Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sd-22-2015.pdf
PDF · 102.89 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sd/22/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľky K. J., bytom N. XXXX/X, N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta 8 - 10, o starobný dôchodok takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. februára 2015.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.02.2015 odporkyňa podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len „zákona“ ) zamietla žiadosť navrhovateľky zo dňa 21.05.2014 o priznanie starobného dôchodku od 21.05.2011.
Rozhodnutie odôvodnila tým, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2Sd/70/2014 - 30 zo dňa 29.10.2014 bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.07.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a) zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Prešove vysloveného v predmetnom rozsudku Sociálna poisťovňa nerozhodla o nároku na starobný dôchodok správne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 zákona, t.j. nezaoberala sa započítaním doby získanej v civilnom zamestnaní.
Dôvodila, že žiadosťou zo dňa 21.05.2014 požiadala navrhovateľka o priznanie starobného dôchodku od 21.05.2011. Podľa § 65 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Uviedla, že zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený napr. v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, podľa ktorého absolútne hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom má za následok horšie zaobchádzanie s nimi ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsob krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenia za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
Argumentovala, že vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po posudzovaní nároku navrhovateľky na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením do doby výkonu služby do I. kategórie funkcií vychádzala z ustanovení § 21, § 14 ods.
4, § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Dôchodkový vek navrhovateľka dosiahla dovŕšením 57 rokov veku 05.10.2007.
Ďalej uviedla, že z obsahu spisového materiálu z potvrdenia Útvaru generálneho zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave č. Z. - XXXXX/XX - XX zo dňa 06.05.2014 vyplýva, že rozhodnutím Útvaru Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave č. Z. - XXXXX/XX - XXXX zo dňa 25.01.2006 bol navrhovateľke od 01.01.2006 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č. 328/20002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Suma starobného dôchodku bola navrhovateľke útvarom sociálneho zabezpečenia GRZVJS určená podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
Poukázala na ustanovenie § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.07.2002, podľa ktorého suma výsluhového dôchodku nesmela byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k dôchodku, na ktorý by vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona. Pretože suma starobného dôchodku navrhovateľky určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov bola spolu s prídavkom k starobnému dôchodku vyššia ako suma výsluhového dôchodku, bol navrhovateľke priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb.
Konštatovala, že pre stanovenie sumy starobného dôchodku pre porovnávací výpočet v zmysle § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. bola navrhovateľke zhodnotená doba:
- od 05.10.1968 do 31.08.1971 štúdium na strednej škole
- od 02.05.1972 do 30.9.1973 Jablonecké sklárne Medzilaborce
- od 01.10.1973 do 31.12.1999 príslušník ZVJS
- od 01.01.2000 do 04.10.2005 príslušník ZVJS
Pre stanovenie sumy pre prídavok k dôchodku jej bola zhodnotená doba služobného pomeru od 01.10.1973 do 31.08.1988, od 01.10.1988 do 31.05.1989 a od 01.07.1989 do 31.12.2005 spolu 32 rokov, vylúčená doba služby - neplatené voľno od 01.09.1988 do 30.09.1988 a od 01.06.1989 do 30.06.1989.
