Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10P-28-2013.pdf
PDF · 122.45 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/28/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou vo veci starostlivosti o malol. dieťa: L. L., Z.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - U. L., B. O.Š. XXX/XX, L. Š. a otec - E. L., B. O. XXX, F., zast. advokátom: JUDr. Gejza Sidó, AK Dunajská Streda, Malá 13 o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Výživné stanovené rozsudkom tunajšieho súdu 8P 137/2012 zo dňa 08.11.2012 na malol. L. súd zmeňuje tak, že výživné na malol. L. zo sumy 100,-€ zvyšuje na sumu 150,-€ mesačne od 01.09.2013, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca predom matke.
Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2013 do 31.10.2015 je suma vo výške 1300,-€.
Otec je povinný zaplatiť matke dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 40,-€ mesačne, spolu s bežným výživným tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka dňa 26.02.2013 sa domáhala na tunajšom súde o zvýšenie výživného na maloletú L., Z.. XX.XX.XXXX na sumu 300 € mesačne od 01.11.2012. V priebehu konania zmenila návrh a žiadala, aby súd zvýšil výživné na malol. dieťa od 01.05.2013 na sumu 150,-€. Súd svojím rozsudkom zo dňa 24.07.2014 zamietol návrh matky. Proti tomuto rozsudku matka podala odvolanie. Krajský súd v Trnave svojím uznesením zo dňa 30.09.2014 pod č. 9CoP 16/2014-190 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení uviedol, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o výživnom opakovane rozhodnúť je zeman pomerov poukazujúc na § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Pod ktorým sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom a výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Poukázala ďalej na to, že súd prvého stupňa nepostupoval v konaní tak, aby bolo možné ustáliť, či nastala zmena pomerov na stane oprávneného alebo povinného, resp. či sa jedná o takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k malol. L.. Uviedol, že súd prvého stupňa zisťoval príjem otca malol., nezisťoval však dôsledne jeho majetkové pomery a tieto vo svojom rozhodnutí nevyhodnotil. Nezaoberal sa dôsledne ani s majetkovými pomermi matky, ani tieto nevyhodnotil, nevysvetlil prečo rozhodol len na základe vyhodnotenia príjmu otca a okolnosťami na strane oprávnenej maloletej a jej matky sa nezaoberal. Podľa názoru Krajského súdu Trnava je nedostatočné konštatovať, že v roku 2013 mal otec nižší priemerný zárobok ako v roku 2012 o 162,37 € a v roku 2014 mal nižší priemerný mesačný zárobok ako v roku 2012 o 376,16 €. Okrem iného uviedol, že na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu počte a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávnením poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude vo veci konať za účelom zabezpečenia si komplexných podkladov pre rozhodnutie, podrobne vypočuť rodičov malol. dieťaťa, zistiť ich majetkové pomery a je nevyhnutné zohľadniť prípadné zmeny pomerov na strane maloletej, jej matky a otca. Otec maloletého dieťaťa žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Kolízna opatrovníčka navrhla súdu návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, kolíznej opatrovníčky, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä obsahom spisu tunajšieho súdu 8P 137/2012, pracovnou zmluvou matky ako na č.l. 2, posudkom Úradu práce, soc. vecí a rodiny L. Q. ako na č.l. 3, príjmovým pokladničným