Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10To-34-2014.pdf
PDF · 106.07 KB
Case nature
Area
Subarea
10To/34/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.10.2015, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. Y. F. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T 123/2011 zo dňa 02.09.2014 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o vine týkajúcej sa skutku pod bodom 1/, vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
I./ obž. Ing. Y. F., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom T., ul. Q. XXXX/XX,
u k l a d á
podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona obžalovanému u k l a d á povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú obchodnú spoločnosť STAV-ING, s.r.o., IČO: 31 715 290, so sídlom Alžbetina 23, Poprad, s jej nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.
II./ Podľa § 285 písm. f) Tr. poriadku obž. Ing. Y. F., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom T., ul. Q. XXXX/ XX, spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Poprade pre skutok kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
ako štatutár - konateľ právnickej osoby STAV-ING, spol. s r.o., so sídlom Alžbetina 23, Poprad, IČO: 31 715 290, konajúci samostatne, do účtovníctva k daňovému priznaniu podanom dňa 2.4.2007 k dani z príjmov právnických osôb za obdobie roku 2006 na Daňovom úrade v Poprade, dal zaúčtovať:
- ako výdavok faktúru č. 26259 od spoločnosti KERDACH, s.r.o., Poprad zo dňa 30.11.2006 za dodávku a montáž strešného systému, pričom práce v čiastke 9.291,41 eur (279.913,30 Sk) boli vykonané na jeho rodinnom dome v F. a preto nesúviseli s činnosťou spoločnosti a tak znížil daňovú povinnosť o 1.765,36 eur (53.183,50 Sk),
- dňa 31.1.2006 dal zaúčtovať výdavok v sume 132.775,67 eur (4.000.000,- Sk), ako plnenie zo zmluvy o sprostredkovaní uzavretej so spoločnosťou College Hill Finances, Ltd. 15, East Nort st. City of Dover, DE 19901 USA zo dňa 9.1.2006, pričom k poskytnutému zdaniteľnému plneniu zo zmluvy došlo iba čiastočne vo výške odmeny 1.300.000,- Sk a teda o sumu 2.700.000,- Sk boli neoprávnene zvýšené výdavky a takto o čiastku 17.028,50 eur (513.000,- Sk) znížil daňovú povinnosť,
- dňa 30.9.2006 dal zaúčtovať výdavok v sume 139.414,45 eur (4.200.000,- Sk), ako vyplatenú odmenu z titulu plnenia Mandátnej zmluvy zo dňa 11.9.2006, ktorou mandatár - zástupca spoločnosti College Hill Finances, Ltd. 15, East Nort st. City of Dover, DE 19901 USA sa zaviazal prezentovať a propagovať spoločnosť zahraničným investorom, avšak k plneniu tejto zmluvy nedošlo, služby neboli mandatárom poskytnuté a tak celá suma 4.200.000,- Sk bola neoprávnene zahrnutá do daňových výdavkov, v dôsledku čoho došlo k skráteniu daňovej povinnosti v sume 26.488,75 eur (798.000,- Sk),
čím celkom za rok 2006 skrátil daň z príjmov právnických osôb v čiastke 45.282,61 eur (1.364.183,30 Sk),
o s l o b o d z u j e, lebo trestnosť činu zanikla.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obž. Ing. Y. F. uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona a v bode 2/ z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
1/ ako štatutár - konateľ právnickej osoby STAV-ING, spol. s r.o., so sídlom Alžbetina 23, Poprad, IČO: 31 715 290, konajúci samostatne, do účtovníctva k daňovému priznaniu podanom dňa 2.4.2007 k dani z príjmov právnických osôb za obdobie roku 2006 na Daňovom úrade v Poprade, dal zaúčtovať:
- ako výdavok, faktúru č. 26259 od spoločnosti KERDACH, s.r.o., Poprad zo dňa 30.11.2006 za dodávku a montáž strešného systému, pričom práce v čiastke 9.291,41 eur (279.913,30 Sk) boli vykonané na jeho rodinnom dome v F. a preto nesúviseli s činnosťou spoločnosti a tak znížil daňovú povinnosť o 1.765,36 eur (53.183,50 Sk),
