Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2P-188-2013.pdf
PDF · 85.82 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/188/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, vo veci mal. J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov: matky W. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. J. XX, Q., toho času bytom Q. XX, Q. a otca J. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. J. XX, Michalovce, toho času bytom B. 6, Q., o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Zveruje maloletú J. J., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otca zaväzuje platením výživného vo výške 100,- € mesačne, vždy do 15-teho dňa, toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Styk otca s maloletou upravuje neobmedzene.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podala na tunajší súd dňa 11.7.2013 návrh, v ktorom žiadala, aby súd zveril maloletú J. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného vo výške 150.- € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od 15.6.2013, otec maloletej je živnostník s príjmom 1.000 - 2.000 € mesačne, jej príjem ako predavačky je 400 € mesačne. V priebehu konania matka doplnila svoj návrh ohľadne úpravy styku otca s maloletou tak, aby bol styk upravený každý nepárny víkend od piatka 18.00 hod. do nedele 19.00 hod.
Otec nesúhlasil s podaným návrhom. Podaním doručeným súdu dňa 29.5.2015 otec podal návrh o úpravu rodičovských práv a povinností tak, že žiadal, aby bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti, matky aby bola zaviazaná platením minimálneho výživného a styk maloletej s matkou aby bol upravený neobmedzene. Konanie o tomto návrhu otca bolo zapísané pod spisovou značkou XXP/ XX/XXXX.
Na pojednávaní vedenom dňa 7.10.2015 súd v zmysle § 112 ods. 1 O.s.p. uznesením spojil vec vedenú pod sp. zn.: XXP/XX/XXXX o zverenie do osobnej starostlivosti otca s konaním vedeným pod sp. zn.: XP/XXX/XXXX o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej J. J., nar. XX. XX. XXXX tak, že konanie sa bude naďalej viesť pod sp. zn.: XP/XXX/XXXX.
V priebehu konania došlo medzi rodičmi k dohode ohľadne úpravy styku otca s maloletou tak, že rodičia súhlasili, aby styk otca s maloletou súd upravil neobmedzene.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať platením výživného vo výške primeranej jeho príjmovým pomerom a odôvodneným potrebám maloletej a styk otca s maloletou upraviť neobmedzene.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky i otca, s predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2013. Matka žije s maloletou v prenajatom byte spolu so svojimi dvomi plnoletými synmi. Matka bola zamestnaná ako predavačka s čistým mesačným príjmom 284 € v roku 2013. Od septembra 2014 je matka nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 80 € mesačne. Pracuje na dohodu s príjmom cca 300 € mesačne. Matka poberá prídavky na dieťa vo výške 23,52 € mesačne. Matka platí za bývanie sumu 280 € mesačne, v tejto sume je započítané nájomné ako aj náklady na energie. Okrem toho má matka bežné náklady na stravu, ošatenie, hygienu. Plnoletí synovia matky prispievajú sumou 100 € na bývanie, okrem tejto sumy prispievajú matke financiami v prípade, že matke nepostačuje jej príjem na úhradu nákladov na živobytie.
Maloletá J. je žiačkou 4. ročníka Základnej školy na B. ulici v Q.. Priemerné mesačné náklady na maloletú Leu podľa špecifikácie matky pozostávajú z týchto súm: poplatok za družinu 10 €, strava v škole 22 €, pomôcky do školy 10 €, oblečenie 30 €, drogéria 20 €, lieky 5 €, triedny fond 1,25 € (ročne 15 €), ZRPŠ 1,60 € (20 € ročne), literárno-dramatický krúžok 4 €, hra na klavír 4 €. Priemerné mesačné náklady maloletej teda predstavujú sumu 108 €. Okrem toho matka uviedla, že má náklady na stravu maloletej v domácnosti vo výške 150 €.
Otec je živnostník s príjmom 450 € mesačne. Otec žije sám v prenajatom rodinnom dome, za ktorý platí mesačne sumu 220 €, za vodu a elektrinu platí sumu 44,92 € mesačne, výška nákladov na bývanie tak predstavuje sumu 265 €. Okrem toho má otec bežné náklady na stravu, ošatenie a hygienu.
