Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_10C-353-2015.pdf
PDF · 85.57 KB
Case nature
Subarea
10C/353/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska ul. č. 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Námestie Martina Benku 9-C1, P.O.BOX 75, 820 09 Bratislava 29, proti odporcovi: B. I., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXXX/X, XXX XX K., o zaplatenie 70,70 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Súd p r i z n á v a navrhovateľovi vrátenie súdneho poplatku v sume 9,80 eura, ktorý mu bude vrátený prostredníctvom Slovenská pošta, a. s..
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trovy konania vo výške 5,55 eura ako krátenú časť súdneho poplatku za návrh na účet právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, Advokátska kancelária ECKER-KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, 81107 Bratislava, vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, T.: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Z.: XXXXXXX a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 11.06.2015 domáhal od odporcu zaplatenia sumy vo výške 70,70 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 11.02.2015 cestoval odporca v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č. 83, kedy bol kontrolovaný revízorom navrhovateľa. Keďže sa nemohol preukázať platným cestovným lístkom a ani predplatným časovým kupónom, bol vyzvaný na zaplatenie postihu vo výške 70,- eur a cestovného vo výške 0,70 eura.
Odporca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.08.2015 oznámil súdu, že v júni 2015, hneď ako mu JUDr. Vladimír Kán, advokát zaslal prvé oznámenie, mu odporca telefonoval aby zistil výšku pokuty a hneď 12.06.2015 dal odporca príkaz v banke na úhradu dlžnej sumy.
Po oznámení skutočnosti navrhovateľovi, že odporca uhradil postih vo výške 70,- eur a cestovné vo výške 70 centov, navrhovateľ aj spolu s podaním odporcu, ktoré mu bolo zaslané pred začatím pojednávania, zobral svoj návrh v celom rozsahu späť podaním doručeným súdu dňa 09.09.2015 a žiadal, aby súd konanie v časti vymáhanej istiny vo výške 70,70 eura a v časti vymáhaného súdneho poplatku vo výške 1,15 eura zastavil a aby odporcovi uložil povinnosť uhradiť navrhovateľovi zvyšnú
časť vymáhaného súdneho poplatku vo výške 15,35 eura a trovy právneho zastúpenia tak, ako boli špecifikované v návrhu na vydanie platobného rozkazu.
Podľa ust. § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), môže navrhovateľ vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Keďže navrhovateľ vzal svoj návrh v celom rozsahu späť ešte pred začatím pojednávania, súd konanie v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil a zároveň navrhovateľovi vrátil súdny poplatok za návrh krátený o 6,70 v zmysle ust. § 11 ods. 3 prvá veta v spojení s ust. § 11 ods. 4 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Podľa ust. 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ako bolo konanie zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa § 150 ods. 1, 2 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Prvostupňový súd v rozhodnutí vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nepriznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vôbec.
Z uvedeného vyplýva, že § 146 ods. 2 O.s.p. je vo vzťahu k § 146 ods. 1 O.s.p. lex specialis voči lex generalis. Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. je namieste aplikovať vtedy, pokiaľ nie sú dané podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. V prípade zastavenia konania z dôvodu procesného úkonu účastníka, ktorým je späťvzatie žalobného návrhu je vždy namieste primárne postup podľa § 146 ods. 2 vety prvej, resp. druhej O.s.p., lebo v takomto prípade z procesného hľadiska niektorý z účastníkov vždy zaviní zastavenie konania, pričom takéhoto účastníka stíha povinnosť náhrady trov konania druhému účastníkovi konania (prípadne, ak bol návrh podaný dôvodne vzatý späť pre správanie sa odporcu, je odporca v takomto prípade povinný nahradiť trovy konania navrhovateľovi). Ak subjektu, ktorý má právo na náhradu trov konania tieto skutočne aj vzniknú, sú mu súdom priznané podľa § 146 ods. 2 vety prvej, resp. druhej O.s.p. (ak nie je súčasne aplikované ustanovenie § 150 O.s.p.). Iba v prípade, že oprávnenému účastníkovi trovy konania nevznikli, resp. sa tento ich náhrady výslovne vzdal, je namieste rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. je tak podmienené záverom o nesplnení podmienok podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
Z hľadiska rozhodnutia o trovách konania (v intenciách § 146 ods. 2 O.s.p.) je tak rozhodujúcim posúdenie, ktorý z účastníkov (posudzujúc z procesného hľadiska) zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Záver o zavinení niektorého z účastníkov vo vzťahu k zastaveniu konania je daný vo všeobecnej rovine posúdením, či z procesného hľadiska bola žaloba podaná dôvodne, alebo nie, t.j. či sa navrhovateľ domohol nároku, ktorý v žalobe uplatnil, či už splnením záväzku zo strany odporcu, prípadne iným spôsobom, ktorý by odôvodňoval záver, že z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k uplatneným požiadavkám navrhovateľa sa jednalo o návrh podaný dôvodne. Inými slovami, dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje z hľadiska z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k požiadavke navrhovateľa vyjadrenej v návrhu.
