Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2C-102-2015.pdf
PDF · 120.46 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/102/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu: T. V. W. V., so sídlom R. Ú. V., XXXXX V., IČO: XXX XXX XX, právne zast. JUDr. Martin Čeman, AK Letná 45, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: W. Y. I., V. XX, W., IČO: XXXXXXXX, právne zast. JUDr. Jaroslav Čollák, AK Floriánska 19, Košice, o vypratanie nehnuteľností, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný vypratať pozemky zapísané Správou katastra J., Katastra nehnuteľnosti na LV č. XXX ako parcela reg. "E" pre katastrálne územie V., Obec Pavľany, okres J., evidované ako:
Parcela KNE 396/1, výmera 736583 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty Parcela KNE 396/3 výmera 41367 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty Parcela KNE 396/4 výmera 521098 m2, druh pozemku lesné pozemky Parcela KNE 398/1 výmera 1065185 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty Parcela KNE 399/3 výmera 12566 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty Parcela KNE 400/3 výmera 8127 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty,
a zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 99,50 Eur a k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia 510,44 Eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal na tunajší súd žalobu, v ktorej sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať pozemky zapísané Správou katastra J., Katastra nehnuteľnosti na LV č. XXX ako parcela reg. "E" pre katastrálne územie V., Obec V., okres J., evidované ako: Parcela KNE 396/1, výmera 736583 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty Parcela KNE 396/3 výmera 41367 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty Parcela KNE 396/4 výmera 521098 m2, druh pozemku lesné pozemky Parcela KNE 398/1 výmera 1065185 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty Parcela KNE 399/3 výmera 12566 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty Parcela KNE 400/3 výmera 8127 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, a zaplatiť žalobcovi trovy konania a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 10.1.2006 nájomnú zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a Občianskeho zákonníka na neurčitý čas najviac 15 rokov. Jej predmetom bolo prenajatie poľnohospodárskych pozemkov v rozsahu 238,4926 ha s nájomným vo výške 200,- Sk/ha poľnohospodárskej pôdy ročne splatným ročne pozadu vždy do 1.10. kalendárneho roka. Dňa 11.10.2011 bol uzatvorený Dodatok k nájomnej zmluve, ktorým bol zmenený účel nájmu na využívanie poľnohospodárskych pozemkov na poľnohospodárske účely bez výkonu práva
poľovníctva. Zmenená bola i výška nájmu na 8,50 Eur/ha poľnohospodárskej pôdy ročne. Žalovaný si neplnil riadne a včas povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy, nájomné platil po dobe splatnosti s výnimkou 2 prípadov, z toho jedného po doručení výpovede. V zmysle predmetnej zmluvy bola teda žalovanému dňa 19.10.2013 zaslaná písomnosť Skončenie nájmu - výpoveď a táto žalovanému bola i riadne doručená. Dňa 20.10.2014 mu bolo zaslané Oznámenie, žiadosť o vypratanie a dňa 18.12.2014 žiadosť o vypratanie - urgencia. Výpovedná lehota začala plynúť dňom 1.11.2013 a skončila ku dňu 1.11.2014, kedy bol žalovaný povinný predmet nájmu vydať, čo sa však nestalo. Posledným pokusom o mimosúdne vyriešenie sporu bolo Vyjadrenie k stanovisku k listu zo dňa 15.1.2015 zo dňa 29.1.2015. Uviedol, že má za to, že zmluva je absolútne neplatná, pre chýbajúci prejav vôle na strane prenajímateľa. Podľa v tom čase platného ustanovenia § 20 ods. 3 Zák. č. 181/1995 Z.z. zmluvu mali podpísať dvaja členovia výboru, čo sa v tomto prípade nestalo. Ide o kogentné ustanovenie zákona, ktoré sa nedá obísť. Zároveň tvrdil, že zmluva je objektívne neplatná i pre nešpecifikovanie predmetu nájmu, t.j. bola uzatvorená v rozpore s ustanovením § 37 Obč. zákonníka. V nájomnej zmluve je predmet plnenia určený len výmerou a katastrálnym územím, chýba určenie listov vlastníctva, parcelných čísel, kultúr a druhov pozemkov. Ide teda o neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle zákona absolútne neplatným. Absolútna neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením, nemôže