Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sd-40-2015.pdf
PDF · 103.6 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sd/40/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa Q. H., bytom O. č. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, 29. augusta 8 - 10, o invalidný dôchodok takto
rozhodol:
Zrušuje rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. februára 2015 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.02.2015 odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 11.04.2011 invalidný dôchodok v sume 125,00 Eur mesačne, ktorý následne podľa § 82 zákona a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky od 01.01.2012 zvýšila na sumu 129,20 Eur mesačne, podľa § 82 a § 293ce a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty od 01.01.2013 zvýšila na sumu 135,10 Eur mesačne, podľa § 82 zákona a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z. zvýšila od 01.01.2014 na sumu 139,60 Eur mesačne a podľa § 82 zákona a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z. od 01.01.2015 zvýšila na sumu 142,30 Eur mesačne.
Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovenia § 70 ods. 1 zákona, podľa ktorého nárok na invalidný dôchodok vzniká ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Dôvodila, že za invalidného bol navrhovateľ uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe zo dňa 09.12.2014.
Konštatovala, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 11. aprílom 2011, získal navrhovateľ 7 569 dni obdobia
dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 9 zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity získal navrhovateľ 20 rokov a 269 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podlá § 70 ods. 1 zákona dňa 11. apríla 2011.
Uviedla, že suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2010 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľ nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona. Rozhodujúce obdobie bolo preto podlá § 63 ods. 7 prvej vety zákona rozšírené postupne pred 1. január 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona.
Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002.
Konštatoval, že poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podlá § 255 ods. 3 zákona, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona. Pretože navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a získali dobu inej vojenskej služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1982 93 dní, v kalendárnom roku 1984 274 dní , v kalendárnom roku 1985 8 dní, v kalendárnom roku 1988 16 dní, v kalendárnom roku 1989 6 dní, v kalendárnom roku 1990 20 dní, v kalendárnom roku 1992 30 dní, v kalendárnom roku 1993 131 dní , v kalendárnom roku 2000 41 dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 13,4356. V rozhodujúcom období úhrnom získal navrhovateľ 7 204 dni dôchodkového poistenia, to znamená 19,7370 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,6808. Podľa § 63 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta 16 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,7319. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 11. aprílu 2011, získal 7 569 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona dosiahne navrhovateľ dovŕšením 62 rokov veku, 9. júla 2025. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získal 5 203 dni, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 12 772 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 34,9918 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná
k 11. aprílu 2011 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 497/2010 Z. z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2011 - 9,5756 Eur.
Ďalej konštatovala, že suma invalidného dôchodku je 122,70 Eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,7 319 x 34,9918 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 9,5756 x 50 % = 122,70 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 1,8 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z.), čo je o 2,30 EUR mesačne, na 125,00 EUR mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 463/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2012 o 3,3 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z.), čo je o 4,20 Eur mesačne, na 129,20 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2013 o 5,90 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z.) na 135,10 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2014 o 4,50 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z.) na 139,60 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2015 o 2,70 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z.) na 142,30 Eur mesačne. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacich základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, ktorý tvorí II. časí Lekárskej správy z 9. decembra 2014.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia odporkyne. Nesúhlasil s posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Poukázal na svoje terajšie zdravotné problémy a žiadal o opätovné prehodnotenie zdravotného stavu a zvýšenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s priznaním invalidného dôchodku 3 roky spätne.
K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 01.06.2015, v ktorom popísala doterajší priebeh konania, poukázala na dôvody uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a poverený zástupca odporkyne s poukazom na toto písomné vyjadrenie navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového a posudkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ podal odporkyni žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 09.12.2014, ktorá bola odporkyni doručená dňa 18.12.2014. Na základe tejto žiadosti bol posudzovaný jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, výsledkom ktorého je lekárska správa a odborný posudok o invalidite zo dňa 09.12.2014. V odbornom posudku o invalidite posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol lekárske vyšetrenia a odborné nálezy, ktoré boli predmetom hodnotenia, na základe ktorých ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol - cukrovka ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania glykémie, zaradené do kapitoly IV., položka 1, písm. c) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Posudok odôvodnil tým, že ide o 51-ročného ťažko obezného muža, ktorý je od roku 2004 v evidencii a liečbe diabetologickej ambulancie pre cukrovku. Od začiatku bol aplikovaný inzulín a biguanidy. Pre nedostatočnú spoluprácu bolo ochorenie zle metabolicky kompenzovateľné. Navrhovateľ žiada priznanie invalidného dôchodku 3 roky spätne, pretože v uvedenom období, t.j. v roku 2011 neboli uvedené ešte žiadne chronické diabetické komplikácie, tak v súlade s kapitolou IV., položka 1, písm. c) určuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dolnom pásme rozpätia 50% od dátumu 11.04.2011.
Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol opätovne posudzovaný jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, pracovisko Poprad, výsledkom ktorého je lekárska správa a odborný lekársky posudok zo dňa 21.05.2015. V odbornom lekárskom posudku popísal posudkový lekár sociálneho poistenia lekárske vyšetrenia, na základe ktorých ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol - cukrovka ťažko kompenzovateľná s opakovanými stavmi kolísania glykémie zaradené do kapitoly IV., položka 1, písm. c) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Posudok odôvodnil tým, že ide o 51-ročného ťažko obezného muža, ktorý je od roku 2004 v evidencii a liečbe diabetologickej ambulancie pre cukrovku. Od začiatku bol aplikovaný inzulín a biguanidy. Pre nedostatočnú spoluprácu bolo ochorenie zle metabolicky kompenzovateľné ( táto skutočnosť je dokumentovaná doloženým diabetologickým vyšetrením, v ktorom je popisovaná zlá spolupráca pacienta, nepravidelné aplikovanie liekov, diabetickú diétu nedodržiava, pretože nemá na ňu peniaze ). Navrhovateľ žiada priznanie invalidného dôchodku 3 roky spätne a v maximálnej percentuálnej hodnote v danej položke. Prvé komplikácie v súvislosti s cukrovkou sú dokumentované odbornými vyšetreniami od roku 2011, kde sa popisuje začínajúca polyneuropatia dolných končatín a retinopatia. V súčasnosti je polyneuropatia na úrovni ťažšieho stupňa a retinopatia je aktuálnym očným vyšetrením klasifikovaná ako neproliferatívna, tzn. len v počiatočných štádiách. Nie sú dokumentované mikroaneuryzmy na očnom pozadí, krvácanie a opuch, zrakový vízus len v súvislosti s vekom, Vzhľadom k týmto skutočnostiam zotrváva posudkový lekár na pôvodnom percentuálnom hodnotení, ktoré bolo zaradené v príslušnej kapitole ako ťažko kompenzovateľná cukrovka s opakovanými stavmi hodnôt glykémie ( hoci pri pravidelnej životospráve a používaní liekov by s najväčšou pravdepodobnosťou tento problém nebol ). Dolná hranica v danom percentuálnom rozpätí ponechaná na základe toho, že ide o len počínajúce diabetické komplikácie, ktoré sú stredne ťažkého stupňa v oblasti dolných končatín. Ostatné chronické komplikácie v súvislosti s cukrovkou, t.j. nefropatia, diabetická noha, závažná angiopatia, v súčasnosti nie sú dokumentované, preto neprislúcha vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak ako to požaduje navrhovateľ. Pri posudzovaní zdravotného stavu udáva bolesti chrbtice, samovoľný únik moču, bolesti pravého ramenného kĺbu. Tieto ťažkosti nemožno v súčasnosti posudkovo hodnotiť vzhľadom k tomu, že nie sú dokumentované odbornými vyšetreniami.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 4 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 citovaného zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona, poistencovi vzniká nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidným, t.j. ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a ak získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Z obsahu vyššie popisovaných odborných posudkov o invalidite je nesporné, že navrhovateľ v tomto prípade splnil takzvanú medicínsku podmienku pre priznanie nároku na invalidný dôchodok, t.j. že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne je nesporné, že splnil aj druhú podmienku a to získal potrebný počet dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona, na základe čoho mu odporkyňa priznala nárok na invalidný dôchodok.
