Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-29-2015.pdf
PDF · 108.82 KB
No categories available
7S/29/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu I. C., bytom L., K. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou, AK Košice, Štúrova 20, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, Košice, Komenského 52, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. 12. 2014 s. č.: OU-KE-OOP1-2014/047691/ VAN, takto
rozhodol:
Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p. zrušuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 29. decembra 2014 sp. č. OU-KE-OOP1-2014/047691/VAN a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v sume 145,84 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť advokátke JUDr. Jolane Fuchsovej do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa 29. 12. 2014 s. č.: OU-KE-OOP1-2014/047691/VAN, zamietol žalovaný podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie podané proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KE- OVVS2-2014/030892, č. priestupku 2014/1246/LAK zo dňa 29. 10. 2014, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a citované rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia popísal okolnosti, za akých malo dôjsť v predmetný deň k incidentu a k spáchaniu priestupku, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu, v zmysle znenia dôvodov rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, konštatoval, že napadnuté rozhodnutie vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a vyhodnotiac vykonané dokazovanie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Citujúc ustanovenia § 2 ods. 1, 3, § 49 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch a § 32 ods. 1, 2, § 34 ods. 5 a § 46 zákona o správnom konaní konštatoval, že prvostupňový správny orgán vychádzal pri vydaní rozhodnutia z dôkazov, ako boli špecifikované v odôvodnení tohto rozhodnutia, v ktorom zároveň uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že po vykonanom dokazovaní uznal obvineného vinným zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ priestupkového zákona. Skutočnosť, ktorú možno považovať za preukázanú je drobné ublíženie na zdraví a iné hrubé správanie, ktorého sa obvinený dopustil voči oznamovateľke dňa 11. 07. 2014 spôsobom, uvedeným vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď neoznačil výpovede oznamovateľky - svedkyne a svedka D. W., jej otca za nevierohodné s poukazom na to, že svedkovia pred výpoveďou boli riadne poučení o právnych následkoch krivej výpovede. Druhostupňový správny orgán sa usiloval o zistenie pravdy, čo najväčšmi zodpovedajúcej skutočnosti a o čo najpresnejšie zistenie skutkového stavu veci. Ak by mal správny orgán akékoľvek pochybnosti
o spoľahlivosti zisteného stavu veci, nemohol by uznať obvineného vinným a musel by prihliadnuť na pravidlo v pochybnostiach v prospech obvineného. Citoval ust. § 12 zákona o priestupkoch, kde sú špecifikované okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadať pri určení druhu a výmery sankcie. V závere rozhodnutia uviedol, že po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu obvinený v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu ani odvolaciemu orgánu žiadne nové dôkazy. Preto sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu.
Včas podanou žalobou zo dňa 06. 03. 2015, podanou osobne na Krajskom súde dňa 10. 03. 2015 sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav veci z dôvodu, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov a že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Poukázal na to, že správne orgány oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach vôbec nevenovali pozornosť jeho obrane, v zmysle ktorej oznamovateľka útočila na neho a zranenia, ktoré utrpela boli výsledkom jej útoku na neho, resp. jej agresívneho udierania do nábytku. Zastáva názor, že bolo povinnosťou správneho orgánu napríklad znaleckým dokazovaním z odvetvia zdravotníctva preveriť, či jeho tvrdenia o tom, že zranenia si spôsobila oznamovateľka sama, mohli vzniknúť tak, ako to tvrdil on. Poukázal tiež na to, že správny orgán sa nevysporiadal s existenciou jeho zranení, ktoré vznikli pri tom istom incidente. Podľa jeho názoru správny orgán pochybil, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatoval, že je mu známe z jeho úradnej povinnosti, že oznamovateľka je obvinená z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť voči nemu v daný deň, tzn. 11. 07. 