Otec uviedol, že je ochotný platiť výživné 50 € mesačne a zároveň je ochotný platiť polovicu nákladov maloletej spojených so školskou dochádzkou. Otec uviedol, že od ukončenia spolužitia s matkou, nepravidelne prispieval matke finančnými prostriedkami pre matku samotnú ako aj pre maloletú Leu s tým, že sa jednalo o prostriedky na výdavky maloletej v škole (triedny fond, fotky, divadlo, školské akcie, družina) a ošatenie maloletej, o čom otec predložil rozpis súm (čl. 63 spisu), avšak tieto finančné prostriedky vyplácal matke v hotovosti a preto to nevie preukázať listinnými dôkazmi.
Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení rodinných a bytových pomerov u oboch rodičov súd zistil, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie výchovy maloletej a starostlivosti o ňu. Maloletá je v domácnosti matky, matka sa o maloletú riadne stará a je v jej schopnostiach a možnostiach zabezpečovať starostlivosť o maloletú aj do budúcna. Kolízny opatrovník zistil, že v súčasnosti styk otca s maloletou prebieha neobmedzene podľa dohody rodičov. U otca je maloletá 3 dni v týždni a to väčšinou v noci a počas dňa je s matkou v jej domácnosti alebo v práci. Počas víkendov je maloletá u otca väčšinou v noci. Rodičia spolu komunikujú ohľadne zabezpečenia potrieb maloletej.
Počas šetrenia rodinných pomerov u matky aj otca kolízny opatrovník vypočul aj maloletú, ktorá v oboch prípadoch uviedla, že chce, aby bolo všetko ako doteraz, chce byť u mamky a k ockovi chce chodiť 3 x týždenne, v stredu, piatok a cez víkend.
Podľa § 36 ods. l z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení(ďalej len O.s.p.), žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že matka sa o maloletú riadne stará a má vytvorené vhodné podmienky na jej výchovu. Aj otec má vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletej. Súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, jednak preto že má vytvorené vhodné podmienky na jej výchovu, zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú v dostatočnej miere a zároveň súd prihliadol aj na výpoveď maloletej a jej názor, že chce, aby bola u matky a otca chce navštevovať, teda aby sa nič nemenilo na doterajšom stave, keďže maloletá vo veku 9 rokov s ohľadom tiež na rozumovú vyspelosť už vie vyjadriť svoj názor, súd prihliadol na názor maloletej v zmysle § 100 ods. 3 O.s.p.
Styk otca s maloletou upravil súd neobmedzene, keďže obaja rodičia s tým súhlasili a súd mal za preukázané, že sa vedia dohodnúť ohľadne stretávania sa otca s maloletou.
Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádza z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Súd zohľadnil výšku mesačných odôvodnených nákladov maloletej, ktoré sú vo výške 108 € mesačne, pričom okrem týchto nákladov má maloletá ešte náklady na stravu v domácnosti, ktoré sú však podľa názoru súdu vzhľadom na vek dieťaťa nižšie než 150 €, ako uviedla matka. Náklady na stravu dieťaťa vo veku maloletej v domácnosti sú okolo 100 € mesačne (3,30 € na deň). Súd teda zohľadnil odôvodnené náklady maloletej v celkovej výške 208 € mesačne. Na druhej strane súd bral do úvahy príjem otca (450 €) a jeho odôvodnené mesačné náklady na bývanie (265 €). Porovnajúc náklady maloletej a príjem a výdavky otca dospel súd k záveru, že je v možnostiach otca platiť výživné vo výške 100 € mesačne. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec uviedol, že je ochotný platiť výživné v sume 50 € a zároveň platiť polovicu nákladov na školskú dochádzku maloletej, pričom aj doteraz prispieval matke finančnými prostriedkami na náklady a potreby maloletej.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom poriadku.