Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/95/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a členov senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného Q. W. pre zločin lúpeže podľa a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa 15.10.2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.10. 2015 takto

rozhodol:

Podľa , zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa sa obžalovanému

Q. W., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom X. XXX,

u k l a d á

za skutok v bode 1)

Podľa s použitím , , , , , súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa sa zrušujú výroky o treste

- trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp.zn. zo dňa 15. 05. 2009

- trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. zo dňa 03. 12. 2008

- trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. zo dňa 14. 08. 2008

- trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. zo dňa 23. 01. 2008,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Za skutok v bode 2)

Podľa s použitím , , k trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa , sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného Q. W. vinným zo spáchania zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa k 188 ods. 1 v bode 1) a zo spáchania prečinu krádeže podľa , na tom skutkovom základe, že

1) 11. 10. 2006 v čase okolo 05:45 hod. v prízemnom byte nachádzajúcom sa v Bratislave na N. 1. mája XX spoločne s doposiaľ neustálenou osobu mužského pohlavia po tom, čo poškodený R. T. s nimi do dotknutého bytu dobrovoľne vošiel, bol obomi po istom čase vyzvaný, aby vyložil všetky veci z ruksaku s tým, že ak tak neurobí, tak ho dobijú a dorežú, pričom reakciou poškodeného práve z obavy z naplnenia predtým vyslovených vyhrážok bolo, že obvinenému a jeho spolupáchateľovi postupne z ruksaku vybral a aj odovzdával mobilný telefón zn. Nokia 6230, mobilný telefón zn. Ericson 750i čiernej farbv, pamäťovú kartu v telefóne s pamäťou 1G, sadu hands free, slúchadlá k mobilnému telefónu, parfum zn. FC UK, kaser, vyklápací nožík s gumenou rukoväťou, čepeľ z nožíka, švajčiarske hodinky zn. Swiss, cestovný pas na meno poškodeného, finančnú hotovosť vo výške 100 Sk, 2 strieborné prstene, strieborný náramok, malú UV lampu, 2 opasky a reťaz z kľúčov, po čom umožnili poškodenému z dotknutého bytu odísť,

2) 29. 08. 2008 v čase okolo 02:50 hod v Bratislave na W. námestí odcudzil bez použitia násilia z vrecka vesty, ktorú mal na sebe oblečenú na lavičke spiaci poškodený W. M., staršiu potrhanú pánsku peňaženku čiernej farby s obsahom občiansky preukaz, Billa karta, karta Unibanky s číslom účtu, preukaz poistenca Union, karta ČSOB s číslom účtu, Grid karta Unibanky, T-mobile karta, osvedčenie o pridelení a registrácii daňového identifikačného čísla, všetko na meno poškodeného, rôzne vizitky a písomnosti, cestovný lístok na vlak a autobus, čím poškodenému Pavlovi M. nespôsobil priamu škodu, pričom bolo zistené, že 23. 01. 2008 bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V číslo konania , právoplatným 23. 01. 2008, odsúdený za prečin krádeže podľa a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý bo následne zrušený a nahradený vo výroku o treste trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV z 14. 08. 2008, právoplatným 05. 09. 2008, číslo konania -107, a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok so zradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Za skutok v bode 1) bol obžalovanému súdom prvého stupňa podľa s použitím , uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 10 mesiacov, pre výkon ktorého súd obžalovaného podľa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň súd podľa zrušil výroky o treste trestných rozkazov Okresného súdu Bratislava V sp.zn. zo dňa 23. 01. 2008, Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. zo dňa 14. 08. 2008 a Okresného súdu Bratislava II sp.zn. zo dňa 15. 05. 2009 ako aj všetky ďalšie nadväzujúce rozhodnutia.

Podľa bol poškodený R. T. odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Za skutok v bode 2) bol obžalovanému podľa , , uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon bol podľa , podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp.zn. zo dňa 12. 11. 2010 a nadväzujúcich rozhodnutí.

