Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-177-2015.pdf
PDF · 91.9 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/177/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpeného MCGA legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO 36 715 662 proti povinnému: E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. P. XXXX/XX, XXX XX F., korešpondenčná adresa X. XX, XXX XX F., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 361,81 Eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, so sídlom Exekútorského úradu Ul. 29. augusta 2, 811 07 Bratislava pod spisovou značkou EX 759/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/254/2015-13 zo dňa 22.04.2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. G1109212 zo dňa 29.11.2013. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá dňa 18.09.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy. Právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť bola založená rozhodcovskou doložkou, ktorej dojednanie je obsiahnuté v bode 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Okresný súd poukázal aj na príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky v znení, ako je uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, je neprijateľnou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ ňou nie je viazaný, a táto je neplatná. Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa právomoci určeného rozhodcovského súdu v prípade, že návrh na začatie rozhodcovského konania je podaný zo strany dodávateľa, ako tomu bolo aj v danom prípade. Dôsledkom rozhodcovskej doložky tak, ako ju navrhol právny predchodca oprávneného je, že oprávnený žaloby podáva na jeden z rozhodcovských súdov, ktoré určil on sám, čím napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami neprospech spotrebiteľa. Z hľadiska formy je rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú právny predchodca
oprávneného rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Podpisom zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť jej obsah, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné. Na základe uvedeného potom súd konštatoval, že rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, preto rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom a absencia tejto vlastnosti exekučného titulu je neodstrániteľnou prekážkou vo vykonaní exekúcie. Z uvedených dôvodov žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní namietal, že v danom prípade nenastala ani jedna zo skutočností uvedená v § 45 ods. 1) Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka z ktorej vyplýva, že ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor len v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie je neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky a nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 9CoE/18/2010, podľa ktorého neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ale len na vznik práva povinného dlžníka podať žalobu podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V uvedenom rozhodnutí Krajský súd v Prešove okrem iného konštatoval, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. V dôsledku toho sa na účastníka úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda bola pred dňom 01.01.2008 uzavretá úverová zmluva, podľa ktorej bol dlžníkom subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie ako spotrebiteľ, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred dňom 01.01.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. To platí aj pre ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré až od 01.01.2008 označilo za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Oprávnený zároveň nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernicu nemožno aplikovať priamo, lebo ako prameň práva nemá horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) účinok. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozsudku rozhodcovského súdu predchádzala rozhodcovská doložka uzavretá po 01.05.2004 znemožňujúca podať žalobu alebo opravný prostriedok na súde, musí sa exekučný súd vysporiadať s účinnosťou a znením § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia úverovej zmluvy, ktoré za neprijateľnú podmienku neoznačovalo rozhodcovskú doložku, ako aj s tým, že zákonodarca túto neprijateľnú podmienku tvoriacu súčasť Smernice 93/13/EHS vedome nezapracoval do práva Slovenskej republiky. Neprimeranosť rozhodcovskej doložky musí súd posúdiť z hľadiska toho, že v slovenskom práve bolo do 01.01.2008 právom dovolené jej dojednanie aj v spotrebiteľských úverových zmluvách, ako aj z hľadiska podmienok neprimeranosti stanovených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Prípadný záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky sa preto nemôže týkať tej časti rozhodcovského rozsudku, upravujúcej predmet plnenia, či cenu plnenia uvedenej v úverovej zmluve. Oprávnený ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu sp. zn. 18CoE/924/09 (a iných rozhodnutí ako 18CoE/927/09 a 18CoE/954/09). Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p. a postupom podľa ust. § 214 ods. 2), § 219 ods. 1) O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu potvrdil.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. G1109212 zo dňa 29.11.2013. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe Zmluvy o úvere uzavretej dňa 18.09.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom.
V bode 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere si veriteľ a dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave, podľa jeho základných vnútorných predpisov. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie pred iný rozhodcovský súd.
Podľa ust. § 44 ods. 2) Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.
Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
Podľa § 52 ods. 2) Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2) Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 53 ods. 4) Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 18.09.2006 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 18.09.2006 na účely tohto zákona sa rozumie a)spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok oprávneného vyplývajúci zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 18.09.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľského vzťahu. Z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by bol pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ teda oprávnený v odvolaní namietal, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka a aplikácia ustanovení piatej hlavy I. časti Občianskeho zákonníka je vylúčená, jeho názor neobstojí, keďže v čase uzavretia zmluvy sa legálna definícia pojmu spotrebiteľská zmluva podľa zákona č. 634/1992 Zb. vzťahovala i na zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ktoré sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ ich obsah podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zároveň tak možno zmluvu o úvere definovať ako spotrebiteľskú aj s ohľadom na ustanovenie § 2, písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia. Okresný súd preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v bode 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov k predmetnej zmluve je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa (§ 53 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky veriteľa- dodávateľa bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Uvedená rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, pričom jej obsah bol dodávateľom vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len zmluvu ako celok prijať alebo ju odmietnuť. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory vzniknuté z predmetnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú riešené pred určeným rozhodcovským súdom je neprijateľná. Žaloby z obdobných zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského
súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Dodávateľ tak nadobudol voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že v podstate v dopredu naformulovanej zmluve určil, kto s konečnou platnosťou vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy o úvere nebolo obsahom ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako neprijateľná označená zmluvná podmienka, ktorá vylučuje ochranu práv spotrebiteľa pred všeobecným súdom, z jeho gramatického výkladu je zrejmé, že výpočet neprijateľných podmienok je len exemplifikatívny, pričom s účinnosťou od 01.01.2008 bol tento výpočet zákonodarcom precizovaný aj o zmluvnú podmienku pod písm. r), ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní tak, ako tomu v tomto prípade je. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto je v zmysle § 53 ods. 4) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatné.
Pokiaľ teda okresný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.
Námietku oprávneného poukazujúceho na nesprávnu aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Európskeho súdneho dvora odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa, ktorá bola čo do kritérií určujúcich neprijateľnosť zmluvných podmienok precizovaná zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola Smernica 93/13/EHS implementovaná do slovenského právneho poriadku.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1) O. s. p. potvrdil
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.