Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-212-2015.pdf
PDF · 88.55 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/212/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Braškovou v právnej veci žalobcu : TELERVIS PLUS a.s., sídlo : Staré Grunty 7, Bratislava, IČO : 35 717 769, právne zastúpený : JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, sídlo AK : Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanému : B. B., C.. : XX.XX.XXXX, S. : B..U..Š. XXXX/X, A., v súčasnosti na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom T. M., M. L.É. O. B. o zaplatenie 539 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 539 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 539 eur od 20.05.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 467,34 eur a iné trovy konania vo výške 32 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2014, sa žalobca domáhal, aby súd vydal platový rozkaz, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 539 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 539 eur od 20.05.2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 82,50 eur a nahradiť mu trovy konania. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že dňa 10.09.2012 bola medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 500 eur za odplatu vo výške 190 eur. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku vo výške 690 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy. Žalovaný celkovo uhradil 151 eur, pričom posledná suma 70 eur bola uhradená dňa 31.01.2013. V súlade s Článkom II. zmluvy bol žalovaný povinný hradiť v 13 mesačných splátkach pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára žalobca mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 23.04.2013 žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 06.08.2013 žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 19.05.2013. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Dlžná čiastka činí čiastku 539 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 690 eur a čiastkou vo výške 151 eur, ktorá bola uhradená žalovaným. Na výzvu súdu, či žalobca trvá na zmluvnej pokute. Podaním zo dňa 20.11.2014 žalobca oznámil súdu, že na zmluvnej pokute netrvá a v tejto časti berie svoj návrh späť.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 1Ro/1457/2014-15 zo dňa 03.12.2014, a to tak, že žalobe, po zobratí späť uplatnenej zmluvnej pokuty, v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť, preto ho súd uznesením č.k. 16C/212/2015-31 zrušil a uznesením č.k. 16C/212/2015- 32 zo dňa 25.05.2015 ustanovil žalovanému opatrovníka na konanie. Predmetom konania tak zostal upravený posledný návrh žalobcu podľa § 172 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 07.10.2015. Na predmetné pojednávanie sa žalobca neustanovil. Opatrovník žalovaného sa na predmetné pojednávanie neustanovil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania.
Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v zmysle žalobného návrhu na zaplatenie istiny vo výške 539 eur od 20.05.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 10.09.2012 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver v sume 500 eur za odplatu vo výške 190 eur. Celkovo sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu 690 eur, pričom odplata pozostávala z úroku vo výške 20% z istiny, t.j. 100 eur a odmeny vo výške 18% z istiny t.j. 90 eur. Dlžnú čiastku sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v systéme 13-tich splátok s tým, že prvá až tretia splátka boli dohodnuté vo výške 2,50 eur a štvrtá až trinásta splátka boli dohodnuté vo výške 68,25 eur s tým, že prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka v 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaný uhradil žalobcovi necelých 6 splátok, pričom celkovo uhradil žalobcovi sumu 151 eur a teda zostala ešte žalobcovi dlžná suma 539 eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vrátane odplaty po odpočítaní toho, čo žalovaný žalobcovi uhradil, teda rozdiel medzi sumou 690 eur a 151 eur t.j. 539 eur. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania, žalobca v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. si okrem žalovanej istiny uplatňuje aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania a nárok na náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými do súdneho spisu a zistil tento skutkový a právny stav :
Žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 10.09.2012. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 500 eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny. Za poskytnutie úveru bola dohodnutá odmena pre žalobcu vo výške 18% z istiny. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver formou 13 mesačných splátok, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 eur, pričom prvá splátka bola splatná 10 - ty deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalobca so žalovaným sa dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Priemerná RPMN bola vo výške 45,60 % a RPMN vo výške 67,70%.
Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, ktorý mu vyplýva z úverovej zmluvy, nesplnil. Na úver zaplatil len sumu 151 eur. Dňa 23.04.2014 žalobca poslal žalovanému predžalobnú upomienku. Následne dňa 06.08.2013 oznámil žalobca žalovanému zosplatnenie záväzku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX ku dňu 19.05.2013 z dôvodu omeškania so splácaním úveru v súlade so zmluvnými podmienkami a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy vo výške 539 eur so zmluvnou pokutou vo výške 3,3% z istiny za každý začatý mesiac omeškania t.j. celkom 49,50 eur a náhradou účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním pohľadávky. Žalobca si v konaní uplatňuje sumu 539 eur a zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 539 eur od 20.05.2013 do zaplatenia.
Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a), b), d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovení Obchodného zákonníka je zmluva o úvere považovaná za tzv. absolútny obchod. Avšak bolo preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalovaný vystupoval v pozícii spotrebiteľa, tzn. že mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver, ako to vyplynulo zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto súd mal za to, že je potrebné na vzťahy vzniknuté medzi žalobcom a žalovaným použiť primárne špeciálny predpis, a to Zákon o spotrebiteľských úveroch. Ak tento špeciálny zákon určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, a to na základe Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadne ďalšie použitie noriem práva obchodného, tzn. že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v OZ a vo vykonávacích predpisoch.
Súd Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.09.2012, uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, nakoľko žalovaný ju podpísal ako fyzická osoba nepodnikateľ s uvedením trvalého pobytu, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu, a teda v predmetnom zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ podľa ust. § 52 ods. 4 OZ. Podmienky poskytovania služieb podľa tejto zmluvy sú upravené v obchodných podmienkach k zmluve.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.09.2012 peňažné prostriedky spolu vo výške 500 eur. Žalovaný sa podpisom zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 500 eur, odplatu vo výške 190 eur, spolu 690 eur. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi splatiť úver formou mesačných splátok, pokiaľ ide o prvé tri vo výške 2,50 eur a pokiaľ ide o zvyšných 10 vo výške 68,25 eur, splatných vždy k 21. dňu kalendárneho mesiaca. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam úveru, žalovaný žalobcovi neuhradil splátky riadne a včas, preto sa dňa 19.05.2013 stal splatným celý dlh. Žalovaný na úver zaplatil len sumu 151 eur. Súd mal preukázané, že žalovaný žalobcovi dlží sumu 539 eur. Vzhľadom k uvedenému súd považoval uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 539 eur za dôvodný a preto ho žalobcovi priznal. Keďže sa žalovaný so splácaním dlhu dostal do omeškania, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania.
Súd, nakoľko vyhodnotil zmluvu ako spotrebiteľskú, priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške podľa prepisov občianskeho práva, a to o osem percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 0,50 %. Žalobcom uplatnená výška úrokov z omeškania neodporovala týmto predpisom, preto ich súd žalobcovi priznal tak, ako boli uplatnené.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 32,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 467,34 eur, a to za 3 úkony právnej pomoci po 36,52 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu a účasť na pojednávaní dňa 07.10.2015, v zmysle § 13a ods. 1 písm.a), b),d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení), 2 x režijné paušály po 8,04 eur, 1x réžijný paušál po 8,39 eur v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, ďalej cestovné náhrady (podľa § 15 ods. 1 písm. a) cit vyhlášky, podľa ktorého advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy) a to za účasť na pojednávaní dňa 07.10.2015 vo výške 115,63 eur /33,28 eur (4,50 x 6,73 x 1,099) + 82,35 eur (450 x 0,183 eur)/ a náhradu za stratu času (podľa §17 citovanej vyhlášky, podľa ktorej pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu) za účasť na pojednávaní dňa 07.10.2015 za desať začatých polhodiny v sume 13,98 eur za každú začatú polhodinu t.j. 10 x 13,98 eur, t.j. spolu 139,80 eur; a 20% DPH. Priznané trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, dvojmo (§ 204 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.