Proti tomuto rozsudku podal po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní obžalovaný Q. W. odvolanie smerujúce proti všetkým výrokom rozsudku i voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, ktoré odôvodnil vlastným podaním doručeným súdu dňa 23. 06. 2015. Uviedol, že poškodený R. T. obžalovaného a jeho kamaráta oslovil v ranných hodinách v potravinách, či nevedia zohnať pervitín, preto ho zobrali na byt, kde si poškodený pervitín hneď aplikoval. Nakoľko nemal peniaze, sám navrhol, že im dá do zálohu osobné veci, kým peniaze zoženie. Obžalovaný ho odprevadil von. V čase hlavného pojednávania si na túto udalosť nevedel spomenúť. Namieta tiež zákonnosť prípravného konania, pretože mu

vyšetrovateľka počas 2 rokov neumožnila vyjadriť sa k veci. K bodu 2) obžalovaný zotrváva na svojej obhajobe, že poškodenému žiadnu peňaženku nezobral, sám žiadal, aby z nej boli odobraté odtlačky, ale vyšetrovateľka ho vysmiala, rovnako odmietla konfrontáciu s poškodeným.

Prokurátor a poškodený R. T. nevyužili právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré im bolo v súlade s doručené.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na dôvodoch písomne podaného odvolania s tým, že obžalovaný navrhuje doplniť dokazovanie výsluchom svedka Z. T., ktorý bol prítomný pri skutku v bode 1). Ak by odvolací súd tento návrh neakceptoval, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby svedka vypočul. Alternatívne navrhol pre prípad uznania viny mimoriadne znížiť trest odňatia slobody s poukazom na to, že od skutku uplynulo takmer 10 rokov.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Obžalovaný Q. W. sa pripojil k prednesu svojho obhajcu.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 ), a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa alebo ods. 3 , preto podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Podľa odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=17628562&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=30279&FragmentId1=0&FragmentId2=0>.

Podľa ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom pojednávaní vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v súlade s ustanovením , a tieto okresný súd v otázke viny obžalovaného správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie .

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 09. 12. 2008 podal prokurátor na príslušný súd obžalobu na Q. W. pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa k a dňa 20. 04. 2009 pre prečin krádeže podľa , na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa 23. 04. 2009 boli obe veci obžalovaného spojené na spoločné konanie.

Obžalovaný Q. W. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. 06. 2009 učinil vyhlásenie podľa , že je nevinný v oboch bodoch, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. K bodu 1) vypočul obžalovaného, svedkov R. T., P. Q., Q. B. a P. X., podľa prečítal svedecké výpovede T. F., T. E. a Q. B. a podľa prečítal listinné dôkazy. K bodu 2) okrem výsluchu obžalovaného súd prvého stupňa podľa prečítal výpoveď nebohého svedka W. M., vypočul svedkov M. F. a V. V. a podľa prečítal listinné dôkazy.

Obhajoba obžalovaného v bode 1) spočívala v tvrdení, že poškodeného R. T. videl prvý raz až pri konfrontácii vykonanej počas vyšetrovania. Neskôr, na hlavnom pojednávaní dňa 24. 01. 2011, obžalovaný zmenil svoju verziu tak, že na požiadanie poškodeného tohto zobral do predmetného bytu, kde poškodený užil pervitín, a keďže nemal peniaze, dal obžalovanému do zálohu veci uvedené v skutkovej vete. Neskôr uviedol, že poškodený nedal veci do zálohu jemu, ale Z., ktorý dal poškodenému pervitín.

Priebeh skutku vyplýva z výpovede poškodeného R. T., ktorý opakovane vo svojich výpovediach i pri konfrontácii vypovedal v súlade so skutkovou vetou, a na svojej verzii nezmenil nič ani pri opakovaných výsluchoch na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný s neznámym mužom ho oslovili na zastávke MHD, išli spolu do potravín Hviezda, kde mu obžalovaný ponúkol možnosť nabiť si telefón v byte, čo poškodený využil. V byte boli asi 3 hodiny a fajčili. Boli tu rôzni ľudia, poškodený si odpojil telefón z nabíjačky a chcel odísť, ale vtom začal byť obžalovaný podráždený, so spolupáchateľom mu prinútili vyložiť veci z ruksaku, inak ho dobijú a dorežú. Nie je pravda, že si v byte kúpil a aplikoval pervitín. Hneď po odchode z bytu pred 07:00 hod. sa stretol s priateľkou Veronikou (na čom sa s ňou telefonicky dohodol počas pobytu v byte), a z jej telefónu volal políciu. Príchod obžalovaného do bytu spolu s ďalšími dvoma mužmi potvrdili P. Q. a Q. B.. Poškodený R. Rada pri rekognícii opoznal obžalovaného ako osobu, ktorá sa mu v byte vyhrážala. W. domovej prehliadke v danom byte boli nájdené veci patriace poškodenému.

