Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cpr-3-2021.pdf
PDF · 92.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24Cpr/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: TRANSCOR s.r.o., so sídlom Klimentská 1216/46, Praha 1, Česká republika, IČO: 029 18 145, zast. JUDr. Jurajom Kulom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30, proti žalovanému: Z. R., nar. XX.X.XXXX, bytom G.
- Z. G., o zaplatenie 1.320,- eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.320,- eur s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne od 6.5.2022 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou (návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu) doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.5.2021 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.320,- eur s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne od doručenia Európskeho platobného rozkazu do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako zamestnávateľ dňa 21.3.2016 uzavrel so žalovaným ako zamestnancom pracovnú zmluvu. Pracovný pomer vznikol dňa 21.3.2016. Žalovaný bol zamestnaný ako vodič tuzemskej a medzinárodnej cestnej dopravy. Keďže žalovaný denne vykonával pracovné cesty mimo dohodnutého miesta výkonu práce, vždy do zahraničia, prevažne do Nemecka, žalobca mu za každý odpracovaný deň hradil aj zahraničné stravné vo výške 45,- eur podľa vyhl. č. 401/2017 Sb. o stanovení výše základních sazeb zahraničního stravného pro rok 2018. Okrem stravného vyplácal žalovanému tiež vreckové vo výške 15,- eur za deň na základe ust. § 180 zák. č. 262/2006 Sb. Zákoník práce. Stravné a vreckové žalobca svojim zamestnancom vyplácal zálohovite vopred, keďže boli neustále na cestách a potrebovali mať u seba hotovosť. Žalobca žalovanému dňa 1.6.2018 vyplatil zálohu vreckového a stravného na obdobie od 6.6.2018 do 27.6.2018 v celkovej výške 1.320,- eur. Stravné a vreckové za jeden pracovný deň bolo vo výške 60,- eur (45,- eur stravné + 15,- vreckové). Dňa 4.6.2018 bol so žalovaným okamžite zrušený pracovný pomer. Keďže žalovaný dni, za ktoré mu bola vyplatená záloha, neodpracoval, došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu v celkovej výške 1.320,- eur. Žalobca písomne vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvami zo dňa 9.9.2019 a 11.10.2019. Obe zásielky sa žalobcovi vrátili s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy, resp. nevyžiadaná zásielka. Následne žalobca žalovanému dňa 9.2.2021 zaslal predžalobnú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia na adresu Košice, Hemerkova 34, ktorá sa opäť vrátila s poznámkou pošty, že adresát je neznámy. Do dňa podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu žalovaný nezaplatil žalobcovi žiadnu časť dlhu.
2. Súd dňa 18.6.2021 vydal európsky platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.320,- eur s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne od doručenia platobného rozkazu do zaplatenia
(č.l. 34). Európsky platobný rozkaz bol doručený žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 6.5.2022 (č.l. 67). Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor (č.l. 69).
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec dňa 21.3.2016 uzatvorili Pracovnú zmluvu, na základe ktorej pracovný pomer vznikol dňom 21.3.2016 na dobu neurčitú a žalovaný vykonával prácu vodiča tuzemskej a medzinárodnej cestnej dopravy. Podľa čl. II. ods. 2.2 a ods. 2.3 pracovnej zmluvy, „nárok na cestovní náhrady se řídí zákoníkem práce. Zaměstnavatel může dle svého uvážení poskytnout zaměstnanci v souvislosti se zahraniční pracovní cestou kapesné, a to v závislosti na pracovním výkonu zaměstnance.“ Podľa čl. VI. ods. 6.4 pracovnej zmluvy, „tato smlouva se řídí zákoníkem práce a dalšími souvisejícími právními předpisy České republiky.“ (č.l. 7) Žalobca dňa 1.6.2018 vyplatil žalovanému sumu 990,- eur titulom diét a sumu 330,- eur titulom vreckového, spolu vo výške 1.320,- eur na obdobie od 6.6.2018 do 27.6.2018. Diéty predstavovali 45,- eur na deň a vreckové 15,- eur na deň. Žalovaný dňa 1.6.2018 ako príjemca potvrdil prevzatie sumy 990,- eur a 330,- eur (č.l. 17, 18, 19). Žalobca dňa 4.6.2018 okamžite zrušil pracovný pomer so žalovaným ako zamestnancom pre obzvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny (č.l. 20). Žalobca listom zo dňa 9.9.2019 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.320,- eur, zásielku žalovanému doručoval na adresu C. XX, G. a bola žalobcovi vrátená z dôvodu, že adresát je neznámy (č.l. 21, 22, 23). Žalobca listom zo dňa 11.10.2019 opätovne vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.320,- eur, zásielku zasielal žalovanému na adresu C.X, G. a bola vrátená žalobcovi s poznámkou poštového doručovateľa - zásielka nevyžiadaná. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 9.2.2021 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.320,- eur, zásielku zasielal žalovanému na adresu C., G. a bola vrátená žalobcovi s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy (č.l. 26-29). Podľa potvrdenia o zamestnaní (zápočtový list) zo dňa 12.10.2018 žalobca ako zamestnávateľ potvrdil, že žalovaný ako zamestnanec bol zamestnaný u žalobcu od 21.3.2016 do 4.6.2018 ako vodič tuzemskej a medzinárodnej cestnej dopravy (č.l. 205).
4. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 20.9.2022 (č.l. 100) k prípadnej námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že návrh na európsky platobný rozkaz bol podaný dňa 10.5.2021 a doručený okresnému súdu dňa 17.5.2021. Subjektívna premlčacia lehota pri bezdôvodnom obohatení je podľa zák. č. 89/2012 Sb. občanského zákoníku tri roky, objektívne lehota je 10/15 rokov. Žalovaný sa prvýkrát dozvedel alebo dozvedieť mal a mohol, že sa bezdôvodne obohatil dňa 4.6.2018, kedy skončil jeho pracovný pomer a opustil zamestnanie. V tej dobe mal vyplatenú zálohu na stravné a vreckové na ďalších 22 dní a vedel, že tieto dni už neodpracuje. Pokiaľ by rozhodnou skutočnosťou bol dátum skončenia pracovného pomeru a opustenie pracoviska dňa 4.6.2018, potom by premlčacia lehota začala plynúť dňa 5.6.2018 a skončila dňa 4.6.2021, pričom žalobca si svoj nárok na súde uplatnil riadne a včas.
5. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.10.2022 uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť, vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že pracovnú zmluvu, ktorú mal uzavretú so žalobcom podpísala za žalobcu neoprávnená osoba. Potvrdil, že skutkové okolnosti tvrdené žalobcom v žalobe sú pravdivé, teda že prevzal zahraničné stravné aj vreckové za obdobie od 6.6.2018 do 27.6.2018, pričom dňa 4.6.2018 bol s ním okamžite zrušený pracovný pomer a za sporné obdobie od 6.6.2018 do 27.6.2018 nevykonával pre žalobcu prácu. Poukázal na to, že napriek tomu, že bol s ním okamžite zrušený pracovný pomer dňa 4.6.2018, žalobca mu ešte za ďalšie mesiace - jún, júl a august 2018 vyplácal mzdu na jeho účet, o čom súdu založil výpisy zo svojho bankového účtu (č.l. 248 - 250), čo podľa neho svedčí o tom, že v spornom čase bol u žalobcu chaos, pretože došlo k výmene na strane šéfa firmy.
6. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
7. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), individuálna pracovná zmluva sa spravuje právnym poriadkom zvoleným zmluvnými stranami v súlade s čl. 3. Takáto voľba práva však nesmie zbaviť zamestnanca ochrany,
ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku rozhodným. Pokiaľ si zmluvné strany nezvolili rozhodné právo pre individuálnu pracovnú zmluvu, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, v ktorej zamestnanec obvykle vykonáva prácu na základe zmluvy, alebo ak tomu tak nie je, právnym poriadkom krajiny, z ktorej takúto prácu vykonáva. Za zmenu krajiny obvyklého miesta výkonu práce sa nepovažuje, ak zamestnanec dočasne pracuje v inej krajine.
8. Na základe vykonaného dokazovania a citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že tento vzťah vyplývajúci z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.3.2016 sa spravuje v zmysle čl. VI. ods. 6.4 pracovnej zmluvy českým právnym poriadkom.
9. Podľa ust. § 4 zák. č. 262/2006 Sb. zákoník práce, pracovněprávní vztahy se řídí tímto zákonem; nelze-li použít tento zákon, řídí se občanským zákoníkem, a to vždy v souladu se základními zásadami pracovněprávních vztahů.
10. Podľa ust. § 170 ods. 1 zák. č. 262/2006 Sb., zaměstnanci přísluší při zahraniční pracovní cestě zahraniční stravné v cizí měně ve výši a za podmínek dále stanovených.
11. Podľa ust. § 179 ods. 1 zák. č. 262/2006 Sb., při poskytování zahraničního stravného se ustanovení § 170 odst. 2 věty první a odstavce 5 nepoužije. Zaměstnanci přísluší za každý kalendářní den zahraniční pracovní cesty zahraniční stravné ve výši základní sazby zahraničního stravného stanoveného prováděcím právním předpisem vydaným podle § 189.
12. Podľa ust. § 180 zák. č. 262/2006 Sb., zaměstnavatel může zaměstnanci poskytnout kapesné do výše 40 % zahraničního stravného poskytnutého zaměstnanci podle § 170 odst. 3 a § 179 odst. 1 a 2.
13. Podľa ust. § 183 ods. 1 a 3 zák. č. 262/2006 Sb., zaměstnavatel je povinen poskytnout zaměstnanci zúčtovatelnou zálohu až do předpokládané výše cestovních náhrad, pokud se se zaměstnancem nedohodne, že záloha nebude poskytnuta. Jestliže se zaměstnanec se zaměstnavatelem nedohodne na jiné době, je zaměstnanec povinen do 10 pracovních dnů po dni ukončení pracovní cesty nebo jiné skutečnosti zakládající právo na cestovní náhradu předložit zaměstnavateli písemné doklady potřebné k vyúčtování cestovních náhrad a vrátit nevyúčtovanou zálohu.
14. Podľa ust. § 331 zák. č. 262/2006 Sb., vrácení neprávem vyplacených částek může zaměstnavatel na zaměstnanci požadovat, jen jestliže zaměstnanec věděl nebo musel z okolností předpokládat, že jde o částky nesprávně určené nebo omylem vyplacené, a to do 3 let ode dne jejich výplaty.
15. Podľa ust. § 2991 ods. 1 a 2 zák. č. 89/2012 Sb. občanský zákoník, kdo se na úkor jiného bez spravedlivého důvodu obohatí, musí ochuzenému vydat, oč se obohatil. Bezdůvodně se obohatí zvláště ten, kdo získá majetkový prospěch plněním bez právního důvodu, plněním z právního důvodu, který odpadl, protiprávním užitím cizí hodnoty nebo tím, že za něho bylo plněno, co měl po právu plnit sám.
16. Podľa ust. § 610 ods. 1 zák. č. 89/2012 Sb., k promlčení soud přihlédne, jen namítne-li dlužník, že je právo promlčeno. Vzdá-li se někdo předem práva uplatnit námitku promlčení, nepřihlíží se k tomu.
17. Podľa ust. § 621 zák. č. 89/2012 Sb., okolnosti rozhodné pro počátek běhu promlčecí lhůty u práva na vydání bezdůvodného obohacení zahrnují vědomost, že k bezdůvodnému obohacení došlo, a o osobě povinné k jeho vydání.
