Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/114/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 7. októbra 2015, prejednal odvolanie obžalovaného P. A., proti rozsudku Okresného súdu Brezno z 02.07.2015 sp.zn. a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného P. A. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný P. A. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v období od mesiaca jún 2014 do súčasnej doby si neplnil riadne vyživovaciu povinnosť voči svojim dcéram X. A., nar. XX.XX.XXXX a M. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. -24 zo dňa 05.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2014, na základe ktorého mal prispievať na ich výživu sumou vo výške 27,13 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť a pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona sumou vo výške 30 % z takto zmeneného životného minima na každé dieťa zvlášť, ktorú mal zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky L. A., trvale bytom V., J. V. XXX, v dôsledku čoho jej nezaplatil na výžinom na obe deti za uvedené obdobie sumu vo výške 595,38 Eur vyčíslenú do mesiaca jún 2015 vrátane.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie v písomnej forme, pretože nebol prítomný na hlavnom pojednávaní v čase vyhlásenia rozsudku, ktoré sa konalo v jeho neprítomnosti v zmysle , keďže obžalovaný sa nedostavil na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia.

V dôvodoch odvolania obžalovaný oznámil, že je na opakovanom liečení v O. a okrem toho je v podstate tri roky práceneschopný, nakoľko má problémy s chrbticou, poberá len 61,50 Eur a z toho dáva 40,- Eur na lieky. Na výživné mu nezostávajú peniaze. Je pravdou, že manželke platil málo na výživné z uvedených dôvodov, s manželkou je v rozvodom konaní a z lekárskej správy z Psychiatrickej nemocnice O. vyplýva, že je alkoholik v zmysle choroby, ide o dlhodobú závislosť, odvolanie bližšie neodôvodnil.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodná.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku zrozumiteľne a stručne vysvetlil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, a to tak vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste.

Pokiaľ hodnotil súd prvého stupňa dôkazy, stalo sa tak na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia v zmysle a takýto postup vedie aj odvolací súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku a prečinu tak, ako to ustálil súd prvého stupňa vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný sa na jednej strane opiera v rámci svojej obhajoby o dlhodobé zdravotné problémy po úraze na chrbticu, na druhej strane z vykonaného dokazovania, ako aj zo samotného odvolania vyplýva, že obžalovaný v nadmernej miere požíva alkoholické nápoje, a to už po dobu asi desiatich rokov, neplní si vyživovaciu povinnosť ani v minimálnej miere, vypočítanej zo životného minima, v snahe dokazovať, že nemá dostatok prostriedkov na minimálne stanovené výživné. Tiež nie je možné prehliadnuť, že obžalovaný okrem každodenného kupovania a konzumovania alkoholických nápojov má zrejme aj ďalšie neoficiálne príjmy, keďže poberá dávky v sociálnej núdzi, na druhej strane podľa zistení odvolacieho súdu obžalovaný bol evidovaný ako záujemca o prácu, ale musel byť vyradený zo zoznamu uchádzačov o zamestnanie preto, lebo nespolupracoval a aj predtým ponúknutú prácu neprijal.

Z týchto dôvodov potom možno ustáliť jednoznačne postoj obžalovaného a jeho motív neplnenia vyživovacej povinnosti, zjavne ide o úmyselné vyhýbanie sa povinnosti plniť vyživovať iného, a to jeho dve maloleté deti, na ktorú ich výživu musí prispievať štát. Na základe hlavne týchto dôkazov, ale aj ostatných dôkazov, rozvedených v dôvodovej časti napadnutého rozsudku, ktoré si odvolací súd osvojil a v ďalšom na ne iba poukazuje, je nesporné, že obžalovaný sa úmyselne vyhýbal po dobu najmenej troch mesiacov období dvoch rokov plneniu vyživovacej povinnosti, a to úmyselne, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste napadnutého rozsudku, pretože súd prvého stupňa dôsledne bral v úvahu všetky skutočnosti, ktorého mohli mať vplyv na rozhodnutie o druhu a výmere trestu, a to v zmysle § 34 ods. 1,4 Tr. zák., uložený trest spĺňa všetky zákonné podmienky, a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin, je zákonný postup zaradenia obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku a v konaní, ktoré mu predchádzalo žiadne pochybenie, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.