Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/120/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľa: SPP - Distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin proti odporcovi: V. Z., narodený XX.X.XXXX, bytom S. XXX, O. nad J., právne zastúpený JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou, so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 4, o zaplatenie 6.744,39 EUR s príslušenstvom , takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.744,39 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 18.10.2012 do zaplatenia a to do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 1.675.01 EUR a ostatných trov 404,50 EUR, všetko do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že trovy právneho zastúpenia je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 14,10 EUR na účet Okresného súdu Prievidza do 2 mesiacov od dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 6.744,39 EUR s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že odporca neoprávnene odoberal zemný plyn v zmysle , kedy tento zákon ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, navrhovateľovi týmto vznikla škoda vo výške 6.744,39 EUR, ktorú navrhovateľ vyčíslil podľa vyhl.č. .

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -22 z 05.06.2014, ktorým odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu a nahradiť mu trovy konania.

Odporca podal proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor, prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne. V odpore uviedol, že dňa 18.07.2012 zaslal navrhovateľ odporcovi faktúru na sumu 6.744,39 EUR a domáhal sa ňou náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu odporcom, navrhovateľ pritom vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Petra Leška číslo XXX/PL-XXXX. Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poslal navrhovateľovi vyjadrenie, kde uviedol, že podľa neho nenastal žiaden z prípadov taxatívne vymenovaných v § 59 zákona o energetike, ktorý by zakladal právo navrhovateľa na náhradu škody v sume 6 744,39 EUR. Závery znaleckého posudku by mali svedčiť o porušení plomby na počítadle/merači spotreby. Odporca v odpore

tvrdil, že žiaden z dôvodov predpokladaným zákonom o energetike a podľa výsledku znaleckého dokazovania ako dôvod pre priznanie náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu nenastal. Merač spotreby je umiestnený na verejne prístupnom mieste a teda zásahy do meradla tak môže vykonať jednak navrhovateľ svojimi zamestnancami alebo ním poverenými osobami ako aj ktorákoľvek tretia osoba. Odporca nemá žiadnu reálnu možnosť predísť alebo zabrániť neoprávnenej manipulácii tretích osôb s meradlom spotreby plynu. Bol to sám navrhovateľ, kto nevykonal také technické opatrenia, aby zásahy do meradla spotreby plynu tretími osobami vylúčil a takýmto zásahom zabránil. V prípade, ak navrhovateľ v konaní preukáže predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to, že škodcom je odporca, ten v odpore poukázal na § 450 Občianskeho zákonník t.j. moderačné právo súdu znížiť náhradu škody. Odporca žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Neúčasť navrhovateľa na pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca. Súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa podľa .

Právny zástupca na pojednávaní uviedol, že nárok je riadne preukázaný. Čo sa týka spornej otázky, či dochádzalo na odbernom mieste odporcu k neoprávnenému odberu zemného plynu, má navrhovateľ za to, že táto skutočnosť je preukázaná listinnými dôkazmi a to Znaleckým posudkom č. XXX/PL- XXXX a výsledkami odpočtu na odbernom mieste, z ktorých jasne vyplýva, že v spornom období na odberom mieste k odberu plynu dochádzalo. Ďalšou skutočnosťou, preukazujúcou odber plynu na odbernom mieste je i ten fakt, že na odbernom mieste boli zapojené plynové spotrebiče. Škoda vznikla navrhovateľovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete v zmysle a rovnako v zmysle smernice č.2003/55/ES. Na základe doterajšieho dokazovania mal za to, že navrhovateľ preukázal, že na odbernom mieste S. XXX O. nad J., ktoré je odberným miestom odporcu dochádzalo v čase od 19.8.2011 do 9.7.2012 k odberu zemného plynu meradlom s porušenou overovacou značkou. Navrhovateľ pri určení doby neoprávneného odberu vychádzal z vyhl. č. z., ktorá hovorí, že neoprávneným odbernom je odber od poslednej riadnej kontroly meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu. Na základe ust. z. neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete alebo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. V zmysle vyššie uvedeného zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu ak vznikla. Zodpovednosť odberateľa za vznik škody je v tomto prípade objektívne daná bez ohľadu na zavinenie, s poukazom na právny názor NS SR v uznesení sp.zn.1Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009. Vyššie cit. zákon v ust. konkretizuje niekoľko skutkových podstát neoprávneného odberu plynu, pričom treba rozlišovať od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu navrhovateľ odvíja uplatnený nárok na náhradu škody. Podľa navrhovateľa dokazovanie toho , či porušenie plomby meradla mohlo spôsobiť nefunkčnosť, resp. nesprávnu funkčnosť meradla nie je z pohľadu posudzovaného prípadu a uplatneného nároku potrebné, nakoľko zákon o energetike v cit. ust. hovorí, že neoprávneným odberom plynu je taký odber meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, pričom zákon nestanovuje, že by sa muselo jednať o také porušenie zabezpečenia, ktoré by malo za následok nesprávnu funkčnosť alebo nefunkčnosť meradla. Čo sa týka otázky vzniku škody, táto vzniká navrhovateľovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. V prípadoch kedy dôjde k porušeniu zabezpeč. značky číselníka meradla a teda jeho sprístupneniu vonkajším zásahom absentujú hodnoverné a objektívne údaje o množstve odobratého plynu na odbernom mieste, na základe ktorých by dodávateľ plynu vyúčtoval množstvo vyúčtovaného plynu konečnému spotrebiteľovi. Dodávateľ plynu v takýchto prípadoch vo vyúčtovacej faktúre uvádza ako množstvo odobratého plynu údaj 0 m kubických t.j. odberateľ za sporné obdobie za odobratý plyn nikomu nezaplatil. Rovnaký postup bol uskutočnený i v prejednávanom prípade, pričom navrhovateľ poukázal na faktúru č.XXXXXXXXXX, ktorou dodávateľ plynu odporcovi za sporné obdobie odber plynu nefakturoval. V prípadoch neoprávneného odberu plynu meradlom poškodenou resp. odstránenou zabezpečovacou značkou je podľa navrhovateľa vznik škody preukázaný tým, keď navrhovateľ preukáže poškodenie prípadne odstránenie overovacej značky na číselníku meradla a odber plynu takýmto meradlom. Nakoľko so splnením týchto dvoch predpokladov vznik škody spája. Následne ods.3 cit. požaduje nemožnosť vyčíslenia škody na základe objektívnych a spoľahlivých dokladov. V konaní navrhovateľ hodnoverne preukázal, že na odbernom mieste odporcu prebiehal odber plynu meradlom, na ktorom bola vymenená overovacia značka číselníka meradla, ktorá na sebe niesla znaky používané v r.2006 napriek tomu, že meradlo

bolo ciachované v r.2005 a teda je nemožné, aby bolo meradlo opatrené ciachom nesúcim znaky roku nasledujúceho po roku ciachovania. Nakoľko absentujú na odbernom mieste hodnoverné objektívne údaje o množstve odobratého plynu, množstvo odoberaného plynu a výšku škody je možné určiť len na základe metodiky stanovenej vyhl. č. nakoľko číselník meradla bol sprístupnený vonkajším zásahom a teda bolo možné meradlom namerané hodnoty ovplyvňovať. Z tohto dôvodu navrhovateľ množstvo odobratého plynu a jeho cenu určil v zmysel vyššie uvedenej vyhlášky a to so zohľadnením množstva plynových spotrebičov zistených na odbernom mieste odporcu a ich najvyššieho hodinového príkonu. Zamestnanci navrhovateľa meradlá neplombujú a nedisponujú plombovacími kliešťami, ktorými disponujú len úradné ciachovne a to vždy len tými, ktoré nesú znaky konkrétneho roku, v ktorom sa používajú. K argumentácii odporcu, že meradlo bolo umiestnené na voľne prístupnom mieste a teda že navrhovateľ porušil svoju prevenčnú povinnosť uvádzame, že navrhovateľ osádza meradlá plynu v súlade s STN na verejne prístupné miesto a to z dôvodu zachovania bezpečnosti a okamžitého prístupu k meradlu v prípade jeho poškodenia prípadne nehody. Svoju prevenčnú povinnosť zachováva tým, že meradlá opatrené úradnými ciachami umiestňuje do kovových prípadne už najnovšie plastových skríň. Do pozornosti súdu dal navrhovateľ aj tú skutočnosť, že v čase neoprávneného odberu odporcu klesla spotreba plynu na jeho odbernom mieste o 58%. Na základe uvedeného navrhovateľ zotrval na podanom návrhu a žiadal, aby mu súd v celom rozsahu vyhovel, zároveň uplatnil trovy konania. Čo sa týka nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu, sú to náklady spojené s dopravou zamestnancov navrhovateľa na odberné miesto, ktoré sú paušalizované.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že platný v rozhodnom období v výslovne vymenúva aké konania, či opomenutia sú porušením práv / povinností vo vzťahu k dodávateľovi a ktoré zakladajú nárok na náhradu škody titulom neoprávneného odberu zemného plynu. Ide o zodpovednosť objektívnu a preto je nutné tento nárok posudzovať podľa a nasl. , navrhovateľ si vo svojich vyjadreniach protirečí, že náhradu škody uplatňuje titulom porušenia plomby na meracom zariadení, pričom predložil znalecký posudok, z ktorého z jednotlivých odpovedí znalca vyplýva jednoznačne, že nezistil zásah odporcu do meracieho zariadenia, preto odporca tvrdí, že v danom prípade nenastal ani jeden z prípadov činnosti vymenovaných v od.1 cit. zák., ktorá by zakladala nárok navrhovateľa nahradiť škodu, pričom v je výslovne uvedené, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn je povinný uhradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, ak vznikla. Tvrdíme, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že nastal čo i len jeden z prípadov neoprávneného odberu podľa ani nepreukázal, že vznikla škoda a v akej výške podľa cit. zákona, pričom v znaleckom posudku na titulnej strane je napísané, že ide o znalecký posudok vo veci potvrdenia neoprávneného odberu plynu podľa ust. zákona zákona o energetike, pričom posudok nedáva jednoznačnú odpoveď, či zo strany odporcu k neoprávnenému odberu došlo alebo nie. Znalec uviedol nezhodu len v odpovedi na poslednú otázku posudku, pričom ide o evidenčný údaj, s ktorým má možnosť manipulovať sám dodávateľ resp. jeho zamestnanec. K neoprávnenému odberu zo strany odporcu nedošlo, preto odporca žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Odporca nepopiera, že bol odberateľom zemného plynu, ktorý mu dodával distribútor zemného plynu, teda navrhovateľ. V sledovanom období odporca zemný plyn odoberal a preddavkové platby za opakované dodávky riadne vykonával a vznikol mu nárok na vysokú sumu preplatku. Odporca je toho názoru, že nenaplnil ani jeden zo spôsobov tzv. neoprávneného odberu zemného plynu, tak ako je to uvedené v cit. zákona o energetike a navyše, že svojim konaním nespôsobil navrhovateľovi škodu. Podľa cit. zákona je neoprávnený odberateľ povinný uhradiť škodu iba v prípade ak vznikla. Odporca tvrdil, že základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody , ak vznikla, je protiprávny úkon, teda porušenie právnej povinnosti odporcom v tomto prípade zákonnej povinnosti podľa vtedy platného zákona o energetike. Navrhovateľ nepreukázal a práve naopak ním predložený znalecký posudok vyvracia protiprávny úkon odporcu, ktorý by mohol zakladať nárok na náhradu škody keď znalec výslovne uviedol v odpovedi na predposlednú otázku toto: „nezistil som zásah do zabezpečenia meradla“. Odporca si uplatnil náhradu trov konania.

Svedok Z. I. vo svojej výpovedi uviedol, že kontrola u odporcu bola vykonávaná na základe poklesu spotreby na odbernom mieste, pričom on zistil nesúlad overovacích značiek plynomera, keď jedna je na obvode a druhá je na jeho číselníku. Vymenil plynomer, ktorý bol následne odovzdaný na znalecký posudok a odporca podpísal zápis. Svedok plombovacími kliešťami nedisponoval, tieto sa používajú len v daných pracoviskách AMS t.j. autorizovaná metrologická skúšobňa. Pričom, ktorá z týchto skúšobní to

bola sa rozlišuje podľa čísla. Je tam uvedené veľké M a čísla 40, 41, 42 ( táto je t.č. zrušená ) alebo 43. V tomto prípade bol plynomer opatrený na obvode M 40/05 a na číselníku bol M 43/06, čo je rok ciachu ako r.2006, ktorá overovacia značka v tomto období ešte nebola ani vyrobená, nie ešte namontovaná. Tento konkrétny plynomer bol na odbernom mieste namontovaný v r. 2005 takže v r. 2006 automaticky tento plynomer nemohol byť v žiadnej inej ciachovni. Pracovníci navrhovateľa nedisponujú a to ani jeden z ich takýmito značkami, ktoré používajú metrologické strediská. Zamestnanci majú iné značky a to pod označením SPP a číslo. Svedok uviedol, že došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, nakoľko bolo porušené pôvodné zabezpečenie plynomeru, konkrétna overovacia značka a táto bola nahradená inou značkou, ktorá sporná značka môže byť buď z ukradnutého plynomeru alebo ukradnutá značka z iného plynomeru.

Svedok F.. K. X. uviedol, že tak ako uviedol v znaleckom posudku na uvedenom meradle sa nachádzali plomby s označením 06/M43 a to na kryte telesa plynomeru a 05/M40, ktorá sa nachádza na telese plynomeru. Tieto v posudku „sporné označenia“ porovnával s kontrolnými odtlačkami, ktoré mal znalec k dispozícii od navrhovateľa a zistil že tieto sa tvarovo a rozmerovo podobajú, na základe čoho možno predpokladať, že boli utvorené jedným nástrojom. Svedok ďalej uviedol, že bol urobený neoprávnený odber zemného plynu a to na základe tej skutočnosti, že meradlo nemalo zhodné roky overenia a číselné označenia metrologického strediska na kryte telesa plynomeru a na telese plynomeru, pričom uvedené plomby sa na tomto plynomere nemali nikdy stretnúť, resp. nemali sa na plynomeri súčasne nachádzať. Toto meradlo bolo naposledy overované v r. 2005, čo je uvedené na strane 7 posudku, plomba s označením 06 nemohla byť do meradla osadená v r. 2005, keď má fakticky označenie 06 a teda deklaruje rok 2006.V takýchto prípadoch k neoprávnenému odberu zemného plynu dôjde odstránením pôvodnej plomby osadenej v metrologickom stredisku, t.j. s označením XXMXX, a po takomto zásahu je možné počítadlo meradla vyradiť fakticky z činnosti a následne ho namontovať naspäť a osadiť inú plombu, čo bolo v tomto prípade č.XXMXX.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že plynomer sa nachádza pred oplotením pozemku na parkovisku hneď vedľa hlavnej cesty, od ktorej je umiestnený cca pol metra, prípadne meter. Plynomer je umiestnený na jeho pozemku, trčí zo zeme a je prikrytý plechovým krytom. Odporca tvrdil, že žiadny zásah do plomby meracieho plynomeru nevykonal.

Zo zápisu zo dňa 09.07.2012 predloženého navrhovateľom súd zistil, že dňa 09.07.2012 bolo na odbernom mieste S. XXX O. nad J. zistené , že overovacie značky plynomeru ( plomby) na telese a číselníku vykazujú nesúlad . Na telese M40/05, na číselníku M43/06.

Podľa Znaleckého posudku č. 123/PL-2012 vo veci potvrdenia neoprávneného odberu zemného plynu podľa , ktorý vypracoval F.. K. X. sa roky overenia ani čísla metrologických stredísk na plombách meradla nezhodujú.

Výška škody bola vyčíslená podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. a na sumu 6.744,39 EUR so začiatkom neoprávneného odberu dňa 19.08.2011 do dňa zistenia neoprávneného odberu t.j.09.07.2012 za celkový počet dní neoprávneného odberu 326, pričom škoda bola vypočítaná v sume 6.483,84 EUR a ostatné náklady zisťovania neoprávneného odberu celkom v sume 260,55 EUR, spolu suma 6.744,39 EUR, ktorá bola následne odporcovi fakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2012 splatnou 07.08.2012 na sumu 6.744,39 EUR.

Podľa o energetike a o zmene niektorých zákonov, ktorý bol účinný v období, kedy malo dôjsť k neoprávnenému odberu plynu (19.08 2011 do 09.07.2012), neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.

Podľa § 59 ods. 2 cit. zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa § 59 ods. 3 cit. zákona ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa o metrológii v platnom znení platnosť úradného overenia meradla zaniká aj v prípade, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

Podľa , citovaného plynomer ako určené meradlo možno používať na určovacie ceny len ak má platné overenie.

Podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odseku 2 a sadzby za 1 m3 plynu, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou cenou pre odberateľov plynu v domácnosti v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu plynu sadzbou, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, platná počas neoprávneného odberu plynu; príslušná sadzba za 1 m3 plynu, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.

Podľa § 1 ods. 4 cit. vyhlášky, ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu.

Podľa §1 ods. 9 cit. vyhlášky k sume vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú náklady plynárenského podniku, ktoré mu vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä náklady plynárenského podniku spojené s dopravou príslušného množstva neoprávnene odobratého plynu do miesta neoprávneného odberu, náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu a náklady spojené s odstraňovaním jeho následkov.

Podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Podľa prvá veta ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

Podľa nariadenia vlády č. , účinného do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že osoba oprávnená navrhovateľom na vykonávanie kontroly odberných miest a výmeny elektromerov zistila dňa 09.07.2012 neoprávnený odber na odbernom mieste odporcu. Bolo zistené poškodenie plynomeru a to porušenie plomby na počítadle v.č.: XXXXXXXXXXXX, ktoré poškodenie bolo potvrdené posudkom a výpoveďou zamestnanca navrhovateľa a znalca. V období od 19.08.2011 do 09.07.2012 dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Navrhovateľ si vyčíslil škodu podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. vo výške 6 744,39 EUR faktúrou zo dňa 24.07.2012, splatnou 07.08.2012, doručenou odporcovi. Škoda bola vyčíslená za obdobie neoprávneného odberu v trvaní 326 dní a to od 19.08.2011 do 09.07.2012.

S poukazom na ustanovenie až 3 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol účinný v období, kedy došlo k neoprávnenému odberu plynu (od 19.08.2011 do 09.07.2012) je možné uzavrieť, že úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu je objektívnou zodpovednosťou za škodu, pri ktorej sa nevyžaduje, aby porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle zavinil odberateľ, ten zodpovedá ( už len ) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pritom porušenie zabezpečenia meradla mohol spôsobiť ktokoľvek. Plynomer z daného odberného miesta bol predložený na posúdenie znalcovi, ktorý vo svojom odbornom posudku vyslovil záver, že na plombách meradla sa nezhodujú roky overenia ani čísla metrologických stredísk. Plomba úradného overenia zabezpečuje meradlo proti neoprávnenej manipulácii, má za cieľ zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe zemného plynu. Plynomerom, na ktorom bola porušená overovacia značka meradla, odoberal plyn odberateľ - odporca. Neoprávneným odberom vznikla navrhovateľovi škoda. Navrhovateľ nemal k dispozícii údaje o skutočnej spotrebe plynu z dôvodu porušenia plomby. Spôsob výpočtu určuje vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. , ktorou bola výška škody vyčíslená sumou 6.744,39 EUR. V danom prípade nebolo možné vychádzať z priemernej spotreby plynu, nebolo možné zistiť ani skutočný odber na danom odbernom mieste a jediným relevantným dôkazom bol údaj na plynomeri, ktorý spĺňal všetky technické a metrologické požiadavky. Citovaná vyhláška stanovuje spôsob výpočtu spôsobenej neoprávneným odberom plynu, matematický vzorec, kde sa zistí množstvo a sadzba neoprávneného odberu plynu a následne výška škody. Jediný spôsob, ktorý je možný a zákonný, je aplikácia citovanej vyhlášky a aj v prípadoch, ak bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, znalec aplikuje vyhlášku č. . Odporca za vzniknutú škodu objektívne zodpovedá. Tvrdenie, že znaleckým posudkom nebol potvrdený neoprávnený odber osobou odporcu ani zásah odporcu do telesa plynomeru, nie je okolnosťou, ktorá by ho zbavovala zodpovednosti za vzniknutú škodu.

Právna úprava náhrady zodpovednosti za škodu pri neoprávnenom odbere zemného plynu je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti odberateľa zemného plynu a to bez ohľadu na to, kto neoprávnený zásah do určeného meradla (plynomeru) vykonal. Za vniknutú škodu teda bez ďalšieho zodpovedá odberateľ. Stačí na to zistenie, že odberateľ odoberal zemný plyn s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Zákon zveruje starostlivosť o riadny technický stav určeného meradla odberateľovi. Preto pri poškodení resp. neoprávnenom zásahu do určeného meradla nerozhoduje to, kto tento zásah vykonal, resp. či odberateľ o tomto porušení vedel. Dôsledky tohto zásahu nesie odberateľ a jeho zavinenie nie je potrebné skúmať a nie je potrebné ani zisťovať, kto zásah do zariadenia skutočne spôsobil. Pravidlá výpočtu náhrady škody sú dané vyhláškou. Keďže v dôsledku neoprávneného zásahu do plynomeru nebolo možné zistiť výšku skutočnej škody, ktorá vznikla navrhovateľovi neoprávneným odberom, navrhovateľ využil svoje oprávnenie a vypočítal výšku škody na základe vykonávacej vyhlášky. Čas trvania neoprávneného odberu zemného plynu určil v období od 19.08.2011 do 09.07.2012, teda v dĺžke 326 dní. Do výpočtu výšky škody navrhovateľ započítal aj úkony spojené so zisťovaním neoprávneného odberu zemného plynu a to zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 186,92 EUR, vypracovanie posudku na meradlo 40,- EUR, overenie plynomeru 14,67 EUR a oprava plynomeru 18,96 EUR, celkom ako ostatné náklady v sume 260,55 EUR.

Na základe uvedeného považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný v sume 6.744,39 EUR a odporcu zaviazal na zaplatenie tejto sumy aj s úrokom z omeškania so začiatkom v zmysle žalobného návrhu. Nárok na úrok z omeškania vznikol navrhovateľovi na základe toho, že splatnosť faktúry bola 07.08.2012 a odporca sa už jej neuhradením ocitol od nasledujúceho dňa, t.j. od 08.08.2012 v omeškaní, súd však priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od 18.10.2012 do zaplatenia a to podľa žalobného návrhu. Pokiaľ odporca poukázal na § 450 Občianskeho zákonník t.j. na moderačné právo súdu znížiť náhradu škody, súd dospel k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa u odporcu splnené nie sú. Zníženie náhrady škody súdom sa považuje za výnimočné opatrenie a nemožno ho používať mechanicky. Hľadiská, z ktorých má súd pri znížení vychádzať sa spravujú zásadami dobrých mravov. Odporca je poberateľom ČID v sume 176,20 EUR mesačne popri tom vykonáva činnosť podnikateľa

- živnostníka , jeho základ dane z príjmu fyzickej osoby v roku 2014 bol 2030,12 EUR. Odporca má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, dcéra Jasmína, nar. 19.6.2007 bola po rozvode zverená do starostlivosti matky a vyživovacia povinnosť bola určená na sumu 75,- EUR mesačne, dcéra Rebeka, narodená 18.7.2013 s ním žije v spoločnej domácnosti. Odporca žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá je matkou maloletej V., matka poberá rodičovský príspevok spolu s prídavkom na dieťa v sume 226,- EUR mesačne a so starou matku , ktorá poberá starobný dôchodok 360,- EUR mesačne a prispieva na chod domácnosti sumou 200,- EUR mesačne. Odporca je vlastníkom osobných motorových vozidiel Mazda a Wartburg, finančné úspory nemá, jeho výdavky na chod domácnosti sú v sume 471,- EUR , splátky úveru 168,63 EUR, nájomné za dielňu 215,58 EUR plus náklady na energie 30,- EUR, odvody do sociálnej poisťovne 133,42 EUR. S poukazom na rozsudok NS SR z 23.6.2008, sp. zn. zníženie náhrady škody by malo prevládať vo vzájomných vzťahoch medzi občanmi. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že u odporcu nie sú splnené zákonné predpoklady v zmysle na zníženie požadovanej náhrady škody.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže navrhovateľ bol v konaní úspešný, súd mu v súlade s citovaným ustanovením priznal právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo súdneho poplatku 404,50 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 1675,01 EUR, vynaložených navrhovateľom. Právny zástupca navrhovateľa predložil súdu vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v sume 142,22 EUR. Súd vyúčtovanie trov preskúmal a za jednotlivé úkony právnych služieb priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa , , , a vyhl. č. ) nasledovne: A/ úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 237,34 EUR 2. písomné podanie vo veci samej 237,34 EUR Režijný paušál za rok 2013 2x 7,81 EUR DPH 20 % Spolu v roku 2013 588,36 EUR 3. vyjadrenie z 23.04.2015 237,34 EUR 4. účasť na pojednávaní dňa 01.07.2015 237,34 EUR 5. účasť na pojednávaní dňa 07.10.2015 237,34 EUR Režijný paušál za rok 2015 3 x 8,39 EUR DPH 20% Spolu v roku 2015 884,64 EUR Odmena spolu 1.473,- EUR B/Cestovné náhrady na pojednávanie dňa 01.07.2015 za cestu Martin - Prievidza a späť v sume 35,91 EUR a pojednávanie dňa 07.10.2015 za cestu Martin - Prievidza a späť v sume 31,90 EUR spolu v sume 67,81 EUR

C/Náhrada za stratu času podľa ....za 2 x 4 polhodiny x 13,98 EUR spolu s 20% DPH v sume 134,20 EUR

Spolu trovy právneho zastúpenie v sume 1.675,01 EUR.

O trovách štátu rozhodol podľa veta prvá keď štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Štát z rozpočtových

prostriedkov súdu uhradil svedkovi F.. K. X. svedočné vo výške 14,10 EUR v zmysle uznesenia č.k. -81 z 27.07.2015, preto na úhradu tejto sumy štátu zaviazal neúspešného odporcu.

Súd zaviazal odporcu na zaplatenie uloženej sumy s príslušenstvom a na náhradu trov konania navrhovateľovi a štátu s tým, že mu určil lehotu na plnenie 2 mesiace. Súd tým využil oprávnenie, ktoré mu dáva prvá veta . Lehota na plnenie začne plynúť odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie.