Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5T-81-2015.pdf
PDF · 74.9 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/81/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom,PhD., v trestnej veci obžalovanej M. E., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 07. 10. 2015 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaná M. E.Á., rod. L., nar. XX. XX. XXXX v O., trvale bytom K., Q. S. XXX/XX, nezamestnaná, občianka SR,
uznáva sa za vinnú, preto že
v období od mesiaca január 2009 do 30. 09. 2009, ako zamestnankyňa spoločnosti Slovenská pošta, a.s., pracujúca vo funkcii referenta Strediska dopravno-technických činností L., s uzavretou dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 15. 02. 2005 pre výkon práce - pokladňa, z pridelenej pokladne postupne vo viacerých čiastkach vyberala finančné prostriedky, ktoré následne používala v mieste svojho trvalého bydliska v K.Q., okres L., pre svoju potrebu, hlavne na zabezpečenie domácnosti, pričom finančné prostriedky zamestnávateľovi do uzávierky pokladne dňa 30. 09. 2009 nevrátila, čím spoločnosti Slovenská pošta, a.s. so sídlom G. G., K. U. X, IČO: XX XXX XXX, spôsobila škodu vo výške 5.954,06 Eur,
teda
prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchala
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), k), l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Slovenská pošta, a.s., so sídlom K. U. X, G. G., IČO: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 27. 05. 2015 na tunajší súd pod sp. zn. 1Pv/201/15/6611obžalobu na M. E., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Obžalovaná M. E. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravila vyhlásenie o tom, že je vinná. Po tomto vyhlásení obžalovaná kladne odpovedala na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prokurátorka preto v súlade s § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať. Vzhľadom na súhlasné stanovisko prokurátorky súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej a v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná uznala vinu nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, alebo o ochrannom opatrení.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: správy na obžalovanú (č.l. 210 - 211), odpis registra trestov obžalovanej (č.l. 229).
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Vina obžalovanej bola vzhľadom na jej vyhlásenie na hlavnom pojednávaní nepochybná, navyše bola preukázaná aj listinnými dôkazmi, ktoré sú obsiahnuté v spise. Súd preto vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.
Obžalovaná M. E. tak svojim konaním naplnila všetky obligatórne zákonné znaky prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovanej prihliadol na tri poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, t.j. že dobrovoľne nahradila škodu, a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa ku trestnému činu priznala a tento úprimne oľutovala. Súd neprihliadol na žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené potom prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, súd preto musel v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.
Zo správ na obžalovanú vyplýva, že doposiaľ sa nedopustila žiadneho priestupku, z miesta trvalého bydliska je hodnotená všeobecne. V odpise registra trestov má jeden záznam, týkajúci sa podmienečného zastavenia trestného stíhania, a to v tejto prejednávanej veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň výkon tohto trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov, teda opäť na dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby. Uložený trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanej v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jej prevýchovu. Tento trest postihuje len obžalovanú. Súd pri výmere trestu prihliadol na osobu obžalovanej, okolnosti, kvôli ktorým páchala trestný čin, ako aj na to, že spôsobenú škodu, čo sa týka istiny, uhradila.
V trestnom konaní si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody poškodený - Slovenská pošta, a.s. splnomocnený zástupca poškodenej strany na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná ku dňu 25. 08. 2015 uhradila celú istinu vo výške 1.546,84 Eur. Pohľadávku ale vymáhali prostredníctvom exekútora, teda obžalovaná ešte neuhradila trovy exekúcie, ktoré však zástupca poškodeného nevedel presne špecifikovať. Z uvedeného dôvodu preto súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.