Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/677/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej, vo veci navrhovateľa C. P., trvale bytom T., C. X, t.č. bytom T., J. XX, proti odporkyni W. P., bytom T., C. X, zastúpenej I.. S. O., advokátkou, T., C. X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporkyne proti rozsudku -266 z 2.5.2014 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne nehnuteľnosť - 3-izbový byt nachádzajúci sa v katastrálnom území V., obec Košice - K. Y., okres Košice III, súp. č. XXX, na parcele č. 1996, byt č. XX, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v podiele 2339/10000 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX v hodnote 65 200 € a hnuteľné veci - sedaciu súpravu v zostatkovej hodnote 200 €, kuchynskú linku v zostatkovej hodnote 250 €, chladničku v zostatkovej hodnote 100 €, práčku v zostatkovej hodnote 100 €, nábytkovú stenu v zostatkovej hodnote 100 €, spolu hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 750 € a odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 32 483 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ďalšími výrokmi zaviazal účastníkov zaplatiť trovy štátu každého vo výške 88,34 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal ich tiež uhradiť súdny poplatok navrhovateľa vo výške 938 € a odporkyňu vo výške 1 004 € na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. z 15.3.2010 (právoplatný 1.6.2010). Zo súhlasných výpovedí účastníkov zistil, že za trvania manželstva nadobudli zo spoločných prostriedkov 3-izbový byt č. XX vo vchode 8 na 7. poschodí súp. č. XXX, katastrálne územie V., obec T. - K. Y., okres Košice III, zapísaný na LV č. XXXX, sedaciu súpravu so zostatkovou hodnotou 200 €, kuchynskú linku so zostatkovou hodnotou 250 €, chladničku so zostatkovou hodnotou 100 €, práčku so zostatkovou hodnotou 100 €, nábytkovú stenu so zostatkovou hodnotou 100 €. Účastníci konania zhodne žiadali, aby súd byt a hnuteľné veci v celkovej výške 750 € nadobudnuté počas trvania manželstva prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne. Zo znaleckého posudku č. 18/2011 zo dňa 25.9.2011 vypracovaného W.. I. Č. mu vyplynulo, že všeobecná hodnota predmetného bytu predstavovala sumu 68 600 €. Podľa oznámenia realitnej kancelárie CASSOVIA REALITAS, s.r.o., Košice trhová hodnota 3-izbového bytu predstavovala cca 69 000 €. Z oznámenia realitnej kancelárie EuroReal SK, s.r.o. zistil, že odhadovaná cena za nehnuteľnosť - 3-izbový byt predstavovala 55 000 € až 58 000 €. Pri rozhodovaní vychádzal z priemernej všeobecnej hodnoty bytu vo výške 65 200 € (69 000 € + 58 000 € + 68 600 € : 3) a účastníci konania

s takto stanovenou hodnotou podľa neho súhlasili. Poukázal na návrh odporkyne, ktorá z dôvodu investície do bytu žiadala znížiť výplatnú povinnosť voči navrhovateľovi o 10 426 €, ktorú sumu podľa nej investovala zo svojich výlučných prostriedkov do bytu počas trvania manželstva. Mal za to, že odporkyňa nepreukázala, koľko finančných prostriedkov mala na svojom sporožírovom účte a že mala oddelené finančné prostriedky, ktoré použila na výmenu okien. Nezohľadnil preto v prospech odporkyne hodnotu rekonštrukčných prác a hodnotu za výmenu okien a vychádzal z toho, že práce a výmena okien boli financované zo spoločných prostriedkov a majú sa na nich podieľať obaja účastníci rovnakým dielom. Právne vec posúdil podľa § 143, § 144, § 145 ods.1, § 148 ods.1, § 149 ods.1 a 3 ako aj § 150 Obč.zák. Vzal do úvahy, že účastníci konania uzavreli manželstvo dvakrát, že prvé manželstvo bolo uzavreté dňa 21.11.1985 a právoplatne rozvedené v roku 1992 a že druhé manželstvo bolo rozvedené rozsudkom sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 1.6.2010. Dospel k záveru, že cena všetkých vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov predstavuje 66 934,69 € a každý z účastníkov by mal dostať majetok v hodnote polovice, t.j. 33 467 €. Keďže odporkyni boli prikázané hodnoty vo výške 65 950 € (nehnuteľnosť + hnuteľné veci), je odporkyňa povinná zaplatiť na vyrovnanie podielu navrhovateľovi sumu 32 483 €. O trovách konania rozhodol podľa a účastníkov zaviazal zaplatiť aj súdny poplatok za návrh ako aj trovy štátu.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním odporkyňa, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nestotožnila sa s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorý pri rozhodnutí vychádzal z priemernej všeobecnej hodnoty bytu vo výške 65 200 €, ku ktorej dospel sčítaním hodnoty znaleckých posudkov a oznámenia realitnej kancelárie. S takto stanovenou hodnotou nesúhlasila. Nie je jej zrejmé, z akých hodnôt vychádzal pri výpočte prvostupňový súd, pretože výška 58 000 € nezodpovedá ani jednému zo znaleckých posudkov. Len z dôvodu, aby sa nezvyšovali trovy konania pre oboch účastníkov navrhla súdu, aby vychádzal z priemernej všeobecnej hodnoty bytu tak, že zráta oba znalecké posudky a z nich stanoví hodnotu bytu. Vyčítala prvostupňovému súdu, že nezohľadnil jej investície do rekonštrukcie 3-izbového bytu vo výške 10 426 €, o ktorú sumu žiadala ponížiť svoju výplatnú povinnosť voči navrhovateľovi. Špecifikovala ďalej úvery, ktoré jej boli poskytnuté zo strany Slovenskej sporiteľne. Navrhovateľ sa pritom žiadnym spôsobom podľa nej nepodieľal na zveľaďovaní spoločného majetku a rekonštrukcii bytu, ktorú financovala sama. Podľa jej názoru na vyrovnanie podielu navrhovateľovi mala byť zaviazaná na zaplatenie sumy 19 899 € (30 325 € - 10 426 €) a nie na zaplatenie sumy 32 483 €.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne nové skutočnosti neuviedol a trval na doterajších vyjadreniach.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa , keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v za splnenia podmienok upravených v , keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku, a to v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok potvrdil podľa ako vecne správny.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje.

Odporkyňa výslovne neoznačila odvolacie dôvody, ktorými odôvodňovala podané odvolanie, avšak skutočnosti v ňom uvedené sa dajú podradiť pod odvolacie dôvody uvedené v ust. a , t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Odvolací dôvod podľa spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. až 135 , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli,

ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci ( / ) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolanie odporkyne z hľadísk uplatnených, resp. do úvahy prichádzajúcich odvolacích dôvodov, nie je opodstatnené, lebo súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli a vec správne právne posúdil, lebo pri vyporiadaní majetku patriaceho do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov postupoval podľa zásad uvedených v ust. .

Ani na základe skutočností uvedených v odvolaní neprichádza do úvahy iné rozhodnutie o veci.

Podľa ust. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

V cit. ust. sú príkladmo uvedené hľadiská, ku ktorým sa má pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) prihliadnuť, uvedené ustanovenie však svojou všeobecnou formuláciou dáva široké možnosti prihliadnuť podľa okolností konkrétneho prípadu na najrôznejšie skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Pri výklade tohto ustanovenia súd musí vychádzať z okolností konkrétneho prípadu tak, aby rozhodnutie, ktorým sa vyporiadáva BSM, upravilo v rámci zákonných ustanovení majetkové vzťahy medzi manželmi čo najúčelnejšie. Podstatou celého procesu vyporiadania je určenie, ktoré veci z BSM ktorému z bývalých manželov pripadnú do výlučného vlastníctva a pritom ustálená súdna prax vychádza z úvahy o účelnom využití vecí. Ak nie je dobre možné veci, resp. všetky veci, účelne rozdeliť medzi bývalých manželov podľa ich podielov, zákon pripúšťa možnosť prikázať veci, resp. ich časť do výlučného vlastníctva iba jedného z bývalých manželov (spoluvlastníkov) s tým, že tomuto manželovi bude uložená povinnosť zaplatiť druhému manželovi peňažnú sumu na vyrovnanie podielov. Pritom sa vychádza zo zásady obsiahnutej v prvej vete , že podiely oboch manželov sú rovnaké, pokiaľ nie sú zistené podmienky pre odchylné stanovenie podielov. V rámci vyporiadania BSM musí súd i bez návrhu prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov a na druhej strane manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov ( druhá veta ). Pri vyporiadaní nemožno prihliadať na sumy, ktoré boli vybrané z účtov alebo vkladných knižiek (na ktorých boli uložené úspory manželov) a spotrebované za trvania manželstva, avšak pokiaľ jeden z manželov nakladá s vecou, ktorá bola v BSM (hoci i po zrušení spoločnej domácnosti alebo po zániku tohto spoluvlastníctva) spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. (bez súhlasu oboch manželov), treba pri vyporiadaní i takúto vec zaradiť do BSM, lebo v tomto spoluvlastníctve zostáva a ak išlo o dispozíciu platnú (napr. vec bola predaná, darovaná a pod. so súhlasom oboch manželov), nemožno už túto vec zaraďovať do BSM, ale podľa povahy právneho úkonu do vyporiadania BSM možno zahrnúť peňažnú sumu alebo inú vec za pôvodnú vec získanú.

