Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/42/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov: X. Q., W.. XX.X.XXXX, bytom V. XX, Košice, zastúpená právnym zástupcom: JUDr. Dušan Pavčík, advokát so sídlom Kuzmányho 57, Košice, a K.. N. S., W.. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, V., v konaní o úprave rodičovských práv a povinnosti k maloletému, takto

rozhodol:

U p r a v u j e styk otca K.. N. S., nar. XX.X.XXXX s maloletým S. S., nar. XX.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým vždy prvú nedeľu v mesiaci v čase od 9:00 hodine do 17:00 hodiny.

Matka je povinná maloletého S. S., nar. XX.X.XXXX na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho v uvedenom čase pred začiatkom styku riadne pripraveného v mieste svojho bydliska, a po ukončení styku od otca ho na tom istom mieste prevziať.

Otec je povinný mal. S. S., nar. XX.X.XXXX po ukončení styku matke odovzdať v mieste jej bydliska.

Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa podala na tunajšom súde dňa 28.3.2012 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala súd, aby dočasne upravil styk maloletého S. S., nar. XX.X.XXXX s jeho otcom K.. N. S., nar. XX.X.XXXX tak, že tento je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom vždy prvú nedeľu v mesiaci od 9:00 hodiny do 17:00 hodiny.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tými skutočnosťami, že otec maloletého v poslednej dobe nerešpektuje dohodu s ňou o stretnutiach so synom, hlavne termín prevzatia a odovzdania maloletého, a to v intervaloch aj viac ako 5 - 6 hodín, dokonca sa vyjadril, že dieťa donesie o deň neskôr, čím ho vystrašil. Ak dieťa je s otcom a zaspí v aute, nechá ho tam spať aj pri mínusových teplotách. V januári v zime berie dieťa a trávi s ním voľný čas v lese, kde si opekajú, následkom čoho je dieťa choré. Vo februári organizoval výlety s maloletým napr. na bobovú dráhu, s čím maloletý našťastie nesúhlasil a bál sa. Podaroval mu nebezpečný dar, a to špicatý otvárací nožík. Bez jeho vedomia, bez cestovného dokladu a preukazu poistenca navštívil s maloletým kúpalisko v Maďarsku. Pokúšal sa syna vybrať zo školy opäť bez jej vedomia, súhlasu, resp. vzájomného dohovoru, čoho svedkami boli učiteľ, vychovávateľ v škole. Počas stretnutí otca s maloletým, tento presadzuje neprimeranú otcovskú autoritu zvýšeným hlasom a požiadavkami, ktoré maloletý musí rešpektovať, hoci na to nie je zvyknutý. Konanie

otca pri trávení času so synom vníma ako neprimerané veku dieťaťa, rizikové, nerešpektujúce vôľu dieťaťa, jeho záujmy a jemnú povahu. Dieťa preto odmieta časté stretnutia s otcom. Za toto telefonické a osobné odmietanie otec viní ju, ako matku a hlási na políciu - naposledy 19.2.2012. Negatívny vzťah dieťaťa k otcovi si zavinil sám svojim konaním, naliehaním, nerešpektovaním záujmov dieťaťa pri trávení voľného času. Otcovo správanie je nepredvídateľné, vzájomná dohoda medzi nimi sa nenapĺňa v záujme dieťaťa, otec neberie do úvahy denný režim dieťaťa, jeho vlastné potreby a vôľu, čím maloletého vystavuje stresu, napätiu. Dieťa pred ňou následne vyjadruje obavy, plače, odmieta navštevovať otca. V tejto súvislosti žiadala o odbornú pomoc pedopsychológov. Myslí si, že je namieste upraviť styk otca s dieťaťom jednoznačne, v konkrétnu dobu a v konkrétnom čase vzhľadom na zdravie, duševný a citový vývoj maloletého. Navrhla postupne upraviť vzťah medzi otcom a dieťaťom, aby sa negatívny postoj dieťaťa neprehlboval a to aj za odbornej pomoci. Matka ďalej uviedla, že maloletý S. sa narodil zo spoločného spolužitia s otcom dieťaťa. S otcom maloletého S. nežije v spoločnej domácnosti už takmer sedem rokov. Dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 28.11.2006 pod. sp. zn. . Týmto rozhodnutím nebol styk otca s maloletým upravený aj vzhľadom ku skutočnosti, že otec dieťaťa sa zdržiaval v zahraničí. V čase, keď pracoval v zahraničí, s dieťaťom sa stretával veľmi občasne. V styku otca s dieťaťom nikdy nebránila a doposiaľ sa vedeli na styku dohodnúť. Posledné tri roky žije s maloletým synom v domácnosti spoločne s druhom, s ktorým má dieťa dobrý vzťah.

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 27.4.2012 rozhodol o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia tak, že nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca K.. N. S., nar. XX.X.XXXX s maloletým S. S., nar. XX.X.XXXX tak, že tento je oprávnený stýkať sa s maloletým vždy prvú nedeľu v mesiaci od 9:00 hodiny do 17:00 hodiny až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň uložil povinnosť matke maloletého S. na styk s otcom riadne pripraviť a dieťa otcovi odovzdať v určenom čase v mieste svojho bydliska a otca zaviazal k povinnosti maloletého S. matke odovzdať v určenom čase v mieste jej bydliska.