byť konvalidovaná dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Q. S., predsedníčka Urbárskeho pozemkového spoločenstva V. uviedla, že je od 22.2.2014 predsedníčkou žalobcu, takže k výpovedi nájomnej zmluvy došlo ešte za starého vedenia. Pôvodná nájomná zmluva bola uzatváraná v roku 2006 vtedajším predsedom urbariátu H.. P.. W.. Ona pri jej podpise nebola. V roku 2011 sa už ako predsedníčkou dozornej rady zúčastňovala jednaní týkajúcich sa pozemkov, ktoré boli prenajatá. Urbárnici mali výhrady voči hospodáreniu a správaniu sa žalovaného, tento si na viacerých pozemkoch urobil oplotenie, takže tam nemali prístup, pásol ovce, ktoré strážili psy, takže sa na pozemky nemohli dostať. V tom čase žalovaný ponúkol urbariátu za prenájom sumu 8,50 Eur za 1 ha. V roku 2013 bolo ďalšie rokovanie aj z toho dôvodu, aby došlo k úprave ceny za nájom, najvyššia ponuka bola 13,50 Eur za ha od žalovaného. Tento sa vyjadril, že vyššiu sumu nájomného neponúkne, pretože im nedá celé dotácie od štátu, ktoré poberá. Čo sa týka predmetu nájomnej zmluvy tento je vymedzený iba priamo v nej, k zmluve neexistovala žiadna príloha so špecifikáciou pozemkov. Žaloba bola spísaná podľa toho, aby sedela výmera jednotlivých pozemkov, ako aj podľa toho, ktoré pozemky obhospodaruje a kosí žalovaný. Všetky tieto parcely sa nachádzajú na LV č. XXX. Čo sa týka lesných pozemkov, ktoré žiadajú vypratať, tieto žalovaný neužíva. Okrem žalovanej nájomnej zmluvy urbariát nemá so žalovaným ani s inými subjektmi uzavretú ďalšiu nájomnú zmluvu. Majú ešte ďalšie pozemky, ktoré sú majetkom urbariátu, tieto nikto neobhospodaruje.
Právny zástupca žalovaného so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Nesúhlasil s tým, že by zmluva mala byť absolútne neplatnou. Táto bola riadne uzavretá, založila medzi účastníkmi konania nájomný vzťah, ktorý bez problémov trval až takmer doposiaľ. Účastníci si dohodli v tejto nájomnej zmluve svoje práva a povinností, ktoré riadne dodržiavali. Až po zmene vedenia urbariátu došlo k namietaniu samotnej zmluvy. Konštatoval, že predmet nájmu bol určený dostatočne konkrétne a určito, poukázal na nález Ústavného súdu z 1.4.2015 US 640/2014, ktorý sa zaoberal problematikou odstránenia formálnych nedostatkov zmluvy. Namietal aj výpoveď z nájmu predmetných nehnuteľností , jej pohnútkou je prenajatie pozemkov inej osobe, napriek tomu, že žalobca udáva, že k výpovedi malo dôjsť pre neplnenie si povinností zo strany žalovaného a to neplatenia nájomného. Účastníci mali medzi sebou dohodnuté, že žalovaný bude uhrádzať nájomné po tom, čo mu bude vystavená faktúra zo strany žalobcu. V roku 2010 bola faktúra vystavená 8.11.2010, splatná bola 15.11.2010 a takto bola aj žalovaným riadne uhradená. Čo sa týka roku 2011 tu bol 11.10.2011 podpisovaný dodatok k zmluve, ktorý upravil výšku nájomného a došlo aj k jeho uvedeniu v Eur, aj za tento mesiac bolo nájomné riadne uhradené dňa 19.10.2011. V roku 2012 bolo nájomné zaplatené načas v deviatom mesiaci, v roku 2013 podľa toho ako bolo dojednané k dodatku k zmluve mala byť vykonaná ďalšia úprava nájomného formou ďalšieho dodatku. Žalovaný čakal, že k podpisu takéhoto dodatku bude vyzvaný, keď sa tak nestalo nájomné dňa 9.10.2013 riadne uhradil. Nájomné za rok 2014 bolo riadne uhradené v septembri 2014. Trval na tom, že nájomná zmluva ma všetky podstatné náležitostí, ktoré pre tento typ zmluvy vyžaduje zákon, predmet nájmu bol špecifikovaný určite a to takým spôsobom, že pre obe zmluvné strany bolo zrejme čo možno za predmet nájmu považovať. Zmluva bezproblémovo trvala cca 9 rokov, bol k nej podpisovaný dodatok a žiadna zo zmluvných strán nikdy jej platnosť nenamietala. Poukázal na to, že v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov sa pre nájomnú zmluvu na poľ. účely písomná forma nevyžaduje. Žalovaný si riadne plnil
záväzky v súlade s predmetnou nájomnou zmluvou a keďže išlo o dlhodobý prenájom poľ. pôdy mal prednostné právo uzavretia novej zmluvy. Žalobca sám vo svojom písomnom podaní zo dňa 19.10.2013 uviedol, že ma vyššie cenové ponuky na prenájom pôdy, čo však nie je relevantným výpovedným dôvodom. Žalovaný má záujem o využitie svojho zmluvného prednostného práva. Do nehnuteľností žalovaný vložil nemalé investície, vykonal nevyhnutné opravy a zmeny.