Zhodne ako súd prvého stupňa, ani odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný spolu s ďalšou osobou pod hrozbou násilia nútil poškodeného R. T. vyložiť veci z ruksaku s úmyslom sa ich zmocniť. Tento záver jednoznačne vyplýva z výpovede poškodeného R. T., ktorá korešponduje s nájdením jeho vecí v predmetnom byte, pričom verzia poškodeného je koherentná, logická a nemenná, na rozdiel od výpovede obžalovaného, ktorý pôvodne popieral, že poškodeného vôbec niekedy osobne stretol, a až po 5 rokoch od skutku si spomenul, že poškodený si do bytu bez peňazí prišiel kúpiť pervitín a dobrovoľne dal svoje veci do zálohu obžalovanému. Aj toto svoje tvrdenie obžalovaný neskôr zmenil tak, že veci nedával do zálohu jemu, ale Z. T., na prítomnosť ktorého v byte si spomenul tiež 5 rokov po skutku. Hoci z obsahu, resp. z bezobsažnosti ostatných svedeckých výpovedí osôb nachádzajúcich sa v byte v spojení s listinnými dôkazmi možno dedukovať, že v danom byte sa konzumoval pervitín, ktorého užívanie v tom čase nepoprel poškodený R. T., dôvod, prečo sem poškodený prišiel, nie jej z hľadiska preukázania skutku primárny, a nie je ani obsahom skutku. Obžalovanému je kladené za vinu, že pod hrozbou násilia v danom byte donútil poškodeného dať mu jeho veci, čo bolo preukázané vykonanými dôkazmi jednoznačne. Ak by poškodený nemal strach z konania obžalovaného, nemal dôvod bezprostredne po odchode z bytu volať políciu, aj keby v byte pervitín užil. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom Z. T. v procesnom postavení svedka, a to z dôvodu, že jeho výpoveď by ani potenciálne nebola spôsobilá vyvrátiť zápisnicu o rekognnícii v spojení s výpoveďou poškodeného, pričom na výsluch tohto svedka nie sú splnené ani formálno - procesné podmienky, keď obžalovaný nenavrhol vykonanie tohto dôkazu v súlade s bez meškania, ale 4 roky potom, ako ho prvýkrát spomenul na hlavnom pojednávaní. Hodnotiace úvahy súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za správne a v plnej miere sa s nimi stotožňuje.

V bode 2) sa obžalovaný obhajoval tým, že neznámy pán spadol, obžalovaný a neznámy muž ho zdvihli a položili na lavičku, pán bol pod vplyvom alkoholu, on mu nič nezobral.

Obhajobu obžalovaného v tomto bode vyvrátili výpovede dvoch priamych svedkov - príslušníka PZ M. F., ktorý videl nad poškodeným stáť dvoch mužov, pričom jeden z nich manipuloval s ruksakom. Tohto legitimoval a zistil, že sa jedná o obžalovaného. Druhý z mužov - V. V. mu povedal, že obžalovaný keď zbadal policajné vozidlo, odhodil peňaženku a mobil do kríkov, pričom peňaženka sa v kríkoch aj našla. V obsahovej zhode s výpoveďou svedka M. F. je výpoveď svedka V. V., ktorý potvrdil, že neznámy T. poškodenému prešacoval vrecká a vzápätí prišli policajti. Výpovede očitých svedkov do seba logicky zapadajú a korešpondujú s listinnými dôkazmi, preto ani odvolací súd nezistil žiaden dôvod na spochybnenie týchto svedeckých výpovedí, ktoré obhajobu obžalovaného v celom rozsahu vyvracajú.

Skutkové zistenia súdu prvého stupňa v oboch bodoch sú správne a zodpovedajú dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, logickým spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť. Na tomto podklade potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate trestnej činnosti správne skutkové zistenia.

Správne postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa v bode 1) a zo spáchania prečinu krádeže podľa , v bode 2). Nakoľko skutkové závery odôvodňujú podradenie konania obžalovaného pod uvedené skutkové podstaty trestných činov podľa osobitnej časti . Odvolací súd však zistil viaceré pochybenia vo výrokoch o treste, ktoré boli takého charakteru, že ich bolo možné pred odvolacím súdom odstrániť na základe dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, preto odvolací súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok v oboch výrokoch o treste a spôsobe ich výkonu a v zmysle rozhodol vo veci sám rozsudkom.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplývajú vo vzťahu k výrokom o treste napadnutého rozsudku nasledovné relevantné právne skutočnosti na časovej osi:

11. 10. 2006 - skutok 1) napadnutého rozsudku 15. 05. 2007 - prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , za ktorý bol obžalovaný neskôr odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. . 10. 2007 - prečin krádeže podľa (odsúdenie Okresným súdom Bratislava III sp.zn. ) 20. 01. 2008 - prečin krádeže podľa (odsúdenie Okresným súdom Bratislava V sp.zn. )

Spáchanie týchto trestných činov obžalovaným nebolo z časového hľadiska prerušené vyhlásením žiadneho odsudzujúceho rozhodnutia, preto treba konštatovať, že všetky tieto trestné činy spáchal obžalovaný vo viacčinnom súbehu a je potrebné všetky postihnúť uložením jedného - úhrnného trestu. Nakoľko však za 3 z uvedených 4 zbiehajúcich sa trestných činov už bol obžalovaný právoplatne odsúdený, je potrebné v súlade s uložiť mu súhrnný trest za súčasného zrušenia výrokov o treste rozhodnutí postihujúcich zbiehajúcu sa trestnú činnosť.

Súbeh trestnej činnosti obžalovaného bol prerušený dňa 23. 01. 2008, kedy bol obvinenému doručený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp.zn. s totožnými účinkami, ako má vo vzťahu k ukladaniu súhrnného trestu vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku, čo znamená, že trestné činy spáchané obžalovaným po tomto dátume, sú recidívou, a treba ich postihovať ďalším výrokom o treste. Po doručení trestného rozkazu obvinenému však tento dňa 08. 02. 2008 spáchal trestný čin krádeže podľa , za ktorý mu bol Okresným súdom Bratislava II pod sp.zn. nesprávne uložený súhrnný trest, hoci sa jednalo o recidívu, a nesprávne bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. .

Nakoľko však rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp.zn. už nadobudlo právoplatnosť a nemožno ho v tomto konaní meniť či rušiť, je odvolací súd povinný v súlade so zásadou zákazu reformationis in peius (keď pochybenie bolo na prospech obžalovanému a prokurátor odvolanie nepodal) akceptovať tento právny stav a zahrnúť aj skutok z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp.zn. do spoločne posudzovanej trestnej činnosti.

Za daných okolností bolo potrebné uložiť súhrnný trest odňatia slobody za súčasného zrušenia výrokov o treste uvedených súdnych rozhodnutí a nadväzujúcich rozhodnutí, ktoré týmto stratili podklad, a to podľa s poukazom na , nakoľko jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov je zločinom. V čase od vyhlásenia napadnutého rozsudku dňa 15. 10. 2012 do rozhodovania odvolacieho súdu došlo k významnej právnej skutočnosti, a to k publikovaniu Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 28. 11. 2012, publikovaného dňa 21. 12. 2012 v Zbierke , podľa ktorého v <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=14998735&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4777216&FragmentId2=4777216> v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=14998735&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=503999&FragmentId2=503999>. V dôsledku uvedeného došlo k zmene právnej úpravy, ktorú je v zmysle v prospech obžalovaného potrebné zohľadniť.

Odvolací súd v zmysle uvedeného vychádzal z trestnej sadzby najprísnejšieho zákonného ustanovenia zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného, ktorým je ustanovenie (3 až 8 rokov), keď podľa v znení uvedeného nálezu Ústavného súdu SR zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu na 10 rokov a 8 mesiacov. Podľa súd zistil, že u obžalovaného Juraja W. je daná prevaha počtu priťažujúcich okolností, keď spáchal viac trestných činov - , a bol už za trestný čin odsúdený - , čo by odôvodňovalo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu podľa na 4 roky a 8 mesiacov, avšak vzhľadom na ukladanie trestu vo zvýšenej sadzbe podľa a absenciu použitia násilia pri skutku i odstup času, odvolací súd podľa nepoužil ustanovenie . Použitiu prevahy počtu priťažujúcich okolností nad počtom poľahčujúcich bránila aj absencia odvolania prokurátora, keď nemožno postupovať v neprospech obžalovaného na základe odvolania podaného jeho v prospech, v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam nevenoval pozornosť.

