Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-118-2015.pdf
PDF · 81.68 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/118/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobcu: ATGL, s. r. o., so sídlom Banícka 703/16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 46 120 157, štatutárny zástupca: A. V., konateľ, zastúpený JUDr. Ing. Norbertom Kášom, advokátom, so sídlom Námestie republiky 283/4, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/204553/2015/5002 zo dňa 26.05.2015, takto
rozhodol:
I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Banská Bystrica vydal rozhodnutie č.: 9613401/5/4665813/2013/Mau zo dňa 16.10.2013, ktorým rozhodol o prerušení kontroly na zistenie oprávneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti tak, že Daňový úrad Banská Bystrica podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušuje kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti DPH za mesiac október 2012 u daňového subjektu ATGL, s. r. o., Banícka 703/16, 990 01 Veľký Krtíš, z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, a to preverenia dodania tovaru do členských štátov EÚ zaslanými žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií. Kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti sa prerušuje odo dňa 21.10.2013 do doručenia odpovedí z iných členských štátov v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií. Správca dane bude pokračovať v kontrole. Počas prerušenia kontroly lehoty podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní neplynú. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že správca dane vo veci medzinárodnej výmeny daňových informácií zaslal na Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica žiadosť o informáciu vo veci preverenia zahraničných obchodných transakcií kontrolovaného daňového subjektu. Postup daňového úradu bol odôvodnený § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., a to citáciou uvedeného ustanovenia podľa písm. a) a b). Podľa písm. a) správca dane konanie preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, podľa písm. b) správca dane môže prerušiť konanie, ak začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
Žalobca v zastúpení advokátom JUDr. Ing. Norbertom Kášom zaslal Daňovému úradu v Banskej Bystrici podnet zo dňa 06.03.2015, v ktorom navrhoval preskúmať rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9613401/5/4665813/2013/Mau zo dňa 16.10.2013 (rozhodnutie o prerušení kontroly) mimo odvolacieho konania. Navrhoval citované rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici zo dňa 16.10.2013 zrušiť.
Na podnet žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania reagovalo Finančné riaditeľstvo SR v Banskej Bystrici (žalovaný) oznámením č.: 1100301/1/204553/2015/5002 zo dňa 26.05.2015, v ktorom podľa § 77 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní oznámilo žalobcovi, že po preskúmaní rozhodnutia Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9613401/5/4665813/2013/Mau zo dňa 16.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 22.10.2013, zistilo, že uvedené rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom.
K žalobe žalobcu zo dňa 21.07.2015, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 23.07.2015, označil žalobca oznámenie žalovaného zo dňa 26.05.2015 za rozhodnutie, ktoré môže byť podľa ustálenej judikatúry predmetom preskúmania súdom i v prípade, že takéto podanie nemá formálne náležitosti, ak sa dotýka alebo ak sa môže dotýkať práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax podľa žalobcu ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Žalobca navrhoval rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 26.05.2015 č. 1100301/1/204553/2015/5002 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe žalobca vytýkal správcovi dane pochybenie, keď vo výroku rozhodnutia o prerušení kontroly neuviedol ako fakultatívny dôvod prerušenia daňovej kontroly ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z., ale uviedol celé znenie ustanovenia § 61 ods. 1 tohto zákona bez uvedenia konkrétneho písmena, podľa ktorého sa daňová kontrola prerušila. Žalobca v žalobe poukazoval na iné rozhodnutia žalovaného, ktorými žalovaný zrušil rozhodnutia správcu dane, ktorými správca dane prerušil daňovú kontrolu, v ktorých vytýkal správcovi dane v rozhodnutiach o prerušení daňovej kontroly to, že si vzájomne odporujú a že došlo k porušeniu ustanovenia § 61 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z., keď vo výroku rozhodnutia uviedol obligatórny dôvod prerušenia kontroly. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, o aké konanie o predbežnej otázke ide a súčasne uviedol fakultatívny dôvod na prerušenie daňovej kontroly, pod ktorý subsumoval podanie žiadosti o poskytnutie informácií od daňovej správy iného členského štátu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo v skutkovo zhodnom prípade rozhodol diametrálne odlišným spôsobom, pričom svoje rozhodnutie vôbec neodôvodnil.