Žalovaný Y. I. uviedol, že k podpisu nájomnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu došlo medzi bývalým vedením urbariátu a jeho otcom, ktorý ma od neho generálnu plnú moc na podpisovanie všetkých právnych skutočností. Urbariát trval na tom, aby sa užívala celá výmera pozemkov preto, aby sa za ňu platila daň z nehnuteľnosti. Práve z tohto dôvodu sa do zmluvy dostalo iba katastrálne územie a plocha. Potvrdil, že túto plochu neužíva celú, užíva ju iba čiastočne, pretože časť sa užívať nedá, ide o lesné pozemky, močariská a také parcely, ktoré sa na jeho účely využívať nedajú. Žalobca vedel, že plánujú na pozemkoch robiť určité úpravy, oplotiť ich, pretože drevo brali priamo z urbariátu. On berie od štátu dotáciu a je regulovaný Nariadením vlády SR a v zmysle toho musí pri hospodárení aj zákonne postupovať. Snažil sa využívať čo najviac z prenajatej pôdy, preto urobil oplotenie, elektrické ohradenie, aby sa v rámci neho mohol dobytok pásť. V roku 2011 došlo k podpisu dodatku k nájomnej zmluvy, kde sa zvýšilo nájomné za hektár pôdy na 8,50 Eur a následne v roku 2013 došlo k ďalším rokovaniam. Urbariát od neho chcel ďalšie navýšenie nájomného za celú prenajatú plochu, pričom on bol síce ochotný upraviť výšku nájomného avšak iba za užívanú pôdu. Na tomto rokovaní došlo k roztržke, preto bolo rokovanie ukončené a ekonómka urbariátu p. O., sľúbila, že sa poradia a dajú mu vedieť. Na odpoveď čakal márne. V roku 2013 mu bola doručená výpoveď z nájmu, ktorú však nepovažoval za relevantnú, pretože doba nájmu bola určená na 15 rokov.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďou účastníkov konania, svedkov X. I., Q. W., obsahom nájomnej zmluvy zo dňa 10.1.2006, dodatkom č. 1 zo dňa 11.10.2011, skončením nájmu zo dňa 19.10.2013, faktúrou č. 10FV0011 zo dňa 8.11.2010, dokladom o úhrade zo dňa 9.11.2010, 19.10.2011, 24.9.2012, 9.10.2013 a 11.9.2014, Potvrdením o zápise od Okresného úradu Poprad zo dňa 15.5.2014, listom vlastníctva č. XXX, k. ú. V., Vyjadrením práv. zástupcu žalobcu zo dňa 29.1.2015, Vyjadrením práv. zástupcu žalobcu zo dňa 29.1.2015, Stanovami Urbárskej pozemkovej spoločnosti V. zo dňa 24.11.1996, Stanovami Urbárskeho pozemkového spoločenstva V. zo dňa 22.2.2014 i ostatnými listinami, ktoré súd obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Z nájomnej zmluvy zo dňa 10.1.2006 súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola v zmysle ustanovení Zák. č. 504/2003 Z.z. v platnom znení a §663 až 684 Občianskeho zákonníka uzavretá zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov na poľnohospodárske účely, pričom prenajímateľ dal do nájmu nájomcovi poľnohospodárske pozemky na poľnohospodárske účely včítane práva poľovníctva. Predmet nájmu bo určený katastrálnym územím V. a výmerou v ha 238,4926. Doba nájmu bola stanovená na neurčitý čas, ktorý nesmie byť prekročený 15 rokov. V článku II ods. 2 zmluvy bolo dohodnuté, že ak si nájomca riadne a včas plní zmluvné záväzky, má právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na doteraz prenajaté pozemky. V článku III bolo dohodnuté skončenie nájmu a to písomnou výpoveďou ktorejkoľvek zo zmluvných strán k 1.11., pričom výpovedná lehota bola stanovená na jeden rok. V ods. 2 bola upravená výpoveď zo strany prenajímateľa, ak si nájomca nebude platiť nájom v dohodnutej výške a termíne.
