Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_10C-214-2015.pdf
PDF · 75.42 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/214/2015
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci navrhovateľky: Q. Š., J.. X.X.XXXX, G. G. XXX zastúpenej JUDr. Mgr. K. S., K.., J.. XX.X.XXXX, G. G. XX proti odporcovi: JUDr. Rudolf krutý, PhD., súdny exekútor, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60 o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 2.10.2015 domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému vykonávať zrážky zo zablokovaného osobného účtu navrhovateľky číslo XXXXXXXXXXX vedeného v Poštovej banke až do právoplatného rozhodnutia súdu o opodstatnenosti exekúcie XXXXX/XX a exekúcie XXXX/XX. Návrh odôvodnila tým, že od roku 2003 sa zdržiava v zahraničí, na Slovensko chodí len sporadicky. Z toho dôvodu sa až v roku 2014 dozvedela, že je voči nej vedených niekoľko exekúcií. V januári 2015 jej sociálna poisťovňa oznamovala a tiež aj súdnemu exekútorovi, že z jej dôchodku nie je možné uskutočňovať žiadne zrážky z dôvodu, že nedosahuje ani výšku životného minima. O exekúciách sa dozvedela až vtedy, keď si chcela vyzdvihnúť hotovosť v bankomate z osobného účtu, ktorý má zriadený v Poštovej banke. Preto sa bola osobne informovať v pobočke Poštovej banky, kde jej bolo oznámené, že účet je zablokovaný exekútorským úradom JUDr. Krutého a to exekúciami EX XXXXX/XX na sumu 1.630 Eur a EX XXXX/XX na sumu 587,09 Eur, v obidvoch prípadoch je veriteľom A. P.. Koncom augusta 2015 obdŕžala písomnosť od súdneho exekútora, v ktorom ju informuje o ukončení exekučného konania EX XXXX/XX. Dňa 29.9.2015 zistila v Poštovej banke, že súdny exekútor jej v rámci exekúcie XXXXX/ XX stiahol sumu 1.541,32 Eur bez upovedomenia. Na zablokovaný účet jej chodí ako jediný zdroj príjmov starobný dôchodok vo výške 148,20 Eur.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 4 O.s.p. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa ods. 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Predpoklady jeho nariadenia sú jednak stanovené výslovne v platnej právnej úprave a jednak ich vyvodila zo zákonnej úpravy právna teória a súdna prax a jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné, v prípade tak naliehavej potreby, že s jej úpravou nemožno vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by budúci výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhované predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe, čo musí byť zrejmé už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (vzťah, ktorý sa ním upraví, bude upravený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby). Okrem toho musí súd uvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov (ujma žalovanému nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného získa žalobca), ďalej predbežné opatrenie nie je možné vydať tam, kde by išlo o úpravu faktických (nie právnych vzťahov) medzi účastníkmi a kde by nešlo o úpravu predbežnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú, resp. by sa predbežným opatrením vytvoril nenávratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania a napokon, že obsah predbežného opatrenia by mal byť zásadne odlišný od obsahu rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudikovalo konečné riešenie veci a tiež, že predbežným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len prechodne tak, aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania.
Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza zo skutočností osvedčených žalobcom. Pred nariadením predbežného opatrenia súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Ak by sa pred vydaním predbežného opatrenia vyžadovalo nepochybné preukázanie nároku pri dokazovaní, nebol by rozdiel medzi konečným rozhodnutím vo veci a predbežným opatrením. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre osvedčenie práva je pritom potrebné, aby uplatňovaní nárok bol opodstatnený, túto skutočnosť preukazuje žalobca.
Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nemožno ani prejudicionálne riešiť otázky platnosti, resp. neplatnosti zmluvy.
Navrhovateľka sa návrhom domáhala, aby súd zakázal súdnemu exekútorovi vykonávať zrážky z účtu až do rozhodnutia o opodstatnenosti exekúcie EX XXXXX/XX a EX XXXX/XX. navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že o exekúciách nevedela, a teda nemala možnosť sa oboznámiť s upovedomeniami o začatí exekúcie, zároveň poukázala na to, že na účte jej je poukazovaný jediný zdroj obživy. Súd preskúmaním tvrdení navrhovateľky dospel k záveru, že nie sú naplnené predpoklady nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, práve naopak, súd tu poukazuje na to, že výkon rozhodnutia už bol nariadený, a to voči jej osobe, keďže nesplnila povinnosť vyplývajúcu z exekučných titulov. Taktiež nie je zrejmé akým právam je potrebné zabezpečiť dočasnú ochranu porušených a ohrozených práv, keďže navrhovateľka neuviedla aká práva sú porušené respektíve ohrozené. Čo sa týka exekučnej veci EX XXXX/XX, z dokladov predložených navrhovateľkou je zrejmé, že exekučné konanie bolo ukončené, a teda nie je možné predbežným opatrením ukladať povinnosť subjektu zdržať sa nejakej činnosti, ktorá sa už nevykonáva. Čo sa týka konania vedeného súdnym exekútorom pod EX XXXXX/XX, v tomto konaní bola zrazená suma 1 631,28 Eur avšak exekučné konanie nie je skončené. Tu považuje súd za potrebné uviesť, že exekúcia je núteným výkonom rozhodnutia v prípade ak povinný subjekt (v danom prípade navrhovateľka) nesplní povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Exekúciu vykonáva súdny exekútor na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie (bez neho by súdna exekúcia nemala zákonný základ a bola by absolútne neprípustná) potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci. Súd poukazuje na to, že navrhovateľka sa domáha postihu súdneho exekútora, spočívajúcom v zákaze jeho činnosti a postupov, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 233/1995 Z.z. pričom takýto postih, a to zákaz vykonávať súdnemu exekútorovi postup, ktorý je určený zákonom nie je možný.
Súd preto na základe uvedených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
V závere súd považuje za potrebné poukázať na to, že navrhovateľka má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v exekúciách, ktoré prebiehajú, a to podaním návrhu na zastavenie exekúcie, návrhu na odklad exekúcie a taktiež možnosťou splácania vymáhanej pohľadávky po dohode s oprávneným a súdnym exekútorom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ich náhradu účastníkom nepriznal, keďže navrhovateľ, ktorý podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol v tomto konaní neúspešný a odporcovi trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.