. Namieta, že písomné odôvodnenie rozhodnutia je nepresvedčivé a nepreskúmateľné a nemá náležitosti žiadané ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., čo je aj porušením ústavného práva na spravodlivý proces. Poukazuje pritom na nález Ústavného súdu SR I.ÚS 154/2005 z 28.2.2006. So záverom súdu prvého stupňa o tom, že nepreukázal existenciu i spôsobilosť vzájomných pohľadávok nesúhlasí. Žalovaný nikdy neuznal, ani neuznáva nárok žalobcu. Ak žalovaný čiastočne zaplatil cenu diela, neznamená to, že aj svoj záväzok uznal, pretože z jeho nasledovného konania, keď žalobcovi zasielal faktúry a započítacie prejavy nemožno v žiadnom prípade usudzovať, že by bol uznal aj zvyšok nároku žalobcu. Podľa názoru žalovaného v konaní bolo listinným dôkazmi, ale aj svedeckými výpoveďami, preukázané, že medzi účastníkmi existovali vzájomné započítateľné pohľadávky. Účastníci riadne uzatvorili zmluvu o dielo v zmysle ust. § 536 a nasl. Obch. zák.. Žalovaný nepopiera, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela v dojednanom rozsahu, ktorý je však podmienený tým, že dielo bolo riadne a včas vykonané. Podľa § 324 ods. 1 Obch. zák. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne a v zmysle ods. 3, ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy, alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia a záväzok zaniká ich uspokojením. V prípade zmluvy o dielo, z toho vyplýva, že zhotoviteľ môže splniť svoj záväzok vykonať len jeho riadnym, t.j. bezvadným vykonaním. Toto však v predmetnej veci nebolo splnené. Žalobca síce pre žalovaného dielo vykonal, ale nevykonal ho riadne, t.j. ho nevykonal riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela aj v dôsledku porušenia povinností žalobcu viesť stavebný denník. Žalovaný v konaní preukázal to, že dielo vykonané žalobcom malo vady spočívajúce v zlom uhladení, nerovnosti i hrboľatom povrchu na južnej stene fasády. Žalovaný
musel investorovi stavby KB BUILDING SK, s.r.o. zaplatiť zmluvnú pokutu, čím žalovanému vznikol aj nárok na náhradu škody v zmysle § 440 ods. 1 Obch. zák.. Žalovaný v priebehu celej realizácie diela upozorňoval žalobcu na nekvalitnú prácu, reklamoval u neho vady, čo vyplýva zo svedeckých výpovedí svedkov G., O. a D. i zo zápisov v stavebnom denníku, najmä zo zápisu zo dňa 10.6.2008, kedy bola žalobcovi vytknutá vada samotným investorom, alebo zo zápisu zo dňa 4.7.2008, kde je priamo aj podpis zástupcu žalobcu. Napokon aj listom z 5.11.2008 žalovaný žalobcu vyzval na odstránenie vád v termíne do 15.11.2008. Žalobca v stanovenej lehote vady diela neodstránil, čím porušil nielen svoju zákonnú povinnosť ale i zmluvné povinnosti vyplývajúce z článku IX zmluvy o dielo. Pretože žalovanému vznikol nárok na uplatnenú zľavu z ceny diela, žalovaný nebol povinný zaplatiť časť ceny diela, ktorá zodpovedala jeho nároku na zľavu. Preto bol oprávnený započítať túto svoju spôsobilú pohľadávku voči pohľadávke žalobcu. Žalovaný vytýka súdu prvého stupňa aj to, že nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo neuznal ako spôsobilé na započítanie pohľadávky titulom faktúry č. 21018308 na sumu 592,51 eur a faktúry č. 22103708 na sumu 1.365,15 eur. V tomto smere je jeho rozhodnutie arbitrárne, založené na svojvôli súdu prvého stupňa neopierajúce sa o zákon. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne zruší napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uplatňuje si aj nárok na náhradu trov konania. 3) Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu označil odvolanie za nedôvodné. Podľa jeho názoru prvostupňový súd zodpovedajúco ust. § 157 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odôvodnil. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva obsah vykonaných dôkazov, ako aj to, čo súd prvého stupňa považoval za zistený skutkový stav i úvahy, ako tento skutkový stav právne posúdil. Žalovaný nekonkretizuje, čo by v odôvodnení malo chýbať, teda v čom vidí nedostatky odôvodnenia a ponecháva v tomto smere na odvolacom súde, aby tieto dôvody hľadal. Súd v odôvodnení rozhodnutia nie je povinný vyporiadať sa s každým argumentom účastníkov konania, ale má povinnosť vyporiadať sa s právne relevantnými skutkovými tvrdeniami i právnou argumentáciou, ktorá spadá pod ustanovenie právnej normy, ktorá sa vzťahuje na daný skutkový stav. V čase, keď žalovaný čiastočne plnil, žiadne výhrady k zvyšku plnenia nevzniesol, urobil tak až po cca 6 mesiacoch od čiastočného plnenia. Podľa názoru žalobcu výhrady k zvyšku plnenia musia byť vznesené v čase čiastočného plnenia a nie neskôr. Podľa názoru žalobcu zo strany žalovaného došlo k čiastočnému plneniu záväzku bez výhrad k uznaniu celého záväzku. Ak žalovaný poukazuje na to, že vady voči žalobcovi namietal počas plnenia a poukazuje pritom na výpovede svedkov G., Ing. O. a D., tak tieto výpovede nepreukazujú včasnú reklamáciu vád, pre ktoré si žalovaný uplatnil zľavu (vady úpravy povrchu na južnej fasáde). Nesvedčí o tom ani záznam v stavebnom denníku z 10.6.2008, kde investor vytkol vady žalovanému na západnej a východnej stene budovy. Nesvedčí o tom ani list žalovaného žalobcovi z 5.11.2008, v ktorom nie sú uvedené žiadne vady, len sa odvoláva na zoznam vád, ktorý odovzdá G.. Pravda je taká, že žalovaný žalobcovi vytkol nerovnosť južnej steny fasády až po tom, čo mu investor pre dlhý zoznam vád krátil cenu diela o zľavu, ktorú mal so žalovaným dohodnutú, pričom žalovaný túto zľavu preniesol na žalobcu, ako aj ďalších subdodávateľov na tejto stavbe bez toho, aby im vady včas vytkol a umožnil im ich odstránenie v súlade so zmluvou. Žalovaný mal podľa čl. IX.2 zmluvy o dielo v prípade vady právo požadovať od žalobcu odstránenie vady diela. Pokiaľ žalovaný reklamoval včas vady, teda pri preberaní diela pred demontážou lešenia, boli všetky zistené a reklamované vady odstránené. Po prevzatí diela stavbyvedúcim a následnej demontáži lešenia už nie je možné uvedené vady na mieste posúdiť bez novej montáže lešenia, preto žalobca namieta právo žalovaného na nároky z vád, ktoré neuplatnil včas. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a uplatňuje aj náhradu trov odvolacieho konania.
4) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) pred vecným prejednaním podaného odvolania doručil žalovanému rovnopis vyjadrenia žalobcu k odvolaniu, ale aj výzvu podľa § 213 ods. 2 O.s.p., aby sa žalovaný vyjadril k možnej aplikácii ust. § 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obch. zák..
Žalovaný písomným podaním z 12.8.2005 odvolaciemu súdu oznámil, že zotrváva na všetkých námietkach uvedených v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Poukazuje na to, že v odvolaní namietal to, že súd prvého stupňa nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo neuznal ako spôsobilé na započítanie pohľadávky z faktúry č. 21018308 na sumu 592,51 eur a faktúru č. 22103708 na sumu 1.365,15 eur. V odvolaní poukázali na konkrétne ustanovenia Obch. zák., na základe ktorých vznikla žalovanému pohľadávka voči žalobcovi z dôvodu, že žalobca nevykonal dielo riadne, včas a bezvadne tak, ako to predpokladá zákon. Prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, na základe akých skutkových úvah dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia a spôsobilosť vzájomných pohľadávok, ktoré by sa kryli. Nevysvetlil to, z akého dôvodu by žalobca nemal zaplatiť cenu za materiál
- nad spotrebovaný a ani to, že by žalobcovi nevznikla povinnosť nahradiť škodu porušením povinnosti, v dôsledku ktorej bola žalovanému spôsobená škoda vo výške 592,12 eur. Pri výške spôsobenej škody bolo jednoznačne preukázané, že uvedená škoda spočíva vo výške, ktorú vyčíslil hlavný stavebník KB BUILDING SK, s.r.o.. V otázke nadspotrebovaného materiálu nebolo v konaní pred prvostupňovým súdom vykonané žiadne dokazovanie, pričom výsluchmi svedkov by bolo jednoznačne preukázané, že žalobca použil viac materiálu než bolo potrebné, resp. predbežne vypočítané. Tvrdenia žalobcu, že reklamované vady boli odstrániteľné v čase, keď bolo lešenie, a vtedy mali byť aj uplatnené, považuje žalovaný za účelové a rozporujúce čl. IX ods. 8 zmluvy o dielo. Pre posúdenie uplatnenia nároku z vád diela je dôležitým moment zistenia vád diela objednávateľom a nie moment, kedy tieto vady objednávateľ zistiť mohol. K výkladu „bez zbytočného odkladu“ je potrebné uviesť, že pre posúdenie tejto podmienky je potrebné vykonať dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého by sa dalo zistiť, z akého dôvodu došlo k uplatneniu vád diela s istým časovým odstupom, avšak bez vykonaného dokazovania nie je možné posúdiť, či odklad uplatnenia nároku z vád bol, alebo nebol „zbytočný“. Žalovaný tvrdí, že na základe týchto argumentov pred súdom prvého stupňa nebol dostatočne preukázaný stav veci, a preto navrhuje, aby odvolaniu podľa jeho petitu bolo vyhovené.
Rovnopis tohto podania žalovaného bol doručený zástupcovi žalobcu. Prevzal ho 24.8.2015. Na toto podanie žalobca nereagoval.
5) Následne odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia uverejnil odvolací súd na úradnej tabuli súdu (§ 214 ods. 2, § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.) ale aj prostredníctvom oddelenia informatiky na internetovej stránke súdov SR. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť to, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá nebol odvolaním napadnutý, a preto ho odvolací súd nebol oprávnený ani povinný preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 O.s.p.). Po prieskume napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle už vyššie uvedených zásad dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Citované ustanovenie upravuje čo je základom pre rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku. Je to predovšetkým skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V podmienkach civilného súdneho konania je iniciatíva na zhromažďovaní rozhodujúcich skutočností i produkovaní dôkazov o nich predovšetkým na účastníkoch konania. Vyplýva to z aplikácie ustanovení § 101 ods. 1 i § 120 ods. 1 O.s.p.. Zákon účastníkovi ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané ale tiež aj nositeľa dôkazného bremena.
Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania boli poučení o tejto procesnej povinnosti na produkovanie dôkazov i rozhodujúcich skutočností, pričom z obsahu zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa zo dňa 4.11.2014 (č.l. 192 spisu) vyplýva jednoznačne, že obe strany v konaní, okrem už realizovaných dôkazov, nemali ďalšie návrhy na dokazovanie. Ak žalovaný v poslednej odpovedi na výzvu odvolacieho súdu zdôrazňuje potrebu realizácie aj ďalších dôkazov, ktoré sú z jeho pohľadu relevantné pre rozhodnutie o podanom žalobnom návrhu, najmä z pohľadu uplatňovania vád diela s časovým odstupom, či na skutočnosti týkajúce sa existencie a spôsobilosti vzájomných pohľadávok, tak
v tomto smere nemôže byť táto jeho námietka, či táto požiadavka akceptovateľná. V civilnom sporovom konaní je možnosť produkovania takýchto rozhodujúcich skutočností i dôkazov obmedzená do doby, kedy sa vyhlási uznesenie o skončení dokazovania pred súdom prvého stupňa (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Ak účastník konania do tohoto okamihu nenavrhoval dôkazy, ktoré teraz zdôrazňuje ako potrebné, nemožno už na túto jeho požiadavku v odvolacom konaní prihliadať. Napokon žalovaný ani takéto konkretizujúce dôkazy v štádiu odvolacieho konania neprodukuje. Možnosť realizácie ďalších dôkazov v štádiu odvolacieho konania je obmedzená pravidlami civilného súdneho konania s neúplnou apeláciou tak, ako je upravená v ustanovení § 205a ods. 1 O.s.p..
Aj so zdôraznením týchto skutočností treba teda vychádzať z tých skutočností a z tých dôkazov, ktoré boli realizované v prvostupňovom konaní.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie zostatku ceny diela vyúčtovaného faktúrou č. 2008/040 z 22.8.2008 s odkazom na súpis vykonaných prác za mesiac august 2008.
V konaní nebolo medzi stranami sporným, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi tohto konania bol založený zmluvou o dielo zo dňa 11.1.2008. Strany nerozporovali ani to, že žalovaný ako objednávateľ diela realizoval čiastočné plnenia na úhradu vyúčtovanej ceny diela tak, ako to bolo uvedené v dôvodoch prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný pred prvostupňovým súdom, ani v podanom odvolaní nenamietal ani to, že by označenou faktúrou vyúčtovaná výška ceny diela nezodpovedala uzavretej dohode. Niet rozdielnych vyjadrení strán ani v tom, že žalovaný bol na základe zmluvy o dielo uzavretej s objednávateľom KB BUILDING SK, s.r.o. zhotoviteľom (dodávateľom diela) na stavbe Viacúčelový dom G.. Žalobca ako poddodávateľ bola na základe uvedenej zmluvy o dielo v právnom vzťahu do žalovaným.
Medzi žalovaným ako zhotoviteľom a objednávateľom KB BUILDING SK, s.r.o. dňa 2.4.2009 bol spísaný protokol o odovzdaní a prevzatí diela (č.l. 40 spisu), v ktorom sa poukazuje na protokol z fyzickej obhliadky na objekte Viacúčelového domu Poprad s tým, že súpis závad a nedorobkov je odvodený zo súpisu z KBQM zo dňa 25.9.2009. Obsahom spisu je aj protokol o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 15.4.2009 (uvedený aj v dôvodoch prvostupňového rozhodnutia ako realizovaný listinný dôkaz), spísaný objednávateľom KB BUILDING SK, s.r.o. so zhotoviteľom CŠO - stav., s.r.o., z ktorého vyplýva, že čo do kvality dielo spĺňa „požiadavky s drobnými nezhodami“ (bod II.1) a že na základe výsledkov preberacieho konania objednávateľ prehlasuje, že uvedené dielo považuje za riadne vykonané a ako také ho aj preberá (č.l. 132 až 133 spisu).
Obsah faktúry č. 2008/040 z 22.8.2008 vystavenej žalobcom pre žalovaného (s jej prílohou súpisom vykonaných prác) i obsah účastníckych prednesov pred súdom prvého stupňa svedčí o tom, že plnenie vyúčtované označenou faktúrou bolo žalobcom naposledy realizované najneskôr v mesiaci august 2008. Vyplýva to napokon aj z vyjadrení účastníkov na pojednávaní realizovanom súdom prvého stupňa dňa 27.11.2012.
Obrana žalovaného proti podanej žalobe sa zamerala na to, že žalovaný mal proti žalobcovi pohľadávky, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 21018308 z 28.8.2008 (za čistenie zábradlí balkónov a loggií po realizácii zateplenia) i pohľadávku vyúčtovanú faktúrou č. 22103708 z 30.6.2008, ktorou účtoval dodávku tam uvedeného materiálu v dňoch 5.6.2008, 13.6.2008 a 17.6.2008, celkom vo výške 41.126,50 Sk.
Napokon poslednou obranou žalovaného je faktúrou č. 21008409 účtovaná cena za „nekvalitne zrealizované práce - nerovnosť povrchu južnej časti fasády po stenách objektu - zle uhladený hrboľatý povrch na stavbe Viacúčelový dom Poprad s odkazom na protokol o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 2.4.2009.
Listom zo dňa 23.9.2008 žalovaný oznámil žalobcovi, že započítal vzájomné záväzky a pohľadávky, okrem iného aj podľa faktúr č. 22103708 a 21018308 proti faktúre č. 2008/040 na sumu 29.048,- Sk. Žalovaný tento zápočet neuznal, popierajúc nároky žalovaného vyúčtované označenými faktúrami. Aj v konaní pred súdom prvého stupňa uviedol, že nároky v rozsahu 1.365,15 eur i v rozsahu 592,51 eur podľa označených faktúr voči žalobcovi žalovanému nikdy nevznikli, pretože žalobca u žalovaného tieto plnenia nikdy neobjednal ani neprevzal. Okrem doručených faktúr i označeného listu, ktorým žalovaný oznamoval žalobcovi započítanie pohľadávok sa žalovaný pred súdom prvého stupňa
nemobilizoval, aby skutkovo bližšie odôvodnil tvrdené nároky podľa označených dvoch faktúr, ktoré mal voči žalobcovi. Súdu prvého stupňa neboli objasnené skutočnosti, ktoré by sa týkali tvrdeného nadspotrebovaného materiálu, ani skutočnosti, ktoré by súviseli s vynaložením nákladov žalovaného súvisiacimi s prípadným porušením povinností žalobcu pri realizácii zmluvy o dielo s následkom plnenia, ktoré predmetnými faktúrami žalovaný žalobcovi vyfakturoval. Žalovaný nekonkretizoval skutkovo pred súdom prvého stupňa nároky, ktoré týmito faktúrami voči žalobcovi vyúčtoval. Z hľadiska skutkového nebol objasnený právny vzťah, z ktorého by takéto nároky žalovanému voči žalobcovi vznikli. Za takéhoto stavu z pohľadu týchto dvoch faktúr, aj odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že žalovaný nepreukázal z pohľadu týchto dvoch faktúr to, že by išlo o nároky, ktoré by boli započítateľné s pohľadávkou, ktorú žalobca uplatňuje proti žalovanému v konaní. V rozsahu uvedenej námietky započítania na sumu 29.048,- Sk, t.j. 964,21 eur, nebolo možné teda vyhodnotiť obranu žalovaného za opodstatnenú. Aj odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že v tomto smere žalovaný neprodukoval skutočnosti a dôkazy, ktoré by svedčili o dôvodnosti takto uplatnených nárokov.
Tak ako je už uvedené vyššie, ďalšou obranou žalovaného bol tvrdený zápočet pohľadávky v rozsahu 4.481,18 eur. Takúto sumu žalovaný vyúčtoval žalobcovi za už vyššie uvedené vady na južnej strane viacúčelového domu.
Z obsahu spisu však vyplývajú skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o tom, že žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie zostatku ceny diela v rozsahu 4.481,18 eur v podstate uznal. Žalovaný zastúpený splnomocneným zástupcom adresoval zástupcovi žalobcu podanie z 15.8.2012, v ktorom navrhoval, že žalovaný zaplatí sumu 4.481,18 eur žalobcovi v dvoch splátkach po 2.240,59 eur. Čo je však určujúcim, do vystavenia faktúry č. 21008409 z 29.5.2009 na sumu 4.481,18 eur a do listu žalovaného žalobcovi z 5.6.2009 zn. 46/09 (č.l. 39 a č.l. 44 spisu) žalovaný realizoval v prospech žalobcu čiastkové plnenia na úhradu ceny diela, a to dňa 25.9.2008 sumu 6.638,78 eur, 2.10.2008 3.319,39 eur, pričom ani v jednom z týchto prípadov neoznámil žalobcovi, že by zostatok pohľadávky neuznával, alebo dôvodnosť popieral. Ak vyššie oznámenie o započítaní sumy 964,21 bolo vyhodnotené ako nedôvodné, nemožno ani vyhodnotiť ďalšie plnenia na úhradu ceny diela za také, ktoré by mali za následok neuznanie zostatku dlhu.
Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 323 ods. 2 Obch. zák., za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Uznanie záväzku v zmysle uvedených v ustanovení Obchodného zákonníka je zabezpečovacím inštitútom v tom zmysle, že zlepšuje procesné postavenie veriteľa tým, že mu uľahčuje vymôcť plnenie svojej pohľadávky predovšetkým z toho dôvodu, že vzniká ním vyvrátiteľná právna domnienka o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá. Vzhľadom na vyvrátiteľnosť domnienky („predpokladá sa“), dlžník má naďalej možnosť preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne, že v čase uznania už netrval. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti (tým, že dlžník uznal záväzok) prešlo na dlžníka. Vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky zaväzuje aj súd pri hodnotení dôkazov, a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel opak (§ 133 O.s.p.).
Tak, ako je už uvedené vyššie, čiastočné plnenia záväzku mali účinky uznania zvyšku dlhu vtedy, keď možno usudzovať na to, že dlžník čiastočným plnením uznáva záväzok aj čo do jeho zvyšku. Vždy musí byť zrejmé, že dlžník svoj záväzok nepopiera.
V predmetnej veci odvolací súd práve na aplikáciu citovaných ustanovení dal priestor žalovanému vyjadriť sa k týmto skutočnostiam, ktoré súviseli s čiastočnými plneniami ceny diela. Žalovaný neuviedol vo vyjadrení skutočnosti, ktoré by tieto závery, či takúto právnu kvalifikáciu neodôvodňovali. Za takéhoto stavu aj odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že ak žalovaný čiastočne platil
cenu za dielo, uznal svoj záväzok zaplatiť zvyšok ceny. Založilo to vyvrátiteľnú právnu domnienku spojenú s uznaním záväzku, pričom žalovaný pred súdom prvého stupňa sa nemobilizoval tak, aby tieto skutočnosti vo vzťahu k nároku na zľavu z ceny diela v takomto rozsahu, ako to vyúčtoval predmetnou faktúrou na sumu 4.481,18 eur preukázal.
Ak je nespochybniteľným a vyplýva to aj z obsahu účastníckych prednesov, či z obsahu svedeckých výpovedí, že žalovaný mal od žalobcu prevzaté plnenie, aj keď nie protokolárne, už v letnom období roku 2008 a vady na južnej časti fasády oznamoval až po fyzických ohliadkach, ktoré realizoval s jeho objednávateľom až v roku 2009 (v apríli a neskôr), potom správne a zodpovedajúco aj obsahu uzavretej zmluvy o dielo (i v dôvodoch prvostupňového rozhodnutia citovaných jej ustanovení), nároky zo zodpovednosti za vady diela neboli priznateľné, pretože vady diela týkajúce sa južnej strany viacúčelového domu neboli oznámené objednávateľovi diela bez zbytočného odkladu. Odvolací súd sa v tomto stotožňuje so súdom prvého stupňa ak odkázal na aplikáciu ust. § 562 ods. 2 písm. a), b), c) Obch. zák..
Za takéhoto stavu je rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní nároku na zaplatenie istiny opodstatneným a zodpovedajúcim skutkovým i právnym dôvodom uvedeným vyššie aj s tými skutočnosťami, ktoré vyplývajú z dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa. Aj keď prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol podrobne všetky skutkové okolnosti, v podstate vystihol podstatu skutkového i právneho záveru neodôvodňujúceho opodstatnenosť obrany žalovaného.
Uplatnené odvolacie dôvody sa v ničom nedotýkajú prisúdených úrokov z omeškania. Pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania a aj pri závere o omeškaní žalovaného so zaplatením ceny diela, aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolací súd ako vecne správne potvrdil.
Potvrdzujúce rozhodnutie má oporu v aplikácii ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania, pretože o nich postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súdu prvého stupňa.
Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.