Dňa 18.4.2012 podala matka maloletého dieťaťa návrh na úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu a žiadala súd, aby rozsudkom upravil styk maloletého S. s otcom dieťaťa tak, že tento je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom vždy prvú nedeľu v mesiaci od 9:00 hodiny do 17:00 hodiny. Návrh na začatie konania odôvodnila tými skutočnosťami, že s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti už takmer sedem rokov. Bližšie skutočnosti uviedla v návrhu na vydanie predbežného opatrenia a návrh ďalej odôvodnila tými skutočnosťami, že otec v čase, keď pracoval v zahraničí, s maloletým synom sa stretával priemerne jedenkrát mesačne, vtedy keď bol na Slovensku, teda odkedy mal syn jeden a pol roka až do siedmeho roku veku dieťaťa. Syn si k otcovi nevytvoril bližší citový vzťah, keďže sa s otcom stretával málo. Otec sa na nich nekontaktoval napr. ani telefonicky. Občas sa otec skontaktoval so synom cez internet, ale rozhovor nikdy netrval dlho. V tomto období otec neoznamoval dopredu kedy bude na Slovensku, a že sa chystá stretnúť so synom, a bola nútená veľakrát zmeniť plánovaný program. Navyše otec nedodržiaval ani dohodu ohľadne času stretnutia a času, kedy syna prinesie domov. Veľakrát bola nútená otcovi telefonovať kvôli tomu, aby zistila, kde sa so synom nachádza, prečo ho nedoniesol v dohodnutom čase. Občas sa stalo, že otec v telefonáte oznámil, že syn u neho ostane spať, bez ohľadu na to, že sa predtým dohodli, že syna prinesie domov. Otec viackrát priniesol dieťa choré, prechladnuté. Otec sa o maloleté dieťa nestará od jeho narodenia, nezabezpečoval bežnú starostlivosť o dieťa, nevedel, ako má zabezpečiť základnú starostlivosť v prípadoch, keď syna bolel zub, hneď volal, a keďže syn plakal, tak ho potom priniesol domov. Od septembra roku 2011 otec pracuje v Košiciach. Od tohto obdobia sa začal stretávať s dieťaťom častejšie, každý druhý, tretí alebo štvrtý týždeň. Z uvedeného vyplýva, že pre maloletého syna to bola výrazná zmena v kontakte s otcom, pretože dovtedy sa s otcom stretával menej často. Navyše syn už dva roky spontánne oslovuje jej budúceho manžela slovom ocko. Budúci manžel jej pomáha pri výchove syna, správa sa k nemu, ako keby bol S. jeho vlastný syn. Približne od začiatku februára 2012 sa situácia začala zhoršovať. Otec neprispôsobil trávenie času s dieťaťom počasiu, ktoré v tom čase bolo. Napríklad dňa 5.2.2012 otec odviezol syna k starej mame do Družstevnej pri Hornáde, napriek tomu, že ju informoval, že bude so synom doma. V tom čase bola cesta do Družstevnej cez Kostoľany uzavretá, a cesta smerom na Budimír zaviata. Otec aj napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam so synom cestoval. Dňa 16.2.2012 otec volal triednej učiteľke, či môže prísť po S. do družiny, ktorá ho informovala, že nie je oprávnený syna preberať. Už medzitým oznámila triednej učiteľke a aj vychovávateľke v družine, aby S. poobede odovzdali len jej a osobám, ktorým dôveruje a ktoré uviedla ako splnomocnené k preberaniu syna z družiny v prípade, že nebude môcť ona. Otec medzi týmito osobami nie je uvedený. Napriek tomu, že

otec túto informáciu mal, sa dňa 17.2.2012 o 16:00 hodine pokúsil syna zo školy vybrať. Otec ju o tomto úmysle neinformoval vopred. V ten deň ho vybrala z družiny skôr okolo 15:00 hodiny. Vychovávateľka otca informovala, že po S. už prišla mama, a že nie je oprávnený syna vyberať z družiny. Otec učiteľke povedal, že to bude riešiť inak a odišiel. Dňa 19.2.2012, v nedeľu, otec celý deň telefonoval, pričom syn otcovi povedal, že s ním nechce ísť, že chce byť doma. Otec syna prehováral, no syn trval na svojom rozhodnutí. Asi desať minút otec znova telefonoval a povedal, že mu má otvoriť vchod do bloku, že chce so synom rozprávať. Ona mu otvorila a pustila syna na chodbu bloku, kde už stál otec so svojou dcérou Y.. Odtiahol syna na kraj chodby a zas ho prehováral. Keď mu syn opäť jasne povedal, že chce byť doma s mamou tak, že to počula aj ona, aj Y., zavolala syna naspäť do bytu. Dňa 25.2.2012 v sobotu, boli syn s otcom dohodnutí na stretnutí. Ráno jej povedal, že sa s otcom nechce stretnúť a poprosil ju, aby mu zavolala. Keďže mala neodkladné povinnosti, odišla z domu a otca informovala o tom, že syn sa s ním nechce stretnúť. Nadiktovala otcovi telefónne číslo snúbenca, s tým, aby zavolal jemu, lebo ona je v škole. Snúbenec jej potom zavolal, že syn mu opäť povedal, že sa nechce s otcom stretnúť. Okolo obeda už bola doma zo školy, na snúbencov mobil zavolal otec a chcel rozprávať zas so synom. On mu ho dal, a keďže cez snúbencov mobil počuť nahlas rozprávané slovo, počula, že mu hovorí, že chce s ním ísť na bobovú dráhu a do ZOO. Syn sa zhrozil a povedal mu, že on je ešte malý na bobovú dráhu, a že sa bojí ísť. Považuje za dôležité uviesť, že v tomto období a v ten deň bolo veľmi zlé počasie a silno fúkal vietor. Až 5.3.2012 zistila, že otec po tomto hovore išiel na OO PZ Dargovských hrdinov a podal na ňu oznámenie, že mu odmietla dať syna. Koncom marca 2012 sa začal tlak a naliehanie otca na stretnutie s maloletým synom ešte viac stupňovať. Dňa 30.3.2012 mal syn ráno zvýšenú teplotu, otca o tom informovala cez SMS, pričom otcovi oznámila, že nasledujúci víkend sa bude s ním doma liečiť, a pokiaľ sa jeho stav nezlepší, nepôjde do školy nasledujúci týždeň. Ešte v ten deň, otec napriek tomu, že vedel o zdravotnom stave syna, volal v nočných hodinách o 21:42 hodine a tam trval na tom, že sa chce so synom rozprávať. Dňa 31.3.2012 sa otec opäť telefonicky skontaktoval a pýtal sa syna ako vie, že je chorý. Syn mu odpovedal, že mu to ukázal teplomer, a že kašle. Dňa 1.4.2012, v nedeľu, mal syn teplotu až 39,1 stupňa, preto s nim išla na pohotovosť, kde mu nasadili antibiotiká, sirup proti kašľu a antihistaminiká. Lekárka jej povedala, že má zapálené priedušky. Následne sa syn liečil až do 9.4.2012. Otec bol v kontakte s ňou a synom telefonicky a bol informovaný o tejto situácií. Napriek tomu, dňa 8.4.2012 na Veľkonočnú nedeľu, ráno o 9:00 hodine ju zobudilo silné búchanie na dvere, bol to otec a žiadal stretnutie so synom. Prišiel bez toho, aby jej to vopred oznámil, napriek tomu, že bol syn chorý, o čom otec vedel. Keďže si bola vedomá toho, že otec neodíde, kým nebude so synom hovoriť, tak mu dvere otvorila a otec sa začal so synom rozprávať. Čupol si na chodbe k synovi a držal mu niečo čierne pri hlave. Zľakla sa čo to je a čo mu chce urobiť, a preto pristúpila k nemu a odstrčila ruku od synovej hlavy. Vtedy si všimla, že to bol jeho mobil, a že to všetko aj syna a aj ju nahráva, bez jej dovolenia. Keď mu odstrčila od syna ruku, on pritom ako čupel padol na zadok a simuloval fyzicky útok z jej strany a hneď volal na políciu, že ho napadla. Syn sa zľakol, začal plakať a myslel si, že otca napadla. Na to otec vstal a odišiel. Svedkom toho bol aj jej snúbenec C. Q.. O tejto udalosti informovala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny kolíznu pracovníčku pani V. dňa 10.4.2012. Má za to, že otcovo konanie na Veľkonočnú nedeľu bolo úmyselné, s cieľom vyvolať konflikt. Ublížil tým najviac synovi, ktorému týmto spôsobom spôsobil traumu a šok. Toto konanie otca svedčí o tom, že neberie ohľad na psychické zdravie syna, je schopný aj v jeho neprítomnosti úmyselne konať tak, aby vyvolal konflikt. Takému človeku sa bojí zveriť syna hoci aj na minútu, bojí sa o jeho bezpečnosť a zdravie keď je s ním. Vzhľadom na to, že konanie otca vzbudzuje v nej obavy o psychické zdravie syna a tiež vzhľadom na to, že syn v poslednom čase opakovane odmietol stretnutie s otcom dňa 22.3.2012 absolvovala so synom psychologické vyšetrenie. V závere z psychologického vyšetrenia psychologička Y.. I. uvádza, že u syna v téme stretávania sa s otcom došlo k nárastu tenzie, ktorá sa prejavila zvýšenou úrovňou motorického nepokoja a výraznou nestabilitou očného kontaktu. Psychologička v závere ďalej uviedla, že sa syn cíti zneistený situáciou ohľadne kontaktu s otcom, ktorú vníma ako málo prehľadnú, čo u neho zvyšuje mieru napätia. Syn verbalizoval túžbu po istej kontrole a predvídateľnosti vzájomných stretnutí. Psychologička taktiež uviedla, že je v záujme dieťaťa, aby starostlivosť o maloleté dieťa bola charakterizovaná istou štruktúrou, pravidelnosťou a opakovaním, čo by následne mohlo viesť u dieťaťa k zníženiu prežívanej tenzie.