Argumentovala, že suma starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku bola v jej prípade vyššia ako suma výsluhového dôchodku vypočítaného podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. starobný dôchodok sa jej preto priznal podľa § 38 zákona v spojení s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. To znamená, že podmienky nároku na dôchodok podľa § 132 ods. 2 zákona č. 100/1988 zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme určil útvar sociálneho zabezpečenia GRZVJS. Pre nárok na výsluhový dôchodok priznaný v sume starobného dôchodku jej bola zohľadnená všetka preukázaná doba, t.j. aj doba získaná vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia (poistenia). Priznaním starobného dôchodku sociálnou poisťovňou by v jej prípade došlo k dvojitému hodnoteniu poistenia, čo právna úprava nedovoľuje. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietla. Poukázala na názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozsudkoch sp. zn. 9So/41/2008 zo dňa 29.09.2008 a 9So/129/2010 zo dňa 24.11.2011. V závere konštatovala, že týmto realizuje rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2Sd/70/2014 - 30 zo dňa 29.10.2014.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia, v ktorom namietala, že odporkyňa nerešpektovala právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/108/2012 zo dňa 27.11.2013, ani právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v rozsudku sp. zn. 2Sd/70/2014 zo dňa 29.10.2014 a opätovne zamietla jej žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Ďalej namietala, že rozhodnutie odporkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu z ktorého rozhodnutie vychádzalo je v rozpore s obsahom spisov, je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Uviedla, že ako príslušníčka zboru väzenskej a justičnej stráže vykonávala službu policajta od 01.10. 1973 do 31.12.2005. Ako doba výkonu služby v II. kategórii funkcií jej bola zhodnotená doba služby policajta v rozsahu 26 rokov a 98 dní. Od 01.10.1973 do 31.12.1999 a v III. pracovnej kategórii
od 01.01.2000 do 31.12.2005. Na účely výsluhového dôchodku jej podľa potvrdenia GRZVJS bola zhodnotená aj doba služby od 01.01.2000 do dovŕšenia veku 55 rokov, teda do 05.10.2005 v rozsahu 5 rokov a 279 dní.
Citovala ustanovenie § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 132 ods. 1 písm.a) v spojení s § 129, § 132 ods. 2, § 21 ods. 2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Ďalej citovala § 14 ods. 4 tohto zákona, podľa ktorého ako zamestnanie zaradené do I. ( II. ) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania ( § 129 ), t.j. príslušníkov zboru nápravnej výchovy ( neskôr zboru väzenskej a justičnej stráže ) zaradená do I. ( II. ) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Dôvodila, že nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. jej nevznikol, keďže vek 55 rokov nedovŕšila pred dňom 01.07.2002, počnúc ktorým sa ustanovenie § 132 tohto zákona na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije.
Ďalej citovala § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023.
Uviedla, že sa narodila 01.10.1950, dôchodkový vek 55 rokov dovŕšila 01.10.2005, čo vyplýva ja z rozhodnutia GRZVJS z 25.01.2006, ktorým jej bol priznaný výsluhový dôchodok. Jej služobný pomer trval 32 rokov, čím splnila podmienku trvania služobného pomeru najmenej 15 rokov, teda že obdobie výkonu služby získala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Z uvedených dôvodov považuje za nesprávny záver odporkyne, že dosiahla dôchodkový vek dovŕšením 57 rokov veku 05.10.2007.
Citovala ustanovenie § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedla, že je nesporné, že jej bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., teda že obdobie výkonu služby získala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Z ustanovenia § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. však súčasne vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby policajta. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, žeby sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia, t.j. civilného zamestnania. Ak odporkyňa nehodnotila dobu ďalšieho štúdia a doby zamestnania v tzv. civilnom sektore, lebo podľa jej názoru tieto doby jej boli zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, takýto záver nie je ničím podložený. Podľa jej názoru z rozhodnutia GRZVJS zo dňa 25.01.2006 nevyplýva, žeby jej boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného zamestnania, pretože výška výsluhového dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 328/2002 Z.z. bola nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku vypočítané podľa zákona č. 100/1988 Zb. a sumy prídavku k starobnému dôchodku jej bol výsluhový dôchodok priznaný v sume uvedeného úhrnu starobného dôchodku a prídavku k dôchodku. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutím GRZVJS nebol jej priznaný starobný dôchodok, ale výsluhový dôchodok. Iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od výšky starobného dôchodku a prídavku k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov. Podľa potvrdenia Z. - XXXXX/XX - XX zo dňa 06.05.2014 započítateľné doby na účely sociálneho zabezpečenia spolu činia 32 rokov a 100 dní. Ako doba služobného pomeru jej bola zhodnotená doba od 01.10.1973 do 31.12.2005. Z ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutím GRZVJS nebol priznaný starobný dôchodok.