dokladom ako na č.l. 5, zárobkovým výkazom matky ako na č.l. 20,21,22, 115, 150, písomným podaním matky ako na č.l. 26, 45, 137, 138, rozhodnutím obchodnej akadémie ako na č.l. 27, správou OR PZ L. Q. ako na č.l. 53, zárobkovým výkazom otca ako na č.l. 64, 74, 116, 117, 148, čestným prehlásením rodičov otca ako na č.l. 69, kúpnopredajnou zmluvou ako na č.l. 75, potvrdením obchodnej akadémie ako na č.l. 101, písomným podaním právneho zástupcu otca ako na č.l. 133, potvrdením sociálnej poisťovne ako na č.l. 142, správou Credium ako na č.l. 149, písomným podaním právneho zástupcu otca ako na č.l. 165, 205, odvolaním matky ako na č.l. 163, uznesením Krajského súdu Trnava č. 9CoP 16/14 -190, písomným podaním matky ako na č.l. 208, 262, upovedomením o začatí exekúcie ako na č.l. 254, zárobkovým výkazom matky ako na č.l. 264-265, správou OR PZ L. Q. ako na č.l. 280, zárobkovým výkazom otca ako na č.l. 281 a správou od zamestnávateľa, správou OO PZ V. F. ako na č.l. 283, správou Poľovníckeho zväzu F. L. B. - F. ako na č.l. 285, písomným podaním matky kúpnopredajnou zmluvou ako na č.l. 288, 297, zmluvou o pôžičke ako na č.l. 291, evidenčnou kartou ako na č.l. 294, lustráciou v sociálnej poisťovni na matku ako na č .l. 298 a ustálil nasledovný skutkový stav veci: Matka v návrhu ako aj na ústnych pojednávaniach uviedla, že ich manželstvo s otcom malol. dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda a rozsudkom nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2012. Týmto rozsudkom maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec malol. dieťaťa bol zaviazaný na platenie výživné vo výške 100 € mesačne. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu otca vo výške 700 €, ktorý však nezodpovedal skutočnosti. Dôkazom toho je výplatná listina otca, kde jeho finančný príjem je 908,88 €. Uviedla ďalej, že má preto za to, že od tej doby je jeho príjem zvýšený. Ďalej odporca uvádzal, že vyživovaciu povinnosť k rodičom a sestre, ktorá pracuje v J.Q.. Žiadna vyživovacia povinnosť mu však nebola určená. Dôkazom toho je spis Okresného súdu Dunajská Streda č. 8P 137/2012 - 83. Uviedla, že odporca uvedeným týchto údajov súd podviedol. Poukázala ďalej na to, že jej mesačný príjem je 166,-€ a je 50% ťažko postihnutá osoba s kompenzáciou 30 €. Snaží sa lepšie zamestnať, ale vzhľadom na jej postihnutie sa jej to nedarí. Čo sa týka malol. dieťaťa tá dochádza denne do základnej školy vo V. F.. Pripravuje sa na strednú školu. Jej nároky sa neustále zvyšujú. Poukázala na to, že pre malol. platí poistku so šporením 50,-€ býva v nájomnom byte, mesačne platí nájom 166,-€, zálohu na plyn 73,-€, zálohu na elektrinu 35 €, na vodu 20,-€ a 30,-€ na telefón. Ďalej platí internet pre dcéru výšku neuviedla v návrhu a 16,-€ cestovné pre dcéru do školy. Bez podpory rodiny, ktorú bude musieť vrátiť by neprežili. V návrhu žiadala zvýšiť výživné na sumu 300,- € mesačne od 01.11.2012 a nedoplatok na výživnom povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Na ústnom pojednávaní dňa 11.07.2013 uviedla, že zvýšenie výživného žiada od 01.05.2013 na sumu 150,-€ mesačne. Poukázala na to, že v čase podania návrhu malol. dieťa navštevovalo 9. ročník základnej školy vo V. F., kde musela cestovať, kde platila mesačne na cestu 40 €. Maloleté dieťa ďalej chodilo na výlety zo školy, kde musela zaplatiť 80,-€ na tri dni, okrem toho na vreckové jej dala 50,-€. Denne dáva vreckové pre malol. dcéru vo výške 3 € z dôvodu, aby malol. dieťa malo aj peniaze