Z dodatku č. 1 zo dňa 11.10.2011 k nájomnej zmluve súd zistil, že došlo k zmene užívania predmetu nájmu z ktorého bolo vylúčené právo poľovníctva a taktiež k úprave výšky nájomného na 8,50 Eur/ha.
Z faktúry č. 10FV0011 zo dňa 8.11.2010 súd zistil, že žalovanému bolo fakturované nájomné na základe nájomnej zmluvy zo dňa 10.1.2006 v sume 1583,30 Eur so splatnosťou 15.11.2010. Z dokladu o úhrade zo dňa 9.11.2010 je zrejmé že došlo k úhrade sumy 1583,30 Eur zo strany žalovaného.
Z dokladov o úhrade zo dňa 19.10.2011, 24.9.2012, 9.10.2013 a 11.9.2014 súd zistil, že žalovaný uhradil nájomné v sume 2027,19 Eur.
Z podania označeného ako "skončenie nájmu" zo dňa 19.10.2013 súd zistil, že na podnet vlastníkov UPS V. a rozhodnutia výboru UPS V. bola žalovanému daná výpoveď z nájmu v zmysle nájomnej zmluvy a to čl. III. Výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.11.2013. V závere podania je uvedené že žalobca
mal žiadosti, kde sú vyššie cenové ponuky na prenájom pôdy aká bola ponúknutá žalovaným najvyššia možná cena.
Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. V. súd zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na tomto LV a to parcely KNE 396/1, výmera 736583 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, parcela KNE 396/3 výmera 41367 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, parcela KNE 396/4 výmera 521098 m2, druh pozemku lesné pozemky, parcela KNE 398/1 výmera 1065185 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, parcela KNE 399/3 výmera 12566 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty a parcela KNE 400/3 výmera 8127 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty.
Z vyjadrenia práv. zástupcu žalobcu zo dňa 29.1.2015 a stanoviska k vyjadrením práv. zástupcu žalovaného zo dňa 9.2.2015, súd zistil, že pred podaním žaloby došlo ku komunikácii medzi procesnými stranami ohľadom platnosti spornej nájomnej zmluvy a výpovede z nájomnej zmluvy.
Zo Stanov Urbárskej pozemkovej spoločnosti V. zo dňa 24.11.1996, okrem iného súd zistil, že majetkom spoločenstva tvorila lesná pôda o výmere 165 ha a pasienková pôda s lúkami a porastmi o výmere 305 ha. Spoločenstvo malo právnu subjektivitu a a na jeho zastupovanie navonok bol splnomocnený jeho predseda.
Zo Stanov Urbárskeho pozemkového spoločenstva V. zo dňa 22.2.2014 súd zistil, že ide o nástupnícke spoločenstvo bývalých Urbárnikov obce V. a jeho majetok tvoria nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXX vo výmere 166,5636 ha a Liste vlastníctva č. XXX vo výmere 238,4926 ha. V čl. 15 sú upravené kompetencie predsedu spoločenstva, kde v bode 2 písm. b/ je uvedené, že predseda zastupuje spoločenstvo a jeho členov pred úradmi a súdmi, pri rokovaniach s orgánmi štátnej správy, samosprávy a ďalšími inštitúciami, fyzickými a právnickými osobami.