- dňa 31.1.2006 dal zaúčtovať výdavok v sume 132.775,67 eur (4.000.000,- Sk) ako plnenie zo zmluvy o sprostredkovaní uzavretej so spoločnosťou College Hill Finances, Ltd. 15, East Nort st. City of Dover, DE 19901 USA zo dňa 9.1.2006, pričom k poskytnutému zdaniteľnému plneniu zo zmluvy došlo iba čiastočne vo výške odmeny 1.300.000,- Sk a teda o sumu 2.700.000,- Sk boli neoprávnene zvýšené výdavky a takto o čiastku 17.028,50 eur (513.000,- Sk) znížil daňovú povinnosť,
- dňa 30.9.2006 dal zaúčtovať výdavok v sume 139.414,45 eur (4.200.000,- Sk), ako vyplatenú odmenu z titulu plnenia Mandátnej zmluvy zo dňa 11.9.2006, ktorou mandatár - zástupca spoločnosti College Hill Finances, Ltd. 15, East Nort st. City of Dover, DE 19901 USA sa zaviazal prezentovať a propagovať spoločnosť zahraničným investorom, avšak k plneniu tejto zmluvy nedošlo, služby neboli mandatárom poskytnuté a tak celá suma 4.200.000,- Sk bola neoprávnene zahrnutá do daňových výdavkov, v dôsledku čoho došlo k skráteniu daňovej povinnosti v sume 26.488,75 eur (798.000,- Sk),
čím celkom za rok 2006 skrátil daň z príjmov právnických osôb v čiastke 45.282,61 eur (1.364.183,30 Sk),
2/ ako konateľ právnickej osoby STAV-ING, spol. s r.o., so sídlom Alžbetina 23, Poprad, IČO: 31 715 290, dal dňa 30.11.2006 zúčtovať faktúru číslo 26259 od spoločnosti KERDACH, s.r.o. Poprad za dodávku a montáž strešného systému a s finančných prostriedkov obchodnej spoločnosti nechal preplatiť čiastku 11.921,62 eur (359.158,80 Sk), napriek tomu že práce v čiastke 9.291,41 eur (279.913,30 Sk) z tejto faktúry boli vykonané na jeho súkromnom rodinnom dome v F., čím spoločnosti STAV-ING, spol. s r.o., Poprad spôsobil škodu 9.291,41 eur (279.913,30 Sk). Za to mu bol podľa § 276 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodená spoločnosť STAV-ING, spol. s r.o. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu podal obžalovaný, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie, ktoré neskôr prostredníctvom obhajcu aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania k prvému bodu obžaloby uviedol, že skutok sa mal stať v priebehu roku 2006 a údajný rozdiel skrátenia dane z príjmu vo výške sumy 1.715.653,- Sk (56.949,24 eur) spoločnosť STAV-ING, spol. s r. o. Poprad, ktorej bol v tom čase spoločníkom a po súčasnú dobu je aj konateľom, zaplatila na základe dodatočne vyrubenej dane zo strany daňového úradu. Odhliadnuc teda od toho, že skutok popiera, konštatuje, že bol v tejto veci stíhaný ako konateľ a spoločník spoločnosti STAV-ING, spol. s r. o., pričom daň bola vysporiadaná v rámci daňovej exekúcie ku dňu 29.10.2009 a preto je zrejmé, že tento skutok v zmysle § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v znení platnom v čase vyhlásenia rozsudku, podlieha účinnej ľútosti a trestnosť trestného činu zanikla. Podľa § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona. S prihliadnutím na definíciu skutku v obžalobe a na citované ustanovenie Trestného zákona o účinnej ľútosti konštatuje, že najneskôr prvostupňový súd mal v tejto časti v zmysle § 281 ods. 2 Trestného poriadku zastaviť trestné stíhanie, keďže sa tak nestalo už na základe § 215 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku a nedošlo ani k oslobodeniu spod obžaloby v zmysle § 285 písm. f) Trestného poriadku. Navyše sa domnieva, že pokiaľ ide o trestanie údajného páchateľa po tom, čo od skutku uplynulo osem rokov a s prihliadnutím na splatenie dorubenej dane, sa javí uložený úhrnný nepodmienečný trest ako nezákonný, ale aj neprimerane prísny. Aj z tohto pohľadu pripomína, že zákonodarca pristúpil ku zmene Trestného zákona a zaradil skutok zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ku skutkom, ktoré podliehajú režimu účinnej ľútosti, pretože preferuje vysporiadanie prípadných daňových nedoplatkov a nedoplatkov na poistnom pred trestaním osôb. Namieta tiež nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 86 ods. 1 písm. e) Tr. zákona, keď súd pri účinnej ľútosti berie do úvahy