na stravu. Platí ďalej 10,-€ mesačne ako sporenie do školy. Dieťa ďalej potrebuje školské potreby, čo taktiež musela zakúpiť, presnú sumu uviesť súdu nevedela. Čo sa týka ďalších výdavkov na malol. dcéru potrebuje na ošatenie mesačne okolo 20,-€ a na stravu na dieťa 6,-€ denne. Na mobilný telefón jej dáva 15,-€ mesačne na kredit. Uviedla ďalej, že pre malol. dcéru kupuje ortopedickú obuv za sumu 45-50 € je to na jeden rok. Poukázala ďalej na tú skutočnosť, že malol. dieťa bude chodiť od septembra na obchodnú akadémiu vo V. F., kde jej povedali, že bude potrebovať internet, tlačiareň. Platí ďalej na internet 20,70 €. Poukázala na to, že chce pre malol. dieťa zabezpečiť notebook, avšak to by mohla len kúpiť na splátky a zarába len 166,-€ nakoľko je ťažko zdravotne postihnutá a kompenzáciu 30,-€. Napriek tomu robí 4 hodiny denne. Poukazujúc na jej chorobu, mesačne chodí k lekárovi, musí dodržiavať diétu. Na stravu potrebuje mesačne okolo 80,-€ na ošatenie 20,-€. Býva spolu s dieťaťom v byte, čo má v nájme, kde má režijné výdavky vo výške 30,-€, kde je zahrnutá elektrina, plyn aj nájomné. Platí ďalej na TV a rozhlas 15,-€. Pomáha jej sestra a matka. Na ústnom pojednávaní dňa 09.01.2014 uviedla, že dieťa už nastúpilo na strednú školu vo V. F.. Čo sa týka jej výdavkov, uviedla, že na začiatku
školského roka musela zaplatiť sumu vo výške 83,90 €. Platí ďalej poistenie v sume 50,-€ na tri mesiace, cestovné 16,-€ mesačne. Dieťa ďalej potrebuje na ošatenie mesačne sumu vo výške 80,-€, na mobilný telefón platí 20,-€ kredit mesačne. Čo sa týka ďalších výdavkov, dieťa potrebovalo školské potreby na začiatku školského roka, musela jej kúpiť zošit vo výške 11,-€, na lieky dopláca pre malol. dieťa 26,16 €. Podaním zo dňa 14.01.2015 matka uviedla súdu, že majetok otca sa zvyšuje o 10.000 €, poukazujúc na platobný rozkaz 11Ro 560/2013 - 7. Podaním zo dňa 04.09.2015 si založila do spisu kúpnopredajnú zmluvu, kde predmetom zmluvy bolo motorové vozidlo T. X,X K. rok výroby XXXX, kde v článku tri uviedla kúpnu cenu 3400,-€ ako aj zmluvu o pôžičke zo dňa 11.07.2014 na sumu 3400,-€ od veriteľa F. A.. Podaním zo dňa 14.09.2015 uviedla, že ukončila PN a nemôže sa zúčastniť pojednávania, nakoľko sa pokúša zamestnať v J., žiadala aby malol. zastupovala kolízna opatrovníčka. Uviedla, že otec malol. dieťaťa odmietol prispievať na povinný platený pobyt v rámci vyučovania malol. dieťaťa v X., nakoľko malol. študuje cudzinecký ruch a účasť je povinná. Uviedla, že otec vlastne ani nevie na akú školu chodí maloletá a v akom ročníku je. Poplatok za uvedený pobyt je 360,-€ ako aj dvakrát učebnice po 30,- € a 20,-€, oblečenie a hygienické potreby ako aj cestovné potreby čo predstavuje polročný príspevok odporcu na maloletú. Žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Otec maloletého dieťaťa žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že čo sa týka osobného motorového vozidla F. XXX to kúpil počas trvania manželstva na leasing, čo platí stále a predmetné motorové vozidlo užíva matka malol. dieťaťa. Čo sa týka výživného poukázal na tú skutočnosť, že jeho výplata sa znížila o sumu 100,-€ a na leasing platí 200,-€ mesačne. Platí poistenie dva krát do roka po 30,-€, cestovné do zamestnania 40,-€ mesačne, niekedy chodí do roboty aj s bicyklom, nakoľko na pohonné hmoty jeho výplata už nestačí. Na obedy platí 3,-€ niekoľko centov a na stravu potrebuje mesačne okolo 100,-€. Uviedol, že pred niekoľkými mesiacmi mal úraz, ale na vlastnú žiadosť musel nastúpiť