Svedok, X. I., otec žalovaného uviedol, že bol v roku 1994 oslovený predsedom Poľnohospodárskeho družstva K. Y., pod ktoré spadala aj Obec V., či sa nechce presťahovať z Ú., kde mali tiež v prenájme pozemky na farmu do V.. V roku 1995 im družstvo vyčlenilo pozemky ktoré mohli užívať. V roku 2005 boli oslovení vtedajším predsedom Urbariátu V., či by nechceli s nimi uzavrieť zmluvu o nájme pozemkov, ktoré užívalo dovtedy Poľ. družstvo K. Y.. Bolo im povedané, že pozemky budú z družstva vyňaté a bude podpísaná nová zmluva. Oni súhlasili a dňa 10.1.2006 bola uzavretá nájomná zmluva na pozemky s Urbariátom V.. Im bolo prenajaté cez 238 ha a nejaké drobné a to unblock, pretože v teréne sa to presne nedalo identifikovať. Zmluvu podpisoval jeho syn, on bol prítomný iba pri dojednávaní, vtedy sa prenajímali pozemky po 70,- Sk za ha, im bol ponúknutý prenájom za 200,- Sk na ha a že budú ešte platiť daň z nehnuteľnosti Obecnému úradu V., ktorú platia do dnešného dňa. Tento návrh akceptovali a následne riadne predmetné pozemky užívali. Dodatkom č. 1 došlo k úprave sumy za prenájom a to na 8,50 Eur za ha a potom boli ešte nejaké jednania ohľadne nájomného, ale nedohodlo sa už nič. Oni boli ochotní isť až na 20,- Eur za ha, avšak k takému dojednaniu nedošlo, pri sume 13,50 Eur za ha sa nepohodli. Syn využíval predmetné pozemky na poľnohospodársku činnosť, ako samostatne hospodáriaci roľník. Parcely neboli v zmluve identifikované, nevedel či sa aj dnes sa dajú presne identifikovať. Oni užívajú nie len pozemky žalobcu, ale aj pozemky v k. ú. B. Y., K. Y. a J.. Mali audit z Európskej Únie a tento dopadol na jednotku. Okrem toho, im vykonáva audit aj Poľnohospodárska platobná agentúra Poprad alebo Bratislava raz ročne a tiež Poľnohospodárska a veterinárna kontrola Poprad, každoročne.
Svedok, Q. W., uviedol, že bol 13 rokov predsedom Urbariátu V., dva roky podpredsedom. Bol oslovený niekedy v roku 2001 lesným odborným hospodárom, či by nezobral funkciu v Urbariáte V., ktorému hrozil kolaps a nútená správa, vzhľadom k tomu, že tento mal dlžoby voči štátu a zase pohľadávky vo vzťahu k iným subjektom za ťažbu dreva. On oslovil P.. H.. W., ktorý bol v tomto odbore zdatným, či by to nezobral a spoločne nejakým spôsobom by nevyriešili situáciu v urbariáte. Tento sa dal prehovoriť a od roku 2002 do roku 2004 bol jeho predsedom a následne poradcom vo vzťahu k Eurofondom. On bol predsedom urbariátu od roku 2004. Na žiadosť obyvateľov obce vykonal jednanie so žalovaným, ktorý predmetnú pôdu obhospodaroval ako samostatne hospodáriaci roľník na základe dohody s Poľnohospodárskym družstvom K. Y.. Situácia vtedy bola taká, že všetku pôdu urbariátu malo k dispozícii družstvo a túto následne obhospodaroval žalovaný, čo sa nepáčilo obyvateľom obce, že na ich pôde hospodári nejaký súkromník. On inicioval jednanie so žalovaným s tým, že si zistil, za koľko ide prenájom podhorských pasienkov a dohodli sme sa, že žalovaný bude obhospodarovať všetku pôdu
urbariátu unblock s tým, že bola podpísaná nájomná zmluva, kde cena za nájom nebola v tom období vôbec nízka. Obhospodarované boli iba niektoré pozemky urbariátu cca 60 ha, ostatné tvorili rôzne medze, kriaky a podobne, ktoré sa na poľ. účely užívať nedali. Dohoda bola, že žalovaný bude platiť nájom z celej prenajatej plochy. Urbár mal ešte 155 ha lesa. Jeden list vlastníctva bol založený na poľ. pôdu a jeden bol na lesnú pôdu a potom na súkromné pozemky jednotlivých obyvateľov obce. Zmluvu zo dňa 10.1.2006 podpisoval on, nevedel o ďalších zmluvách so žalovaným. Pri podpise zmluvy bolo dohodnuté len katastrálne územie a výmera, pretože predmet užívania bol obom zmluvným stranám jasný. Žalovaný využíval pozemky na dobytčie jednotky, t.j. na pasenie kráv, oviec. Žalovaný mal vo vzťahu k urbariátu iba dve povinnosti a to kosenie a pastva, čo bolo v poriadku a potom to bolo platenie nájomného v zmluve k 1.10. toho ktorého roku. Nájomné nebolo vždy zaplatené načas, avšak nikdy z ich strany nešla žiadna výzva, vždy si overili prečo nájomné neprišlo a keď bolo toto vyplatené do konca roka, tak to