K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že rozhodnutie správcu dane č. 9613401/5/4665813/2013/Mau zo dňa 16.10.2013, na preskúmanie ktorého dal žalobca podnet, obsahuje náležitosti vymedzené v § 63 Daňového poriadku. Námietku, že predmetné rozhodnutie nemohlo vyvolať právny účinok prerušenia konania z dôvodu, že správca dane vo výroku rozhodnutia uviedol len, že rozhodoval podľa ustanovenia § 61 ods. 1 Daňového poriadku a nie podľa § 61 ods. 1 písm. b) nemožno vyhodnotiť ako porušenie § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, pretože výrok rozhodnutia obsahuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého správca dane rozhodoval, následne odôvodnenie rozhodnutia obsahuje celé znenie ustanovenia § 61 ods. 1 Daňového poriadku, t. j. znenie ods. a) aj znenie ods. b). Žalovaný ďalej uviedol, že z výroku rozhodnutia je zrejmé, že správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia (§ 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku), teda nie konanie o predbežnej otázke, pričom v skutočnosti jasne vymedzil: „preverenie dodania tovaru do členských štátov EÚ zaslanými žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií.“ Žalobca nekonkretizoval, ktoré ustanovenia uvádzaných právnych predpisov boli porušené a nekonkretizuje ani práva, ktoré mali byť porušené. V predmetnom prípade nemožno konštatovať „nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov“, pretože oznámenie nemožno stotožňovať s rozhodnutím, ktorého obsah Daňový poriadok vymedzuje v § 63. Ustanovenie § 77 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého žalovaný oznámenie vydal, nevymedzuje záväzný obsah oznámenia; žalovaný žalobcovi oznámil zistenie, avšak v zmysle uvedeného ustanovenia Daňového poriadku žalovaný nemal povinnosť oznámenie odôvodňovať. Druhý odsek III. časti žaloby je irelevantný, pretože nie je zrejmé, čo chcel žalobca namietať, či nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Predmetné oznámenie nie je rozhodnutie v zmysle Daňového poriadku, nemožno ho napadnúť opravným prostriedkom a následne ani žalobou.
Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie (oznámenie) podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ako aj postup, ktorý mu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po preskúmaní veci a postupu žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, pretože dospel k záveru, že žalovaný sa nedopustil pochybenia, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia pre jeho nezákonnosť.
Krajský súd takto rozhodol z nasledujúcich dôvodov: 1. Podľa piatej časti O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 O.s.p.). 2. V správnom súdnictve sa nepreskúmavajú postupy správnych orgánov, ktorými neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. 3. Oznámením napadnutým žalobou neboli priamo dotknuté práva alebo právom chránené záujmy žalobcu, preto toto oznámenie je vylúčené z preskúmavacej činnosti súdu. Okrem toho žalobca v žalobe nekonkretizuje, ktoré ustanovenia právnych noriem mali byť porušené a nekonkretizuje ani práva, ktoré mali byť porušené. Súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Súd nie je povinný nahrádzať žalobcu a za žalobcu vyhľadávať, ktoré právne normy boli porušené a ktoré práva žalobcu boli porušené. 4. Z ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o správe daní vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, „môže“ z vlastného alebo iného podnetu preskúmavať II. st. orgán. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva len „možnosť“ a nie „povinnosť“ preskúmavať rozhodnutie mimo odvolacieho konania. Z toho vyplýva, že účastník konania nemá právny nárok na preskúmanie právoplatného rozhodnutia, účastník môže podať len podnet na preskúmanie rozhodnutia. Ak správny orgán nehodlá podnetu účastníka konania vyhovieť, oznámi mu to neformálnym oznámením a nie formou rozhodnutia. Vyplýva to z § 77 ods. 4 Zákona o správe daní, podľa ktorého ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie. V takom prípade sa rozhodnutie nevydáva. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že oznámenie nemusí mať náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 Zákona o správe daní. Je pravdou, že podľa ustálenej judikatúry môžu byť predmetom preskúmavania súdom aj rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotýkať práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. V danom prípade však oznámenie o nepreskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa nedotýka práv alebo právom chránených záujmov žalobcu, nemá teda ani charakter rozhodnutia a aj preto nemôže tu byť dôvod na zrušenie tohto oznámenia (podľa žalobcu rozhodnutia). 5. Samotnou žalobou žalobcu sa napáda oznámenie žalovaného zo dňa 26.05.2015, ale na druhej strane sa vytýkajú nedostatky rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 16.10.2013. K rozhodnutiu o prerušení konania zo dňa 16.10.2013 súd poznamenáva, že sa jednalo o procesné rozhodnutie, ktoré v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. je vylúčené z preskúmavacej činnosti súdu. Je potrebné rozlišovať medzi daňovou kontrolou a daňovým konaním. Daňová kontrola je svojou povahou kontrolným, preverovacím a zisťovacím procesom, nie procesom rozhodovacím. Pod pojmom daňové konanie sa rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu. Výsledkom daňového konania je rozhodnutie. Rozhodnutím sa daňovému subjektu ukladajú povinnosti, alebo sa mu priznávajú práva. V danom prípade došlo k prerušeniu konania v štádiu daňovej kontroly a nie v štádiu daňového konania, keď sa rozhoduje o povinnostiach a právach daňového subjektu. 6. Pokiaľ žalobca v žalobe vytýka k rozhodnutiu o prerušení konania zo dňa 16.10.2013 výrok rozhodnutia, v ktorom správca dane uviedol § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, k tomu súd uvádza, že i napriek tomu, že správca dane uviedol v rozhodnutí len § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. a neuviedol ako dôvod prerušenia konania § 61 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, z výroku tohto rozhodnutia je zrejmé, že u daňového subjektu - žalobcu došlo k prerušeniu kontroly z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, a to preverenia dodania tovaru do členských štátov EÚ zaslanými žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane takto bližšie skutkovo vymedzil dôvod prerušenia kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) Zákona o správe daní.
Krajský súd vychádzajúc z uvedených dôvodov dospel preto k záveru, že nie je dôvod na zrušenie oznámenia žalovaného zo dňa 26.05.2015, preto žalobu žalobcu zamietol.
Žalobca bol v konaní neúspešný, preto súd neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.