Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cob-4-2014.pdf
PDF · 114.47 KB
No categories available
8Cob/4/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., Vajnorská č. 98, Bratislava, IČO: 31 341 438, zast. NITSCHNEIDER & NOVAK, s.r.o., Cintorínska č. 3/A, Bratislava, IČO: 35 874 465 proti žalovanému: P. L., bytom M. č. X, P., zast. JUDr. Ing. Michal Mladý, advokát, Prievidzská 254/26, 972 01 Bojnice, o zaplatenie 4.734,32 Eur (142.626,20 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 7Cb/1/2007-649 zo dňa 22. októbra 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie 1.656,65 Eur s 0,1 %-ným denným úrokom z omeškania od 01.02.2006 do zaplatenia a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenie 4.734,32 Eur (142.626,20 Sk) s príslušenstvom titulom nárokov v dôsledku predčasného ukončenia leasingovej zmluvy č. XXX XXX zo dňa 15.08.2003. Vychádzal zo zistenia, že na základe predmetnej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla, (ďalej VPZFL), žalobca dňa 15.08.2003 poskytol žalovanému do nájmu motorové vozidlo značky X., výrobné číslo motora R. XXXXXX, výrobné číslo karosérie Z Žalovaný porušil povinnosť riadne a včas platiť mesačné splátky po 30.469,50 Sk, vrátane DPH. Ku dňu 02.04.2004 žalobca ako prenajímateľ v zmysle čl. VII. ods. 2 písm. b/ Všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla (VPZFL) pristúpil k vypovedaniu zmluvy, lebo nedoplatok žalovaného na leasingových splátkach presiahol výšku dvoch mesačných splátok a písomným podaním
- oznámením o ukončení leasingovej zmluvy č. XXXXXX, vyzval žalovaného na vrátenie predmetu leasingu, pričom ho poučil o možných trestno-právnych následkoch. Žalovaný na výzvu nereagoval, preto žalobca vykonal šetrenie prostredníctvom externej agentúry, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie podať na neho trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery. Dňa 26.09.2005 žalovaný vozidlo odovzdal splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Žalobca v dôsledku predčasného ukončenia predmetnej leastingovej zmluvy požadoval od žalovaného v zmysle VPZFL zaplatenie 4.734,32 Eur (142.626,20 Sk) ako rozdiel medzi dlžnou sumou v celkovej výške 269.852,10 Sk, pozostávajúcou zo sumy a/ 7.322 Sk titulom dlhu na leasingových splátkach, b/ 72.366 Sk, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi zostatkovou cenou vozidla v jeho účtovníctve (bez DPH) a cenou odpredaného vozidla (bez DPH), c/ 87.981 Sk titulom nákladov spojených s finančnými službami, vrátane DPH, d/ 87.935,10 Sk titulom nákladov spojených s odobratím vozidla, vrátane DPH, e/ 14.248 Sk, ktorá suma predstavuje doúčtovanie poistného do konca poistného obdobia, vrátane DPH a sumou
127.225,90 Sk predstavujúcou zálohy na splátky započítané v prospech žalovaného. Z dokazovania vykonaného výsluchom žalovaného, svedkov M. L., U.. P. M., Y. L., U.. E. K., C.. L. N., C.. X. T. P.., E. P., výsluchom znalca C.. Z. H., oboznámením sa s obsahom spisu ČVS: ORP-776/OEK-PD-2005, s Zmluvou o finančnom leasingu nového vozidla č. XXXXXX, s VPZFL, s protokolom o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 15.08.2008 a zo dňa 26.09.2005, s faktúrami, so zákazkovým listom, s oznámením o účtovaní poplatkov za mimosúdne inkaso pohľadávok, s oznámením o ukončení leasingovej zmluvy, so záverečnou správou, s odborným posudkom č. 25160, s prehľadom splátok, s výpočtom zostatkovej ceny vozidla v účtovníctve prenajímateľa, s výpočtom nákladov spojených s finančnými službami, so splátkovým kalendárom, s výpočtom neamortizovanej časti