Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1C-153-2013.pdf
PDF · 97.27 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/153/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným 1. Y. S., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom XX. W. X, L. M., v súčasnosti na neznámom mieste, 2. U. S., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom M. X, T., Česká republika, v súčasnosti na neznámom mieste, zastúpeným opatrovníkom pre toto konanie, Mgr. Miroslavou Dlugolinskou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Bardejov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, Lehnice 725, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 2.238,80 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Náhradu trov konania súd účastníkom, vrátane vedľajšieho účastníka, n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.9.2013 domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 2.238,80 eur, úrokov z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 10.5.2011 vo výške spolu 7,56 eur, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.238,80 eur od 11.5.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe poukazoval na to, že pohľadávku voči žalovaným nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 uzavretou so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej tiež ako „právny predchodca žalobcu“ alebo iba „banka“) ako postupcom. Poukazoval na to, že žalovaní a právny predchodca žalobcu uzavreli dňa 26.7.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej tiež iba „Zmluva“), ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky (ďalej tiež iba „VOP“) postupcu, pričom na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným peňažné prostriedky, a to úver 2.655,51 eur, pričom žalobca si uplatňuje splátky splatné od 20.10.2010 do 20.7.2015 v celkovej výške 2.238,80 eur, pričom splátky pôvodne splatné od 20.5.2011 do 20.7.2015 sa stali splatnými 10.5.2011 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
.
Keďže miesta súčasného pobytu žalovaných sa súdu nepodarilo zistiť, bol im pre toto konanie ustanovený opatrovník, ktorý sa v konaní k veci samej nevyjadril.
Podaniami doručenými súdu dňa 30.10.2013 oznámil svoj vstup do tohto konania na strane žalovaných vedľajší účastník, ktorý podaním učineným prostredníctvom svojho právneho zástupcu a doručeným súdu 14.1.2014 uviedol, že má za to, že žalobca vymáha právo po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, nakoľko tu ide o bezdôvodné obohatenie, lebo dňa 10.5.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom v skutočnosti je toto vyhlásenie odstúpením od Zmluvy - vzhľadom na uvedené vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania, navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré súčasne vyčíslil.
Na nariadené pojednávanie sa žalobca, opatrovník žalovaných, vedľajší účastník a právny zástupca vedľajšieho účastníka nedostavili, o jeho odročenie nik z nich nežiadal, preto súd vec prejednal postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu podanej žaloby a k nej pripojenej Zmluvy, VOP, oznámení o postúpení pohľadávky a pripojených podacích hárkov, výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvy o postúpení pohľadávok vrátane osvedčovacích doložiek, prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusov o zmier, informatívnych výpisov žalobcu a právneho zástupcu žalobcu z obchodného registra, oznámení o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, podania žalobcu doručeného súdu 23.12.2013, podania vedľajšieho účastníka doručeného súdu 14.1.2014, podania žalobcu doručeného súdu 25.2.2014, podania žalobcu zo 17.4.2014 doručeného súdu 22.4.2014 a k nemu pripojeného dokladu z elektronickej komunikácie, prehľadu transakcií, písomného originálu podania žalobcu vyhotoveného 17.4.2014 ako bol doručený súdu 25.4.2014 a k nemu pripojeného dokladu o elektronickej komunikácii a prehľadu transakcií, podania žalobcu doručeného súdu 12.11.2014 a k nemu pripojenej prvej upomienky, podania žalobcu doručeného súdu 15.7.2015 a k nemu pripojeného prehľadu transakcií, výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a podacích hárkov týkajúcich sa vyššie uvedenej výzvy, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Žalovaní ako dlžníci a právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavreli dňa 26.7.2005 Zmluvu, v zmysle čl. I. ktorej bolo jej predmetom poskytnutie úveru žalovaným veriteľom - bankou vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 eur) s dohodnutým úrokom v deň podpisu Zmluvy 11,10 % ročne, dohodnutý bol poplatok za poskytnutie úveru splatný v deň podpisu Zmluvy vo výške 1.600,- Sk (53,11 eur), poplatok za správu úveru 50,- Sk mesačne (1,66 eur) - bez uvedenia termínov jeho splatnosti, výška splátok 1.163,- Sk (38,60 eur), splatnosť prvej splátky 20.8.2005, periodicita a splatnosť splátok mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.7.2015, splatnosť úrokov „v posledný deň kalendárneho mesiaca“ - výška splátky úrokov nebola v Zmluve určená, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola uvedená v čl. IV. Zmluvy bode 5. vo výške 5,84 %.