Na základe odvolania otca dieťaťa voči nariadenému predbežnému opatreniu Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 12.7.2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o úprave styku otca s dieťaťom, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.7.2012.

Otec sa k návrhu matky na úpravu styku s dieťaťom vyjadril písomným podaním zo dňa 3.7.2012. V podaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami matky uvedenými v jej návrhu na úpravu styku, ako aj návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala dočasnej úpravy styku s maloletým a považuje tvrdenia matky za nepravdivé, vymyslené, zavádzajúce a vykonštruované. Okrem iného ďalej vo vyjadrení uviedol, že o maloletého sa stará od jeho narodenia do veku jeden a pol roka riadne, prebaľoval ho, kŕmil, obliekal, ako aj zabezpečoval všetky ďalšie úkony spojené s riadnou opaterou u maloletého. Z dôvodu pracovného kontraktu sa od roku 2006 dlhodobo zdržiaval v zahraničí, čo ho výrazne obmedzilo v možnosti stýkať sa s maloletým. Otec počas trvania pracovného kontraktu v zahraničí sa snažil využiť každú vhodnú príležitosť, aby sa mohol stýkať s maloletým, to znamená, že aj napriek odlúčeniu od maloletého naďalej prejavoval ozajstný záujem, aký má rodič o svoje dieťa prejavovať, v snahe vytvoriť si s maloletým bližší citový vzťah. Za týmto účelom kontaktoval maloletého aj prostredníctvom internetu a matke navrhol, že polovicu nákladov za internet bude znášať on. Zároveň vždy dopredu oznámil matke, kedy plánuje cestu späť na Slovensko tak, aby mala dostatok času prispôsobiť svoje potreby a pripraviť maloletého na stretnutie s ním. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti sa otec s maloletým v tom čase stretával skôr sporadicky. Mal však záujem o maloletého, to znamená byť súčasťou života maloletého a vytvoriť si s ním prirodzený rodičovský vzťah. Za týmto účelom nakoniec ukončil pracovný kontrakt v zahraničí a vrátil sa späť na Slovensko. Po návrate na Slovensko sa domáhal u matky častejšieho stretávania s maloletým, nakoľko mal záujem sa podieľať na jeho výchove a zdravom telesnom a duševnom vývoji rovnakou mierou ako matka. Za tým účelom navrhol matke, aby mu umožnila stretávať sa s maloletým každý druhý týždeň v sobotu a v nedeľu, čím by bola zabezpečená aj predvídateľnosť stretnutí s maloletým, ako aj realizácia práv maloletého, ktorá spočíva v práve maloletého poznať obidvoch svojich rodičoch, ako aj v práve maloletého stýkať sa s rodičom, ktorému nebol zverený maloletý do jeho výchovy. Matka napriek záujmu otca o častejšie sa stretávanie s maloletým, riadny výkon jeho rodičovských práv mu znemožňovala, a v určitých obdobiach aj viac ako dvanásť týždňov ( leto 2011). Dovoľuje si uviesť, že matka vždy s veľkou neochotou dohadovala termín ich stretnutí s maloletým, pri snahe o dohodnutie stretnutia s maloletým matka zväčša nedvíhala telefón a to aj v prípade, že jej oznámil svoj záujem o stretnutie s maloletým vopred prostredníctvom SMS správy. Termíny stretnutí vždy autoritatívne určovala a podriaďovala svojim potrebám, a to bez ohľadu na záujmy maloletého, to znamená bez toho, aby sa snažila dodržiavať akúkoľvek pravidelnosť v stretnutí ( pokiaľ matka pristúpila na stretnutie maloletého v sobotu, kedy, či sa môže stretnúť s maloletým ďalší deň v nedeľu, matka sa vyjadrila nejasne, či styk povolí prevažne slovami uvidíme, čo vyvolávalo neistotu ohľadom stretnutí maloletého s ním tak u neho, ako i u maloletého). Matka styk neumožňovala vyhovárajúc sa napr. na nepriazeň počasia, rodinné stretnutia alebo iný program a podobne. Pokiaľ bol dôvodom odmietnutia zlý zdravotný stav maloletého, vždy to rešpektoval, ak sa aj informoval podrobnejšie u matky o zdravotnom stave maloletého, a či nepotrebujú s niečím pomôcť, matka ho rázne odbila, že to nie je jeho starosť a dokonca za zlý zdravotný stav maloletého bola schopná obviňovať ho aj vtedy, keď s maloletým vôbec nebol v kontakte. Matka nikdy nebola ochotná poskytnúť za nezrealizované stretnutie s maloletým náhradný termín. Neobvyklé však pre matku nebolo ani posúvať dohodnuté termíny stretnutí, a to aj o niekoľko hodín opakovane, až kým vzhľadom na pokročilý čas stretnutie s maloletým už neprichádzalo do úvahy. Vždy rešpektoval vôľu maloletého, pokiaľ sa vyjadril, že nemá záujem o stretnutie s ním. Matka nikdy nesúhlasila s prespatím maloletého u neho, a to aj napriek tomu, že deklaruje slobodnú vôľu maloletého v jeho rozhodovaní. Pokiaľ nastala situácia, že maloletý poprosil matku, či by mohol prespať u neho, matka tieto jeho prosby rázne zamietla, a to prevažne tak, že začala do telefónu na maloletého hystericky kričať, že to nie je možné, na čo maloletý ostal vždy smutný a musela maloletého utešiť. Podaroval maloletému miniatúru švajčiarskeho vreckového nožíka opatreného detskou poistkou. Je toho názoru, že takýto dar v žiadnom prípade neohrozuje maloletého, a vzhľadom už aj na vek maloletého nejde o neprimeraný dar. Fotografie noža, ktoré opatrila matka pre prípad návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, rozhodne nezobrazujú darovanú miniatúru švajčiarskeho nožíka, ktorú podaroval maloletému, ale len o fotografiu akéhosi noža tak, aby účelovo vyvolal dojem ohrozenia maloletého. Dňa 17.2.2012, nakoľko matka opakovane nereagovala na telefonáty, či mu cez nadchádzajúci víkend povolí stretnutie s maloletým, navštívil popoludní školu maloletého, a chcel spolu s maloletým počkať na príchod matky. Chcel sa s matkou dohodnúť na stretnutí s maloletým a zároveň dohodnúť sa na kúpe lyžiarskej obuvi pre maloletého, nakoľko tu je potrebnú predtým riadne vyskúšať. Ako sa však dozvedel od vychovávateľky, matka vybrala maloletého zo škôlky v ten deň výnimočne skôr. Pokiaľ ide o jeho vzťah k maloletému, maloletý sa jeho prítomnosti teší, spoločne sa stále hrajú kvízové hry, súťaž o pozornosti, postrehu, lúštia hádanky, spoločne stavajú lego stavebnice, hrajú sa na rytierov, to sa maloletému veľmi páči. S maloletým sa rozpráva o rôznych krajinách, čítajú si spoločne encyklopédiu, pričom sa maloletý sám