do práce z dôvodu, aby nestratil svoje zamestnanie. Vykladá tovar z kamiónov. Okrem toho, že platí výživné a jeho rodičia prispievajú malol. dieťaťu, nakoľko majú jedinú vnučku a starí rodičia ako aj jeho sestra kupujú všetko, čo dcéra potrebuje a to obuv a ošatenie. Poukazujúc na jeho príjem nemá možnosť v nájme byt, preto býva u svojich rodičov, ktorým dáva občas 50 alebo 100,-€ mesačne. Ďalej uviedol, že neplatí leasing alebo pôžičku na motorové vozidlo, nakoľko zobral pôžičku 10.000 € v Poštovej banke. Na ústnom pojednávaní dňa 09.01.2014 otec ďalej uviedol, že matka malol. dieťaťa je v riadnom pracovnom pomere, pracuje ako čašníčka vo V. F. na termálnom kúpalisku v samoobsluhe. Uviedol ďalej, že podľa svojich schopností kupuje dcére potrebné veci, napr. jej kúpil mobilný telefón v apríly 2013 a matka o týždeň zakúpil dcéra najmodernejší mobilný telefón a keď kúpil dcére šaty, tak matka ju zobrala do U. a kúpila dve extravagantné šaty, pričom poukázal na to, že s matkou nevie držať krok z finančného hľadiska. V písomnom podaní zo dňa 10.03.2014 otec ďalej uviedol, že popiera, že na strane L. došlo od poslednej úpravy k zmene pomerov, nakoľko sa pravidelne a aktívne podieľa na zabezpečovaní potrieb malol. dcéry a návrh matky na zvýšenie výživného nie je v daných intenciách dôvodný. Uviedol, že matka malol. dieťaťa účelovo nasadzuje niektoré potreby maloletej a to predovšetkým vo vzťahu k nákladom na bývanie a školských výletov. Malol. L. je zdravá, a okrem prekonaní bežných chorôb nemá vážnejšie zdravotné problémy. Uviedol ďalej, že je presvedčený, že výdavky a mesačné náklady na živobytie 16 ročnej školáčky nemôžu predstavovať 550,-€ mesačne, ktoré výdavky matka malol. dieťaťa žiadnym spôsobom nepreukázala. Uviedol ďalej, že matka malol. dieťaťa si do výdavkov na dcéru zarátala domáci internet, školské výlety a podobne. Iné vydokladované výdavky ako životné prostredie, drogéria, oblečenie, rôzne iné nepomenované pomôcky nepovažuje za nevyhnutné výdavky. Malol. L. nastúpila do 1. ročníka strednej školy vo V. F., čím sú spojené ďalšie výdavky. Uviedol, že matka malol. dieťaťa doplnila svoj návrh 08.07.2013, v ktorom podaní vyčíslila jednorázovo ročné výdavky na malol. L., ktoré výdavky účelovo zahrnula do jedného kalendárneho mesiaca. Uviedol, že matka malol. dieťaťa uvádza oficiálne príjmy vo výške cca 160,- € mesačne, lenže doteraz opomenula uviesť skutočnosť, že žije s druhom, ktorý je solventný, skoro 70 ročný partner, ktorý má podnikateľské aktivity a spolu znášajú náklady aj na bývanie aj na malol. L.. Nezávisle od tejto skutočnosti polovicu nákladov čiastky, ktorá pripadá na dieťa hradí otec cez výživné. Tvrdenia matky malol. dieťaťa podľa udania otca o jej ťažkom zdravotnom postihnutí považuje otec za zavádzajúce a najmä nezodpovedajúci jej reálnym možnostiam a schopnostiam, pretože pre ňu okrem špecifického diétneho režimu žiadne ďalšie sociálne dôsledky nevyplývajú, nehovoriac o nepomere medzi prezentovaným malým príjmom a výdavkami na malol. dcéru, resp. živobytie. Uviedol, že má záujem predovšetkým dohodnúť sa na úprave výšky vyživovacej povinnosti, však akákoľvek konštruktívna dohoda s matkou malol. dieťaťa nie je možná, o čom svedčí aj fakt, že matka malol. dieťaťa namiesto toho, aby najprv oslovila otca malol. dieťaťa s návrhom na úpravu výšky výživného podala na súd účelovo návrh, v čase krátko po vyhlásení rozsudku po rozvode manželstva. Uviedol, že matka malol. dieťaťa je motivovaná pomstou za neveru odporcu, o čom svedčia aj v súdnom spise