splátky vopred na nájomné, s mandátnymi zmluvami a s ich prílohami, vrátane cenníkov, s výpisom z účtu, s vyjadrením subjektov, ktorých predmetom podnikateľskej činnosti je predaj používaných motorových vozidiel, s vyjadrením D., F.s faktúrou č. 29772218, so Zmluvou o spolupráci, obchodnom zastúpení a kúpe motorového vozidla, s Dohodou o spolupráci pri manipulácii, garážovaní, uskladňovaní, servisovaní, kúpe a predaji ojazdených vozidiel a so Smernicou, so znaleckým posudkom č. 2/2009 a s jeho dodatkom, s vyjadrením R.. V., s postupom pri uzatváraní leasingových zmlúv a leasingových zmlúv s poistným zahrnutým do leasingových splátok na nové a ojazdené vozidlá, so znaleckým posudkom C.., s podaním R., spol. s r.o. O. mal súd prvého stupňa za preukázané, že právne následky výpovede v zmysle čl. VII. ods. 2 písm. b) VPZFL (teda pre nedoplatok na leasingových splátkach presahujúcich výšku dvoch mesačných splátok) nenastali ku dňu 02.04.2004, ako to tvrdil žalobca, ale až ku dňu 15.05.2004, kedy dlh žalovaného na splátkach dosiahol 91.372,40 Sk. Pokiaľ si žalobca v dôsledku takto predčasne ukončeného leasingového vzťahu uplatnil v zmysle čl. VII. ods. 6 písm. a) VPZFL proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 243,04 Eur (7.322 Sk) titulom dlhu na leasingových splátkach, súd prvého stupňa vychádzal z uznávacieho prejavu žalovaného ohľadne tohto nároku čo do dôvodu a výšky a v tejto časti ho považoval za nesporný. Pri skúmaní nároku žalobcu na zaplatenie 2.402,11 Eur (72.366 Sk) titulom rozdielu medzi zostatkovou cenou vozidla v jeho účtovníctve (bez DPH) a cenou odpredaného vozidla (bez DPH) uplatneného podľa čl. VII. ods. 6 písm. b) VPZFL konštatoval, že účastníkom konania ako zmluvným stranám vzhľadom na zásadu zmluvnej voľnosti nič nebránilo dohodnúť si rozsah náhrady škody upravený v dispozitívnom ustanovení § 379 Obch. zák. aj odchylne, teda inak, než je tam uvedený, avšak za situácie, keď medzi účastníkmi bola nesporná len zostatková cena vozidla v účtovníctve žalobcu vo výške 534.593,40 Sk, ale výšku ceny predaného vozidla v sume 490.860 Sk žalovaný namietol ako neprimerane nízku, súd prvého stupňa s prihliadnutím na odborné a znalecké posudky a vyjadrenia predajcov ustálil ako obvyklú cenu predmetu leasingu ku dňu jeho predaja sumu 606.000 Sk vrátane DPH. V tejto súvislosti zdôraznil, že zmluvné dojednanie umožňujúce odpočítať cenu, za ktorú bol predmet leasingu predaný, nie je možné vykladať tak, aby znamenalo pripustenie ľubovôle leasingového prenajímateľa pri predaji predmetu leasingu, lebo jej dôsledky by dopadli na nájomcu v podobe bezdôvodného obohatenia na jeho úkor. Uviedol, že s prihliadnutím na túto skutočnosť potom škoda spočívajúca v strate na zisku predstavuje sumu len 43.733,40 Sk ako rozdiel medzi zostatkovou cenou vozidla v účtovníctve žalobcu vo výške 534.593,40 Sk (bez DPH) a sumou 490.860 Sk ako cenou, za ktorú mal byť predmet leasingu predaný (606.000 Sk - 19 % DPH, t. z. 115.140 Sk = 490.860 Sk), keďže žalobca predal vozidlo za cenu nižšiu než bola jeho všeobecná hodnota. Nakoľko vozidlo kúpila spoločnosť R., nebolo možné aplikovať článok 5 Smernice č. 27 z Dohody o spolupráci pri manipulácii, garážovaní, uskladňovaní, servisovaní, kúpe a predaji ojazdených vozidiel uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou R. F.. a teda nebolo možné výťažok z predaja vozidla znížiť ešte o 5 %. V súvislosti s nárokom žalobcu na zaplatenie 2.920,43 Eur (87.981 Sk) titulom nákladov spojených s finančnými službami uplatneným podľa čl. VII. ods. 6 písm. b), e), VPZFL súd