vypytuje na tieto veci, čo svedčí o jeho veľkom záujme dozvedať sa nové veci od neho. Počas času stráveného s maloletým na neho priaznivo výchovne pôsobí, ale zároveň sa snaží maloletého vodiť na zaujímavé miesta a akcie, ako napríklad botanická záhrada, detský areál v Aničke, zúčastňuje sa akcií historického dobývania mesta Košice. Spoločne navštevujú babku v Družstevnej pri Hornáde, záhradu v blízkosti Košíc, kde si opakovane a spoločne strávený čas využívajú aj na prechádzky v prírode, napr. v letnom období spoločne zbierajú v lese huby, zájdu k susedom, ktorí majú hospodárske zvieratá a podobne. V zimnom období boli spoločne viackrát na Jahodnej pri Košiciach, kde sa sánkovali a zabezpečil pre malého kurz lyžovania pod vedením lyžiarskeho inštruktora. Táto ich spoločná aktivita bola matkou maloletého zakázaná. Je toho názoru, že jeho vzťah s maloletým, dodáva maloletému istotu a zároveň je hodnotou pre jeho ďalší harmonický a osobnostný rast, čím sa medzi otcom a maloletým vytvára prirodzené rodičovské puto. Maloletý má záujem sa s nim stretávať a nemá žiadny dôvod ho odmietať. Ich vzťah je bez prítomnosti matky spontánny a priateľský. Maloletý má u neho vytvorené priaznivé podmienky, má vlastnú posteľ na prespanie, zakúpil mu pyžamo a všetky potrebné hygienické potreby. Je schopný sa o maloletého riadne postarať o čom svedčí aj fakt, že už vychoval jednu dcéru, ktorá má v súčasnosti dvadsať rokov. Okrem toho riadne prispieva na výživu maloletého bez omeškania a maloletému poskytuje aj iné plnenia vecného charakteru ( kúpa oblečenia, hračky, darčeky). Pokiaľ ide o závery psychologického vyšetrenia maloletého, považuje ich za tendenčné, bez toho, aby mali objektívnu výpovednú hodnotu. Na preukázanie vyššie uvedenej skutočnosti si dovoľuje navrhnúť, aby súd zvážil vypočutie maloletého a prípadne nariadili znalecké dokazovanie. Poukazuje na to, že z jeho strany tak, ako v minulosti, tak aj v súčasnosti, pretrváva záujem dohodnúť sa s matkou o úprave pravidelného styku s maloletým. Za týmto účelom sa dostavil na základe predvolania pred kolízneho opatrovníka, kde k veci vypovedal. V záujme celú vec vyriešiť dohodou navrhol stretnutie s matkou za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Ako tomu však bolo aj v minulosti, z vyjadrenia matky je zrejmé, že tá nie je ochotná sa s ním akokoľvek dohodnúť. S poukázaním na vyššie uvedené nesúhlasí s návrhom matky na úpravu styku a požiadal súd, aby upravil styk maloletého tak, aby bol oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny víkend v čase od piatka od 18:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny. Počas letných prázdnin v mesiaci júl od 10:00 hodiny dňa 1.7 do 18:00 hodiny dňa 15.7, v mesiaci august od 10:00 hodiny dňa 15.8 do 18:00 hodiny dňa 31.8, počas jarných prázdnin párneho roka od 10:00 hodiny soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin do 18:00 hodiny nedele nasledujúcej po poslednom dni jarných prázdnin, počas jesenných prázdnin nepárneho roka od 10:00 hodiny soboty predchádzajúcej prvému dňu jesenných prázdnin do 18:00 hodiny nedele nasledujúcej po poslednom dni jesenných prázdnin, počas Vianočných sviatkov párneho roka od 10:00 hodiny dňa 24.12 do 18:00 hodiny dňa 26.12, počas Veľkonočných sviatkov nepárneho roka od 14:00 hodiny Veľkonočného piatka do 18:00 hodiny Veľkonočného pondelka.

Kolízny opatrovník v správe o prešetrení pomerov v rodine maloletého zo dňa 21.6.2012 uviedol, že pri poslednej právnej úprave práv a povinnosti k maloletému dieťaťu nebol určený styk otca s maloletým synom a v súčasnosti sa na ňom rodičia nevedia dohodnúť. Preto matka podala predbežné opatrenie vo veci úpravy styku otca s maloletým S., hlavne z dôvodu, aby styk bol pevne určený, aby aj maloletý Filip mohol do istej miery predvídať stretnutia s otcom, čo pri pohovore u psychologičky z Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie verbalizoval. Zo správy z psychologického vyšetrenia z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie ďalej vyplýva, že pri téme stretávania sa s biologickým otcom dochádza u maloletého dieťaťa k nárastu tenzie, zastúpenej zvýšenou úrovňou motorického nepokoja a výraznou nestabilitou očného kontaktu. Psychologička v správe ďalej uviedla, že maloletý S. sa cíti zneistený situáciou ohľadne kontaktu so svojim biologickým otcom, ktorú vníma ako málo predvídateľnú, čo u neho zvyšuje mieru prežívania a napätia. V závere psychologička uvádza, že v záujme dieťaťa je, aby rodičia dosiahli dohodu ohľadne starostlivosti o maloleté dieťa, ktorá by bola charakterizovaná istou štruktúrou, pravidelnosťou a opakovaním, čo by mohlo viesť u maloletého dieťaťa k zníženiu prežívanej tenzie, s čím súhlasí. Pri pohovore s maloletým S. bolo zistené, že maloletý S. manžela svojej mamy C. vola otec a svojho biologického otca N. volá tatík. Oboch má rád, s každým z nich trávi voľný čas rôzne. Chlapec pri pohovore uvádzal, že chce byť s tatíkom raz do mesiaca, pričom nechce u neho prespávať. V záujme maloletého dieťaťa by bolo preto, aby sa rodičia navzájom dohodli na pevne stanovenom čase, čo sa týka styku maloletého dieťaťa s otcom a to aj pre zachovanie a postupne rozvíjanie ich vzájomného vzťahu a odstránenie ich napätia nielen u dieťaťa, ale aj u oboch rodičov, ako aj predchádzania nezhôd a nedorozumení medzi rodičmi. Na základe vyššie uvedeného odporúča súdu, ak sa rodičia nedohodnú vo veci styku, aby primerane upravil styk otca s maloletým dieťaťom so zreteľom zachovania a rozvíjania vzájomného vzťahu medzi maloletým dieťaťom a otcom,