Pohľadávku pôvodného veriteľa voči žalovaným z predmetnej Zmluvy mal nadobudnúť žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011, a to podľa predloženej prílohy k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok v rozsahu istiny vo výške 4.093,39 eur a úrokov z omeškania zmluvných (UOZ) vo výške 212,92 eur (ktoré v zmysle žaloby žalobca v tomto konaní nepožadoval) a riadnych úrokov 12,15 eur. . Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka - ďalej tiež iba „OZ“ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. . Súd mal preukázané, že žalovaní ako dlžníci a veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s., teda ako je súdu z jeho činnosti známe ide o subjekt, ktorý je bankou podľa osobitného zákona, uzavreli dňa 26.7.2005 Zmluvu. V danom prípade vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní uzavreli Zmluvu nie v súvislosti so svojou obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou, ďalej vzhľadom na skutočnosť známu súdu z jeho činnosti - a to, že takýto druh zmluvy uzavieral právny predchodca žalobcu v rámci svojho podnikania a vo viacerých prípadoch, pričom ako pri iných súdu známych prípadoch, aj v tomto prípade je zrejmé, že žalovaní obsah Zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňovali - a to už len s poukazom na to, že všetky rozhodujúce vzťahy týkajúce sa uzavretej Zmluvy mali podľa jej obsahu byť upravené v zásade vo VOP a v Úverových podmienkach banky - má súd za to, že uzavretá Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.
V danom prípade sa však súd z dôvodu hospodárnosti nezaoberá možnými neprijateľnými podmienkami Zmluvy a jej súčastí a ich prípadným dopadom na výšku záväzkov žalovaných, ani ne/správnosťou započítavania právnym predchodcom žalobcu žalovanými počas trvania úverového vzťahu vykonaných úhrad na jednotlivé nároky zo Zmluvy, či preukázateľne právnym predchodcom žalobcu neoprávnene vyúčtovávaných úrokov z omeškania žalovaným dlhodobo vo výškach značne presahujúcich max. možnú výšku týchto úrokov podľa Občianskeho zákonníka a príslušného vykonávacieho predpisu, a to vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní nemal súd riadne preukázanú samotnú aktívnu legitimáciu žalobcu, teda jeho oprávnenie vôbec sa voči žalovaným vo vlastnom mene a na vlastný účet domáhať zaplatenia žalovanej sumy a jej príslušenstva.
Totiž podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. /v znení platnom a účinnom v čase uzavretia v tomto konaní súdu predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok/ ako je citované vyššie, „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta“ - splnenie tohto postupu zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. vo vzťahu k žalovaným pred tým, ako pristúpila k uzavretiu v tomto konaní predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok so žalobcom, v danom prípade nebolo súdu nijako preukázané. Všeobecná úprava postúpenia pohľadávok je zakotvená v OZ (§ 524 a nasl.). V danom prípade však išlo o pohľadávku banky voči svojim klientom a teda osobitnou podmienkou postúpenia takejto pohľadávky malo byť splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 vety prvej zákona č. 483/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je ustanovením osobitným vo vzťahu k úprave postúpenia pohľadávky podľa ustanovení OZ a teda tam uvedené skutočnosti mali byť preukázateľne splnené pred postupovaním pohľadávky voči žalovaným žalobcovi, t.j. banka bola podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. povinná preukázateľne písomne vyzvať žalovaných na splnenie ich peňažných záväzkov a až ak by žalovaní napriek takejto výzve boli nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti ich peňažného záväzku voči banke - právnemu predchodcovi žalobcu, mohla táto svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou žalobcovi aj bez súhlasu klienta - teda žalovaných. Splnenie tohto postupu nemal súd /napriek tomu, že žalobca bol v konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. uznesením č.k. 1C/153/2013 - 37 z 21.11.2013/ nijako preukázané. Nič na tom nemení ani predloženie „prvej upomienky“ (č.l. 118 spisu) - táto je zo dňa 27.7.2006, pričom podľa prílohy k zmluve .o postúpení pohľadávok posledná úhrada žalovaných mala byť vykonaná 24.8.2009, okrem toho predložená bola iba upomienka adresovaná žalovanému v 1. rade (nie aj žalovanej v 2. rade) a bez dokladu čo i len o jej podaní na poštovú prepravu - bez akýchkoľvek dokladov o jej riadnom doručení, resp. aspoň o skutočnostiach, z ktorých by bolo možné vyvodiť