neriešil, považoval som to za normálne. Konštatoval, že on má vedomosť, že v stanovách, v Obč. zákonníku, ale i nepísaným pravidlom v urbariáte bolo, že predseda nemôže sám bez súhlasu ostatných vlastníkov vyvolať súdne konanie, resp. vykonávať aj ďalšie právne úkony za urbariát. Predseda nie je súkromnou osobou takže môže konať iba so súhlasom. Išlo o predaj, kúpu, prenájom, vyvolanie súdneho sporu, kde bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny členov. Za jeho éry nikto nájomnú zmluvu nenapadol. Našli sa ľudia, čo počuli, že niekde sa prenajíma pôda za vyššiu sumu, avšak nikto písomne žiadnu sťažnosť nepodal, robili sa jednania a upravila sa výška nájomného na sumu 8,50 Eur. Aj v minulosti prebiehali jednania ohľadne nájomného a jeho zvýšenia až na sumu 13,50 Eur, podľa jeho neoficiálnych zistení by bolo možné dohodnúť sa až na sumu 15,50 Eur. On sám by som neakceptoval ani sumu 50,-Eur za ha, pokiaľ by nešlo o prenájom pozemkov unblock, pretože je veľmi dôležité, že nájomca odvedie daň aj za tie pozemky, ktoré reálne neužíva, a ktoré ani využiteľné nie sú. Ak by došlo k prenájmu iba určitej časti užívateľných pozemkov bol by urbariát stratový.
Podľa § 80 písm. b O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne: inak je neplatný.
Podľa § 39 Obč. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesného podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov platného v čase uzavretia nájomnej zmluvy, ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až 6, ak nie je v tejto časti ustanovené inak.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesného podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov platného v čase uzavretia nájomnej zmluvy, nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na podnájom.
Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov.
Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa uzatvára písomnou formou.
Podľa § 1 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách platného v čase uzavretia nájomnej zmluvy , tento zákon upravuje vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, ako aj niektoré práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov pozemkového spoločenstva.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách platného v čase uzavretia nájomnej zmluvy, orgánmi spoločenstva sú: a) valné zhromaždenie, b) výbor, c) dozorná rada, d) iné orgány spoločenstva určené zmluvou o založení alebo stanovami. Podľa § 20 ods. 3 Zák. č. 181/1995 Z.z o pozemkových spoločenstvách platného v čase uzavretia nájomnej zmluvy, výbor zodpovedá za svoju činnosť zhromaždeniu. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva, ktorý je súčasne členom výboru. Ak je však na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov výboru.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca voči žalovanému uplatnil žalobu na vypratanie nehnuteľností podľa ust. § 80 písm b/ O.s.p.. Argumentoval že nájomná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 10.1.2006 v zmysle ustanovení Zák. č. 504/2003 Z.z. v platnom znení a § 663 až 684 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože bola uzavretá v rozpore s ustanovením § 20 ods. 3 Zák. č. 181/1995 Z.z., platnom v čase jej uzavretia a zároveň nemá náležitosti požadované ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože jej predmet nie je vymedzený určito a zrozumiteľne, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy.
Absolútnou neplatnosťou rozumieme takú neplatnosť, ktorej sa môže dovolávať každý a ktorú je súd povinný si všímať z úradnej povinnosti, najmä v situácii, keď sa na základe takéhoto právneho úkonu priznáva právo príp. právo odmieta. Táto pôsobí priamo zo zákona a preto nie je potrebné, aby účastník uplatnil neplatnosť právneho úkonu súdnou cestou, resp. samostatnou určovacou žalobou podľa ust. § 80 písm c/ O.s.p.. Teda i v konaní na plnenie, akým je práve toto konanie, ( predmetom je vypratanie nehnuteľností), musí súd riešiť otázku platnosti resp. absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy ako predbežnú otázku.
