Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-786-2001.pdf
PDF · 72.17 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1Er/786/2001
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, so sídlom ul. 1. mája 4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: A., S..X..F.., S. S.B. G. T., Q.. X, A. XXX, S. S. K., U.: XX XXX XXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 152,86 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená u súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka (Ex XXX/XXXX) sa z a s t a v u j e .
II. Oprávnený sa zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 28,44 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 30.11.1999 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami Okresného úradu práce Kežmarok, 729/1999/KO/P a č.: 729/1999/KO/N oba z 28.9.1999. Následne dňa 25.7.2001 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie č. 5703 004628* na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Dňa 22.9.2015 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, pričom uviedol, že u povinného nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúcemu exekúcii. Exekútor zároveň žiadal o priznanie trov exekúcie a žiadal aby súd zaviazal oprávneného na úhradu takto vzniknutých trov.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že jeho majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe reálny podklad pre úspešné vedenie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov. Šetrením nebol zistený žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok povinného, nevykonáva žiadnu činnosť, spoločnosť 31.5.2000 vstúpila do likvidácie, nie je tu predpoklad zmeny jeho majetkových pomerov a teda ďalšie vedenie exekúcie by bolo neefektívne a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor.
Pri rozhodovaní o otázke zastavenia exekúcie sa súd oprel o názor Krajského súdu v Košiciach vyjadrený v uznesení sp. zn.: 1CoE/52/2013. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a to na základe dostatočne vykonaného šetrenia súdnym exekútorom o majetkových pomeroch povinného.
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ustanovenia § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 14 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len "cit. vyhlášky") paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur
- každé zisťovanie účtu povinného 3,32 eur
- každé zisťovanie majetku povinného 3,32 eur
Spolu 16,60 eur
Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky a to konkrétne - poštovné výdavky celkovo v sume 7,10 eur, ktoré takto vynaložené považuje súd za primerané rozsahu exekúcie a v súlade s obsahom exekučného spisu a preto ich priznal v uvedenom rozsahu.
V súlade s § 196 EP súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny uplatnený nárok na 20 % DPH, teda priznal mu sumu 4,74 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 28,44 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd konanie zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na úhradu trov zaviazal oprávneného.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku. (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.