Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/109/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci odsúdeného L. V., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 13.09.2022, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 25. októbra 2022, takto

rozhodol:

Podľa písmeno c) sťažnosť odsúdeného L. V., narodeného XX.XX.XXXX

z a m i e t a ,

pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného L. V. o podmienečné prepustenie z výkonu súhrnného trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 25.01.2022 v trvaní 19 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, podal sťažnosť odsúdený. Uviedol v nej, že OS LV a OP LV znehodnocujú prácu personálu ÚVTOS Želiezovce a odporúčanie ústavu na „Pp“. Bol viackrát disciplinárne odmenený, pracoval na svojom správaní niekoľko mesiacov a bol odporučený na podmienečné prepustenie. Dodal, že „pojednávanie“ na súde I. stupňa bolo odročené, pretože chýbali spisové materiály. Svoje protiprávne konanie si uvedomil, chce sa starať o svojho maloletého syna, zvereného do opatery jeho matky, kde sa bude zdržiavať. Má zabezpečenú prácu v Rakúsku, kde nastúpi hneď po podmienečnom prepustení. Bude sa vyhýbať trestnej činnosti aj osobám, ktoré ju páchajú.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou - odsúdeným, v zmysle , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Na podklade predloženého spisového materiálu nadriadený súd konštatuje, že súd I. stupňa postupoval správne. Dodržal procesný postup upravený v - o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodol na verejnom zasadnutí, za prítomnosti odsúdeného, ktorého k meritu veci vypočul a súčasne zabezpečil prítomnosť prokurátora i zástupcu riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Pre kladné rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje, aby odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním

preukázal také polepšenie, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. U osoby odsúdenej za prečin súd splnenie týchto podmienok skúma po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva (§ 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák.).

Súd I. stupňa správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - vykonal polovicu z postupne uložených trestov a čiastočne jednu z materiálnych podmienok, keď počas výkonu trestu odňatia slobody dosiahol celkom štyri disciplinárne odmeny, priebežne plní ciele programu zaobchádzania, dosiahol pozitívne zmeny v hodnotovej orientácii a verbálne prejavuje kritický postoj k svojej trestnej činnosti. Na druhej strane však došlo zo strany odsúdeného, v počiatočnej fáze výkonu trestu odňatia slobody k porušovaniu ústavného poriadku, nedodržiaval zásady slušného správania voči inému odsúdenému, jeho správanie nebolo na požadovanej úrovni, užil nepredpísaný liek, prechovával nepovolené veci, porušil ústrojovú disciplínu, bolo nutné na neho pedagogicky intenzívne vplývať a až režimovým pôsobením sa jeho správanie stabilizovalo. Odsúdený nesplnil ani druhú materiálu podmienku - že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V tomto smere súd I. stupňa správne poukázal na predchádzajúci kriminálny spôsob života odsúdeného v zmysle jeho 18-tich záznamov o odsúdeniach pre rôznorodú úmyselnú trestnú činnosť, prevažne však majetkovej povahy, kde nadriadený súd dodáva, že túto odsúdený spáchal v krátkom čase, od roku 2012 do roku 2017 ! a to aj napriek tomu, že súdy u neho opakovane upustili od uloženia súhrnného trestu a tiež mu bol opakovane uložený alternatívny trest povinnej práce. Toto podporuje záver vyplývajúci z hodnotenia výkonu trestu odňatia slobody, že riziko recidívy trestnej činnosti u odsúdeného je stredné a resocializačná prognóza menej priaznivá.

Za daného stavu sa nadriadený súd stotožnil s právnym názorom vysloveným súdom I. stupňa, že predchádzajúce výkony trestov odňatia slobody nemali na odsúdeného dostatočný prevýchovný vplyv a nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a to ani v prípade nariadenia mu dohľadu probačným a mediačným úradníkom.

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky odsúdeného, tieto neboli dôvodné. I keď odsúdený uvádzal, že si uvedomil svoje protiprávne konanie, chce sa starať o svoje dieťa, má zabezpečenú prácu, toto nepostačuje k pozitívnemu rozhodnutiu o jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody nebolo vždy na požadovanej úrovni, porušoval ústavný poriadok, čo si u neho vyžadovalo intenzívne pedagogické i režimové pôsobenie a súčasne opakované prejavy recidívy trestnej činnosti u neho nenasvedčujú takému polepšeniu, že sa môže na slobode od neho očakávať vedenia riadneho života. Nadriadený súd pripomína, že ani , ani zákon nepriznávajú odsúdenému automaticky nárok na podmienečného prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je len v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní zákonom stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie prichádza do úvahy len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. V prípade odsúdeného, vzhľadom na jeho 18 odsúdení počas obdobia rokov 2012 až 2017 je však podľa názoru nadriadeného súdu riziko recidívy príliš vysoké.

Napokon nadriadený súd dodáva, že rozhodovanie o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného je plne v kompetencii súdu, ktorého povinnosťou nie je stotožniť sa s každým podaným návrhom, ani so stanoviskom procesnej strany. Povinnosťou súdu však je, aby svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, v súlade s požiadavkami , čo v danom prípade súd I. stupňa dodržal, pretože uviedol skutočnosti, ktoré považoval za dokázané, dôkazy, o ktoré svoje skutkové zistenia opieral, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a tiež právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Sťažnosťou napadnuté uznesenie preto nemožno považovať za nesprávne len z toho dôvodu, že odsúdený s ním nesúhlasí.

Z týchto dôvodov nadriadený súd sťažnosť odsúdeného podľa ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. ( )