prvého stupňa uviedol, že z právneho hľadiska ide o nárok titulom zmluvnej pokuty. Vzhľadom na tvrdenie žalovaného o tom, že nemal jasnú predstavu o právnych dôsledkoch predmetného článku, a že ani svedkyňa M. L., vedúca predaja R. F.., ktorá leasingovú zmluvu spolu s VPZFL predložila žalovanému na podpis, nevedela uviesť, čo z hľadiska obsahového vyjadrovalo slovné spojenie „ náklady finančnej služby, resp. rozdiel medzi anuitným a leasingovým úročením, súd prvého stupňa prejudiciálne riešil otázku platnosti čl. VII. ods. 6 písm. b) a písm. e) VPZFL tvoriacich neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy č... Dospel k záveru, že i napriek definícii pojmov rovnomerné úročenie a anuitné úročenie v čl. I. VPZFL zmluva č. XXXXXX, ale ani VPZFL neobsahujú zmluvné dojednanie, z ktorého by bolo možné jednoznačne zistiť spôsob výpočtu anuitného úročenia, t. j. presne ktorá výška z finančnej služby (v splátkovom kalendári je pritom finančná služba vyčíslená sumou 3.479,90 Sk) sa rozpočítava na presne ktorý, resp. za použitia akého spôsobu
výpočtu zistený, nerovnomerne sa znižujúci zostatok splátok finančnej služby. Až dňa 24.02.2006 (č. l. 44) žalobca písomne vysvetlil (korigoval prejav svojej vôle v čl. VII. ods. 6 písm. b/ a písm. e/ VPZFL) tak, že v priebehu trvania leasingového prenájmu dochádza k zmene výšky hodnoty predmetu leasingu, že sa znižuje a preto sa znižuje aj výška, resp. hodnota finančnej služby v prospech nájomcu, ktorú skutočnosť vyjadruje tabuľka č. 2 (č. l. 47), podľa ktorej mesačná splátka predstavuje v skutočnosti súčet úroku a istiny s tým, že úrok je 12,203%. Spôsob výpočtu úroku žalobca špecifikoval v priebehu konania (č. l. 279). Súd prvého stupňa konštatoval, že ani za použitia výkladových pravidiel nebolo možné dospieť k zisteniu, že vecný obsah predmetného zmluvného dojednania bol taký, ako je uvedené na č. l. 44-47, č. 279, preto z dôvodu čiastočnej neurčitosti právneho úkonu (čl. VII. ods. 6 písm. b/ a písm. e/ VPZFL) nárok o zaplatenie sumy 2.920,43 Eur vyhodnotil ako nedôvodný.
Nárok žalobcu na zaplatenie 472,95 Eur (14.248 Sk) titulom dlhu na poistnom žalovaný uznal čo do základu i výšky, preto v tejto časti ho súd prvého stupňa označil za nesporný. Z nároku žalobcu na zaplatenie 2.918,91 Eur (87.935,10 Sk) uplatneného titulom nákladov spojených s odobratím vozidla podľa čl. VII. ods. 2 písm. a) ods. 5 písm. c), ods. 6 písm. f) VPZFL žalovaný uznal len časť vo výške 114,52 Eur (3.450 Sk) titulom nákladov vynaložených za prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte, vo zvyšnej časti nárok poprel ako nedôvodný. Súd prvého stupňa pri skúmaní opodstatnenosti nároku na zaplatenie sumy 1.000 Sk + DPH, ktorú žalobca požadoval ako náhradu nákladov vynaložených úhradou faktúry č. 52/2004 zo dňa 02.08.2004 spoločnosti D. - G., F. na základe Dodatku č. 3 k Mandátnej zmluve a prílohy č. I. prílohy E tretí odsek, uzavretej medzi ním a spoločnosťou D.. za podanie návrhu na trestné oznámenie, uviedol, že predmetný Dodatok č. 3 nadobudol účinnosť až dňa 02.01.2005, pričom Mandátna zmluva v znení ku dňu 02.08.2004 neobsahovala dojednanie o sume 1.000 Sk ako o cene služby za podanie trestného oznámenia. Konštatoval preto, že nárok na zaplatenie sumy 1.000 Sk + DPH nie je dôvodný. Za neopodstatnený označil aj nárok žalobcu na zaplatenie 6.000 Sk, ktorá suma mala predstavovať náklady vynaložené spoločnosťou D. - G. ako mandatárom za zastupovanie žalobcu ako mandátna v súvislosti s uplatnením škody v trestnom konaní. Uviedol, že nakoľko mandatár žalobcu v trestnej veci na