aspoň fikciu jej doručenia v zmysle zmluvných dojednaní medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu. V tomto smere nepostačuje vyhlásenie postupcu v predloženej zmluve o postúpení pohľadávok - jej čl. IV. bod 4.1. písm. a/, písm. c/, ako aj bod 4.2. písm. b/, že „je oprávnený previesť pohľadávky na postupníka“ a písm. d/ že „pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách“, ale splnenie vyššie uvedeného postupu musí byť preukázané riadne (písomnou výzvou banky klientom a, logicky, i dokladom o jej doručení - z ktorého bude vyplývať nepretržité omeškanie klientov banky dlhšie ako 90 kalendárnych dní napriek príslušnej písomnej výzve). Príslušné listiny taktiež musia a mali byť podľa názoru súdu prílohou samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok, resp. odovzdané postupníkovi v rámci dokumentácie o záväzkovom vzťahu (osobitne i vzhľadom na obsah zmluvy o postúpení pohľadávok v čl. VIII. bode 8.1. a výkladu pojmu „zmluvná dokumentácia“ v jej čl. II.). Na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani obsah vety druhej § 92 ods. 8 zákona o bankách - osobitne jej znenie za bodkočiarkou (Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.), nakoľko vychádzajúc z gramatického výkladu daného ustanovenia nijako nevyplýva, že by veta druhá § 92 ods. 8 zákona o bankách vylučovala predpoklady postúpenia pohľadávky banky v zmysle vety prvej daného ustanovenia - t.j. omeškanie klienta napriek písomnej výzve banky klientovi. Doklady o splnení postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v danom prípade zo strany právneho predchodcu žalobcu musia byť súčasťou zmluvnej dokumentácie súvisiacej s uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom z pohľadu súdu nie je potrebné žalobcu na dokladanie týchto dôkazov osobitne vyzývať, najmä nie po tom, ako mu bolo dané vyššie uvedeným uznesením prvýkrát poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a za situácie, kedy je žalobca i právne zastúpený. Tak ako žalobca predložil súdu Zmluvu, VOP, oznámenia o postúpení pohľadávky, zmluvu o postúpení pohľadávok a pod., tak bol povinný predložiť i doklady preukazujúce splnenie osobitných podmienok pre postúpenie pohľadávky v danom prípade podľa osobitného právneho predpisu - zákona o bankách (a pokiaľ ich sám nepredložil za účelom plného preukázania jeho aktívnej legitimácie v spore, tak nemožno vyvodiť z toho iný záver ako ten, že príslušný postup podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách zo strany jeho právneho predchodcu nebol v danom prípade dodržaný a teda nebol jeho právny predchodca oprávnený žalobcovi pohľadávku voči žalovaným postúpiť).
Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol a s poukazom na uvedený dôvod zamietnutia žaloby sa už súd z dôvodu hospodárnosti bližšie nezaoberal nedostatkami, či neprijateľnými podmienkami samotnej Zmluvy alebo jej súčastí a dopadom týchto skutočností na dôvodnosť a výšku samotných nárokov uplatňovaných voči žalovaným v tomto konaní.
.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Čo sa týka rozhodnutia o náhrade trov konania medzi samotnými účastníkmi, t.j. žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, žalobca bol v konaní plne neúspešný, pričom však v celom rozsahu úspešným žalovaným v tomto konaní preukázateľné trovy nevznikli, preto súd nikomu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal.
Rovnako tak súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi. Tento síce v konaní vystupoval na strane plne úspešných žalovaných, avšak ním vznesená námietka premlčania, ako jediný relevantný úkon vedľajšieho účastníka vo vzťahu k podanej žalobe, bola plne nedôvodná, nakoľko absolútne sa nemožno s ohľadom na obsah žalobcom predložených listín týkajúcich sa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru stotožniť s tvrdením vedľajšieho účastníka v jeho podaní doručenom súdu dňa 14.1.2014, že v skutočnosti išlo zo strany žalobcu o odstúpenie od Zmluvy. Iné úkony vedľajšieho účastníka, ktoré by sa relevantne odrazili v konečnom výsledku konania, neboli z jeho strany učinené a preto by bolo podľa súdu v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by mala byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov konania len vzhľadom na to, že vystupoval v konaní na strane úspešných žalovaných (teda pokiaľ sám vedľajší účastník v súčinnosti so svojim právnym zástupcom sa v danom prípade obmedzili iba na vznesenie neopodstatnenej a nedôvodnej námietky premlčania), preto súd ani vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.