2014 v čase okolo 22.00 hod. fyzickými aj verbálnymi útokmi na jeho osobu, pretože obe tieto priestupkové konania spolu súvisia a pokiaľ by bolo preukázané, že oznamovateľka klame ohľadom vzniku jeho zranení, bude zrejmé, že jej výpoveď je nehodnoverná. Uviedol, že oznamovateľka klame, keď uvádza, že na ňu útočil, ako aj v tom, že jeho zranenia si spôsobil sám a rovnako klame, pokiaľ tvrdí, že spúšťacím mechanizmom hádky v inkriminovaný deň malo byť jej doznanie, že má iný vzťah. Zdôraznil, že je to práve poškodená, ktorá sa nevie s rozchodom zmieriť a všetky trestné, resp. priestupkové oznámenia sú len dôsledkom jej žiarlivosti a túžby pomstiť sa mu a potrestať ho za to, že s ňou nechce byť. Opakovane sa snažila o obnovenie vzťahu, o čom svedčia predložené výpisy z e-mailu a SMS správ. Žalobca zastáva tiež názor, že napadnuté rozhodnutia v časti, týkajúcej sa fyzických útokov na oznamovateľku a jej drobného ublíženia na zdraví sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a sú svojvoľné a nezákonné, keďže sa správne orgány nevysporiadali s jeho obranou. Žalobca zároveň predložil súdu znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní na osobnostný profil oznamovateľky a jej hodnovernosť, vychádzajúc z ktorého konštatoval, že je zrejmé, že v osobe oznamovateľky ide o nehodnovernú osobu, enormne zveličujúcu konanie druhých, snažiacu sa javiť v lepšom svetle a tiež, že ide o labilnú osobu.
V písomnom vyjadrení zo dňa 27. 05. 2015 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán sa usiloval o zistenie pravdy čo najväčšmi zodpovedajúcej skutočnosti a o čo najpresnejšie zistenie skutkového stavu veci s tým, že na vydanie rozhodnutia o uznaní viny sa vyžaduje istota a presvedčenie správneho orgánu o tom, že skutok bol spáchaný obvineným. Ak by mal správny orgán akékoľvek pochybnosti o spoľahlivosti zisteného stavu veci, nemôže uznať obvineného vinným a musí prihliadať na pravidlo v pochybnostiach v prospech obvineného. Poukázal na to, že rozhodnutím správny orgán zasahuje do právnych pomerov osôb, preto musí byť to rozhodnutie vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutočného stavu veci a v súlade so zásadou materiálnej pravdy upravenou v § 3 ods. 5 zákona o správnom konaní. Zastáva názor, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď nespochybnil výpovede navrhovateľky - svedkyne a svedka D. W., otca oznamovateľky, neoznačil ich za nevierohodné. Svedkovia pred výpoveďou boli riadne poučení o právnych následkoch krivej výpovede v zmysle § 35 ods. 1 zákona o správnom konaní, ktoré zakotvuje všeobecnú povinnosť vypovedať ako svedok o dôležitých skutočnostiach, ktoré majú vzťah k prejednávanej veci. Svedkovia boli v zmysle ods. 4 cit. zák. ustanovenia riadne poučení pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, ako aj o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Toto poučenie vlastnoručne podpísali, takže nebol dôvod spochybňovať vierohodnosť ich výpovedí. V priebehu priestupkového konania nebolo preukázané, žeby vypovedali nepravdivo. Žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré
by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, za splnenia podmienok uvedených v § 250f O. s. p. bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že žalobca žalobcu je dôvodná.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 29. 10. 2014 sp. č. OU-KE-OVVS2-2014/030892, č. priestupku 2014/1246/LAK bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 11. 07. 2014 v čase okolo 22.00 hod. v byte na K. Z. XX H. L. po predchádzajúcej hádke z oznamovateľkou M. W. túto sotil o pohovku v obývacej izbe, následne keď chcela odísť, v chodbe ju sotil, v dôsledku čoho spadla a udrela sa o skrinku na topánky, následne ju v obývacej izbe chytil a sácal do spálne, kde ju sotil o posteľ a udrel päsťou do tváre a keď sa dozvedel, že chce privolať políciu pohrýzol ju do oblasti predlaktia a bicepsu a v priebehu incidentu jej nadával slovami: „kurva, jak rýchlo si si mohla niekoho nájsť? Svrbí ťa piča?“ Oznamovateľke tým spôsobil podľa lekárskeho potvrdenia zo dňa 12. 07. 2014 vystaveného G.. M. G., chirurgom ľahké zranenia s predpokladanou dobou liečenia do 10 dní, ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť, pričom menovaná utrpela kontúziu hlavy s podliatinou na temene a okolo ľavého oka, zvrtnutie krčnej chrbtice, kontúziu pravého predlaktia s podliatinou, kontúziu ľavého ramena po uhryznutí s opuchom a podliatinou, kontúziu ľavého predlaktia po pohryznutí, kontúziu ľavých rebier, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobných ublížením na zdraví a iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods. 2 s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta vo výške 80 eur a zároveň aj povinnosť nahradiť trovy správneho konania.
Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že dňa 12. 08. 2014 bola na Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy Obvodným oddelením PZ Košice - Ťahanovce predložená správa o výsledku objasňovania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ priestupkového zákona, ktorého sa mal dopustiť obvinený žalobca tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Na základe uvedeného správny orgán prvého stupňa začal v zmysle § 67 ods. 2 priestupkového zákona konanie o priestupku a nariadil ústne pojednávanie o priestupku na deň 18. 09. 2014. Na ústnom pojednávaní oznamovateľka M. W. popísala okolnosti, za akých došlo k predmetnému priestupku tak, ako bol špecifikovaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zároveň uviedla, že obvinený z priestupku jej vzal mobil, aby nemohla zavolať políciu, odišiel s ním do obývačky, kde ho skryl, pričom potom odtiaľ odišiel a ona vbehla do obývačky a zavrela dvere. Následne obvinený kopol do dverí, poškodil ich, potom otvoril dvere a začal ju opäť fyzicky napádať. Dožadovala sa vrátenia svojho telefónu, lebo chcela privolať políciu, na čo mal reagovať opäť fyzickým útokom. Potom jej telefón odovzdal a ona zavolala svojmu otcovi, ktorý následne privolal na miesto políciu. Zároveň uviedla, že následne aj ona zavolala políciu a keď to obvinený počul, opäť na ňu fyzicky zaútočil, pohrýzol ju, následne sa upokojil po tom, čo mu povedala, že chce odísť, sám sa pohrýzol do pravej ruky, aj sa udrel do tváre a odišiel urobiť oznámenie na polícii. Stalo sa tak ešte predtým, ako prišla privolaná hliadka. Z polície išla na lekárske ošetrenie, lekársku správu doložila neskôr, pokiaľ ide o jej zranenia, práceneschopná nebola. Vzhľadom na svoju fyzickú zdatnosť poprela, žeby mu spôsobila zranenia, ktoré on uviedol vo svojom oznámení s tým, že mohla mu spôsobil akurát len škrabance. Správny orgán zároveň uviedol, že žalobca ako obvinený na ústnom pojednávaní poprel, žeby k predmetnému incidentu došlo spôsobom označeným oznamovateľkou. Poprel, že jej nadával, poprel aj dôvod, pre ktorý medzi nimi došlo k fyzickému kontaktu. Uviedol, že to bola práve oznamovateľka, ktorá sa nevedela vyrovnať s tým, že si po ich rozchode našiel priateľku a práve ona v tomto zmysle na neho vulgárne verbálne útočila. Následne v rozrušení ho zároveň napadla päsťami, predlaktiami a práve uvedené bolo príčinou jej podliatin. Poprel, žeby menovanú sotil tak, že spadla do skrinky v predsieni a tiež poprel, že kopol do dverí, v dôsledku čoho v nich vznikla diera. Práve ona kopla do predmetných dverí, preto ju vzal do spálne, avšak nie sácaním, len ju chytil za ruky, aby sa upokojila a prestala ničiť zariadenie bytu. Potom ju položil na posteľ, a nie sotil. Na to menovaná dostala záchvat, začala kopať nohami, vykopla spomínané priečelie postele, prosil ju, aby sa upokojila, však táto sa s ním naďalej hádala, kričala a vrieskala. Poprel tiež, žeby jej schoval mobil, pretože keby sa bál, že privolá políciu, následne by jej ho ani nevracal podľa jej vyjadrenia. Poprel tiež, žeby sa sám pohrýzol, pretože na miestach, kde bol pohryzený je vylúčené, aby to mohol urobiť sám. Potvrdil, že ako prvý podal na oznamovateľku trestné oznámenie, pričom menovaná s policajtmi
komunikovala vulgárne. Konštatoval, že tento konflikt bol účelový, v snahe spôsobiť mu nepríjemnosti v súvislosti s riešením starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré pochádza z ich vzťahu.
Na ďalšom ústnom pojednávaní dňa 22. 10. 2014 bol vypočutý ako svedok otec oznamovateľky D. W., ktorý uviedol, že osobne nebol na mieste incidentu prítomný, no v predmetný deň ho volala dcéra, ktorá mu uviedla, aby prišiel za ňou do bytu, pretože ju obvinený z priestupku zbil. Uviedol, že v čase telefonátu sa nachádzal v mieste svojho bydliska, pričom dcéra počas tohto telefonátu plakala a bola rozrušená. Povedala mu, že obvinený ju fyzicky napadol a počas telefonátu s ňou počul, ako obvinený z priestupku na jeho dcéru kričal slovami: „Ty kurva, otrepem ti hlavu o stenu, keď podáš oznámenie na polícii, tak ťa zbijem, zdochni!“ Preto hneď išiel autom k dcére, avšak ešte pred odchodom z domu volal na políciu, aby tam poslali hliadku. Po jeho príchode na miesto už s príslušníkmi polície stála dcéra pred bytovým domom. Na ľavom oku, ako aj v zadnej časti hlavy mala modriny, na ruke v oblasti bicepsu mala znaky po uhryznutí. Obvinený z priestupku sa už na mieste nenachádzal. Odtiaľ potom s dcérou odišiel na políciu, kde ho odkázali na lekárske ošetrenie. Oznámenie boli podať na druhý deň, tzn. 12. 07. 2014. Obvinený z priestupku k výpovedi svedka uviedol, že táto sa nezakladá na pravde, zotrval na svojej výpovedi. Poukázal na to, že jeho vzťah s oznamovateľkou bol konfliktný, došlo medzi nimi aj k fyzickým napadnutiam, pri ktorých mal neraz škrabance, stopy po uhryznutí a jazvy. Zdôraznil, že oznamovateľka mu doposiaľ vyznáva lásku, avšak pri jeho osobných návštevách dieťaťa na neho fyzicky útočí. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň konštatoval, že z úradnej činnosti mu je známa skutočnosť, že oznamovateľka je v samostatnom konaní o priestupku vedenom správnym orgánom pod č. priestupku 2014/1231 obvinená z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Zároveň skonštatoval, že správny orgán považuje na základe výpovede oznamovateľky ňou predloženej lekárskej správy a výpovede svedka D. W. za spoľahlivo preukázané, že obvinený sa skutku, ktorý sa mu kladie za vinu dopustil, pri uložení druhu sankcie a jej výmery prihliadol v zmysle § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 priestupkového zákona na závažnosť priestupku, na spôsobilosť spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. Konštatoval, že obvinený porušil súhrn pravidiel správania sa, ktorých dodržiavanie je nevyhnutnou podmienkou riadneho, usporiadaného a pokojného spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácii, keď oznamovateľku v predmetnom čase na danom mieste fyzicky napadol, čím jej spôsobil drobné ublíženie na zdraví s dobou liečenia do 10 dní a vulgárne jej nadával. Obvinený už v minulosti bol za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu postihnutý, pričom priestupku sa dopustil práve voči oznamovateľke tak, že ju dňa 30. 08. 2013 v čase okolo 11-tej hodiny na O. Z. H. L.šiciach fyzicky napadol a spôsobil jej zranenia s dobou liečenia 7 dní. Za uvedené mu bola uložená sankcia - pokuta v hornej polovici výmery vo výške 80 eur.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadal, aby odvolací správny orgán napadnuté rozhodnutie zmenil a konanie zastavil alebo ho zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevenoval jeho obrane, v zmysle ktorej poškodená útočila na neho a zranenia, ktoré utrpela boli výsledkom jej útoku na neho, resp. jej agresívneho udierania do nábytku. Poukázal na to, že z lekárskej správy G.. G. vyplýva prítomnosť zranení a preto bolo povinnosťou správneho orgánu znaleckým dokazovaním z odvetvia zdravotníctva preveriť jeho tvrdenie a zistiť, či zranenia poškodenej mohli vzniknúť tak, ako to uviedol on. Správny orgán sa nevysporiadal s existenciou jeho zranení a pokiaľ poškodená uviedla, že ho nepohrýla a že sa pohrýzol sám, bolo povinnosťou správneho orgánu prostredníctvom znalca lekára zistiť, či si mohol predmetné zranenia spôsobil sám. Poukázal tiež na to, že správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatoval to, že sa vedie proti poškodenej samostatné priestupkové konanie, pričom on zastával názor, že obidve konania spolu súvisia. Ak bude preukázané, že poškodená klame ohľadom vzniku jeho zranení, bude z toho zrejmé, že jej výpoveď je nehodnoverná a že klame. Zistenia o jeho zraneniach a útokoch poškodenej na neho tak fyzických, ako aj verbálnych sú nevyhnutné k presnému a úplnému zisteniu skutkového stavu dňa 11. 07. 2014 v čase okolo 22.00 hod. Zdôraznil, že poškodená klame, keď uviedla, že na ňu útočil on, ako aj v tom, že jeho zranenia si spôsobil sám a tiež klame, pokiaľ tvrdí, že spúšťacím mechanizmom ich hádky v inkriminovaný deň malo byť jej priznanie, že niekoho má. Bola to práve ona, ktorá sa nevie s rozchodom zmieriť a všetky trestné a priestupkové oznámenia sú len dôsledkom jej žiarlivosti a túžby pomstiť sa mu a potrestať ho za to, že s ňou nechce byť. Do 20. 08. 2014 mu opakovane písala, že ho miluje a snažila sa o obnovenie vzťahu, ako to vyplýva z e-mailovej pošty, ako aj z predloženého výpisu z SMS správ, ktoré pripojil k predmetnému odvolaniu. Žalobca v odvolaní taktiež uviedol, že správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci a podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku sa nevysporiadal so všetkými
dôkazmi a skutočnosťami, ktoré boli zistené v priebehu správneho konania, nevyplýva z neho, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Poukázal tiež na to, že počas jeho vzťahu s oznamovateľkou, resp. poškodenou dochádzalo častokrát k jej hysterickým záchvatom, pričom v týchto stavoch poškodzovala veci, fyzicky ho napádala a odlomila mu aj spätné zrkadlo na aute. Verbálne, ale aj fyzicky útočila na jeho priateľov a známych. Za neodôvodnené považoval rozhodnutie o uznaní viny v časti skutku, ktorá spočíva v jeho údajných nadávkach poškodenej v znení, ako bolo prezentované vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, pričom v tomto smere svedok W. uviedol úplne iné skutočnosti, ktoré mal údajne počuť pri predmetnej hádke a telefonáte s dcérou. Z jeho výpovede nevyplýva, žeby mal poškodenej povedať to, čo je predmetom skutku. Opakovane namietal pravdivosť výpovede svedka, ktorý je navyše otcom poškodenej, pričom samotná poškodená vo svojej výpovedi neuviedla, žeby sa jej mal vyhrážať spôsobom, ktorý vo svojom vyjadrení prezentoval svedok. Zastáva názor, že spáchanie skutku, ktorý mu bol kladený za vinu mu nebolo preukázané.
Žalovaný o citovanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 29. 12. 2014.
Súčasťou administratívneho spisu je správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 04. 08. 2014, záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch zo dňa 12. 07. 2014 oznamovateľkou M. W., záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch obvineným I. C. dňa 23. 07. 2014, záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 priestupkového zákona zo dňa 24. 07. 2014 nstržm. G. W., úradný záznam k úrazu M. W. zo dňa 23. 07. 2014 a lekárske správy Oddelenia urgentného príjmu UNLP dňa 12. 07. 2014.
Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia za priestupok podľa ods. 1 písm. b/ až d/ a písm. f/ možno uložiť pokutu do 99 eur.
Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti, ktoré je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia: a/ primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom, b/ nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť.
Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkom konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Vychádzajúc z dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti je potrebné konštatovať, že žalovaný sa v danom prípade dôsledne nespravoval naposledy citovaným zákonným ustanovením, pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil iba na konštatovanie, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď nespochybnil výpovede oznamovateľky a svedka D. W., jej otca a neoznačil ich za nevierohodné z dôvodu, že títo boli náležitým spôsobom
poučení o povinnosti vypovedať ako svedok a o následkoch nepravdivej svedeckej výpovede a nevysporiadali sa s námietkami žalobcu, obsiahnutými v podanom odvolaní, kde tento popiera, žeby k spáchaniu predmetného skutku došlo spôsobom popísaným oznamovateľkou a tiež ktorý popiera, žeby oznamovateľke spôsobil zranenia v rozsahu a spôsobom, ako boli ňou popísané a uvedené v lekárskej správe, ktorá sa nachádza v administratívnom spise. K jeho argumentácii odvolací správny orgán nezaujal žiadne konkrétne stanovisko a v odôvodnení rozhodnutia neuviedol okrem už spomínanej skutočnosti žiadne iné dôvody, pre ktoré považoval výpoveď oznamovateľky a jej otca za vierohodné a tvrdenie obvineného z priestupku za nevierohodné a nevysporiadal sa ani s ďalšími dôkazmi, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania, napr. ako príloha odvolania správneho orgánu predložené. Výpovede účastníkov konania o dôvodoch a priebehu predmetného incidentu sú rozporné, rovnako, ako sú rozporné aj ich tvrdenia, pokiaľ ide o rozsah zranení a mechanizmus ich vzniku. K týmto skutočnostiam správny orgán nezaujal žiadne stanovisko. Preto napadnuté rozhodnutie nie je preskúmateľné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že správne orgány v priebehu konania v tejto súvislosti nevykonali ani žiadne dôkazy, resp. uvedené zo spisu ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p. napadnuté rozhodnutie jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) pre jeho nepreskúmateľnosť zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v súlade so zákonom a za dodržania základných zásad správneho konania vo veci rozhodnúť na základe dostatočne zisteného skutkového stavu po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti. V rozhodnutí je povinný uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako sa vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania, s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia tak, aby toto rozhodnutie spĺňalo podmienku preskúmateľnosti v zmysle cit. § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
Správny orgán je podľa § 250j ods. 7 O. s. p. právnym názorom súdu viazaný.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich zo žalobcom zaplateného súdneho poplatku v sume 35 eur, ako aj trov právneho zastupovania za dva úkony právnej pomoci, t. j. príprava a prevzatie zastupovania dňa 03. 03. 2015 a podanie žaloby zo dňa 06. 03. 2015 a 64,53 eur a režijného paušálu ku každému z týchto úkonov a 8,39 eur, t. j. spolu v sume 145,84 eur. Súd žalobcovi odmenu advokáta a režijný paušál za úkon označený ako podanie z 22. 06. 2015 v zmysle vyúčtovania zo dňa 05. 11. 2015 nepriznal, keďže ide o nevyžiadaný úkon, pretože výzva súdu zo dňa 08. 06. 2015 smerovala iba k oznámeniu jeho stanoviska v zmysle § 250f O. s. p., t. j. k procesnému postupu. Vzhľadom na jeho obsah, ktorý korešponduje s dôvodmi žaloby, resp. odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, nepovažuje súd trovy súvisiace s týmto úkonom za účelne vynaložené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.