Súd sa teda prioritne zaoberal otázkou platnosti nájomnej zmluvy a dospel k záveru, že predmetnú zmluvu je skutočne nutné považovať za absolútne neplatnú. Nestotožnil sa s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného i napriek jeho odvolaniu sa na nález Ústavného súdu z 1.4.2015 1 US 640/2014, pretože bol toho názoru, že vzhľadom k tomu, že v danom sporovom prípade boli predmetom zmluvy nehnuteľnosti nejde o prehnané formalistické požiadavky ak je požadovaná ich konkrétna špecifikáciu. Konajúci súd vychádzal z toho že z hľadiska určitosti právneho úkonu súdna prax oveľa striktnejšie posudzuje prípady, keď sa právny úkon týka nehnuteľností, pričom sporná zmluva o nájme takouto zmluvou je. Zmluvu o nájme kde je predmet nájmu vymedzený iba katastrálnym územím a celkovou výmerou prenajímanej plochy, bez uvedenia parcelných čísiel pozemkov, ich druhu a výmery je objektívne neurčitá a preto neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pozemky v zmluve nie sú individualizované ani iným spôsobom, z ktorého by nie len účastníkom zmluvy, ale i tretím osobám mohlo byť zrejmé o ktoré nehnuteľnosti sa jedná. Skutočnosť ktoré pozemky sú reálne prenajímané nebola jasná ani osobám podpisujúcim nájomnú zmluvu, čo je zrejmé z ich výpovedí. Svedok X. I., ktorý predmetnú zmluvu podpisoval ako splnomocnený zástupca žalovaného vo svojej výpovedi konštatoval, že prenajímané pozemky sa pri podpise zmluvy v teréne reálne identifikovať nedali a nedajú sa ani v súčasnosti. Taktiež svedok Q. W. , ktorý podpisoval spornú nájomnú zmluvu ako predseda Urbariátu vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že žalovaný mal obhospodarovať všetku pôdu urbariátu unblock, avšak následne konštatoval, že Urbár mal ešte 155 ha lesa a že jeden list vlastníctva bol založený na poľ. pôdu a jeden bol na lesnú pôdu. Z LV č. XXX k.ú. V., ktorý by výmerou zodpovedal výmere prenajatých pozemkov z nájomnej zmluvy zo dňa 10.1.2006 je však zrejmé, že nešlo iba o pasienky a trávne porasty, ale i o lesné pozemky. Už len z tohto dôvodu je nutné konštatovať absolútnu neplatnosť zmluvy, pre nedostatok náležitosti predmetu zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše je však potrebné i v ďalšom súhlasiť s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu, pretože podľa v čase uzavretia zmluvy platného ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách bol pre platnosť právneho úkonu, ktorý bol urobený písomnou formou potrebný podpis aspoň dvoch členov výboru, čo sa však v tomto prípade nestalo, pretože nájomnú zmluvu za prenajímateľa podpísal iba jeho predseda Q. W.. Absenciu druhého podpisu tak možno klasifikovať ako konanie v rozpore s citovaným ustanovením zákona a preto existuje ďalší dôvod na konštatovanie absolútnej neplatnosti zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a to rozpor so zákonom. Rozporná je aj dohoda o dobe nájmu čl. II bod. 1 podľa ktorej bola zmluva uzavretá " na neurčitý čas, ktorý nesmie byť prekročený 15 rokov", pretože táto nezodpovedá zákonnej konštrukcii uvedenej v ust. § 8 v čase uzavretia zmluvy platného zákona č. 504/2003 Z.z..
Na základe vykonaného dokazovania teda súd konštatuje, že v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov na poľnohospodárske účely zo dňa 10.1.2006 bolo potrebné žalobe vyhovieť a preto rozhodol o vyprataní nehnuteľností tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
V závere je nutné uviesť, že aj pokiaľ by nebola zo strany súdu konštatovaná absolútna neplatnosť nájomnej zmluvy, vzhľadom na výpoveď danú žalobcom žalovanému, pre neskoré uhradenie nájomného v roku 2013 (zaplatené bolo až 9.10. 2013 t.j. po zmluvne dohodnutom termíne) by súd žalobe vyhovel. Výpoveď z predmetnej zmluvy bola daná v stanovenom termíne, pre dôvod dohodnutý oboma zmluvnými stranami v čl. III. ods. 2 nájomnej zmluvy.
Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Pri určení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon súd postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky. Jedna trinástina výpočtového základu za rok 2015 predstavuje sumu 64,53 Eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal podľa zásady úspešnosti v konaní právo na plnú náhradu trov konania vo výške 609,94 Eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia 510,44 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z tarifnej odmeny v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhl. MS SR č. 655/04 Z.z., 7x po 64,53 Eur ( príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 15.4.2015, 27.5.2015 a 8.10.2015, vyjadrenie zo dňa 4.6.2015 a zo dňa 23.6.2015), 7x režijný paušál po 8,39 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.