prihliadajúc pritom na želanie maloletého dieťaťa, ktoré uvádza pri pohovore na úrade, prípadne nariadila znalecké dokazovanie z odboru pedopsychológie.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 28.11.2006 súd zistil, že súd v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. zveril maloletého S. do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním a správou majetku poveril matku a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 3.000 Sk od 1.12.2006 do budúcna, a v prevyšujúcej časti spätného výživného za obdobie od 6.12.2005 do 30.11.2006 a konanie vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.3.2007.

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 2.12.2013 vydaným pod č. k. - 114 nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalkyňu T.. Ľ. J., bytom O. X v V.. Úlohou znalkyne bolo zistiť psychologickým vyšetrením osobnostnú štruktúru otca, matky a maloletého, psychický vývin maloletého, emotívne prežívanie celkovej situácie, ktorá nastala v rodine - opätovne pravidelne stretávanie sa s otcom, aká je citová väzba, vzťah maloletého k otcovi a k matke, čo je príčinou prípadného negatívneho vzťahu maloletého k niektorému z rodičov, či nedochádza k ovplyvňovaniu maloletého voči niektorého z rodičov, či styk maloletého s niektorým z rodičov neohrozuje jeho zdravie, vývoj a výchovu, aká je najvhodnejšia forma úpravy stretávania sa otca s maloletým; ako odporučí upraviť stretávanie sa otca s maloletým; či je vhodné, aby sa maloletý s otcom stretával, tak akou formou, či maloletý sám výslovne odmieta kontakt s otcom, odkedy a prečo, a posúdiť iné zistené skutočnosti súvisiace sa s predmetom konania.

Uznesenie o nariadenom znaleckom dokazovaní nadobudlo právoplatnosť dňa 8.1.2014.

Ustanovená znalkyňa vo veci podala dňa 10.4.2014 znalecký posudok pod poradovým číslom 9/2014 spolu s vyúčtovaním znaleckej odmeny vo výške 558,08 Eur. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že pravidelnosť kontaktu dieťaťa s otcom by mala byť zabezpečená aspoň na frekvenciu raz mesačne. Počas letných prázdnin odporúčala realizovať styk od 1.7 od 10:00 hodiny do 15.7 do 18:00 hodiny a v mesiaci august od 15.8 od 10:00 hodiny do 22.8 do 18:00 hodiny, počas jarných prázdnin párneho roka od 10:00 hodiny soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin do 18:00 hodiny nedele nasledujúcej po poslednom dni jarných prázdnin, počas jesenných prázdnin nepárneho roka od 10:00 hodiny soboty predchádzajúcej prvému dňu jesenných prázdnin do 18:00 hodiny nedele nasledujúcej po poslednom dni jesenných prázdnin, počas Vianočných sviatkov párneho roka od 10:00 hodiny dňa 25.12 do 18:00 hodiny toho istého dňa, počas Veľkonočných sviatkov párneho roka od 9:00 hodiny Veľkonočného pondelka do 18:00 hodiny toho istého dňa. Ďalej uviedla, že maloletý sám výslovne neodmietol kontakt s otcom. Jeho momentálnym želaním by však boli stretnutia raz za tri mesiace, ktoré však z psychologického hľadiska nie sú dostatočne na to, aby sa kontakt s otcom udržiaval. Dieťa však takto reagovalo pod vplyvom okolnosti, ktoré nastali medzi rodičmi, situácia, keď otec zavolal na matku políciu, ktorá do neho sotila a následkom ktorej otec zavolal políciu a podľa jeho vyjadrenia bol dva týždne práceneschopný s ľahkým otrasom mozgu. Záverom uviedla, že rodičia v záujme dieťaťa by rozhodne nemali maloletého S. konfrontovať s jeho priamymi vyjadreniami, čo sa týka hodnotenia ich osôb. Mohlo by to ešte viac prehĺbiť uzatváraním sa dieťaťa pred nimi a nechuť spontánne zdieľať to, čo momentálne prežíva. Narušila by sa tak jeho dôvera k nim. Nie je tiež vhodné, aby s dieťaťom rozoberali výsledky znaleckého dokazovania.

Uznesením zo dňa 16.4.2014 vydaným pod č.k. -146 Okresný súd Košice I priznal T.. Ľ. J., bytom O. X, V., znalkyni z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí za vypracovanie znaleckého posudku č. 9/2014, predloženého súdu dňa 14.4.2014 odmenu vo výške 558,08 Eur a upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby odmenu vo výške 558,08 Eura poukázala znalkyni z finančných prostriedkov štátu do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Uznesenie o priznanie odmeny znalkyni nadobudlo právoplatnosť dňa 13.5.2014 a stalo sa vykonateľným dňa 17.5.2014.

Matka písomným podaním zo dňa 13.5.2014 namietla závery znaleckého dokazovania a uviedla, že súdna znalkyňa vo svojom znaleckom posudku okrem iného pri zodpovedaní otázok č. 2 a č. 7 uviedla, že „ ak otec dokáže ustúpiť z požiadaviek a nevystavuje dieťa situáciám, ktoré ťažšie vnútorne znáša, dieťa tento kontakt pozitívne prijíma; pokiaľ bude otec viac rešpektovať záujem maloletého dieťaťa;