Dôvodom späťvzatia žalobného návrhu zo strany navrhovateľa bola skutočnosť, že odporca dal dňa 12.06.2015 príkaz na úhradu dlžnej sumy a tým pádom odpadol predmet sporu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/353/2015. Avšak návrh na vydanie platobného rozkazu bol navrhovateľom podaný dňa 11.06.2015, z čoho vyplýva, že návrh bol podaný dôvodne. Z tohto dôvodu to bol teda odporca ktorý, vychádzajúc kritérií vymedzených v § 146 ods. 2 O.s.p. zavinil zastavenie konania. S poukazom na tieto východiská preto súd o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi na návrh priznal náhradu trov konania, pretože zastavenie konania procesne zavinil odporca.
Trovy konania navrhovateľa spočívajú z krátenej časti súdneho poplatku vo výške 6,70 eura a trov právneho zastúpenia. Avšak odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 71,85 eura, odporca uhradil navrhovateľovi o 1,15 eura viac. Keďže navrhovateľ podal späťvzatie ešte pred začatím pojednávania, súd vrátil navrhovateľovi krátený súdny poplatok vo výške 9,80 eura a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zvyšnú časť kráteného súdneho poplatku s odpočítaným rozdielom o 1,15 eura.
Čo sa týka samotnej výšky trov právneho zastúpenia, navrhovateľ žiadal priznať túto náhradu za 3 úkony právnej služby po 16,60 eura + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. pokus o zmier, ďalšia porada s klientom, 3. podanie návrhu) a 3x režijný paušál po 8,39 eura + 20% DPH.
V prvom rade treba uviesť, že úkon právnej služby - pokus o zmier nemožno považovať za úkon, ktorý by bol vykonaný v konaní pred súdom (po podaní návrhu) a ani v priamej a bezprostrednej súvislosti s ním, keďže takýto úkon nie je podmienkou na uplatnenie práva na súde. Preto trovy právneho zastúpenia spojené s takýmto úkonom súd nepovažoval za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie práva navrhovateľa v predmetnej veci podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a tak náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon právnej služby navrhovateľovi nepriznal. Pre úplnosť treba dodať, že aj keby súd tento úkon posudzoval ako úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom (ako bol v návrhu tiež označený), rovnako by za neho náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže jeho vykonanie v predmetnej veci by vzhľadom na charakter posudzovanej veci (bližšie rozvedený nižšie) bolo neúčelné, nehospodárne a nadbytočné, navyše jeho vykonanie nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané.
V nadväznosti na uvedené potom, ak by aj neboli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., bolo možné priznať navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia len za dva úkony právnej služby po 16,60 eura + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie návrhu) + 2x režijný paušál po 8,39 eura + 20% DPH (§ 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
Súd však dospel k záveru, že je na mieste v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. pristúpiť k nepriznaniu náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v posudzovanej veci ide o drobný spor a trovy konania považoval súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Celkové trovy konania (dva úkony právnej služby, režijný paušál, DPH a súdny poplatok) predstavujú v predmetnej veci takmer 150 % výšky uplatnenej pohľadávky. Nemožno pritom odhliadnuť od skutočnosti, že v danej veci sa jedná o tzv. formulárovú žalobu, teda o žalobu, ktorá sa od iných žalôb toho istého navrhovateľa v totožných veciach líši v zásade iba identifikačnými údajmi odporcu a dopravného prostriedku, v ktorom odporca cestoval. Skutkový základ žaloby (s výnimkou dátumu cestovania v dopravnom prostriedku), vrátane právnej argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú však prakticky totožné. Za takýchto okolností možno konštatovať, že spísanie takejto formulárovej žaloby predstavuje skôr administratívny úkon, ako vykonanie úkonu právnej služby. Priznanie náhrady trov právneho
zastúpenia by nezodpovedalo ani povahe a dĺžke konania, a ani náročnosti a rozsahu poskytovaných právnych služieb, keďže v prejednávanej veci išlo o jednoduchú vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a času právneho zástupcu, nemohla klásť na neho žiadne väčšie nároky.
Možno teda uzavrieť, že trovy konania v posudzovanej veci považoval súd vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke za neprimerané vzhľadom na to, že odporca dobrovoľne už na výzvu právneho zástupcu navrhovateľa plnil. Je zrejmé, že výzva navrhovateľa adresovaná odporcovi - „Pokus o zmier“ bola podstatná a splnila svoj účel. Odporca zaplatil navrhovateľovi dlžnú sumu aj napriek tomu, že o súdnom konaný vedenému proti nemu nevedel a dozvedel sa to až doručeným návrhom a výzvou na vyjadrenie sa k návrhu, na čo ihneď reagoval svojou odpoveďou.
Súd dospel k záveru, že je na mieste v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. uplatniť nepriznanie trov právneho zastúpenia. Trovy konania považoval súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke a najmä na osobitý charakter tohto súdneho sporu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.