žurnalizované sms komunikácie matky. Poukázal ďalej na to, že otec malol. dieťaťa si po rozvode manželstva bol nútený riešiť vlastnú bytovú otázku a nasťahoval sa k svojim rodičom v obci F., kde mesačne prispieva svojim rodičom na režijné náklady rodinné domu. Jeho náklady na bývanie činia spolu cca 100,-€ ( plyn, elektrina a podobne), takisto má náklady na dopravu do práce ( L. Q. - F. a späť) vo výške cca 50,-€ mesačne, náklady na oblečenie, stravu vo výške cca 100,-€ mesačne. Uviedol, že za obdobie od 05/2013-12/2013 mal čistý príjem 630 € a inými príjmami nedisponuje. Má preto za to, že súčasná výška výživného zohľadňuje potreby dieťaťa, ktoré zahŕňajú náklady na bývanie, stravu, ošatenie a ostatné s tým spojené nevyhnutné výdavky. Pri určení adekvátnej výšky výživného súd rozsudkom 8P 137/2012-83 zo dňa 08.11.2012 bral ohľad na viacero faktorov a to najmä na celkové majetkové pomery, schopnosti a možnosti oboch zúčastnených strán výšku výživného na malol. dieťa určil správne. Nakoľko v súčasnosti nie je v možnostiach otca prispievať na výživu malol. dcéry so sumou 150,-€, odhliadnuc od faktu, že požadované výživné do konca prevyšuje výšku preddavkov, ktoré vo svojom návrhu matka malol. dieťaťa vyčíslila, žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Otec na ústnom pojednávaní dňa 25.06.2015 poukázala na to, že zvýšenie výživného o 50,-€ nevie zaplatiť, nakoľko má výdavky a sám nevie vyžiť zo svojej výplaty. Odkedy sa rozviedli žije so svojimi rodičmi a nemá možnosť ísť sám bývať. Do roku 2018 musí platiť úver, ktorý zobral počas trvania manželstva vo výške 10.000 €, ktorý spláca v mesačných splátkach po 200,-€. Má zárobok vo výške 700,-€, pričom stále pracuje vo firme L. v L. Q.. Z výplaty platí mesačne sumu vo výške 200,-€ ako úver, poistenie 80,-€, výživné 100,-€ a svojím rodičom platí na spoločné výdavky sumu 100-200 €. Uviedol ďalej, že síce vyhral spor na sumu 10.000 € a trovy konania 600,-€ napriek tomu finančné prostriedky neobdŕžal, nakoľko pán B. neprevezme zásielky a nevie ho ako vyplatiť. Uviedol ďalej, že má ďalšie výdavky na telefón 40,- €, potrebuje ďalej na PHM na to aby sa dostavil do zamestnania mesačne sumu 100,-€. Cestuje z H. F. do L. Q. čo je 12 km. Nepracuje každý víkend ale len raz alebo dva krát do mesiaca. Čo sa týka výdavkov na mobilný telefón, takýto paušál má už dávnejšie a ďalšie výdavky nemá. Uviedol ďalej, že nie je pravdou, čo tvrdí matka malol. dieťaťa že by chodil na poľovačky, a to z dôvodu, že matka malol. dieťaťa mu zobrala zbrojný preukaz pred mesiacom a obrázok ktorý matka doložila do spisu je urobený pred týždňom, pričom v danom prípade poukázal na to, že jeho kamarát bol na poľovačke, zver doniesol domov a doma ho ofotili. Nemá ani hnuteľný ani nehnuteľný majetok, len jedno motorové vozidlo, ktorý nadobudol počas trvania manželstva. Jedná sa o značku G. X. rok výroby XXXX. Uviedol, že podal návrh na vyporiadanie BSM a toto konanie je vedené na tunajšom súdu pod č. 6C 254/2013, pričom v tomto konaní je pribratý znalec na vypracovanie znaleckého posudku na hnuteľné veci. Ani finančná hotovosť ani vkladná knižka netvorí predmet BSM. Poukázal ďalej na to, že zobrali od neho zbrojný preukaz, poľovnícke zbrane v počte 5 kusov, ktorý si dali prepísať na meno svojho kamaráta P. O.. Uviedol, že malol. dcéra chodí k nemu cez víkend, peniaze jej dáva, kupuje jej veci, pričom mu pomáhajú rodičia. Uviedol ďalej, že vykonáva funkciu skladníka u svojho zamestnávateľa a musí chodiť na brigády aby mohol vlastné potreby pokryť. V zamestnaní dostáva jedálny lístok, pričom spolu s raňajkami platí na stravu 8-10 €, potrebuje okolo 200,-€ mesačne, kde je zahrnuté aj ošatenie. Zo sumy, ktorú platí rodičom jeho matka kupuje všetky veci, napr. pracie prášky a ostatnú stravu, mimo toho čo kupuje sám, keď je v robote. Do tej doby, kým mal zbrojný preukaz, chodila aj na poľovačky nakoľko je členom Poľovníckeho zväzu F. - L. B. a chodil poľovať pozemky okolo obce F.. Nakoľko je členom musí platiť krmivo a obrábanie pozemkov. Uviedol ďalej, že zvykol chodiť na brigády, kedy zvykol pomôcť svojmu kamarátovi a to podľa potreby a vtedy zvykli dostať 20-30 €. Maloletému dieťaťu dáva vreckové podľa možnosti niekedy 10-20 €. Mesačne asi každý druhý víkend je malol. dieťa u neho, pričom príde aj cez týždeň. Poukázal ďalej na to, že keďže matka malol. dieťaťa predložila súdu fotografiu, aj on by vedel predložiť fotky na aké dovolenky chodí, na F., do Š., ale on s tým sa nezaoberá. Uviedol, že matka malol. dieťaťa pracuje na kúpalisku vo V. F., pričom poukázal na to, že včera ( 24.06.2015) doniesol dcéru matke a matka vtedy taktiež pracovala a túto skutočnosť vie od svojej dcéry. Matka malol. dieťaťa pracuje aj cez víkend a pracuje na zmeny. Kolízna opatrovníčka žiadala zvýšiť výživné keď už nie 50,-€ aspoň o 30,-€ navyše. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že naposledy bolo určené výživné na malol. L. rozsudkom tunajšieho súdu 8P 137/2012-83 dňa 08.11.2012 pričom predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2012. Matka malol. dieťaťa v návrhu zo dňa 26.02.2013 žiadala zvýšiť výživné pre malol. dcéru vo výške 300,-€ mesačne od 01.11.2012 teda za toto obdobie, čo nebolo ešte rozhodnuté ani o rozvode manželstva účastníkov konania, nakoľko predmetný rozsudok čo do rozvodu manželstva účastníkov konania a úpravy práv a povinností voči malol. dieťaťu bol vyhlásený dňa 08.11.2012 a nadobudol právoplatnosť 20.11.2012. Z obsahu spisu tunajšieho súdu č. 8P 137/2012 súd zistil, že bolo určené výživné pre malol. L. mesačne vo výške 100,-€ mesačne a matka malol. dieťaťa po vyhlásení rozsudku dňa 08.11.2012 odvolanie vo veci nepodala. V priebehu konania matka zmenila svoj návrh a žiadala zvýšiť výživné od 01.05.2013 na sumu 150,-€ mesačne. Súd v tomto smere poukazuje na § 62 ods. 2 zák. o rodine z ktorého vyplýva, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť podľa ods. 4. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývanie, alebo stravovanie. Tretou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného a to peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará , plní vyživovaciu povinnosť prevážne poskytovaním vecných plnení ( bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne ) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará , prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Platobné miesto pre plnenie výživného závisí od skutočností, ako je zabezpečovaná osobná starostlivosť o dieťa. Ak je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, potom je platobným miestom tento rodič, pričom súd môže určiť povinnosť plniť mu výživné do rúk alebo na účet, ktorý môže v rozhodnutí uviesť. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisia , že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne , ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. ( ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p. ). Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností sa môže zmeniť, ak sa zmenia pomery , z ktorých súd vychádzal pri úprave. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť kroku, ktorým je určenie miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Toto určenie závisí od viacerých faktorov. Na strane každého povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možností, majetkové pomery životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výška, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa. Po porovnaní všetkých kritérií u oboch rodičov súd rozdelí náklady na dieťa medzi rodičov tak, že jedného z nich / ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti / určí výživné. Výživné je peňažná forma plnenia vyživovacej povinnosti. Povinný rodič to bude platiť dieťaťu do rúk oprávneného rodiča, ktorý je povinný použiť ho na úhradu potrieb dieťaťa. Neplnenie vyživovacej povinnosti teda je vynútiteľné exekúciou. Zároveň za splnenia zákonných predpokladov poskytuje štát náhradné výživné ako substitút za povinného podľa zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 306/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu ústavného súdu č. 615/2006 Z.z. Ako významný prevenčný faktor môže pôsobiť § 207 Tr. zák., ktorý upravuje trestný čin zanedbania povinnej výživy. Jeho skutkovú podstatu naplní ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
Pri zmene rozsudku o výživnom nie je rozhodujúce, či bola výška určená autoritatívnym rozhodnutím súdu alebo dohodou. V samozrejme v praxi nie je vylúčené, aby povinný platil dobrovoľne oprávnenému v dôsledku zmeny pomerov aj vyššiu sumu, než určuje súdne rozhodnutie. Dokonca by sa rodičia mohli dohodnúť aj bez súdneho rozhodnutia o zmene pôvodného rozsudku, avšak takýto dohoda by nebola vykonateľná. Hmotnoprávnou podmienky toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Zákon o rodine ani nevyžaduje tak ako O.s.p., aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysel judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako ja nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne, vývojom životných nákladov podľa ods. 3 tohto ustanovenia. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania ( súd je povinný skúmať príčiny), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. na strane oprávneného sú takýmto okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša na prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomeroch a podobne. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo ku zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. V danom prípade súd zistil, že sa rozsudkom tunajšieho súdu 8P 137/2012 - 83 zo dňa 08.11.2012 súd malol. L. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca malol. dieťaťa zaviazla na platenie výživné vo výške 100,-€ mesačne. Predmetný rozsudok ako už súd hore uviedol nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2012. Tunajší súd svojím rozsudkom zo dňa 28.04.2014 zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a Krajský súd v Trnave svojím uznesením zo dňa 30.09.2014 pod č. 9CoP 16/2014 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Od tej doby čo krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa súd pokračoval v konaní. Matka na vytýčené pojednávanie sa nedostavila, najprv predložila súdu potvrdenie o dočasnej PN a na posledné pojednávanie dňa 17.09.2015 oznámila súdu, že sa nedostaví na pojednávanie z dôvodu, že si hľadá prácu v J., od septembra pracuje na „ skúšku“ 4 hodiny denne a nemôže vynechať ani jeden deň, pričom poukázal na to, že otec určite sa bude pokúšať z uvedenej skutočnosti vyťažiť, zase posunúť rozsudok, aj keď doteraz nemá žiadne príjem a keď bude to v prospech jeho dcéry. Z predložených dokladov zo strany otca súd zistil a to zo zárobkového výkazu zárobok otca za obdobie od 05/2014 do 06/2015, ktorý je vo výške 11.062,03 € teda v priemere otec mal zárobok vo výške 790,15 €. Priemerný mesačný príjem otca za posledných 12 mesiacov bola suma vo výške 921,84 € ( č.l. 282). Poukazujúc na vyjadrenie otca keďže ten súdu uviedol, že potrebuje k zamestnaniu mobilný telefón súd si vyžiadal správu od zamestnávateľa otca, ktorý podaním zo dňa 03.08.2015 predložil súdu správu o tom, že otec nepotrebuje vlastný mobilný telefón na vykonanie práce. Ďalej súd zistil, nakoľko matka oznámila súdu, že otec je poľovník a otec sa vyjadril v tom smere, že je členom Poľovníckeho zväzu F. L. B. - F. či otec platí členský príspevok a v prípade ak áno, v akej výške. Podaním zo dňa 17.08.2015 Poľovnícky zväz F. L. B. - F. potvrdil súdu, že otec malol. dieťaťa ročne platí členský príspevok a iné príspevky vo výške 300,-€. Matka malol. dieťaťa ďalej oznámila súdu, že rozhodnutím tunajšieho súdu 11Ro 560/2013 otcovi malol. dieťaťa sa zvýšil majetok o sumu 10.000 €, ktorú sumu súd nevymáha pre seba ( č.l. 208). Z predložených dokladov zo strany matky súd zistil, že matka mala priemerný mesačný zárobok za obdobie od 01/2014 do 04/2015 vo výške 158,53 €. Z lustrácie zo sociálnej poisťovne ako na č.l. 298 súd zistil vymeriavací základ matky za máj 2015 ktorá bola v sume 18,-€. Za obdobie jún a júl 2015 0,-€. Poukazujúc na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. 9CoP 16/2014 súd by mal vykonať ďalšie dokazovanie ohľadne výsluchu matky, ktoré uznesenie nebolo matke doručené a matka bola riadne predvolaná na pojednávanie. Keďže matka na pojednávanie sa nedostavila súd poukazujúc na § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti matky a poukazujúc na zárobok otca ako aj poukazujúc na tú skutočnosť, že od posledného určenia výživného v rozvodovom konaní rodičov malol. dieťaťa bolo určené výživné vo výške 100,-€ a keďže dieťa od tej doby už navštevuje strednú školu súd vyhovel návrhu matky čo do zvýšenia výživného
poukazujúc na tú skutočnosť, že otec platí 300,-€ ako členský príspevok do Poľovníckeho zväzu F. L. B. - F., čo je mesačne sume vo výške 25,-€ a okrem toho má mobilný telefón, čo podľa vyjadrenia jeho zamestnávateľa nepotrebuje na výkon jeho zamestnania, teda zo strany otca je možnosť zvýšiť výživné vo výške čo žiadala matka teda o sumu 50,-€ mesačne. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd teda zvýšil výživné na malol. L. od 01.09.2013 a to z dôvodu, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala súdu, že aké zmeny sa nastali 01.03.2013, keďže žiadala zvýšiť výživné od tej doby. Zvýšenie výživného od 01.09.2013 podľa názoru súdu je zmena v tom smere, že vtedy malol. dieťa nastúpilo do vyššieho ročníka. Súd ďalej určil dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2013 do 31.10.2015, ktorá suma je vo výške 1300,-€. Poukazujúc na zárobok otca súd povolil otcovi zaplatiť matke dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 40,-€ mesačne ( 36 mesiacov na zaplatenie dlhu) spolu s bežným výživným tak, že omeškania splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 146 ods. 1 písm. a./ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).