Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20C-73-2015.pdf
PDF · 93.49 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/73/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, Hlavná 104, Košice, právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7 proti odporcovi U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/X, O., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 521,06 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 65 Eur z a s t a v u j e.
II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 350 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 350 Eur od 17.3.2014 do zaplatenia, a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 10,18 Eur titulom súdneho poplatku z návrhu, trovy právneho zastúpenia vo výške 28,40 Eur, do rúk právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ požiadal súd, aby zaviazal odporcu zaplatiť mu 521,06 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 456,06 Eur od 9.1.2014 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že ako veriteľ uzatvoril s odporcom ako spotrebiteľom dňa 14.1.2014 rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru, a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb /ďalej len „rámcová zmluva“/ a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru /ďalej len „zmluva“/ a to tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350 Eur. Predpokladom uzavretia rámcovej zmluvy a zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. K uzatvoreniu zmluvy došlo tak, že veriteľ zaslal spotrebiteľovi návrh zmluvy formou elektronickej pošty a spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Odporca sa zviazal vrátiť navrhovateľovi do 16.3.2014 celkovú sumu 456,06 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou 106,06 Eur. Úrok z omeškania navrhovateľ uplatnil v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Keďže odporca neuhradil dlh dobrovoľne, obrátil sa navrhovateľ na súd. Navrhovateľ písomnými výzvami vyzval odporcu na úhradu predmetného záväzku, a v súlade s čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 Eur. Celkový dlh odporcu teda predstavuje 521,06 Eur. Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy postupoval v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., zákonom č. 266/205 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, Občianskym zákonníkom.
V písomnom podaní zo dňa 13.4.2015 navrhovateľ trval na zaplatení sumy 456,06 Eur s úrokom z omeškania. Odplata v sume 106,06 Eur nie je neprimerane vysoká, pretože predstavuje 30,30% z poskytnutej sumy. Návrh v časti o zaplatenie sumy 65 Eur vzal navrhovateľ späť.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci mu bol doručený aj s prílohami a výzvou na vyjadrenie.
V danom prípade ide o drobný spor podľa § 200ea O.s.p., pretože hodnota uplatnenej pohľadávky neprevyšuje sumu 1.000 Eur. Súd preto dňa 7.10.2015 v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Miesto a čas verejného vyhlásenia boli oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote - aspoň päť dní pred verejným vyhlásením rozsudku. Účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli.
Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise: návrhu na začatie konania, výpisu z obchodného registra ohľadom navrhovateľa, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 13.2.2014, výpisu z účtu navrhovateľa, rámcovej zmluvy, upomienok navrhovateľa zo dňa 23.3.2014, 30.3.2014, 13.4.2014, poslednej výzvy zo dňa 13.4.2014, písomného podania navrhovateľa zo dňa 13.4.2015.
Podľa výpisu z obchodného registra je predmetom činnosti navrhovateľa poskytovanie spotrebiteľských úverov, poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.
Účastníci uzavreli dňa 13.2.2014 prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých poskytol navrhovateľ ako veriteľ odporcovi ako spotrebiteľovi krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350 Eur, čo je zrejmé z výpisu z účtu navrhovateľa. Odporca sa zviazal vrátiť navrhovateľovi celkovú sumu 456,06 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru 350 Eur a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou 106,06 Eur, ktoré sú poplatkom za poskytnutie úveru. Podľa zmluvy bol úver splatný dňa 16.3.2014. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 2.156,50%.
V článku IV bod 5 rámcovej zmluvy sa uvádza, že v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta (ďalej len „náklady“). Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške ďalších 30,- eur.
Odporca dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradil a navrhovateľ listami zo dňa 15.1.2014, 22.1.2014, 29.1.2014, 5.2.2014 vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy titulom predmetnej pohľadávky.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len „Zákon č. 129/2010 Z.z.“/ spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len „zákon č. 266/2005 Z. z.“/ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania,
Podľa § 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,
Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ na základe zmluvy zo dňa 13.2.2014 uzavretej prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. vyplatil bezhotovostne odporcovi úver vo výške 350 Eur v rámci jeho podnikateľskej činnosti a odporca neuzatváral zmluvu v rámci predmetu jeho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ale v pozícii spotrebiteľa, čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve. Úver sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi spolu s odplatou 106,06 Eur do 16.3.2014, t.j. do 31 dní od uzavretia zmluvy. Zmluva je nesprávne označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na dobu splatnosti úveru nepresahujúcu 3 mesiace podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. nemôže ísť o spotrebiteľský úver, ale o zmluvný vzťah, na ktorý dopadajú niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. odcitované v ustanovení § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa názoru súdu sa v danom prípade nejedná ani o zmluvu o úvere, pretože v zmluve je výslovne uvedené, že navrhovateľ sa zaväzuje poskytnúť odporcovi sumu 350 Eur bezúročne, pričom povinnosť dlžníka zaplatiť úroky je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Pretože navrhovateľ prenechal odporcovi peňažné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal po uplynutí dohodnutej doby vrátiť a úroky dohodnuté neboli, súd vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pôžička môže byť dojednaná aj ako bezúročná. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, žeby odporca navrhovateľovi pôžičku riadne a včas vrátil. Keďže odporca nesplnil svoju zmluvnú povinnosť vrátiť navrhovateľovi sumu 350 Eur, súd ho zaviazal k jej splneniu.