súdnom pojednávaní nezastupoval, je nárok žalobcu na náhradu takýchto nákladov nedôvodný. Za nedôvodný tiež označil jeho nárok na zaplatenie nákladov vynaložených spoločnosťou D.. ako mandatárom titulom odmeny vo výške 10 % zo zrealizovanej predajnej ceny vozidla vráteného žalobcovi na základe činnosti mandatára, teda vo výške 1.825,83 Eur (55.005 Sk) na základe prílohy I., prílohy A, druhý odsek k Mandátnej zmluve zo dňa 01.03.2005 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou D., lebo z vykonaného dokazovania vyplynulo, že mandatár žalobcu v trestnej veci na súdnom pojednávaní nezastupoval. Za opodstatnené nároky však súd prvého stupňa označil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 116,17 Eur (3.500 Sk) titulom náhrady cestovných nákladov vynaložených mandatárom D., sumy 100,90 Eur (3.040 Sk) v súvislosti s výsluchmi E. X. a U.. E. K. na príslušnom úrade vyšetrovania ohľadne vrátenia predmetu leasingu a tiež sumy 66,06 Eur (1.900 Sk) titulom nákladov vynaložených na vypracovanie odborného posudku. Prvostupňový súd konštatoval, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania opodstatneným bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 7.322 Sk, 43.733,40 Sk, 3.040 Sk, 3.500 Sk, 3.450 Sk, 1.900 Sk, celkom 62.945,40 Sk + 19% DPH, t.j. 11.959,62 Sk, spolu 74.905,02 Sk a ďalej nárok o zaplatenie 14.248,- Sk s DPH. V prospech žalovaného žalobca dobropisoval 127.225,90 Sk. Rozdiel medzi sumou 89.153,02 Sk a 127.225,90 Sk je mínus 38.072,88 Sk, t.j. 1.263,78 Eur., takže žaloba je neopodstatnená, preto ju bolo potrebné zamietnuť s tým, že s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu 4.734,32 Eur spolu s 0,1 % denným úrokom z omeškania od 01.02.2006 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že žalobca predal motorové vozidlo pod jeho reálnu cenu a tiež, že nebol oprávnený odpočítať z ceny, za ktorú ho predal, 5 % - ú províziu pre predajcu. Žalobca zdôraznil, že spôsob určenia náhrady škody bol medzi stranami jednoznačne dohodnutý v čl. VII. bod 6 písm. b) VPZFL tak, že škoda sa vypočíta ako rozdiel medzi zostatkovou cenou vozidla v účtovníctve prenajímateľa ku dňu ukončenia povinnosti nájomcu platiť
leasingové splátky (t. z. ku dňu odobratia) a cenou, za ktorú sa vozidlo odpredalo. Žalobca zdôraznil, že ako vlastníkovi vozidla mu nepochybne prislúchalo právo nakladať so svojim majetkom bez obmedzení s poukazom na ust. § 123 a nasl. Obč. zák., a súd prvého stupňa postupoval svojvoľne, keď cenu vozidla určil ako priemer ocenení, ktoré boli v konaní zabezpečené a oboznámené. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že vozidlo bolo odpredané za cenu vyššiu než bola stanovená odborným posudkom spoločnosti R. a výška provízie pre predajcu 5 % bola stanovená v zmysle bodu 7, a nie podľa bodu 5, smernice č. 27 týkajúcej sa postupu pri predaji ojazdených vozidiel zo dňa 02.03.2003. Žalobca sa nestotožnil ani s právnym záverom prvostupňového súdu o neopodstatnenosti jeho nároku na zaplatenie nákladov spojených s finančnými službami vo výške 87.981 Sk, teda 2.920,43 Eur z dôvodu čiastočnej neplatnosti právneho úkonu v dôsledku neurčitosti. Zdôraznil, že spôsob určenia rozsahu nákladov finančnej služby je stanovený v čl. VII. bod 6 písm. e) VPZFL ako rozdiel vzniknutý medzi anuitným (nerovnomerným) a leasingovým (rovnomerným) úročením k príslušnému dátumu, pričom pojmy rovnomerné a anuitné úročenie sú definované v čl. I. Bol názoru, že uvedené dojednania sú dostatočne určité a zrozumiteľné, jasným spôsobom vyjadrujúce jeho vôľu, preto záver súdu prvého