Ďalej namietala, že odporkyňa porušila povinnosť ustanovenú zákonom, pretože jej povinnosťou je vydať rozhodnutie, ktoré je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktoré vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti. Výrok podľa jej názoru nezodpovedá jeho odôvodeniu. Poukázala na ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a dôvodila, že v rozhodnutí odporkyne je viacero nedostatkov, na základe ktorých ho možno hodnotiť ako zmätočné a nezrozumiteľné. Nedostatočná znalosť aplikovaných právnych predpisov dospela u odporkyne až do vydania nezákonného rozhodnutia. Konaním odporkyne boli dotknuté jej základné
práva na primerané hmotné zabezpečenie podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a teda je v rozpore s ústavou záväznými právnymi predpismi rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutím Krajského súdu v Prešove. Navrhovala preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
K opravnému prostriedky navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 15.05.2015. Poukázala opätovne na dôvody uvedené v odôvodení napadnutého rozhodnutia a poverený zástupca odporkyne navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka podala odporkyni žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 21.05.2014, ktorá bola odporkyni doručená dňa 28.05.2014.
Z obsahu spisu súd ďalej zistil, že rozhodnutím č. Z. - XXXXX/XX - XXXX zo dňa 25.01.2006 vydaného Generálnym riaditeľstvom zboru väzenskej a justičnej stráže, útvaru sociálneho zabezpečenia v Bratislave bol navrhovateľke podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“ ) priznaný od 01.01.2006 výsluhový dôchodok v sume 15 491 Sk. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že podľa § 128 zákona suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by navrhovateľke vznikol nárok 05.10.2005. Suma starobného dôchodku je 7 366 Sk mesačne, vrátane úpravy podľa zákona č. 385/2001 Z.z. Bola vymeraná z najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku podľa § 131 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov za roky 2001 - 2005 a upravený podľa § 12 ods. 6 citovaného zákona s prihliadnutím na započítanú dobu služby ( zamestnania ) od 18 roku veku, t.j. 36 rokov ( z toho 0 rokov v I. kategórii funkcií, 26 rokov v II. kategórii funkcií, 10 rokov v III. pracovnej kategórii ). Pretože suma výsluhového dôchodku vypočítaná podľa § 128 zákona je vyššia ako suma výsluhového dôchodku vypočítaná podľa § 38 zákona, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Z obsahu spisu odporkyne ďalej vyplýva, že Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže, útvar sociálneho zabezpečenia v Bratislave doručil odporkyni spolu s prípisom zo dňa 17.07.2013 evidenčný list dôchodkového zabezpečenia navrhovateľky, z ktorého vyplýva že započítanými dobami pre účely rozhodnutia o nároku na výsluhový dôchodok boli doba štúdia od 05. 10.1968 do 31.08.1971, od 02.05.1972 do 30.9.1973 Jablonecké sklárne Medzilaborce, od 01.10.1973 do 31.12.1999 príslušník ZVJS a od 01.01.2000 do 04.10.2005 doba služby po vzniku nároku na starobný dôchodok sa nehodnotí ( od 05.10.2005 do 31.12.2005 ). Z toho bola doba služby pre prídavok k dôchodku od 01.10.1973 do 31.08.1988, od 01.10.1988 do 31.05.1989 a od 01.07.1989 do 31.12.2005, spolu 32 rokov a 32 dní. Celková započítaná doba 36 rokov. Vylúčená bola doba služby - neplatené voľno od 01.09.1988 do 30.09.1988 a od 01.06.1989 do 30.06.1989.
Z obsahu podanej žiadosti navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku nesporne vyplýva, že od 01.07.2008 navrhovateľka doteraz nebola zamestnaná. Vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia potvrdzovala dobu štúdia na strednej škole ekonomiky služieb od 01.09.1969 do 30.06.1971, od 02.05.1972 do 30.9.1973 S. sklárne K. a následne služobný pomer od 01.10.1973 do 31.12.2005 a od 01.01.2006 do 30.06.2008. Iná doba zamestnania a teda obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme v žiadosti nie je deklarovaná a nevyplýva to ani z evidenčných listov dôchodkového poistenia.
Podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) , alebo e) 60 rokov. Žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň a) 53 rokov, ak vychovala päť alebo viac detí, b) 54 rokov, ak vychovala tri alebo štyri deti, c) 55 rokov, ak vychovala dve deti, d) 56 rokov, ak vychovala jedno dieťa, alebo e) 57 rokov, pokiaľ pre ňu nie je výhodnejšie ustanovenie odseku 1; pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok sa prihliada na deti uvedené v § 9 ods. 1 e) a na deti, ktoré vychovala ako pestúnka v osobitných zariadeniach pestúnskej starostlivosti. Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.
Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania ( § 129 ) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v§ 14 ods. 2 písm. b) .
Podľa § 132 citovaného zákona, vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Veková hranica pre vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania sa posudzuje podľa počtu vychovaných detí, pokiaľ je to pre ňu výhodnejšie.
Podľa § 175 citovaného zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Je pravdou, tak ako to tvrdí navrhovateľka v opravnom prostriedku, že nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. jej nevznikol, pretože vek 55 rokov nedovŕšila pred dňom 01.07.2002., t.j. kedy nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. a kedy sa už ustanovenie § 132 tohto zákona na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužíva.
Nárok na priznanie starobného dôchodku mohol byť posudzovaný v čas podania žiadosti podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 274 tohto citovaného zákona.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 274 citovaného zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.
Navrhovateľke bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a to podľa § 38 v spojení s § 128 tohto zákona.
Nie je možné sa stotožniť s názorom navrhovateľky, že pre nárok na výsluhový dôchodok jej nebola zhodnotená doba vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia a že z rozhodnutia GRZVJS zo dňa 25.01.2006 to nevyplýva. Ako je uvedené vyššie z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ZVJS nesporne vyplýva, že navrhovateľke bola pre účely určenia sumy starobného dôchodku započítaná doba služby ( zamestnania ) od 18 roku veku, t.j. 26 rokov, t.j. vrátane služby v II. kategórii funkcií a 10 rokov v II. pracovnej kategórii. Čo zodpovedá dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Zodpovedá tomu aj vyššie citovaný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia z podrobne popísanou započítanou dobou.
Podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. účinného k 31.12.2006, suma výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku policajta alebo suma výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, invalidného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, prípadne bez neho, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je suma výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku určená na účely priznania vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku.
Je nesporné, že navrhovateľka splnila podmienky nároku na starobný dôchodok a prídavok k starobnému dôchodok k 05.10.2005. Preto Útvar sociálneho zabezpečenia GRZVJS použil pre porovnanie sumy starobného dôchodku a prídavku k tomuto dôchodku piatu časť zákona č. 100/1988 Zb. a zákon č. 73/1998 Z.z. Pretože suma starobného dôchodku navrhovateľka určená podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. spolu s prídavkov k starobnému dôchodku bola výhodnejšia ako suma výsluhového dôchodku podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. bol navrhovateľke síce priznaný výsluhový dôchodok, avšak v sume, ktorá bola určená podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa jej vypláca so započítaním jednak doby služby, ako aj doby zamestnania a štúdia vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia.
Pretože zo žiadosti nevyplýva, žeby navrhovateľka z obdobia dôchodkového zabezpečenia nemala zhodnotenú dobu vo všeobecnom systéme, ako aj osobitnom systéme, ktorá jej nebola zhodnotená ani pre účely výsluhového dôchodku, ani pre účely starobného dôchodku, súd sa stotožňuje so záverom odporkyne v uvedenom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že priznaním starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. by v prípade navrhovateľky došlo k dvojitému hodnoteniu obdobia poistenia vymeriavacích základov, čo nie je právne prípustné.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, náhrada trov konania jej preto nepatrí a odporkyňa aj pri úspechu v konaní nemá zo zákona právo na náhradu trov konania. Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.