pokiaľ zvolí ústretový a chápajúci prístup bez kritizovania a vystavovania dieťaťa situáciám, ktoré ho stresujú a navodzujú v ňom pocit obáv, tento pravidelný kontakt môže byť pre dieťa prospešný; otec musí viac rešpektovať otázku bezpečnosti pri niektorých športoch; musí viac rešpektovať jeho individualitu a úzkostlivejšie črty jeho povahy“. Z uvedeného tak nepochybne vyplýva, že toto všetko otec pri styku s maloletým v praxi nerealizuje. Má za to, že je len málo pravdepodobné, aby otec tieto svoje nedostatky súvisiace s jeho negatívnou osobnostnou štruktúrou zmenil, resp. že by ich do budúcna vo vzťahu k maloletému dokázal aj eliminovať. Je len málo pravdepodobné až nemožné, aby doslova 50 - ročný muž zmenil zo dňa na deň svoju osobnostnú štruktúru, ktorú zistila znalkyňa pri psychologickom vyšetrení otca maloletého o 180 stupňov. V psychologickom vyšetrení osobnostnej štruktúry otca znalkyňa zistila, že u neho dominuje egocentrické správanie zamerané na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, že je nerodinný typ s autoritatívnym jednaním, ktorý si tým sýti vlastné potreby seba presadzovania, že je príliš dominantný, až arogantný typ bez taktu a diplomacie a bez empatie voči druhým. V jeho správaní je vypočítavosť v konaní a taktizovanie v záujme vlastných cieľov. Menej chápe synove povahovo úzkostlivejšie črty a v záujme istého cieľa sa správa menej empaticky voči nemu a môže sa správať k dieťaťu miestami direktívnejšie. Niekedy podcení isté riziko v situáciách, ktorému by dieťa mohlo byť vystavené. Z uvedeného tak vyplýva, že znalkyňou uvedené vlastnosti otca maloletého S. ho doslova diskvalifikujú zo zabezpečovania výchovy a vývoja dieťaťa a sú pre dieťa stresujúce a deformujúce na jeho vyvíjajúci sa osobnostný profil, zodpovednosť, lásku k rodičom, priateľstvo v škole a úctu k ostatným ľuďom. Taktiež má za to, že znalkyňa pri otázke č. 5 nesprávne vyhodnotila matkino „negatívne naladenie na styk dieťaťa s otcom a jej reakcie hnevu". Podkladom pre takýto záver súdnej znalkyne sú len sprostredkované jednostranné názory otca v tejto veci, ktoré on považuje za jedine správne, neomylné a nespochybniteľné. Chce dať do pozornosti súdu, že maloletého S. musela a musí rovnako aj so svojím manželom nepočetne veľakrát presviedčať k stretnutiu s otcom, aj keď sa uskutočňuje raz mesačne, pretože maloletý aj naďalej s nevôľou prijíma fakt, že musí ísť na stretnutie s otcom, ba dokonca ho aj odmieta. V súvislosti s vyššie uvedeným vypracovaným znaleckým posudkom dala do pozornosti súdu, že znalkyňa T.. Ľ. J. pri zodpovedaní otázky č. 7 nerešpektovala priania maloletého na styk s otcom. Maloletý pri rozhovore so súdnou znalkyňou vyjadril svoj postoj k cyklu stretávania sa s otcom, ktorý by podľa neho mal byť raz za tri mesiace, ak by sa mal sám pre tento styk rozhodnúť. Prostredníctvom psychologického vyšetrenia dieťaťa znalkyňa ďalej zistila, že maloletý u otca zatiaľ nespal, ani do budúcnosti by u otca nechcel spať. Maloletý rovnako uviedol, že „ pri otcovi sa však vie maskovať, že je v pohode, ale nie je. Myslí si tiež, že otec je k nemu teraz taký milší, a že teraz sa pred súdom pretvaruje.? Na otázku, či by išiel s otcom na dovolenku, odpovedal: „ Radšej nie. Trochu by som sa aj bál ". Maloletý tiež uviedol, že otcovi by nedokázal povedať otvorený postoj - „ ja sa viem tváriť, že som v pohode, aj keď nie som, viem to skryť" ( str. 17 až 19 znaleckého posudku). Súdna znalkyňa ďalej zistila, že v styku s otcom maloletý prežíva situácie, keď je zneistený jeho požiadavkami a nárokmi, resp. otcovým iným výchovným prístupom, a že sa bojí otvorene prejaviť v prítomnosti otca svoj strach a emočnú nepohodu, a tak v konečnom dôsledku môže odmietať kontakt s otcom. Znalkyňa tak napokon konštatovala, že pravidelnosť kontaktu dieťaťa s otcom by však mala byť zabezpečená aspoň na frekvenciu raz mesačne ako doteraz, čo považuje vzhľadom na vyššie uvedené reakcie maloletého vo vzťahu k svojmu otcovi za dostatočne primerané a správne. Pri takejto intenzite stretávania sa s maloletým by otec nemohol deštruovať a negatívne ovplyvňovať vývoj osobnosti, charakteru a základných morálnych vlastnosti maloletého. Rovnako boli znalkyňou v osobnostnom profile u otca zistené viaceré negatíva a má za to, že tieto by mohli nepriaznivo pôsobiť, resp. ovplyvňovať jej úsilie a jej manžela pri výchove maloletého, ako aj účinok školy pri výchove, vzdelávaní a osobnostnom raste maloletého S.. Pokiaľ ide o stretávanie sa maloletého s otcom, opätovne zdôrazňuje, že znalkyňa názor maloletého k tejto skutočnosti nerešpektovala, a to aj napriek vyjadreniu maloletého v rozhovore s ňou, ktorý uviedol, žeby mu vyhovoval iba sporadický kontakt s otcom, a to raz za tri mesiace. Má však zato, že intenzita stretávania sa maloletého s otcom tak, ako to navrhuje znalkyňa vo svojom posudku, by bola v rozpore so záujmami a ochranou práv maloletého, ktoré mu zaručuje SR, o rodine, ako aj Dohovor o právach dieťaťa. Samotný Zákon o rodine preferuje, že prvoradý je záujem maloletého dieťaťa a dieťaťu explicitne neukladá povinnosť stýkať sa s rodičom, podobne ako rodičovi neukladá povinnosť stretávať sa s dieťaťom, ak sa s ním rodič stretávať nechce. Je presvedčená o tom, že kontakt maloletého s jeho otcom raz za mesiac je dostatočne postačujúci a navyše v súlade s požiadavkami a prianiami maloletého. Preto sa v plnej miere stotožňuje so záverom znalkyne, ktorý uvádza pri otázke č. 7, a to „ Pravidelnosť kontaktu dieťaťa s otcom však by mala byť zabezpečená aspoň na frekvenciu raz mesačne. ? Ostatné, jej odporúčania na návrh otca vo vzťahu k frekvenciám stretávania sa, považuje doslova za kontraproduktívne s ohľadom na zdravý psychický a fyzický vývin maloletého v usporiadanej kompletnej rodine. Zároveň uvádza, že znalkyňa závermi svojho posudku nerešpektovala ust.

Zákona o rodine a ust. § 30 ods. 3 zákona o rodine. Výchovné prostriedky rodičov maloletého tak, ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku sú diametrálne odlišné a dokonca u jeho otca sú neprimerane až autoritatívne vynucované, čím u maloletého môže dochádzať až k jeho psychickej traume, nežiaducej deformácií jeho osobnosti, citového a psychického vývoja, čo môže v konečnom dôsledku viesť k ešte väčšej otupenosti k otcovi, ba priam až k nenávisti.