stupňa o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. je nesprávny. Ďalej nesúhlasil s konštatovaním prvostupňového súdu o nedôvodnosti jeho nároku na zaplatenie náhrady nákladov vzniknutých v súvislosti s podaním trestného oznámenia vo výške 1.000 Sk, 6.000 Sk a nákladov vzniknutých v súvislosti so zadržaním vozidla vo výške 55.005 Sk. Uviedol, že nárok na náhradu nákladov za podanie trestného oznámenia vo výške 1.000 Sk bol uplatnený podľa Dodatku č. 1 k Mandátnej zmluve príloha E tretí odsek, kde odmena bola dohodnutá 3.000 Sk, resp. 4.000 Sk, a ak si mandatár (spoločnosti D.) uplatnil len 1.000 Sk, nemôže to ísť na ťarchu jeho, žalobcu. Nárok na zaplatenie 6.000 Sk ako náhrady nákladov za podanie trestného oznámenia si uplatnil taktiež dôvodne, a to podľa prílohy A k Mandátnej zmluve uzavretej so spoločnosťou D. dňa 01.03.2005, a nie podľa prílohy B, ako nesprávne uviedol súd prvého stupňa. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvého stupňa sa tiež nesprávne vysporiadal s jeho nárokom na zaplatenie 55.005 Sk titulom náhrady nákladov za zadržanie vozidla, keď mu túto sumu nepriznal s odôvodnením, že mandatár D.. ho v trestnej veci v súdnom konaní nezastupoval. Poukázal na to, že výsledkom preukázanej činnosti mandatára bolo odovzdanie predmetu leasingu (vozidla) do dispozície jeho, žalobcu, za ktorú činnosť si uplatnil odmenu v súlade s prílohou č. 1 k Mandátnej zmluve zo dňa 01.03.2005, pričom pre uplatnenie tohto nároku nebolo nevyhnutné uskutočnenie súdneho konania. Žalobca vyjadril presvedčenie, že všetky ním vyčíslené položky uvedené vo finančnom vyrovnaní sú voči žalovanému uplatnené oprávnene.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, lebo súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Za potrebné považoval osobitne sa vyjadriť k nároku žalobcu na zaplatenie 55.005 Sk uplatneného titulom náhrady nákladov za zadržanie vozidla podľa prílohy č. 1 k Mandátnej zmluve uzavretej dňa 01.03.2005 medzi žalobcom a D. - G. P. s.r.o. Uviedol, že žalobca prezentuje výklad dojednania v prílohe č. 1 spôsobom vytrhnutým z kontextu, pretože zo znenia predmetnej prílohy, konkrétne jej druhej odrážky, nepochybne vyplýva, že mandatár má nárok na odmenu zo zrealizovanej predajnej ceny vozidla vráteného žalobcovi na základe preukázanej činnosti mandatára uvedenej v prílohe B Mandátnej zmluvy. V prílohe B sú pritom opísané činnosti mandatára spočívajúce v zastupovaní mandanta na súdnych pojednávaniach v trestných veciach ako poškodenej strany. Keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že mandatár nezastupoval žalobcu pred súdom v žiadnej trestnej veci, nakoľko v danom prípade sa na súde žiadne trestné konanie neviedlo, záver prvostupňového súdu o neopodstatnenosti predmetného nároku je správny a jeho rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu, je náležite a dostatočne odôvodnené.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť ohľadne zániku zmluvného vzťahu z dôvodu predčasne ukončenej leasingovej zmluvy č. XXX XXX, pričom právne následky výpovede zmluvy podľa čl. VII. ods. 2 písm. b) VPZFL nastali dňom 15.05.2004. Konštatoval, že z celkového nároku žalobcu titulom finančného vyúčtovania v dôsledku predčasne ukončeného leasingového vzťahu vo výške 269.852,10 Sk (čo predstavuje 8.957,45 Eur), od ktorej sumy žalobca odpočítal zálohu na leasingové splátky 127.225,90 Sk (4.223,13 Eur) v prospech žalovaného a žalobou si uplatnil rozdiel vo výške
4.734,32 Eur, bol opodstatnený len jeho nárok na zaplatenie sumy 7.322 Sk (243,05 Eur) titulom dlhu žalovaného na leasingových splátkach, sumy 43.733,40 Sk (1.451,68 Eur) titulom nároku na náhradu škody zodpovedajúceho rozdielu medzi zostatkovou cenou predmetu leasingu v účtovníctve žalobcu a jeho všeobecnou hodnotou zistenou z odborných posudkov a vyjadrení, súm 3.040 Sk (100,90 Eur), 1.900 Sk (63,03 Eur), 3.500 Sk (116,18 Eur) a 3.450 Sk (114,52 Eur) titulom náhrady nákladov spojených s odobratím predmetu leasingu a sumy 14.248 Sk (472,95 Eur) titulom dlhu žalovaného na poistnom, čo spolu predstavuje sumu 89.153,02 Sk (2.959,34 Eur). Súd prvého stupňa uzavrel, že nakoľko rozdiel medzi tým, na čo mal žalobca nárok, teda na 89.153,02 Sk a tým, čo v prospech žalovaného dobropisoval, teda 127.225,90 Sk, predstavuje - 38.072,88 Sk (záporné číslo), žalobu o zaplatenie 4.734,32 Eur s príslušenstvom bolo potrebné zamietnuť.
Žalobca vo svojom odvolaní argumentoval tým, že súd prvého stupňa v rozpore s dojednaniami v leasingovej zmluve vrátane jej všeobecných zmluvných podmienok svojvoľne ustálil všeobecnú hodnotu predmetu leasingu - vozidla, ktorú potom odpočítal od zostatkovej hodnoty vedenej v jeho účtovníctve, že neakceptoval dojednanie medzi ním a spoločnosťou R.. o výške provízie 5 % z výťažku predaja predmetu leasingu, že nesprávne posúdil niektoré jeho nároky na náhradu škody v súvislosti s nákladmi vynaloženými na odobratie vozidla ním splnomocnenými spoločnosťami D. - G. s.r.o. a D. - G. P. s.r.o., a tiež že nesprávne prejudiciálne určil čiastočnú neplatnosť zmluvného dojednania týkajúceho sa jeho nároku na náhradu nákladov spojených s finančnými službami.
Odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu tak, ako ho na základe vykonaných dôkazov ustálil súd prvého stupňa, konštatuje správnosť jeho právnych záverov v časti týkajúcej sa nároku žalobcu na náhradu škody predstavujúcu rozdiel medzi zostatkovou cenou vozidla v účtovníctve žalobcu (bez DPH) a cenou odpredaného vozidla. Súd prvého stupňa správne vyložil znenie ust. § 379 Obch. zák. v nadväznosti na ust. § 263 Obch. zák., keď uviedol, že účastníkom nič nebráni v dohode o rozsahu náhrady škody odchylne od právnej úpravy obsiahnutej v § 379 Obch. zák., avšak ani také dojednanie nemôže znamenať pripustenie ľubovôle leasingového prenajímateľa pri predaji predmetu leasingu, ktorej dôsledky by dopadli na nájomcu. Ak bol teda predmet leasingu predaný za cenu nižšiu, odchyľujúcu sa od obvyklej ceny, ktorú v danom prípade súd prvého stupňa na základe znaleckých a odborných posudkov a vyjadrení určil na 606.000 Sk (bez DPH 490.860 Sk), prvostupňový súd správne pri odpočte od zostatkovej hodnoty predmetu leasingu vedeného v účtovníctve žalobcu vychádzal z tejto obvyklej (všeobecnej) ceny. Odvolací súd k námietke žalobcu o tzv. svojvôli prvostupňového súdu pri určení obvyklej (všeobecnej) ceny vozidla uvádza, že súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckých a odborných posudkov a vyjadrení, takže obvyklú cenu vozidla neurčil svojvoľne, naopak, jeho riadne odôvodnené úvahy a závery, sú súladné s rozhodovacou praxou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/3926/2008 zo dňa 24.11.2009, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo/1089/2004 zo dňa 15.11.2005). Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné výťažok z predaja predmetu leasingu znížiť o 5 % titulom provízie, a to ani podľa čl. 5, ani podľa čl. 7 Smernice č. 27 k Dohode o spolupráci uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou R..r.o., lebo predmet leasingu kúpila samotná spoločnosť Autoprogress SK, s.r.o., a nie klient ňou získaný.
Odvolací súd sa ďalej stotožňuje i s právnym posúdením nároku žalobcu na zaplatenie náhrady časti nákladov spojených s odobratím vozidla vo výške 1.000 Sk za podanie návrhu na trestné oznámenie, vo výške 6.000 Sk titulom odmeny za zastupovanie v trestnej veci v súvislosti s uplatnením škody a vo výške 55.005 Sk titulom odmeny za zastupovanie v trestných veciach na súdnych pojednávaniach, ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil ako neopodstatnené. K uplatnenému nároku žalobcu vo výške 1.000 Sk podľa Dodatku č. 1 zo dňa 01.09.2003 k Mandátnej zmluve zo dňa 07.03.2003, prílohy E tretí odsek odvolací súd uvádza, že toto dojednanie sa týkalo situácie, keď došlo k spáchaniu trestného činu (čo v danom prípade nebolo preukázané), sadzba pre taký prípad bola dojednaná na 3.000 Sk, resp. 4.000 Sk, a, nie 1.000 Sk, naviac v súvislosti s týmto nárokom sám žalobca uvádzal rozporné tvrdenia ohľadne jeho titulu, keď na pojednávaní dňa 08.06.2007 (v spise na č. l. 131 p.v.) uviedol prostredníctvom svojho zástupcu, že nešlo o odmenu za podanie trestného oznámenia, ale o platbu účtovanú spoločnosťou D. za neúspešný výjazd. Odvolací súd preto konštatuje, že žalobca ohľadne svojich tvrdení o tomto nároku neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie náhrady nákladov vo výške 6.000 Sk a 55.005 Sk za zastupovanie v trestnej veci na súdnych pojednávaniach v súvislosti s uplatnením škody na základe prílohy č. 1 prílohy B k Mandátnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou D. - G. P., s.r.o., dňa 01.03.2005, zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom nemožno
vyvodiť, že mandatár D. - G. P. s.r.o. zastupoval žalobcu na súdnych pojednávaniach v trestnej veci, v dôsledku čoho by bol oprávnený účtovať dojednané odmeny tak, ako to predpokladá predmetná mandátna zmluva. Argument žalobcu v tom smere, že pre uplatnenie týchto nárokov nebolo potrebné uskutočnenie súdneho pojednávania, a že podstatné bolo získanie a odovzdanie predmetu leasingu do jeho dispozície, nemá oporu v žiadnom z dôkazov ním predložených a je v rozpore so znením prílohy č. 1, prílohy A a B k Mandátnej zmluve zo dňa 01.03.2005.
Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa o čiastočnej neplatnosti článku VII. ods. 6 písm. b) a písm. e) VPZFL tvoriacich neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy z dôvodu jeho neurčitosti.
Z čl. VII. ods. 6 písm. b) VPZFL, vety tretej vyplýva, že nájomca je ďalej povinný zaplatiť prenajímateľovi náklady finančnej služby, podľa ods. 6 písm. e/ tohto článku, pričom pre výpočet anuitného úročenia je rozhodujúci deň odpredaja odobratého (vráteného) vozidla a pre výpočet leasingového úročenia je rozhodujúci deň odobratia (vrátenia) vozidla. Podľa čl. VII. ods. 6 písm. e/ VPZFL veta prvá zmluvná úhrada nákladov finančnej služby podľa predchádzajúcich odstavcov sa určí ako rozdiel medzi anuitným (nerovnomerným) a leasingovým (rovnomerným) úročením k príslušnému dátumu.
