Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_37C-353-2015.pdf
PDF · 72.62 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/353/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci navrhovateľa I.. I. Q., narodeného XX.X.XXXX, bytom D. XX, Y., zastúpeného advokátskou kanceláriou Kaifer advokátska kancelária s.r.o., Timonova 15, Košice, proti odporkyni I.. I. Q., narodenej XX.X.XXXX, bytom D. XX, Y., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov I.. I. Q., narodeného XX.X.XXXX a I.. I. Q., rodenej C., narodenej XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v Y., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mestskej časti Y. - N., vo zväzku XX, v ročníku XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa XX.X.XXXX návrh na rozvod manželstva účastníkov. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzavrel XX.X.XXXX. Približne rok po svadbe sa v manželskom spolužití účastníkov konania začali vyskytovať nezhody a emočné napätie. Rozpory medzi manželmi spočívali najmä v rozdielnych názoroch ohľadom hospodárenia v domácnosti, spôsobu spolunažívania a vzájomného prejavovania lásky a náklonnosti k druhému partnerovi. Napriek tomu, že účastníci konania absolvovali manželskú poradňu za účelom zotrvať v harmonickom vzťahu a nájsť vzájomné porozumie, prestala odporkyňa postupom času tráviť svoj voľný čas s navrhovateľom a prestala sa venovať spoločným záujmom. Ďalším dlhotrvajúcim problémom, ktorý značne ovplyvnil citové odcudzenie medzi manželmi bol aj spoločný intímny život účastníkov. V júni 2014 oznámila odporkyňa navrhovateľovi, že od konca roka 2013 udržiava mimomanželský vzťah, pričom po oznámení tejto skutočnosti sa odporkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti na navrhovateľovi neznáme miesto a prerušila s ním akýkoľvek kontakt. Vzhľadom na to, že navrhovateľ mal záujem udržať manželstvo s odporkyňou aj napriek vedomosti o jej mimomanželskom vzťahu, pristúpil od novembra 2014 do júna 2015 niekoľkokrát k obnoveniu manželského spolužitia s odporkyňou. Napriek snahe navrhovateľa zotrvať v manželskom zväzku a prekonať vzájomné nezhody a emočné napätie medzi manželmi, k vybudovaniu fungujúceho manželstva medzi účastníkmi konania nedošlo. S prihliadnutím na opakovanú neveru zo strany odporkyne, opakovanú neúspešnú snahu navrhovateľa obnoviť spolužitie aj napriek pretrvávajúcemu rozvratu, ako aj vzhľadom na citové odcudzenie manželov je zrejmé, že manželstvo medzi účastníkmi už nespĺňa svoj účel. Obnovenie manželského spolužitia nie je možné, a to najmä s prihliadnutím na dlhotrvajúci a opakujúci sa mimomanželský pomer odporkyne, ktorý viedol k tomu, že odporkyňa nežije s navrhovateľom v spoločnej domácnosti. Manželstvo účastníkov je iba formálnym zväzkom, neplní svoj účel vymedzený zákonom o rodine, preto navrhuje manželstvo rozviesť.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 18.8.2015 uviedla, že vo vzťahu účastníkov sa začali vynárať rôzne problémy a názorové rozpory, ktoré vyústili do citového ochladenia. Na uvedenom sa podpísala pracovná vyťaženosť navrhovateľa, ktorý trávil doma len každý druhý týždeň. To začalo veľmi negatívne narúšať ich spolužitie aj citové vzťahy. Podstatnou a závažnosťou skutočnosťou bolo, že
chcela tráviť čas so svojim manželom nie obmedzene len každý druhý týždeň, ale neustále, pretože ho z hĺbky srdca milovala a potrebovala. Keďže sa táto situácia dlhodobo neriešila, v čase jeho neprítomnosti začala tráviť čas najmä so svojimi rodičmi a priateľmi, ktorí jej poskytovali duševnú oporu. Na každotýždenné dlhotrvajúce odlúčenie si nevedela zvyknúť a aj napriek tomu, že sa pokúsili o obnovenie manželského spolužitia, ju len toto utvrdilo v tom, že s navrhovateľom nie sú schopní žiť, založiť si rodinu a viesť normálny manželský život. Momentálne s navrhovateľom spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, odporkyňa naviazala novú vážnu známosť, s ktorou plánuje spoločnú budúcnosť a už i z toho dôvodu nie je možnosť obnovenia manželského spolužitia s navrhovateľom. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené a rozvrátené, manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Navrhuje, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s návrhom na rozvod manželstva, s vyjadrením odporkyne, so sobášnym listom a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav: Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že rozpory v manželstve nastali v júni 2014, kedy odporkyňa priznala, že má mimomanželský pomer. Od navrhovateľa nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvrat manželstva zapríčinila odporkyňa.
Z výpovede odporkyne vyplynulo, že k definitívnemu rozvratu manželstva došlo, keď nadviazala mimomanželský pomer, avšak k ochladeniu vzťahov došlo ešte predtým, a to z dôvodu pracovnej zaťaženosti navrhovateľa, dlhodobo nežili ideálnym životom. Od odporkyne nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvrat manželstva zapríčinilo dlhodobé odlúčenie.
Zo sobášneho listu zo dňa XX.X.XXXX má súd za preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v Y.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mestskej časti Y. - N., vo zväzku XX, v ročníku XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.
Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo na ul. D. XX D. Y..
Podľa ustanovenia § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (Zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Súd rozhodol o rozvode manželstva účastníkov konania podľa ustanovenia § 23 ods. 1 a nasl. Zákona o rodine. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
K zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch a je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa a to z hľadiska účelu manželstva. To znamená, že musia byť splnené všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené pre rozvod, ktorými sú vážnosť narušenia manželských vzťahov (vážnosť rozvratu vzťahu medzi manželmi), trvalosť rozvrátenia manželských vzťahov, pre ktoré nemôže manželstvo plniť svoj účel, to znamená, že nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že tieto zákonné podmienky v tomto prípade splnené sú. Je nepochybné, že v dôsledku dlhotrvajúcich nezhôd medzi manželmi, ktoré vyplývali z ich rozdielnych názorov na rôzne oblasti manželského spolužitia a z ich rozdielnych temperamentov, a ktoré (nezhody) vyvrcholili v roku 2014 tým, že sa odporkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, odkedy manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária a vzájomne sa citovo odcudzili, v dôsledku čoho už manželstvo od tej doby absolútne neplní žiadnu zo svojich funkcií a to ani vo vzťahu k manželom samotným, ako aj vo vzťahu k spoločnosti. Tento stav je potrebné posudzovať ako stav trvalý, keďže manželia nie sú ochotní uvažovať o obnovení manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov teda neplní svoj účel, to znamená, že nevytvára harmonické, pevné a trvalé životné spoločenstvo. Z výpovedí účastníkov má súd za preukázané, že príčinou, ktorá viedla k definitívnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, bolo správanie sa odporkyne, ktorá sa neriadila pravidlami ustanovenými v § 18 a 19 Zákona o rodine, pretože počas trvania manželstva nadviazala mimomanželský vzťah. Z manželstva účastníkov nepochádzajú žiadne deti.
Za daného stavu nie je predpoklad, aby došlo k obnoveniu ich manželského spolužitia a preto súd toto manželstvo ako neplniace si svoj účel rozviedol.
Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p., pričom súd nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.