aj skutočnosť, či zo strany páchateľa šlo o dobrovoľné plnenie. Podľa neho toto nemá oporu v zákone, ktorý viaže účinky účinnej ľútosti na skutočnosť zaplatenia dane a jej príslušenstva najneskôr na deň po dni, keď sa páchateľ oboznámil s výsledkami vyšetrovania, pričom nepredpokladá nutnosť dobrovoľného zaplatenia dane. V tomto prípade bola daň zaplatená ešte pred tým, než sa vyšetrovanie vo veci začalo a teda v čase oboznamovania sa s výsledkami vyšetrovania bola už zaplatená. Nešlo ani o daňovú exekúciu, ale daň bola zaplatená na základe platobného výmeru. V zmysle jeho prednesov v prípravnom konaní, ako aj z dôvodov uvedených v záverečnej reči obhajcu, naviac skutok popiera a poukazuje na skutočnosť, že aktivity v zmysle Mandátnej zmluvy zo dňa 11.09.2006 a Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 09.01.2006 boli v prospech spoločnosti STAV-ING, spol. s r. o. realizované. Čo sa týka druhého bodu obžaloby, v zmysle ktorého bol odsúdený za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona uviedol, že aj keď realizoval vyhlásenie o vine a teda v zmysle Trestného poriadku sa spáchanie, či nespáchanie skutku sprenevery nedokazovalo, má za to, že tomuto skutku tak, ako je definovaný v obžalobe, chýba splnenie všetkých podmienok preto, aby sa mohlo z hmotnoprávneho hľadiska konštatovať, že ide z jeho strany o spreneveru. Zdôrazňuje, že spoločnosť STAV-ING, spol. s r. o., objednala tovar, za tento zaplatila, teda tovar sa stal vlastníctvom spoločnosti STAV-ING, spol. s r. o., ktorej je on konateľom a spoločníkom a následne bol tovar dodaný tretej osobe. Spoločnosť neurobila žiadne kroky pre vymáhanie svojej pohľadávky z obchodnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol medzi spoločnosťou STAV-ING, spol. s r. o., a treťou osobou. Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona je spreneverou skutok osoby, ktorá si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu. V tomto prípade je podľa neho zrejmé, že si neprisvojil cudziu vec. Vec - tovar bola súčasťou obchodnoprávnych vzťahov spoločnosti STAV-ING, spol. s r. o.. Dôvody odvolania vzhliada aj v tom, že v celom trestnom konaní voči nemu orgány činné v trestnom konaní a súdy opomenuli zásadu ultima racio, kedy trestné právo má byť
poslednou a najkrajnejšou možnosťou pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky hlavných právnych odvetví už boli vyčerpané. V obidvoch bodoch obžaloby je zrejmé, že ide o vzťahy, ktoré mali obchodnoprávny charakter, resp. charakter finančný a boli alebo mohli byť vysporiadané v rámci obchodnoprávnych vzťahov. Jeho odvolanie smeruje aj voči výroku o náhrade škody, keď škoda, ak pripustí, že bol spáchaný skutok skrátenia dane a poistného, tak potom nemôže byť škodou suma peňazí zaplatená na základe dorubu daňovým orgánom, pretože takéto uplatnenie škody je vlastne nepochopením skutočnosti, že príjemcom daní je štát a spoločnosť STAV-ING, spol. s r. o., si teda takto uplatnenou škodou uplatňuje nárok titulom krátenej dane, a teda ad absurdum možno konštatovať, že osoba, ktorá si takúto škodu uplatňuje, uplatňuje si teda sumu peňazí, ktorá bola ako dorub dane vyplatená daňovému úradu, a teda spochybňuje nárok štátu na dorub takejto dane. V každom prípade možno konštatovať, že škoda spoločnosti STAV-ING, spol. s r. o., nevznikla. Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku trestné stíhanie zastavil, alebo alternatívne zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a jeho oslobodil spod obžaloby.
V prvom rade krajský súd zistil, že uvedené odvolanie obžalovaného smeruje aj proti výroku o vine týkajúcej sa skutku pod bodom 2/, ktorým bol uznaný za vinného pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 25.09.2012 však vyplýva, že obžalovaný vo vzťahu k tomuto skutku v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný a okresný súd toto jeho vyhlásenie prijal.