Súd prvého stupňa pri rozdelení a určení jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva účastníkov postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 150 Obč.zák. a ustálenou súdnou praxou. Správne sa vyporiadal aj s hodnotou bytu účastníkov, pri ktorej v súlade so zaužívanou súdnou

praxou na základe vykonaných dôkazov stanovil všeobecnú cenu nehnuteľnosti. Neobstojí odvolacia námietka odporkyne, podľa ktorej nie je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa dopracoval k hodnote 58 000 €. Stanovením všeobecnej ceny nehnuteľnosti - bytu č. XX súd prvého stupňa v konaní poveril súdneho znalca W.. I. Č. a tento v posudku č. 18/2001 hodnotu bytu s pozemkami stanovil na 68 600 €. Na pojednávaní konanom 29.1.2013 (zápisnica o pojednávaní na č.l. 176) síce žalovaná s týmto znaleckým posudkom nesúhlasila a najskôr žiadala vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, avšak neskôr súhlasila s tým, aby súd prvého stupňa vyžiadal vyjadrenia z realitných kancelárii a vychádzal z priemernej hodnoty bytu. Podľa CASSOVIA REALITAS CENTRUM, s.r.o. trhová hodnota 3-izbového bytu na C. A.. Č..X v Košiciach predstavovala cca 69 000 € a podľa EuroReal - SK, s.r.o. odhadovaná cena za nehnuteľnosť na C. A.. predstavuje sumu do 58 000 €. Vychádzajúc z týchto údajov prvostupňový súd evidentne stanovil priemernú všeobecnú hodnotu bytu a v situácii, kedy odporkyňa kontrolné znalecké dokazovanie vo vzťahu k posudku W.. I. Č. nenavrhla vykonať a uspokojila sa so zabezpečením stanovísk realitných kancelárií s postupom súdu prvého stupňa možno súhlasiť.

Odporkyňa ďalej vyčítala súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní nezohľadnil jej investície - sumu 10 426 €, ktorú investovala z vlastných finančných prostriedkov do rekonštrukcie bytu. Už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa odporkyňa pritom výslovne tvrdila, že z vlastných finančných prostriedkov investovala 10 426 € do plastových okien v byte (viď prednes odporkyne na pojednávaní konanom 29.1.2013 - str. 176). Navrhovateľ investície odporkyne do rekonštrukcie bytu z jej vlastných finančných prostriedkov popieral.

Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce ich pravdivosť. Ak účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenie dôkazy alebo navrhnuté dôkazy sa nevzťahujú na jeho tvrdenie, dostáva sa do procesnej situácie dôkaznej núdze, kedy súdu nezostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku, v rozhodnutí vo veci samej, lebo tvrdená okolnosť nebola preukázaná.

Odvolací súd súhlasí so záverom prvostupňového súdu v tom, že odporkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno o investovaní vlastných finančných prostriedkov do spoločnej nehnuteľnosti a že na svoje tvrdenia o samotnej existencii takýchto vlastných finančných prostriedkov neprodukovala presvedčivé dôkazy. V spise sa síce nachádzajú doklady o objednaní a úhrade ceny plastových okien (str. 113-121) z rokov 2005 a 2006, z týchto však bez ďalšieho automaticky nevyplýva, že tieto práce boli realizované z peňazí, patriacich výlučne odporkyni.

Odporkyňa v odvolaní poukázala na spotrebné úvery, ktoré jej mali byť poskytnuté Slovenskou sporiteľňou, ale tak ako v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, tieto vo vzťahu k ďalším prednesom a návrhom výslovne nežiadala brať do úvahy pri tzv. vyporiadaní v širšom zmysle. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na návrh možno vykonať aj tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, kedy je potrebné vyporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Jednou zo základných zásad sporového občianskoprávneho konania je dispozičná zásada, ktorá spočíva v procesnej iniciatíve patriacej účastníkom konania, ktorí disponujú tak konaním, ako aj predmetom konania. Dispozícia predmetom konania je upravená v , podľa ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, len vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je jedným z prípadov, keď z hmotného práva vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi. Otázkou viazanosti súdu návrhom v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zaoberal napr. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 27.septembra 2004, sp.zn. , v ktorom uviedol, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vyporiada len tie veci (majetok) patriaci do tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy môže len pokiaľ ide o cenu vyporiadavného majetku, a to, ako ich medzi manželmi rozdelí. Pre dané konanie teda platí, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súdom môžu byť len veci a prípadné dlhy (záväzky), ktoré účastníci urobili predmetom konania, teda len tie veci a záväzky, ktoré niektorý z účastníkov označil za veci patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva a navrhol, aby takéto veci, či záväzky boli v konaní vyporiadané. To isté logicky platí aj pre pohľadávky a záväzky každého z manželov z titulu úhrady aj toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok

a spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na jeho oddelený majetok. Ak žiadny z účastníkov nepožiadal o to, aby v rámci vyporiadania bol braný do úvahy aj ich dlh, záväzok účastníkov, bolo by prekročením návrhu nad rámec ust. , pokiaľ by súd na takýto záväzok prihliadal. Ani podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa ňou v odvolaní zmieňované úvery neurobila predmetom vyporiadania a na tieto poukazovala len v súvislosti s jej údajnou investíciou 10 426 € z výlučných prostriedkov do spoločnej veci. Odvolací súd, súc zviazaný odvolacími námietkami a odvolacím návrhom (odpočítať od polovičnej hodnoty bytu 30 325 € investíciu do rekonštrukcie bytu 10 426 €), vzhľadom na nepreukázanie investícii z výlučných prostriedkov odporkyne musel napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa prvá veta o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľ ani odporkyňa náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto o nich nebolo rozhodnuté.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.