Z dôvodov námietok matky voči záverom znaleckého posudku č. 9/2014 T.. Ľ. J., bytom O. X, V., znalkyni z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, a za účelom stanovenia optimálnej úpravy styku otca s maloletým súd uznesením zo dňa 26.3.2015 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí Y.. N. N. z miesta výkonu činnosti Y. XX, V. a uložil jej v lehote 60 dní od doručenia súdneho spisu podať písomný kontrolný znalecký posudok spolu s vyúčtovaním odmeny za znalecký posudok a s povinnosťou zamerať sa na preskúmanie znaleckého posudku č. 9/2014 vypracovaného T.. Ľ. J. dňa 10.4.2014.

Y.. N. N., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí doručila súdu dňa 10.8.2015 znalecký posudok č. 33/2015 spolu s vyúčtovaním znalečného a náhrady nákladov na úkony znalca vo výške 483,20 Eur.

Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že maloletý S. sa osobnostne len vyvíja, má svojské sociálne správanie, ktoré je krehké, kultivované, rezervovanejšie, je zameraný skôr na intelektuálne činnosti. Je prívetivý, slušný, usmievavý. Psychická regulácia maloletého S. má isté znaky nerovnomernosti vývinu, oneskorenosť v oblasti grafomotoriky, súčasný vývoj na neverbálne, analytické syntetické myslenie. Aktuálna a rozumová kapacita je v pásme ľahšieho nadpriemeru, ide o kognitívne bystré a vnímavé dieťa, chápavosť nových sociálnych situácií je vekovým ekvivalentom zodpovedajúca fyzickému veku. Vyšetrenie poukazuje na istú citovú krehkosť dieťaťa a pohotovosť k úzkostnejšiemu typu reagovania. Maloletý S. opätovné pravidelné stretávanie s otcom prežíva v čase aktuálneho vyšetrenia skôr negatívne. S otcom stále nemá vytvorený blízky vzťah, jeho postoje sa menia v závislosti od toho, ako empaticky otec dokáže rešpektovať úzkostlivejšiu povahu syna a nájsť tu správnu mieru stimulácie, ( kedy dieťa po prekonaní pre neho frustrujúcej situácie zažíva pocity radosti, uspokojenia alebo naopak- ostáva mu zo stretnutia skôr nepríjemný, stresujúci dojem). Osoba otca ako taká je dieťaťom skôr odmietaná, spontánne dieťa javí skôr pohnútky odďaľovať styk, resp. ho urobiť úplne sporadickým. S. je silno emočne ukotvený v rodine matky a jej manžela. Identifikuje sa s nimi, dokonca si želá nosiť priezvisko manžela matky. V rámci jeho vyspelej sociálnej inteligencie a vnímavosti registruje aj citlivo odtienky komunikácie medzi svojimi rodičmi, najmä ako sa k sebe vzájomne správajú. Citlivo spracováva situácie napätia, akúkoľvek frustráciu potom spracováva tak, že sa prikláňa na stranu rodiča s ktorým je stotožnený, čo je matka. Otec nebol nikdy trvalou súčasťou jeho vývinu, zážitkového sveta. Vzťah k nemu nie je vytvorený ako pevný, štrukturovaný vzťah a maloletý prevažne vníma kontakt s otcom ako rušivý. Je to dieťa poslušné, vnímavé, nepresadzujúce sa, preto ťažko vyjadruje otvorene svoje názory. Miestami nerozumie, prečo má opúšťať domov, rodičov ( matku a otčima) a ísť do situácie, ktorá je pre neho nepríjemná. Vo vedomí, ani v podvedomí nezisťuje spontánnu pohnútku zblížiť sa so svojim biologickým otcom, ani zvedavosť. Situáciám sa zväčša podrobí a snaží sa oceniť to, čo je na dni s otcom pozitívne, ak zažije novú, stimulujúca, vzrušujúcu situáciu. Oceňuje však skôr situácie, než interakciu s otcom. V rámci projektívneho vyjadrenia svojich pocitov smerom k matke vyjadruje silnú náklonnosť, vnímané ochranárske pocity z jej strany k jej osobe, láskavosť. Projektívne sa k osobe otca vyjadruje jednoznačne tak, že za otca označuje súčasného manžela matky. Vyjadruje, že ho má rád a je si istý tým, že ho má rád aj otec ( pán Q.). Reaguje podráždene, ak sa ako o otcovi má vyjadrovať k osobe pána S., toto prežívanie nemá z vnútorného a biologického otca striktne oslovuje N.. Dieťa v realite snaží úzkostlivejšie vyhýbať rôznym pocitom na strane rodičov, ktoré by ho mohli zaťažovať( na strane matky hnevu, smútku a na strane otca obavy z jeho správania, napätia). V čase vyšetrenia je v popredí behaviorálneho prejavu smerom k otcovi rezervovanosť a pasivita. Zjavne známky jednoznačného odmietania neregistruje. Dieťa však v rámci vyšetrenia komunikuje, že sa svoje skutočné pocity bráni dať pred otcom najavo. Na priame otázky k jeho vzťahu k otcovi odpovedá „N. nemám rád. Nie že ho nemám rád ale pol na pol. To znamená stred. Ani rád, ani neznášam.? Otec nikdy netvoril pevnú súčasť jeho rodiny, detstva, zážitkového sveta, vzťah k nemu nie je pevne vybudovaný. Oceňuje však skôr situácie a zážitky s ním, než samotnú interakciu s otcom, ako vzťahovou osobou. Vzťah k otcovi má prevažujúcu negatívnu stránku, nie je však vyslovene čisto negatívny a odmietavý a stále je tam potenciál k tomu, aby sa stal kamarátsky a v istej miere aj dôverný. Priame ovplyvňovanie nezistila ani na strane matky, ani na strane otca. Maloleté deti sa prirodzeným mechanizmom prikláňajú v hodnotení reality na stranu rodiča

s ktorým žijú a realitu zdieľajú, je to mechanizmus, ktorému sa zabrániť nedá. Rovnako maloletý S. v minulosti registroval napäté situácie medzi rodičmi, napätie, nekomfort u matky a stotožnil sa s týmito postojmi, nakoľko je primárne fixovaný na matku. Otca hodnotí kritickejšie. To, že stále trvá spor medzi rodičmi rovnako negatívne súvisí s tým, že si od otca udržuje dištanc. Z psychologického hľadiska do budúcnosti je ale vhodné, aby sa maloletý s otcom v istej, aj keď značne redukovanej miere stretával, aby vedel, že má aj biologického otca, ktorý o neho stojí a nevzdal sa ho - pre vývin jeho identity a sebaúcty je to dôležité. Úplné zredukovanie, resp. zakázanie styku môže byť emocionálne sporné, najmä v puberte, kedy tieto otázky paradoxne zvyknú citlivo rezonovať z hľadiska, či „rodič o dieťa stál.? Je vhodné, aby tento styk sa realizoval do najbližšej budúcnosti každú prvú nedeľu v mesiaci v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. V tejto navrhovanej úprave je zahrnuté želanie maloletého byť s otcom menej a súčasne táto frekvencia zaručí, že vzťah nezanikne, nakoľko otec o kontakt so synom stojí.