Odborné lekárske posudky, tak ako to uvádza aj odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tvoria nedeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia odporkyne vo veci rozhodovania o nároku na invalidný dôchodok. Preto musia spĺňať aj všetky potrebné kritéria, ktoré sú uvedené v ustanovení § 209 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona.
Podľa § 209 ods. 1,2 a 4 Zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré v odborných posudkoch o invalidite posudkoví lekári sociálneho poistenia uviedli je u navrhovateľa zaradené v kapitole IV. - endokrinné choroby, poruchy výživy a premenných látok, položka 1, písm. c) ako cukrovka ťažko kompenzovateľná s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami ( chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha ), pri ktorom je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 50 - 75 %. U navrhovateľa posudkoví lekári sociálneho poistenia stanovili túto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dolnom rozpätí 50% s odôvodnením, že ide o počínajúce diabetické komplikácie, ktoré sú stredne ťažkého stupňa v oblasti dolných končatín, ostatné chronické komplikácie v súvislosti s cukrovkou, t.j. nefropatia, diabetická noha, závažnejšia angiopatia v súčasnosti nie sú dokumentované. Vo vzťahu k iným udávaným ťažkostiam posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie pracovisko Košice konštatoval, že bolesti chrbtice, samovoľný únik moču, bolesti pravého ramenného kĺbu nemôže posudkovo hodnotiť, pretože nie sú dokumentované odbornými vyšetreniami.
Vychádzajúc z ustanovenia § 209 ods. zákona, odôvodnenie posudku musí vychádzať zo zisteného skutočného stavu veci, teda zo skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodovanie a posudzovanie invalidity navrhovateľa a z tohto posudku musí byť zrejmá aj úvaha, na základe ktorej posudkový lekár predložené dôkazy a zistený skutkový stav hodnotil. V danom prípade je posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v určitých výrokoch nepresvedčivý. Pri základnom ochorení - cukrovke konštatuje, že u navrhovateľa ďalšie komplikácie okrem diabetickej komplikácie stredne ťažkého stupňa v oblasti dolných končatín nebola zistená, t.j. nefropatia diabetická noha, závažnejšia angiopatia, pričom pri vlastnom vyšetrení konštatuje pri dolných končatinách v oblasti dolných členkov prítomné tuhé edémy, trofické zmeny kože s hojacim sa vredom predkolenia v oblasti pravej dolnej končatiny, taktilná citlivosť porušená. Toto vlastné zistenie v posudku však žiadnym spôsobom neodôvodnil. Vo vzťahu k iným zdravotným ťažkostiam, ktoré uvádzal navrhovateľ konštatoval, že bolesť prvého ramenného kĺbu nie je dokumentovaná odbornými vyšetreniami, čo nezodpovedá obsahu spisu. Navrhovateľ bolesti ramenného kĺbu pravej hornej končatiny dokumentoval ortopedickými vyšetreniami zo dňa 06.11.2007, 20.01.2012 a 14.11.2013, kde je diagnostikované chronický cervikobrachiálny syndróm pred syn, s radik symp. Posudkový lekár v rámci lekárskych vyšetrení konštatuje, že hodnotil ortopedické vyšetrenie zo dňa 14.11.2013, na druhej strane v celkovom posudku však konštatuje, že bolesti prvého ramenného kĺbu neboli dokumentované odbornými vyšetreniami. V celkovom hodnotení si teda odporuje.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil v spojení s § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne sa zaoberať posúdením zdravotného stavu navrhovateľa a tento v odbornom posudku o invalidite vyhodnotiť tak, aby z neho bolo zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a aby bola zrejmá úvaha, na základe ktorej posudkový lekár zhodnotil dôsledne všetky kritéria uvedené v § 71 zákona pre posúdenie invalidity navrhovateľa, t.j. aby bol dostatočne a presvedčivo odôvodnený. Je potrebné predovšetkým vyhodnotiť ortopedické vyšetrenie dokumentujúce bolesti pravého ramenného kĺbu ako aj ostatné chronické komplikácie spojené s cukrovkou. V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu vyslovenom v tomto rozsudku ( § 250r O.s.p. ).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si nežiadal a odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania. Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.