Podľa § 307 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, obžalovaný môže rozsudok odvolaním napadnúť pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Vzhľadom na to, že obžalovaný podal odvolanie aj proti výroku o vine týkajúcej sa skutku, vo vzťahu ku ktorému okresný súd prijal jeho vyhlásenie o vine, v tomto rozsahu nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania. Preto krajský súd, len na podklade odvolania obžalovaného, nebol oprávnený preskúmavať správnosť predmetného výroku o vine.
Na podklade odvolania obžalovaného však krajský súd preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť ostatných napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné.
V rámci svojej prieskumnej činnosti odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Na základe takto vykonaného dokazovania potom dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré aj správne právne posúdil ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona.
Z dokazovania vykonaného výsluchom obžalovaného, svedkov, odborným vyjadrením Ing. M. F. a listinnými dôkazmi je zrejmé, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti STAV-ING, s. r. o., dal do jej daňových výdavkov neoprávnene zahrnúť aj fiktívne výdavky a výdavky, ktoré nesúviseli s dosahovaním jej príjmov tak, ako je to popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku. V zmysle ust. § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je daňovým výdavkom daňovníka len taký jeho výdavok, ktorý preukázateľne vynaložil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Obžalovaný však dal do daňových výdavkov obchodnej spoločnosti zahrnúť aj iné výdavky a týmto svojím úmyselným konaním za rok 2006 skrátil daň z príjmov právnických osôb v čiastke 45.282,61 eur (1.364.183,30 Sk).
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne rozviedol dôkazy, ktoré na hlavnom pojednávaní vykonal a ktoré ho viedli k záverom o tom, že sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný.
Aj keď právne úvahy v odôvodnení napadnutého rozsudku chýbajú, podľa odvolacieho súdu je nepochybné, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt svojím konaním, vo forme priameho úmyslu, v značnom rozsahu skrátil daň z príjmov právnických osôb. Tým po objektívnej i subjektívnej stránke naplnil všetky pojmové znaky zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona.
Napriek tomu prvostupňový súd nerozhodol správne, keď napadnutým rozsudkom pre tento zločin obžalovaného uznal za vinného. Po jeho spáchaní totiž nastali také okolnosti predvídané Trestným zákonom, v dôsledku ktorých trestnosť činu zanikla.
Zákonom č. 334/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bola s účinnosťou od 1.1.2013 vykonaná aj zmena a doplnenie Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.. Po tejto novele podľa ust. § 86 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276, ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Trestnosť tohto trestného činu nezaniká, ak ide o páchateľa, ktorý bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, alebo ak trestné stíhanie páchateľa za obdobný čin bolo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch zastavené z dôvodu zániku trestnosti trestného činu podľa odseku 1.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca dáva prednosť dodatočnému splneniu daňových povinností pred potrestaním páchateľa. Cieľom takejto úpravy je posilniť motiváciu páchateľov vybraných daňových trestných činov k zaplateniu splatnej dane alebo poistného a vyhnúť sa tým ich odsúdeniu dodatočným zaplatením splatnej dane a jej príslušenstva alebo poistného najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami.
Aby bolo možné uvedené ustanovenie o účinnej ľútosti aplikovať, vyžaduje sa náprava škodlivého následku aktívnym konaním. Splatná daň a jej príslušenstvo musia byť zaplatené v celom rozsahu, avšak ich zaplatenie nemusí páchateľ splniť osobne. Na rozdiel od § 85 Tr. zákona podmienkou aplikovania účinnej ľútosti podľa § 86 písm. e) Tr. zákona nie je dobrovoľné konanie páchateľa.
Pokiaľ podľa prvostupňového súdu pre zánik trestnosti podľa § 86 ods. 1 písm. e) Tr. zákona sa vyžaduje zo strany páchateľa dobrovoľné splatenie daňovej povinnosti, tak takýto výklad predmetného ustanovenia odporuje ústavne konformnému výkladu, v zmysle ktorého ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady právnej normy, treba uprednostniť ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických a právnických osôb. Za takýto výklad určite nie je možné považovať rozširovanie podmienok potrebných pre aplikáciu účinnej ľútosti uvedených v ust. § 86 písm. e) Tr. zákona o povinnosť páchateľa zaplatiť splatnú daň, keď toto ustanovenie stanovuje len povinnosť zaplatiť splatnú daň bez ohľadu na to, kto túto daň zaplatí a z čieho podnetu tak urobí.