Podľa čl. I. písm. i) VPZFL rovnomerným úročením sa rozumie mesačná výška finančnej služby (bez DPH) uvedená v splátkovom kalendári. Podľa čl. I. písm. ii) anuitným úročením sa rozumie rovnomerná (mesačná) výška finančnej služby rozpočítaná na nerovnomerne znižujúci sa zostatok splátok finančnej služby do konca splátkového obdobia.
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o čiastočnej neplatnosti článku VII. ods. 6 písm. b) a písm. e) založil na zistení, že žalovaný pri podpise leasingovej zmluvy nemal jasnú predstavu o právnych následkoch citovaného článku a že k jeho obsahovému hľadisku sa nevedela vyjadriť ani svedkyňa M. L., vedúca predaja R. spol. s r.o., ktorá leasingovú zmluvu a VPZFL predložila žalovanému na podpis. Prvostupňový súd tiež poukázal na skutočnosť, že ani žalobcom špecifikovaný spôsob výpočtu úroku (v spise na č. l. 279) nie je súladný s vecným obsahom sporného zmluvného dojednania.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre posúdenie určitosti a zrozumiteľnosti sporného zmluvného dojednania nie je relevantné, či žalovaný ako leasingový nájomca mal v čase podpísania predmetnej zmluvy jasnú predstavu o právnych následkoch čl. VII. ods. 6 písm. b), e) VPZFL. Uvedené zmluvnú dojednanie je určením spôsobu výpočtu nákladov finančnej služby pre prípad predčasného ukončenia leasingového vzťahu s určením rozhodujúcich dní pre tento výpočet, pričom pojmy rovnomerné (leasingové) a nerovnomerné (anuitné) úročenie sú jasne definované v čl. I. VPZFL. Žalovaný v čase podpisovania zmluvy neprejavil záujem o bližšie vysvetlenie uvedených pojmov (čo vyplynulo z vykonaného dokazovania), pričom svedkyňa M. vo svojej výpovedi (v spise č. l. 269) uviedla, že ak by klient prejavil záujem o vysvetlenie pojmu úročenia, odkázala by ho na právne oddelenie.
Podľa názoru odvolacieho súdu v čl. VII. ods. 6 písm. b) a písm. e) v nadväznosti na čl. I. písm. i), ii) VPZFL je dostatočne zrozumiteľným spôsobom určený spôsob výpočtu nákladov finančnej služby, pričom okolnosť samotného výpočtu týchto nákladov, resp. správnosť takého výpočtu je skutkovou otázkou vyžadujúcou unesenie dôkazného bremena tvrdenia. Keďže predmetné zmluvné dojednanie sa týka spôsobu výpočtu leasingových a anuitných úrokov, v prípade spornosti výpočtu nie je vylúčené ani znalecké dokazovanie (ust. § 127 O.s.p.) Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie 1.656,65 Eur s 0,1 % úrokom z omeškania od 01.02.2006 do zaplatenia je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K rozsahu, v ktorom zrušil napadnutý rozsudok, dospel odvolací súd tak, že k sume vo výške 89.153,02 Eur, na ktorú má žalobca z celkového ním vyčísleného dlhu (uvedeného vo finančnom vyrovnaní vo výške 269.852,10 Sk) nesporne nárok, pripočítal sumu 87.981 Sk uplatňovanú žalobcom titulom nákladov finančnej služby, ktorá je zatiaľ sporná a od súčtu týchto nárokov spolu vo výške 177.134,02 Sk odpočítal sumu 127.225,90 Sk dobropisovanú žalobcom v prospech žalovaného. Rozdiel predstavuje 49.908,12 Sk, teda 1.656,65 Eur a nárokom z titulu nákladov finančnej služby v tejto výške spolu s príslušenstvom sa súd prvého stupňa bude zaoberať v ďalšom konaní, pričom v zmysle ust. § 226 O.s.p. je viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom.
Vo zvyšnej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodov vyššie uvedených.
Keďže prvostupňový súd o trovách konania nerozhodol z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. v rozhodnutí o nich rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.