18. Podľa ust. § 629 ods. 1 zák. č. 89/2012 Sb., promlčecí lhůta trvá tři roky.
19. Podľa ust. § 1968 zák. č. 89/2012 Sb., dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.
20. Podľa ust. § 1970 zák. č. 89/2012 Sb., po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.
21. Podľa ust. § 2 nařízení vlády. č. 351/2013 Sb., kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatnením pohledávky, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom bola dňa 21.3.2016 uzatvorená pracovná zmluva so začiatkom výkonu práce dňa 21.3.2016 na dobu neurčitú v pracovnej pozícii žalovaného - vodič tuzemskej a medzinárodnej cestnej dopravy. Žalobca dňa 1.6.2018 vyplatil žalovanému zálohu na vreckové a stravné na obdobie od 6.6.2018 do 27.6.2018 v celkovej sume 1.320,- eur (22 dní x 45,- eur stravné + 15,- eur vreckové), ktorú sumu žalobca v rovnaký deň prevzal a potvrdil jej prevzatie. Dňa 4.6.2018 žalobca okamžite zrušil so žalovaným pracovný pomer a preto žalovaný v období od 6.6.2018 do 27.6.2018 už nevykonával pre žalobcu žiadnu prácu, teda nevykonával prácu v období, za ktoré mu zálohovite bolo vyplatené stravné a vreckové. Žalovaný aj keď nesúhlasil s touto žalobou a s nárokom žalobcu, voči dôvodnosti nároku žalobcu neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, namietal len premlčanie nároku. Súd nárok žalobcu po právnej stránke posúdil podľa cit. ust. § 170 ods. 1, § 179 ods. 1, § 180, § 183 ods. 1 a 3 a § 331 zák. č. 262/2006 Sb. zákoník práce, podľa ktorých žalovaný, pokiaľ vykonával pre žalobcu prácu podľa pracovnej zmluvy, mal nárok na zahraničné stravné aj vreckové. Vzhľadom na to, že pracovný pomer bol skončený k 4.6.2018, žalovaný za obdobie od 6.6.2018 do 27.6.2018, t.j. za obdobie, za ktoré mu žalobca preddavkovo vyplatil stravné a vreckové, je povinný vrátiť vyplatené čiastky. V súlade s ust. § 331 zák. č. 262/2006 Sb. zákoníka práce, vrátenie neprávom vyplatených čiastok môže zamestnávateľ od zamestnanca žiadať do 3 rokov odo dňa ich výplaty, teda v tomto prípade do 1.6.2021. Žalovaný tým, že poskytnuté stravné a vreckové nevrátil, bezdôvodne sa obohatil na úkor žalobcu, preto je povinný bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi. Súd námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval za nedôvodnú, nakoľko v danom prípade 3- ročná doba podľa ust. § 331 zák. č. 262/2006 Sb. zákoníka práce začala plynúť od 1.6.2018, keďže dňa 4.6.2018 skončil pracovný pomer žalovaného u žalobcu a trojročná lehota, počas ktorej mal žalobca možnosť žiadať od žalovaného vrátenie neprávom vyplatených súm stravného a vreckového, uplynula dňa 1.6.2021. Žaloba na súd bola doručená dňa 17.5.2021, teda pred uplynutím 3-ročnej lehoty. Na základe uvedeného súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
23. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení európskeho platobného rozkazu žalovanému. Z obsahu spisu súd zistil, že európsky platobný rozkaz bol žalovanému doručený prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 6.5.2022. Podľa názoru súdu sa žalovaný dozvedel o tom, že sa bezdôvodne obohatil dňa 5.6.2018, teda do omeškania sa dostal od 6.6.2018, keďže dňa 4.6.2018 bol s ním rozviazaný pracovný pomer a bola mu známa tá skutočnosť, že nebude vykonávať prácu za obdobie, za ktoré prevzal stravné a vreckové od svojho zamestnávateľa, teda od žalobcu. Súd po zistení, že sa žalovaný od 6.5.2022 dostal do omeškania, uložil mu povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy vo výške 8,25 % ročne z priznanej sumy (podľa návrhu žalobcu). Zákonné úroky v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania podľa repo sadzby Národnej banky ČR boli vo výške 8,5 % ročne.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v celom rozsahu úspešný priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie nie je prípustné proti druhému výroku tohto rozsudku (Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia § 356 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.