Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/710/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: M. R. a.s., so sídlom J. 7, L., IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. P. R., usadenou euroadvokátkou, P. 7, H., proti odporcom: 1/ J. J., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom Y. XXXX/XX, G. nad Y., zastúpený opatrovníčkou E. H., súdnou tajomníčkou Okresného súdu J. L., 2/ V. J., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom Y. XXXX/XX, G. nad Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa P., so sídlom X. legionárov 5, J., IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. C. H., advokátom so sídlom X.. R. 7, R., v konaní o zaplatenie 3.304,55 eur istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. marca 2015, č. k. -125, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. týkajúcom sa náhrady trov vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov odvolacieho konania v sume 23 eur do troch dní na účet ich právneho zástupcu JUDr. C. H..

odôvodnenie:

Okresný súd rozsudkom zastavil konanie v časti zaplatenia istiny 3.304,55 eur, úroku vo výške 11,89% ročne z tejto sumy od 06.03.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.304,55 eur od 06.03.2014 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov do rúk jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 258,19 eur do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že medzi účastníkmi vznikol spotrebiteľský vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej 08.07.2008, na základe ktorej sa navrhovateľ ako veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi 1/ ako dlžníkovi úver v sume 6.638,78 eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť mu spolu s úrokmi 11,89% ročne, a to zaplatením 72 mesačných splátok po 137,66 eur. Odporkyňa 2/ pristúpila podľa k záväzku odporcu písomným prehlásením na zmluve o úvere. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že neobsahuje v zmysle termín konečnej splatnosti úveru, a preto úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Odporcovia úhradu úveru vyrovnali splátkou zo dňa 05.03.2014, a to istinu dlhu 277,41 eur a úroky z omeškania vo vyčíslených sumách. Súd potom vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom podľa konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny 3.304, eur, úroku vo výške 11,% ročne zo sumy 3.304, eur od 06.03.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.304,55 eur od 06.03.2014 do zaplatenia a vo zvyšku čo predstavuje úroky z omeškania riadne úroky vyčíslené navrhovateľom v čiastočnom späťvzatí zamietol. O trovách rozhodol podľa a konštatoval, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne len v časti o zaplatenie 277, eur, čo predstavuje 8, % z pôvodne uplatnenej sumy 3.304,55 eur a vo zvyšnej časti 91,61% bol návrh nedôvodne podaný. Pokiaľ vzal navrhovateľ späť návrh v časti o zaplatenie 3.304,55 eur z dôvodu, že túto sumu odporcovia uhradili po začatí konania, nemožno navrhovateľovi priznať z tohto dôvodu náhradu trov konania podľa druhá veta , pretože v prevažnej miere bol jeho

návrh podaný nedôvodne a vrub navrhovateľa je potrebné pripočítať procesné zavinenie na zastavenie konania. Odporcovia potom majú podľa prvá veta právo proti navrhovateľovi na náhradu trov konania v pomere 83, %.

Proti rozsudku okresného súdu, a to jeho výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu v tejto časti tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania nebude priznaná a budú priznané navrhovateľovi trovy odvolacieho konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a odmene za jeden úkon právnej služby spolu s paušálnou náhradou nákladov + 20% DPH. V odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa, že sa pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania nezaoberal dôsledne zásadou zavinenia trov. Podľa ust. žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Podľa ods. 2 ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne je povinný uhradiť trovy konania odporca. Vyslovil názor, že základná zásada týkajúca sa náhrady trov v sporovom konaní je tá, že v prípade zastavenia konania žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Táto zásada je následne modifikovaná tak, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy. V prejednávanej veci došlo po podaní návrhu na začatie konania k úhrade zásadnej časti dlžnej sumy, a teda i ku konkludentnému uznaniu časti záväzku, ktorý bol predmetom žaloby. Poukázal na to, že skúmanie základu sporu zo strany súdu v zastavenej časti po konkludentnom prejave žalovaných, ktorí v podstate uznali čiastočnú dôvodnosť uplatneného nároku považujú za nadbytočné a nehospodárne. Priznanie nároku na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi považovali za také, ktoré v príkrom rozpore s ustanoveniami a práve naopak nárok na náhradu trov konania mal byť priznaný navrhovateľovi, ktorý svoju pohľadávku uplatnil z dôvodu, že títo svoj záväzok odmietali splniť dobrovoľne a po úhrade časti záväzku zo strany žalovaných vzal žalobu čiastočne späť. Ďalej uviedol, že kritérium na priznanie náhrady trov konania podľa je nielen miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje ako na strane navrhovateľa tak aj odporcu, ale aj účelnosť vynaložených trov. Podľa miery úspechu môže súd o náhrade trov rozhodnúť jedným zo spôsobov vymedzených v jednotlivých odsekoch ustanovenia . Okrem miery úspechu je pre priznanie náhrady podstatným kritériom aj účelnosť vynaložených trov konania. V danom prípade podľa názoru navrhovateľa je vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu z hľadiska jeho obsahu rovnaké ako vyjadrenie v ostatných spotrebiteľských veciach, čo znamená, že na jeho vypracovanie nevynaložil vedľajší účastník na strane odporcu žiadnu mimoriadnu námahu spojenú s posúdením a právnym rozborom danej veci. Okrem toho pre posúdenie nároku navrhovateľa nemalo toto vyjadrenie z hľadiska argumentačných náležitostí pre rozhodnutie súdu žiadny právny význam. Ani trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka neboli priznané oprávnene, pretože vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu.