Odporca je v omeškaní s plnením nesplateného peňažného dlhu 350 Eur odo dňa nasledujúceho po uplynutí dojednanej splatnosti úveru, t.j. od 17.3.2014. Súd podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania v rozsahu 5,25 % ročne z priznanej sumy 350 Eur od 9.1.2014 do zaplatenia. Navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania v správnej výše 5,25% ročne, pretože základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania 17.3.2014 bola 0,25%, a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov patrí úrok z omeškania v sadzbe 5,25% ročne. Úrok z omeškania zo sumy nad 350 Eur zamietol súd ako nedôvodný.
Súd vyhodnotil návrh navrhovateľa ako nedôvodný v časti, v ktorej sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 106,06 Eur ako poplatku za poskytnutie úveru. V zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 106,06 Eur. Súd zohľadnil istinu pôžičky 350 Eur. Uvedený poplatok predstavuje 30,30% z poskytnutej pôžičky. Peňažné prostriedky boli odporcovi poskytnuté iba na obdobie 31 dní. Z uvedeného vyplýva, že dohodnutý poplatok je v porovnaní s výškou pôžičky a lehotou splatnosti zjavne neprimeraný. Zavádza značnú nevyváženosť do zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Zmluvné ustanovenie o poplatku za poskytnutie úveru je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné. Keďže poplatok za poskytnutie úveru možno dohodnúť iba pri úveroch, no vzhľadom na obsah zmluvy nie je predmetná zmluva zmluvou o úvere a nejde ani o spotrebiteľský úver, je dojednanie poplatku v predmetnej zmluve v rozpore so zákonom. Zmluva o pôžičke je odplatnou zmluvou len za predpokladu, že sa tak strany dohodli. Odplata pri peňažnej pôžičke môže spočívať v dohode o úrokoch a nie v dohode o poplatku. Uvedené neplatné zmluvné ustanovenie je oddeliteľné od zvyšku zmluvy, ktorá ostáva platnou v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka.
S poukazom na uvedené dôvody súd výrokom I. podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 65 Eur pre späťvzatie návrhu a podľa vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov vyhovel návrhu v rozsahu ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku a výrokom III. návrh zamietol v nedôvodne uplatnenej časti.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 521,06 Eur, súd jeho návrhu vyhovel v časti o zaplatenie 350 Eur, čo predstavuje úspech navrhovateľa v rozsahu 67,17% z návrhom uplatnenej sumy, súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 65 Eur (12,48% z návrhom uplatnenej sumy), v ktorej časti navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania a súd návrh zamietol v časti o zaplatenie odplaty 106,06 Eur, čo predstavuje 20,35% z návrhom uplatnenej sumy a teda neúspech navrhovateľa.
Navrhovateľ má potom podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p. právo na náhradu trov konania v rozsahu 32,83% /67,17% - 12,48% - 20,35%/ z celkových trov konania. Trovy konania navrhovateľa sa skladajú zo súdneho poplatku za návrh 31 Eur, z ktorého 32,83% predstavuje 10,18 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 86,50 Eur, z ktorých 32,83% predstavuje 28,40 Eur. Právny zástupca navrhovateľa vykonal dva účelné úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia 22.1.2015, podanie návrhu na súd 13.2.2015, za ktoré podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služby patrí pri hodnote sporu 521,06 Eur základná sadzba tarifnej odmeny 34,86 Eur x 2 úkony, režijný paušál 8,39 Eur x 2 úkony. Súd teda zaviazal odporcu, aby navrhovateľovi zaplatil náhradu súdneho poplatku 10,18 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia 28,40 Eur, a to podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.