Zo správ Daňového úradu Poprad a zo svedeckých výpovedí pracovníčky daňového úradu Ing. M. C. a konateľa spoločnosti STAV-ING, s.r.o. Ing. R. L. a jeho vyjadrenia k odvolaniu vyplýva, že splatná daň s príslušenstvom bola v celom rozsahu uhradená. Rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 bola daňovému subjektu STAV-ING, s. r. o., vyrúbená dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Poprad č. 717/230/66165/08/Ryb zo dňa 05.12.2008 vo výške 1.715.653,- Sk (56.949,24 eur). Uhradený bol prevodnými príkazmi podpísanými konateľom Ing. R. L. a to 24.03.2009 vo výške 22.322,19 eur a 29.10.2009 vo výške 34.627,05 eur. Dňa 29.10.2009 boli uhradené aj pokuty uložené daňovému subjektu STAV-ING, s.r.o. na základe daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2006 vo výške 1.659,69 eur a 4.271,10 eur.
Obžalovaný, na základe oznámenia vyšetrovateľa PZ doručeného mu 01.12.2011, sa oboznámil s výsledkami vyšetrovania dňa 05.12.2011.
Z odpisu registra trestov a z lustrácií v registri priestupkov, v evidencii Ministerstva spravodlivosti SR a v evidencii Generálnej prokuratúry, ako aj správ Obvodného úradu Poprad a Mestského úradu Poprad
vyplýva, že obžalovaný nebol nikdy odsúdený za trestný čin a nebol nikdy trestne stíhaný za daňový trestný čin a ani za žiaden z trestných činov, u ktorých by prichádzalo do úvahy zastavenie trestného stíhania z dôvodu zániku trestnosti podľa § 86 ods. 1 Tr. zákona. Okrem dvoch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchaných v roku 2012 a 2015 sa obžalovaný nedopustil ani žiadneho priestupku.
Podľa § 2 ods. 1 Tr. zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Pojem „trestnosť činu“ zahŕňa všetky podmienky, za ktorých môže byť páchateľ uznaný vinným, a podmienky, za ktorých mu môže byť uložený trest. Nepochybne sem teda patria aj ustanovenia o účinnej ľútosti. Pri posudzovaní priaznivejšieho zákona sa pritom musí mať na zreteli Trestný zákon ako celok a ako celok ho aj aplikovať. Pri takomto posudzovaní je zrejmé, že pre obžalovaného je priaznivejší Trestný zákon v znení účinnom od 01.01.2013, v zmysle ktorého dodatočným zaplatením splatnej dane a jej príslušenstva najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami, zaniká aj trestnosť trestného činu skrátenia dane podľa § 276 Tr. zákona.
Keďže v predmetnej veci splatná daň a jej príslušenstvo boli zaplatené ešte pred tým, ako sa obžalovaný mohol po skončení vyšetrovania oboznámiť s jeho výsledkami a nie sú naplnené skutočnosti negatívnej podmienky uvedené v § 86 ods. 2 Tr. zákona, je nepochybné, že došlo k zániku trestnosti žalovaného zločinu skrátenia dane podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona.
Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok vo výroku o vine týkajúcej sa skutku pod bodom 1/ zrušiť a obžalovaného podľa § 285 písm. f) Tr. poriadku spod obžaloby pre zločin skrátenia dane podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona oslobodiť, lebo trestnosť tohto činu zanikla.
Súčasne musel zrušiť napadnutý rozsudok aj vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody, ktorý mal v zrušenom výroku o vine svoj podklad. Tieto bolo potrebné zrušiť vzhľadom na znenie § 321 ods. 3, za bodkočiarkou Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Následne musel odvolací súd rozhodnúť o druhu a výmere trestu za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným v bode 2/ napadnutého rozsudku.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd, vychádzajúc zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zákona, prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a k spáchaniu trestného činu sprenevery sa priznal a tento úprimne oľutoval. Odvolací súd teda u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v ust. § 36 písm. j) a l) Tr. zákona. Žiadnu priťažujúcu okolnosť nezistil.
Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že účel trestu je v prípade obžalovaného možné dosiahnuť trestom odňatia slobody na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby (1 až 5 rokov) vo výmere 1 roka, ktorého výkon vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 2 roky. Na posilnenie účelu trestu uložil obžalovanému aj povinnosť podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom sprenevery.
Keďže napadnutým rozsudkom bol s nárokom na náhradu škody poškodený odkázaný na občianske súdne konanie a odvolanie podal len obžalovaný, v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku odvolací nemohol zmeniť tento výrok v neprospech obžalovaného a tak poškodeného svojim rozsudkom tiež s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.