Uznesením Okresného súdu Košice I prvostupňový súd dňa 25.9.2015 priznal znalkyni Y.. N. N. znalečné vo výške 483,20 Eur a nariadil učtárni Okresného súdu Košice I vyplatiť znalkyni znalečné predbežne z finančných prostriedkov štátu do 15 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia učtárni Okresného súdu Košice I.

Matka maloletého súhlasila so závermi kontrolného znaleckého dokazovania písomným podaním dňa 28.9.2015.

Otec sa k znaleckému posudku nevyjadril.

Kolízny opatrovník maloletého vo svojom vyjadrení zo dňa 28.9.2015 uviedol, že sa prikláňa k odborným záverom znaleckého dokazovania. Nemá dôvod pochybovať o záveroch znaleckého dokazovania, o odbornosti znalca a nepožadoval vypočuť znalkyňu v danej právnej veci.

Podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom. Je to jeho jedno zo základných práv, na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností, môže súd upraviť styk rodičov s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodičia je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojim otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia dieťaťa. Negatívne dôsledky vznikajú v situácií, keď jeden z rodičov bráni stretávať sa s dieťaťom, hoci druhý nezadáva k tomu dôvod. Pri rozhodovaní o úprave styku je povinnosťou súdu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a z nich vyplývajúcich zásad, starostlivo posúdiť vymedzenie a miesto styku. Rozhodujúce budú tak okolnosti na strane dieťaťa, najmä jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove, denný režim, najmä so zreteľom na školské povinnosti, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery a vzdialenosť medzi

bydliskom dieťaťa a rodiča. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním úlohu pri výchove dieťaťa dané mu v ust. § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktoré maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k rodičovi. Obmedzenie, alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine je opatrením, ktoré prenikavo zasahuje do práv a povinnosti rodiča, preto ho možno vysloviť až po riadnom zistenom skutkovom stavu vo veci. K riadnemu zisteniu skutkovému stavu veci patrí tiež rozlíšenie, či uskutočňovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom a to, či ohrozuje zdravie dieťaťa, prípadne, či ide len o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Spoľahlivé poznanie skutočnosti, či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie dieťaťa vyžaduje spravidla spoluprácu súdu s odborníkmi z iných vedných odborov, preto súd pred rozhodnutím o styku zabezpečil lekárske správy o zdravotnom stave dieťaťa a nariadil znalecké dokazovanie z odboru pedopsychológie. Súd posúdením všetkých relevantných skutočnosti vo vzťahu k predmetu konania po dôslednom preštudovaní znaleckých posudkov mal preukázané, že dieťa nemá k otcovi vytvorenú silnú citovú väzbu. Z posudku znalkyne Y.. N. N. vyplýva, že otec nikdy netvoril pevnú súčasť rodiny, detstva, zážitkového sveta, vzťah k nemu nie je pevne vybudovaný. Vzťah k otcovi má prevažne negatívnu stránku, nie je však výslovne čisto negatívny a odmietavý, stále tam je potenciál k tomu, aby sa stál kamarátsky a v istej miere aj dôverný. V rámci projektívneho vyjadrenia svojich pocitov smerom k matke vyjadruje silnú náklonnosť, vnímané ochranárske pocity z jej strany k jeho osobe, láskavosť. Projektívne sa k osobe otca vyjadruje jednoznačne tak, že za otca označuje súčasného manžela matky pána Q.. Znalkyňa doporučila rešpektovať emocionálne osobnostne vývinové špecifikum u maloletého s poukazom na gradujúce, odmietavé vyjadrenie maloletého. Zdôraznila fakt, že je potrebné, aby maloletý prežíval stretnutia s otcom bez stresu, aby bol schopný prijať tento rozsah styku, a aby otec nepresadzoval svoju optiku programu, aby vnímal potreby maloletého. Súd mal za to, že takto upravený styk by predovšetkým v prospech maloletého, umožňuje mu vytvoriť si vzťah k otcovi, a je prispôsobený jeho dennému režimu a na druhej strane zabezpečuje právo otca, ktorému maloletý nebol zverený do osobnej starostlivosti, ak by sa týmto spôsobom mohol podieľať na jeho výchove a starostlivosti, čo bolo nespochybnené záverom znaleckého dokazovania. Pre súd sú podstatné najmä odborné závery znalca, v ktorých rozoberá osobnosti rodičov maloletého dieťaťa a ich vzájomné vzťahy, t.j. okruhy, ktorý je odborne spôsobilý posudzovať. Z hľadiska relevantnosti bolo pre súd podstatné zistenie, že maloletý nie je na otca zvyknutý, bojí sa ho, neprejavuje mu náklonnosť a v priebehu konania u neho bol indikovaný odmietavý postoj k svojmu otcovi. Nebolo však zistené ovplyvňovanie matky v otázke úpravy styku dieťaťa s otcom, avšak je zrejmé, že maloleté dieťa sa prirodzene prikláňa na stranu rodiča s ktorým žije a realitu zdieľa.

Nemenej dôležitú úlohu zohral aj názor maloletého dieťaťa, ktorý je súd povinný zisťovať a zohľadniť v súlade s ust. Zákona o rodine, ale aj v zmysle ust. a Dohovoru o právach dieťaťa. Súd zisťoval názor maloletého prostredníctvom kolízneho opatrovníka, s ktorým viedli kolízne opatrovníčky osobné pohovory dňa 19.6.2012 a dňa 13.5.2014 a citlivo tak zvažoval vyjadrenia maloletého k úprave styku s jeho otcom. Súd vychádzal však najmä z vyjadrení maloletého prednesených počas znaleckého dokazovania.

Súd sa priklonil k záverom znaleckého dokazovania znalkyne Y.. N. N. a po starostlivom zvážení upravil styk otca s maloletým každú prvú nedeľu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. V tejto úprave styku je zohľadnené aj želanie maloletého a súčasne je zabezpečená istá frekvencia pravidelného kontaktu otca a dieťaťa, aby ich vzťah sa vytvoril, resp. rozvinul, nakoľko z vyjadrení otca je zrejmé, že sa s maloletým chce stretávať.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

O trovách štátu v zmysle ust. bude rozhodnuté osobitným uznesením, nakoľko účastníci konania na pojednávaní zhodne uviedli, že existujú u nich predpoklady pre oslobodenie do súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko účastníci konania sa po jeho vyhlásení tohto práva výslovne vzdali do zápisnice z pojednávania.