Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-51-2019.pdf
PDF · 70.56 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/51/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: Š. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L., P. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Peter Vačok, advokát so sídlom v Bratislave, Vazovova č. 9/A, proti žalovanej: 1/ Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Račianska 71 a 2/ Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresnému súdu Bratislava I zo dňa 19. októbra 2018 č. k.24C/28/2010-308, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú 2/ zaviazal na náhradu škody -nemajetkovej ujmy vo výške 3 300 € za prieťahy v trestnom stíhaní v období od 1.7.2004 do 27.8.2008 podľa § § 917 ods. 2 a 3, § 4 ods. 1 písm. b) Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; vo zvyšnej časti (nemajetková ujma uplatnená v rozsahu 300 000 € a trovy obhajoby 1.713,27 €) žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2.V odôvodnení uviedol, že konštatovanie okresnej i krajskej prokuratúry o prieťahoch zo strany vyšetrovateľov nemožno považovať za dostatočnú morálnu satisfakciu pri trestnom stíhaní žalobcu, trvajúcom od 20.4.1995 do 28.4.2009, teda po dobu 14 rokov a 8 dní, ktoré vyústilo do oslobodenia žalobcu spod obžaloby. 3. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti, podalo včas odvolanie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako orgán, konajúci za štát. Z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci žiadal v napadnutej časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že za štát má v súvislosti s trestným stíhaním konať Ministerstva vnútra SR. Súdu vytkol, že dôsledne neustálil titul zodpovednosti za škodu (žalobca v žalobe zmätočne uvádza popri nesprávnom úradnom postupe ako titul i nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia). Tvrdil, že súd nesprávne vyhodnotil prieťahy i za čas prerušenia konania od 1. 7. 2004 do 15.11.2005. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že u neho došlo k zníženia dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere a podobne neozrejmil, aká je príčinná súvislosť medzi konštatovanými prieťahmi a tvrdenou ujmou. 3. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. 4. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. 5. Súd prvej inštancie priznal uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy za obdobie od účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z. do predloženia veci prokurátorovi, podľa § 9, § 17 ods. 2 a 3 v trestnom stíhaní, ktoré trvalo po veľmi dlhý, viac ako 14 rokov (od 20.4.1995 do 28.4.2009).
6. Svoj záver o existencii nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v prieťahoch v konaní, súd prvej inštancie založil v súlade s ustanovením § 9 ods. 3 na výsledkoch vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru prokurátorom. Dospel tiež k správnemu záveru o tom, že štát má v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) 2. zastupovať Ministerstvo vnútra SR, keď škoda bola spôsobená vyšetrovateľom PZ. Zo skutkového stavu, tvrdeného žalobcom, súd správne ustálil ako titul pre objektívnu zodpovednosť štátu nesprávny úradný postup podľa § 9, na ktorý titul žalobca v žalobe jednoznačne odkazuje, zhodne so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 ods. 3. Z dôvodu nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia (§ 5) bola uplatnená náhrada škody podľa § 18 ods. 1, v tejto časti však bol rozsudok zamietnutý a nie je predmetom odvolacieho prieskumu. 7. Zodpovednosť štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. je objektívnou, bez akýchkoľvek liberačných dôvodov. Pri posudzovaní prieťahov preto nie je rozhodujúce, či napr. konanie bolo prerušené pre nemožnosť výsluchu svedka, zdržiavajúceho sa na neznámom mieste. Relevantným je časové obdobie, počas ktorého orgán verejnej moci nekonal. Námietka o nesprávnom neprihliadnutí na prerušenie konania je preto neopodstatnená. 8. Odvolací súd sa v danom prípade nestotožnil ani s námietkou odvolateľa o neunesení dôkazného bremena o závažnosti vzniknutej ujmy a závažnosti následkov trestného stíhania v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení žalobcu. 9. S ohľadom na mimoriadne dlhé trvanie trestného stíhania odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval za dostačujúce dôkaz pre záver o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy výsluch žalobcu. Niet pochýb, že u akejkoľvek osoby by trestné stíhanie pre trestný čin lúpeže po obdobie viac ako 14 rokov, predstavovalo enormný zásah do všetkých sfér života žalobcu. Po veľmi dlhé obdobie viedlo k značnej neistote žalobcu, s následkom kožného ochorenia u žalobcu, porúch spánku i celkového diskomfortu; v pracovnom živote pre odňatie zbrane utrpel pokles príjmu v súkromnej bezpečnostnej firme. 10. Za tohto stavu priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3 300 € bezúhonnému žalobcovi, žijúcemu usporiadaným spôsobom života podľa názoru odvolacieho súdu rozhodne nie je náhradou neprimeranou. 11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 12. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).