Pri preskúmavaní úvah súdu prvého stupňa o druhu a výmere trestu odvolací súd zistil, že okrem zmeny právnej úpravy v prospech obžalovaného je potrebné prihliadnuť aj na odstup 9 rokov od skutku v bode 1) a 7 rokov od skutku v bode 2), nevynímajúc odstup 3 rokov od vyhlásenia napadnutého rozsudku do jeho písomného vyhotovenia súdom prvého stupňa, kde zavinenie takejto dĺžky konania nemožno pričítať na vrub obžalovanému. Jedná sa o skutkovo a právne nenáročnú vec, nevyžadujúcu vykonávanie zložitého a rozsiahleho dokazovania, preto treba dĺžku konania považovať v tomto prípade za takú okolnosť prípadu, ktorá spôsobuje, že uloženie trestu odňatia slobody v trestne sadzbe určenej - 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov - by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania (viď Tpj 37/2010). Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému sa ukladal súhrnný trest odňatia slobody, keď za predchádzajúcu spoločne posudzovanú trestnú činnosť mu bol uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody, odvolací súd bol pri úvahách o druhu trestu limitovaný ustanovením , alinea druhá , ktoré vylučuje uloženie miernejšieho trestu, než bol uložený skorším rozsudkom. Prihliadajúc na zákonné kritériá pre ukladanie trestov vyjadrené v , odvolací súd dospel k záveru, že účel trestu možno v tomto prípade dosiahnuť uložením súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, a to za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení spodnej hranice trestnej sadzby. Takto vymeraný trest zohľadňuje všetky okolnosti prípadu i možnosti nápravy obžalovaného a korešponduje so závažnosťou jeho trestnej činnosti.

Odvolací súd prevzal do svojho rozhodnutia výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa , nakoľko pred spáchaním spoločne posudzovanej trestnej činnosti bol obžalovaný v posledných desiatich rokov vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Nadväzujúc na vymenovanie relevantných právnych skutočností uvedené vyššie v tomto rozhodnutí odvolací súd konštatuje, že dňa 21. 08. 2008 došlo k doručeniu trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. obvinenému a následne dňa 29. 08. 2008 k spáchaniu skutku v bode 2). Ďalšou bezprostredne časovo nadväzujúcou udalosťou bolo doručenie trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. obvinenému dňa 17. 03. 2009. Z toho vyplýva, že skutok v bode 2) nebol spáchaný v súbehu so žiadnym iným trestným činom obžalovaného, ale je recidívou, a treba zaňho obžalovanému uložiť samostatný trest (viď R 8/1974). Odlišný postup súdu prvého stupňa pri tomto výroku o treste, kedy súd nesprávne ukladal súhrnný trest pri absencii súbehu trestných činov, bol dôvodom pre zrušenie tohto výroku o treste napadnutého rozsudku.

Ani pri tomto výroku o treste súd prvého stupňa nezisťoval priťažujúce a poľahčujúce okolnosti podľa , čo odvolací súd napravil, keď zistil priťažujúcu okolnosť podľa , t.j. že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Nie sú dané žiadne poľahčujúce okolnosti podľa , preto z dôvodu prevahy počtu priťažujúcich okolností bolo potrebné v súlade s zvýšiť spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, avšak na základe odvolania obžalovaného nemožno tomuto z hľadiska výsledku trestného konania priťažiť, preto odvolací súd použijúc rovnaké úvahy o dĺžke konania ako pri predchádzajúcom výroku o treste a druh a výmeru trestu prevzal z napadnutého rozsudku do svojho rozhodnutia súc limitovaný ustanovením , alinea druhá.

Odvolací súd preskúmal tiež správnosť výroku o náhrade škody, ktorým bol poškodený Lukáš T. podľa odkázaný na občianske súdne konanie, a nezistil žiadne pochybenie, preto tento výrok zostal rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám vo veci rozhodol rozsudkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.