Vedľajší účastník vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Citoval rozhodnutia Krajského súdu Trnava a Banská Bystrica ako aj Prešov a Košice, týkajúce sa obdobných vecí.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v medziach odvolania, t. j. vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcov a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa , pretože je v tomto výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

V prejednávanej veci vyplýva z výrokov rozsudku pod I., II., že konanie bolo v podstatnej časti uplatneného nároku, t. j. ohľadne celej istiny 3.304,55 eur a úrokov vo výške 11,89% ročne zo sumy 3.304,55 eur od 06.03.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.304,55 eur od 06.03.2014 do zaplatenia zastavené podľa § 96 ods. 1, 3 v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania. Podľa podania navrhovateľa, ktorým vzal späť návrh súd mal rozhodovať len o priznaní sumy 727,10 eur, ktorá predstavovala zmluvné úroky 11,89% ročne zo súm tak, ako boli v tomto podaní zo dňa 16.03.2015 vyčíslené.

V prípade zastavenia konania nemá žiadny z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené ( ).

Podľa súdnej praxe však v prípade zastavenia konania, ktoré nastalo v dôsledku späťvzatia žaloby sa rozhoduje o náhrade trov zásadne podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia. Podľa jeho prvej vety je povinný hradiť trovy konania ten z účastníkov, ktorý zavinil zastavenie konania. Zavinenie sa pritom posudzuje len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta), že zavinil zastavenie konania a je preto povinný nahradiť trovy konania odporcov.

Osobitne je upravený v druhej vete cit. zákonného ustanovenia prípad, ak pre správanie sa odporcu bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. V tomto prípade je povinný nahradiť trovy konania odporca. Predpokladom pre vyslovenie povinnosti náhrady trov je jednak dôvodne podaný návrh a jednak správanie sa odporcu, pre ktorý sa stal návrh po jeho podaní bezdôvodný.

V prejednávanej veci tak prichádza do úvahy aplikácia cit. zákonného ustanovenia v spojení s ust. § 142, pretože návrh bol čiastočne, a to ohľadne sumy 727,10 eur zamietnutý.

Súdu prvého stupňa preto aj napriek späťvzatiu návrhu na začatie konania prináležalo rozhodnúť o opodstatnenosti danej sumy, a preto skúmal aj náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na základe toho dospel k záveru, že tieto náležitosti neboli naplnené tak ako ich stanovuje o spotrebiteľských úveroch, a preto úver je bezúročný. Zistil tak, že do 05.03.2014, kedy vykonali odporcovia poslednú úhradu bola zaplatená istina aj časť úrokov z omeškania. Návrh bol preto podaný dôvodne len v časti zaplatenia 277,41 eur, čo predstavuje 8,39% z pôvodne uplatnenej sumy.

Súd prvého stupňa takto zistil, že pre aplikáciu ust. § 146 ods. 2 druhá veta nebol naplnený predpoklad, a to, že došlo k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne. Správne potom postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov podľa prvej vety cit. zákonného ustanovenia keď mal za to, že navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania.

Pokiaľ ide o účelnosť priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, tak podľa názoru odvolacieho súdu (ktorý je súladný s rozhodovacou praxou ostatných krajských súdov Slovenskej republiky) má vedľajší účastník tak, ako každá iná fyzická alebo právnická osoba právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj trovy takéhoto právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené.

Rovnako sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa vyslovenom v odvolaní, že na vypracovanie vyjadrenia nevynaložil vedľajší účastník na strane odporcu žiadnu mimoriadnu námahu s posúdením a právnym rozborom danej veci a pre posúdenie nároku navrhovateľa nemalo vyjadrenie z hľadiska argumentačných náležitostí žiadny právny význam.

Pre posúdenie účelnosti právneho zastúpenia je však predovšetkým významné, že každý účastník občianskeho súdneho konania má právo zvoliť si advokáta, ktorý by mu poskytol odbornú pomoc, a preto trovy takéhoto advokáta sú vždy účelne vynaložené. V súdnej praxi pre priznanie odmeny za právne zastúpenie sa nevyžaduje vynaloženie mimoriadnej námahy spojenej s posúdením veci, keď aj v danej veci navrhovateľ podal návrh na začatie konania na formulárovom návrhu s predtlačeným textom a rovnako si uplatňuje náhradu trov za dva úkony právnej pomoci.

V odvolacom konaní bolo preto potrebné priznať náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov ( v spojení s ust. ), pričom trovy spočívali v odmene za jeden úkon právnej pomoci podľa vyhl. č. , t. j. 21,58 eur znížený o polovicu sadzby ( vyhl.) + režijný paušál 8, eur a DPH 3, eur spolu 23 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .