Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-160-2015.pdf
PDF · 105.47 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/160/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci navrhovateľa M. M. J. J.. S.. Z.., so sídlom U.Á. XXX, P., IČO: XX XXX XXX, v konaní zastúpenom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti odporcovi H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, T. T., v konaní zastúpenom JUDr. Martou Ivaničovou, advokátom, so sídlom Dolná 62, Banská Bystrica, o zaplatenie 521,06 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 400,13 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 405,13 Eur od 22. 03. 2014 do 29. 09. 2015 a zo sumy 385,13 Eur od 30. 09. 2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,61 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 46,35 Eur právnemu zástupcovi navrhovateľa Mgr. Henricha Schindlera, advokáta, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 02. 04. 2015 domáhal zaplatenia sumy 521,06 Eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že dňa 22. 01. 2014 uzavrel s odporcom Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „rámcová zmluva“) a zároveň zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), na základe ktorých navrhovateľov poskytol odporcovi úver vo výške 350,00 Eur. Predpokladom uzavretia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným účtom. Rámcová zmluva a zmluva nadobudli účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami. V prípade navrhovateľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný navrhovateľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť čiastku vo výške 456,06 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 106,06 Eur. Odporca nevrátil navrhovateľovi dlžnú sumu riadne a včas. Navrhovateľ písomnými výzvami vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku, v dôsledku čoho si navrhovateľ uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,00 Eur. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 521,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 456,06 Eur odo dňa 22. 03. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 21. 05. 2015 uviedol, že odporcovi poskytol sumu vo výške 350,00 Eur. Zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku tým, že odporca sa ako spotrebiteľ registroval u navrhovateľa. Suma 106,06 Eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, pričom táto suma predstavuje 30,30 % poskytnutej čiastky a nejedná sa o úroku z omeškania alebo jednorazovú odplatu. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve neodzrkadľuje reálnu hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Odporca sa zaviazal splatiť navrhovateľovi dlh v lehote nepresahujúcej tri mesiace od pripísania prostriedkov na jeho účet. Suma 65,00 Eur predstavuje personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS a e - mailové správy, písomné výzvy a ďalšie náklady vynaložené navrhovateľom. Odporcovi boli zaslané štyri upomienky s poplatkom vo výške 15,00 Eur, 10,00 Eur, 10,00 Eur a 30,00 Eur. Vzhľadom na uvedené považuje navrhovateľ svoj nárok za odôvodnený v celom rozsahu.
Odporca nesúhlasil s návrhom v celom rozsahu. Nespochybnil, že dňa 22. 01. 2014 uzavrel s navrhovateľom zmluvu, na základe ktorej mu navrhovateľ poskytol bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,00 Eur. Navrhovateľovi sa zaviazal vrátiť sumu vo výške 456,06 Eur, čo tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 106,06 Eur, ktoré predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Požičanú sumu nevrátil do jedného mesiaca od poskytnutia finančných prostriedkov, pretože nemal finančné prostriedky a bol nezamestnaný. Dňa 29. 09. 2015 zaplatil navrhovateľovi čiastku vo výške 20,00 Eur. Zvyšok dlžnej sumy je schopný a ochotný splácať v mesačných splátkach po 20,00 Eur mesačne. Navrhovateľ uvádza, že poskytol odporcovi úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), avšak tento zákon sa na úver, ktorého splatnosť je kratšia ako tri mesiace, nevzťahuje. Preto zákon o spotrebiteľských úveroch nie je možné aplikovať na túto zmluvu. Rovnako nie je možné aplikovať ani Obchodný zákonník, pretože a nejedná o zmluvu o úvere, ale o zmluvu o pôžičke, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Rozdielom medzi týmito zmluvnými typmi však je záväzok dlžníka zaplatiť z prijatých peňažných prostriedkov úroky. V predmetnej veci však bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté, že navrhovateľ mu poskytuje finančné prostriedky bezúročne. Navrhovateľ uviedol, že celkové náklady predstavujú poplatok za poskytnutie úveru vo výške 106,06 Eur, pričom ak by súd akceptoval, že ide o poplatok za poskytnutie úveru, tak jeho výška je v rozpore s dobrými mravmi, a preto jeho dojednanie treba považovať za neplatné. Percentuálne predstavuje poplatok vo výške 106,06 Eur pri úvere vo výške 350,00 Eur splatnom do jedného mesiaca odplatu vo výške 30,30 % z poskytnutej sumy, čo je 363,60 % ročne. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedený v zmluve (2 156,5 %) predstavuje údaj, o koľko spotrebiteľ preplatí poskytnutý úver za jeden rok. Je zrejmé, že tieto údaje sú v zjavnom nepomere k poskytnutej sume a lehote splatnosti a v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedeného navrhol odporca, aby súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 106,06 Eur zamietol. Čo sa týka nákladov vo výške 65,00 Eur, tieto mali navrhovateľovi vzniknúť v súvislosti s vyzývaním na zaplatenie dlžnej sumy. Navrhovateľ však žiadnym spôsobom nepreukázal, aké skutočné náklady mu v skutočnosti vznikli, pričom sa jedná o dojednanie výlučne v prospech navrhovateľa a odporca nemal toto dojednanie možnosť ovplyvniť. Zmluvné dojednanie o poplatkoch je v rozpore s dobrými mravmi a zároveň je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto aj v tejto časti odporca navrhol, aby súd návrh navrhovateľa zamietol.
Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti, a vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, prednesom právneho zástupcu odporcu a zistil tento skutkový stav:
Právny zástupca odporcu zotrval na písomnom podaní a navrhol, aby súd zamietol návrh v časti odplaty vo výške 106,06 Eur a poplatkov za upomienky vo výške 65,00 Eur z dôvodu, že boli dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň súdu predložil potvrdenie o uhradení sumy vo výške 20,00 Eur v prospech účtu navrhovateľa dňa 29. 09. 2015.
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že odporca si na webovom sídle U.:/..M.-M..L. vytvoril profil užívateľa, na základe čoho potom navrhovateľ uzavrel s odporcom rámcovú zmluvu a zmluvu. Na
základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 350,00 Eur. Podľa zmluvy mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi úver v požadovanej výške najneskôr nasledujúci pracovný deň po uzavretí zmluvy. Odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi sumu vo výške 456,06 Eur. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru dňa 21. 03. 2014. V zmluve bola uvedená aj ročná percentuálna miera nákladov vo výške 2 156,5 %. Ďalšie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. o), p), t), u), w) a x) zákona o spotrebiteľských úveroch boli uvedené v rámcovej zmluve, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola zmluva. V rámcovej zmluve bolo dohodnuté, že úver je bezúročný, ale v prípade omeškania budú klientovi účtované aj náklady spojené s vymáhaním poskytnutého úveru, a to vo výške 15,00 Eur, 10, 00 Eur, 10,00 Eur a 30,00 Eur (čl. IV. bod 5 rámcovej zmluvy).
Dňa 18. 02. 2014 poskytol navrhovateľ odporcovi sumu vo výške 350,00 Eur, o čom navrhovateľ predložil výpis z účtu, a do dňa podania návrhu odporca navrhovateľovi nič nezaplatil.
Dňa 29. 09. 2015 zaplatil odporca v prospech účtu navrhovateľa sumu vo výške 20,00 Eur, čo bolo zistené z potvrdenia o vklade v Q. T., I.. J..
Ministerstvo financií Slovenskej republiky pravidelne zverejňuje súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi (č. l. 75 spisu). Za prvý štvrťrok 2014 bol vážený priemer priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov za všetky typy spotrebiteľských úverov vo výške 17,99 %.
Predmetom konania bola zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18. 02. 2014, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver. Zmluva bola uzavretá prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“). Účelom bolo poskytnutie finančných prostriedkov. Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane poskytovateľa (navrhovateľa) je podnikateľ a na strane príjemcu služieb (odporcu) ide o fyzickú osobu. Z hľadiska povahy subjektov ide o vzťah občianskoprávny.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Podľa § 1a ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
Podľa § 1a ods. 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nahor.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Podľa § 2 písm. e) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku dodávateľ môže použiť na ponuku finančných služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce priamu komunikáciu len s jasným a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ výslovne nenamieta; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona. Automatický telefónny volací systém a fax môže dodávateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom spotrebiteľa.
V konaní bolo nesporné, že účastníci dňa 18. 02. 2014 uzavreli spotrebiteľskú zmluvu (v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka) o poskytnutí úveru vo výške 350,00 Eur s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 106,06 Eur so splatnosťou úveru dňa 21. 03. 2014, teda v lehote splatnosti kratšej ako tri mesiace od poskytnutia úveru. Zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Ďalej nebolo sporné ani to, že odporca skutočne čerpal úver vo výške 350,00 Eur a odporca ani nespochybnil, že by poskytnuté finančné prostriedky vrátil navrhovateľovi.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 29. 09. 2015 zaplatil odporca navrhovateľovi sumu vo výške 20,00 Eur, čím sa dlžná istina znížila a predstavuje sumu vo výške 330,00 Eur. V tejto časti považuje súd návrh za dôvodný a nesporný, pretože poskytnutie finančných prostriedkov nespochybnil ani odporca.
Odporca namietal výšku odplaty v sume 106,06 Eur za poskytnutie finančných prostriedkov ako aj výšku poplatkov v sume 65,00 Eur. Navrhovateľ v zmluve uviedol, že celkové náklady predstavujú poplatok za poskytnutie úveru vo výške 106,06 Eur, avšak nie je konkretizované, aké reálne náklady navrhovateľovi vznikli. Pokiaľ by v tejto sume boli zahrnuté aj úroky (čo nie je možné zistiť), tak zmluva mala obsahovať aj výšku úrokovej sadzby, aj keď je uvedené, že sa úver poskytuje ako bezúročný, a v tom prípade by nebola splnená zákonom stanovená podstatná náležitosť a úver by sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. V prípade, že by súd akceptoval, že ide iba o poplatok za poskytnutie úveru, tak jeho výška v sume 106,06 Eur by bola v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Percentuálne predstavuje tento poplatok vo výške 106,06 Eur pri úvere vo výške 350,00 Eur splatnom do jedného mesiaca odplatu za poskytnutie úveru vo výške 30,30 % z poskytnutej sumy, čo ročne predstavuje 363,60 %. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedený v zmluve (2 156,50 %) predstavuje údaj, o koľko spotrebiteľ preplatí poskytnutý úver za jeden rok. Je zrejmé, že tieto údaje sú v zjavnom nepomere k poskytnutej sume a lehote splatnosti a v rozpore s dobrými mravmi. Občiansky zákonník však predpokladá aj zaplatenie odplaty za poskytnutie úveru spotrebiteľovi. Súd preto mohol priznať navrhovateľovi odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov len v takej výške, aby bola v súlade s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka najviac do výšky dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, čo by podľa zverejnených údajov ministerstva financií predstavovalo výšku 35,98 %, teda ešte vyššiu odplatu, ako bola dohodnutá. Priznanie takejto odplaty by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože ide o nepomer práv medzi navrhovateľom a odporcom v neprospech odporcu. Podľa názoru súdu však navrhovateľovi patrí odplata za poskytnutie finančných prostriedkov, pretože je to jeho predmetom podnikania, čoho cieľom je dosahovanie zisku. Poskytovanie finančných prostriedkov bez odplaty (za predpokladu, že zmluva je platná a nie je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných zákonov) by v tomto prípade pre navrhovateľa nemalo význam. Súd preto analogicky (podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka) priznal navrhovateľovi odplatu zodpovedajúcu trojnásobku úrokov z omeškania, t. j. 3 x 5,25 % = 15,75 %, čo už súd považuje za primerané. Odmena navrhovateľa za poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 350,00 Eur na dobu jedného mesiaca potom predstavuje sumu vo výške 55,13 Eur (15,75 % x 350,00 Eur).
Nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov si navrhovateľ uplatnil podľa článku IV. bod 5. Rámcovej zmluvy, podľa ktorého mal za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky nárok na celkové náklady vo výške 15,00 Eur, druhej a tretej upomienky vo výške 10,00 Eur a štvrtej upomienky vrátane prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti vo výške 30,00 Eur. Súd má však za zo, že navrhovateľ preukázal náklady len v určitej časti. Odporcovi zaslal celkom štyri upomienky, čím mu však nemohli vzniknúť náklady vo výške 65,00 Eur (t. j. vyhotovenie štyroch listov a uhradenie poštovného). Súd priznal navrhovateľovi len sumu vo výške 15,00 Eur, ktorá podľa názoru súdu odráža skutočne vynaložené náklady za vyhotovenie všetkých upomienok a poštovného. Súd prihliadol na skutočnosť, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je platná a odporca túto skutočnosť nenamietal, pričom podpisom zmluvy prijal aj všeobecné podmienky (Rámcová zmluva), kde bolo všetky poplatky jasne a zrozumiteľne dohodnuté. Možno pripustiť, že odporca podmienky zmluvy nemohol ovplyvniť, avšak podľa názoru súdu nespôsobujú až takú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu, že by boli neplatné a
neprijateľné v celom rozsahu. Je totiž nepochybné, že odporcovi boli zaslané a doručené štyri upomienky a napriek tomu až po začatí konania začal odporca plniť svoj záväzok voči navrhovateľovi. Navrhovateľ však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu vznikli poplatky za zasielanie SMS správ či telefonické hovory.
Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi istinu vo výške 330,00 Eur, odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 55,13 Eur a poplatky za upomienky vo výške 15,00 Eur, teda celkom sumu vo výške 400,13. Vo zvyšku súd návrh zamietol.
Čo sa týka úrokov z omeškania, v súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ich súd navrhovateľovi priznal vo výške 5,25 % ročne zo sumy 405,13 Eur (t. j. istina vo výške 350,00 Eur + odplata vo výške 55,13 Eur) od 22. 03. 2014 do 29. 09. 2015 a zo sumy 385,13 Eur (t. j. istina vo výške 320,00 Eur + odplata vo výške 55,13 Eur; vzhľadom na úhradu vo výške 20,00 Eur) od 30. 09. 2015 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade mal navrhovateľ úspech v rozsahu 76,79 % (t. j. súd mu priznal sumu 400,13 Eur z uplatnenej sumy vo výške 521,06 Eur). Odporca potom bol úspešný v rozsahu 23,21 %. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje 53,58 %. Z uvedenej miery možno priznať navrhovateľovi náhradu trov konania. Navrhovateľ si uplatnil a vyčíslil trovy konania vo výške 31,00 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 86,50 Eur (2 x 34,86 Eur + 2 x režijný paušál á 8,39 Eur + 20 %DPH). Podľa miery úspechu možno navrhovateľovi priznať trovy konania vo výške 16,61 Eur (t. j. 53,58 % x 31,00 Eur) a trovy právneho zastúpenia vo výške 46,35 Eur (t. j. 23,64 % x 86,50 Eur).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vo veci samej a o trovách konania je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.
Banská Bystrica 07. 10. 2015