Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/150/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 36 865 141 proti povinnému: A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. G.. L. J. č. X, XXX XX A. o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 410,- Eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX 2301/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. -10 zo dňa 18.05.2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) o podaní súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. rozhodol tak, že súdny exekútor nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 2301/2015. Druhou výrokovou vetou žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor vo svojom podaní označenom ako „Oznámenie, splnenie povinnosti podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku“ neuviedol žiadnu takú skutočnosť, ktorá by zakladala dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti v predmetnom exekučnom konaní. Samotnú skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného v období od 01.08.2006 do 05.06.2007 nie je podľa hodnotenia súdu dostatočnou pre konštatovanie zaujatosti súdneho exekútora pre jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie alebo k účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. Na základe uvedeného súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nevylúčil.

Návrhom zo dňa 25.01.2015 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR 04468/14 zo dňa 19.09.2014. Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 21.02.2012 (ďalej len „zmluva o úvere“). Právomoc prejednať a rozhodnúť rozhodcovský súd odvodil od rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený s povinným uzavrel v ten istý deň ako zmluvu o úvere. Okresný súd posúdil zmluvu o úvere medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom ako zmluvu spotrebiteľskú, preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia a nasl. (ďalej len „“). Konštatoval, že súd v zmysle Exekučného poriadku je oprávnený ex offo aj bez návrhu účastníka konania skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladnosti so zákonom. V prípade exekučného titulu je právne významným posúdenie, či je formálne

a materiálne spôsobilým podkladom pre vedenie exekučného konania, čím je daná jeho legitimita. V dôsledku vyslovenia záveru o spotrebiteľskej povahe zmluvy o úvere súd skúmal rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi zmluvnými stranami dňa 21.02.2012, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je postavený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú zmluvu skúmal najmä vzhľadom na , pričom zisťoval, či jej súčasťou nie je také zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade rozhodcovských zmlúv a rozhodcovských doložiek sa v zmysle európskych noriem na ochranu spotrebiteľa a konštantnej judikatúry o neprijateľnú zmluvnú podmienku jedná vtedy, ak rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne a napriek požiadavke dôvery spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Okresný súd považoval za preukázané, že rozhodcovská zmluva, napriek jej písomnému vyhotoveniu na samostatnom liste papiera, nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a nesvedčí o vôli povinného pristúpiť na v nej obsiahnuté zmluvné podmienky. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , z ktorého vyplynulo, že slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Konštatoval, že praktickým dôsledkom rozhodcovskej zmluvy formulovanej tak, ako tomu je v tomto prípade je, je spotrebiteľovi odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka mu zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa. Veriteľ z úverového vzťahu koncipovaním rozhodcovskej zmluvy v uvedenom znení od počiatku sleduje cieľ, aby v prípade vzniku sporov z úverovej zmluvy boli tieto riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Okresný súd poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, pričom obidve tieto zmluvy sú pripravené na vopred predtlačenom formulári, do ktorého sa len vpisujú konkrétne údaje. Povinný v tomto prípade nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy a skutočnosť, že podpísal obidve uvedené zmluvy v ten istý deň, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, či povinnému nebola rozhodcovská zmluva predložená súčasne so zmluvou o úvere a jej uzavretie zmluvy nebolo zároveň podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy bez možnosti ju odmietnuť, či ovplyvniť jej obsah. Na základe vyššie uvedeného súd uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom s charakterom neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v rozpore s ust. , . Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že tento je vydaný v rozpore so zákonom, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. a nasl. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných

podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom Pokiaľ ide o ust. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa , veta prvá a druhá predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. a postupom podľa ust. ), ) bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu potvrdil.

Odvolací súd preskúmal vec z dôvodov a v rozsahu podaného odvolania. Z predloženého spisu mal potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO 35 922 761 pod spis. značkou SR 04468/14 zo dňa 19.09.2014. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 21.02.2012. Rozhodcovský súd odvodil právomoc vec prejednať a rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený s povinným uzatvoril v ten istý deň ako zmluvu o úvere.

Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Za účelom skúmania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu a ich súladu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okresný súd preskúmal aj predložený rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tejto veci, a zisťoval, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa a o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 9. februára 2012). Z uvedených dôvodov preto neobstoja odvolacie námietky oprávneného, podľa ktorých exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, a že takýmto postupom exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona o rozhodcovskom konaní.

Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že zmluva o úvere uzavretá dňa 21.02.2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa a nasl. v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení .

Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú zmluvu z hľadísk podľa , či jej obsahom nie je taká dohoda zmluvných strán, resp. zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu odvolací súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ust. tým za absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je to, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predtlačené znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II bode 1, písm. a) rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi- povinnému odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle ) účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to

ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa ) potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.