Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5T-190-2011.pdf
PDF · 201.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/190/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Evou Herichovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. 10. 2015 takto
rozhodol:
Obžalovaný: Q. Q., K.. X.X.XXXX B. J., O. P., Č..X R.. J.
j e v i n n ý
- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
- z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
p r e t o ž e
dňa 9. 10. 2010 okolo 9.00 hod. v Spišskej Novej Vsi na ul. Trieda 1. mája, pred obytným blokom č. 2, po stretnutí na základe predchádzajúcich kontaktov formou SMS správ v súvislosti s určeným stykom obžalovaného so synom U., na ktoré stretnutie prišla poškodená Q.. I. I. s mal. U. Q.S., K.. XX.X.XXXX potom, čo obžalovanému SMS správou oznámila, že maloletý sa s ním nechce stretnúť, obžalovaný pristúpil k nim, chytil maloletého za ruku, pritiahol ho k sebe, zobral ho na ruky, načo začal maloletý plakať a následne obžalovaný buchol svoju bývalú manželku Q.. I. I. do oblasti hrudníka, v dôsledku čoho sa udrela hlavou o stenu obytného domu, udrel ju do tváre, pričom utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa, pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti vľavo a v záhlaví ľahkého stupňa, drobnú tržnú ranu hornej pery, pomliaždenie pravého zápästia ľahkého stupňa a pomliaždenia a kožné odreniny oboch rúk s dobou liečenia a práceneschopnosti 10 dní podľa znaleckého posudku znalca MUDr. Z.,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. a § 56 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/ Tr. zák. § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák, § 41 ods. 1 Tr.zák. ukladá mu úhrnný peňažný trest vo výmere 600 /šesťsto/ Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovuje pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 7 /sedem/ mesiacov.
Podľa 287 ods. 1 Tr. por. zaväzuje obžalovaného zaplatiť poškodenej Q.. I. I. K.. XX.X.XXXX O. W. K. B., T.. C. XXXX/XX náhradu škody za bolestné vo výške 1.265,65 €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkazuje poškodenú Q.. I. I. so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodzuje obžalovaného spod obžaloby pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tým, že : - dňa 9.10.2010 okolo 9.00 hod. v W. K. B. K. T.. I.. X. Q. pred obytným domom Č.. X po predchádzajúcej slovnej hádke s bývalou manželkou Q.. I. I., vykrútil za chrbát ruku svojmu maloletému synovi U. Q. K.. XX.X.XXXX, ktorému spôsobil suprakondylickú zlomeninu pravej ramennej kosti bez posunu úlomkov, pomliaždenie a podvrtnutie pravého zápästia s dobou liečenia v trvaní do 4 týždňov, kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkazuje mal. U. Q. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodzuje obžalovaného spod obžaloby pre skutok, ktorého sa mal dopustiť dňa 9.10.2010 okolo 9.00 hod. v W. K. B. na ul. I.. X. Q. V. R. O. Č.. X potom, čo napadol poškodenú Q.. I. I., ktorej sa opakovane vyhrážal zabitím slovami: „ak k nemu U. nebude chcieť ísť, tak ju zabije“, čim u nej vzbudil dôvodnú obavu o svoj život, kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zákona, pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátorom Okresnej prokuratúry bola podaná obžaloba pre skutok, že : - 9. októbra 2010 okolo 09.00 hod. v W.W. K. B. K. T.. I.. X. Q. pred obytným blokom Č.. X po predchádzajúcej slovnej hádke s bývalou manželkou Q.. I. I. K.. XX.X.XXXX O. W. K. B., T.. C. Č.. XXXX/XX, najprv vykrútil za chrbát ruku svojho maloletého syna U. Q. K.. XX.X.XXXX, ktorému spôsobil suprakondylickú zlomeninu pravej ramennej kosti bez posunu úlomkov, pomliaždenie a podvrtnutie pravého zápästia s dobou liečenia v trvaní do 4 týždňov a následne napadol svoju bývalú manželku tak, že ju udrel do oblasti hrudníka, následkom čoho udrela hlavou o stenu a najmenej 1 krát ju udrel do oblasti tváre, čím jej spôsobil otras mozgu II. stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice ťažkého stupňa, monoparézu ľavej hornej končatiny, pomliaždenie tváre, podvrtnutie pravého zápästia, pomliaždenie pravej a ľavej ruky s dobou liečenia v trvaní 4 týždňov a pritom ju lakťom pritlačil o stenu, sa jej opakovane vyhrážal zabitím ak k nemu nebude chcieť ísť U., čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o život, kvalifikovaný ako prečiny ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák, výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák.
Súd vo veci vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní zistil nasledujúci skutkový stav:
Obžalovaný Q. Q. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania všetkých trestných činov ktoré sa mu obžalobou kladú za vinu. K veci vypovedal, že má určený styk s maloletým synom U. súdnym rozhodnutím a to na každý párny víkend od 9.. hod. v sobotu do 17.00 hod. v nedeľu. Aj v tomto prípade, keďže pracoval v Prahe, kontaktoval bývalú manželku, poškodenú, že nemôže prísť kvôli práci v sobotu, či môže prísť pre dieťa v nedeľu, načo mu ona odpísala, že má prísť pre neho v sobotu, lebo inak ho nedostane. Takže si nakoniec vybavil voľno a prišiel v sobotu ráno z Prahy a potom dostal SMS správu od poškodenej ráno o 7.00 hod., aby pre dieťa nešiel, lebo on nechce s ním byť. Nato obžalovaný reagoval tak, že nech mu to U. povie sám pred bytovkou a poslal SMS v znení, že je už pred bytovkou. Nebolo to pred bytom kde poškodená so synom bývala, ale pred bytovkou kde bývajú jej rodičia, čo mu oznámila správou. Poškodená prišla s maloletým U. tak, že ho držala za ruku, obžalovaný vystúpil z auta, prišiel k U., kľakol si k nemu, opýtal sa ho prečo nechce ísť k nemu, tento mu nič nato nepovedal a tak navrhol Q.. I. aby sa išli spolu prejsť, s čím táto nesúhlasila a arogantným spôsobom vyzvala maloletého aby povedal obžalovanému čo povedal predtým jej, pričom obžalovaný to nevydržal, postavil sa a ľavou rukou buchol poškodenú do hrudníka, načo sa ona buchla do steny a U. sa rozplakal, preto sa on otočil a odišiel preč. V tom čase poškodená stála asi meter od steny, buchla sa o stenu ramenom, pripustil, že sa mohla udrieť aj hlavou, ale intenzita úderu nebola silná. Keď ju takto buchol v tom čase ešte držala maloletého U. za jeho pravú ruku. S poškodenou dovtedy vôbec nekomunikoval, nič jej nepovedal, len to, že ju buchol do hrude, inak ju nenapadol. Maloletému ruku nevykrúcal, nevie si vysvetliť ako došlo k zlomenine jeho ruky, ale asi vtedy keď buchol poškodenú, ktorú odsotilo do steny a ona držala U. stále za ruku. Poprel, žeby bol synovi ruku vykrútil. Čo nasledovalo potom nevie, pretože sa otočil a odišiel preč a dovtedy U. bol stále ticho.
Poškodená Q.. I. I. ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v uvedený deň, čo bola sobota, pričom prišla z nočnej zmeny k svojim rodičom, kde bol jej syn U., ktorý bol vo veľmi zlom psychickom stave, povedal jej s plačom, že nechce ísť k ockovi, že sa ho bojí. Načo poslala obžalovanému SMS správu, že syn nechce s ním ísť, načo on jej odpísal, aby dieťa nehuckala proti nemu a potom už dostala od neho správu, že je dole. Uviedla, že obžalovaný mal súdom stanovený na stretávanie sa s dieťaťom každý nepárny týždeň od soboty rána do nedele večera do piatej hodiny. Pred týmto dňom U. nebol v kontakte s otcom asi 2 mesiace a nevedela sa svedkyňa vyjadriť aký kontakt pred tým prebiehal medzi ňou a obžalovaným, či predtým večer jej poslal SMS správu, alebo ako to oznámil, ale ona ráno pred tým stretnutím obžalovanému napísala, že syn nechce k nemu ísť, lebo sa ho bojí a plakal, obžalovaný však trval na osobnom kontakte, nech mu to povie do očí a že príde pred bytovku. Potom so synom zišla pred bytovku, U. stál po jej pravici, držala ho pravou rukou za jeho ľavú, pričom pristúpil k ním bývalý manžel a chcel sa sám rozprávať so synom, s čím svedkyňa nesúhlasila aby bol syn s ním sám, lebo vedela, že je agresívny žeby mu ublížil, tak sa ho snažila držať a obžalovaný aj napriek tomu ho chytil za jeho pravú ruku, zobral ho do náručia, a nahnevane sa ho opýtal, koho sa bojí, načo syn ukázal prstom na neho a aj povedal, že jeho, čo obžalovaného rozčúlilo tak, že vykrútil U. ruku, ju potom sotil do steny, že sa udrela hlavou o múr a potom sa vyhrážal, že keď U. k nemu nebude chcieť ísť, že ju zabije a U. potom položil na zem a ju lakťom svojej ruky pritlačil k stene a chcel ju udrieť do tváre, aj ju udrel, ale keďže si chránila tvár, nakoľko v minulosti podstúpila ťažké operácie tváre, udrel ju tak, že jej rozbil hornú peru, načo začala kričať o pomoc a že zavolá políciu, načo sa vyľakal a utekal preč, ona potom zvonila na zvončeky a ako sa dostala potom do bytu, nepamätá si. Ona potom prišla do bytu rodičov, otvorila jej sestra, ktorá jej neskôr povedala, že U. bol bledý, sťažoval sa na bolesti pravého lakťa a ona bola v šoku, mala krvavú peru, odreniny a pomliaždeniny na tvári a rukách a potom išli na ošetrenie s jej otcom na chirurgickú ambulanciu do Levoče. Tak opakovane zvracala, bola na RTG snímku, kde ju poslal službukonajúci lekár Q.. W., ktorý ošetroval aj jej syna, ktorému zdiagnostikovali zlomeninu lakťovej kosti pravej ruky a následne bola vyšetrená ona. Keďže opakovane zvracala, lekár privolal službukonajúceho lekára z neurológie, ktorý odporučil CT mozgu a chrbtice, pričom neurológ odporučil hospitalizáciu na neurologickom oddelení, nakoľko jej bol zistený opuch mozgu, ťažké podvrtnutie krčnej chrbtice, necítila si hlavu, hornú končatinu, mala pohmoždenie zápästia, tržnú ranu na hornej pere, takže bola potom hospitalizovaná na chirurgickom oddelení, kde pracovala aj ona v tom čase, kde podľa neurológa jej bola podávaní infúzna liečba. U. bol ošetrený ambulantne, bola mu vykonaná repozícia ruky a fixácia pravej hornej končatiny sadrou, zobral ho domov jej otec, pričom ona ostala hospitalizovaná na oddelení a doktor W. na jej požiadanie zavolal tam policajtov, ktorí prišli za ňou na izbu hneď v ten deň kedy bola vypočutá. Ona počas hospitalizácie a ešte potom aj na druhý deň ráno zvracala, potom mala pocity na zvracanie, mala výrazné bolesti hlavy, v záhlaví, slabosť celej ľavej hornej končatiny, bola spavá, mala bolesti krčnej chrbtice, ľavej hornej končatiny, oboch zápästí, ktoré pretrvávali viac ako dva mesiace. Uviedla, že na chirurgické oddelenie hneď v ten deň prišiel policajt, ktorý ju vypočúval, pričom tam rozprávala ako to bolo, avšak hovorila aj to, čo si nepamätala, a dozvedela sa to od svojej sestry, teda k okolnostiam keď prišla do bytu a čo nasledovalo potom. Mala aj také výpadky pamäti, že si nepamätala ako sa dostala na izbu v nemocnici, resp. ani cestu autom do Levoče. V nemocnici bola hospitalizovaná asi 7-8 dní. Maloletý U. mal fixáciu pravej hornej končatiny sadrou, mal pohmoždené zápästia. Fixáciu mal necelý mesiac, potom mu ju dali hory, hybnosť mal výrazne obmedzenú, nemohol kresliť, písať, následne doma rehabilitoval, chodieval do materskej školy, chodil do bazéna na rehabilitácie a ukončilo sa to niekedy v polovici mesiaca január.
Svedkyňa X.. U. I., sestra poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že uvedený deň bola u svojich rodičov, pričom tam bol aj maloletý U., pre ktorého prišla jej sestra Q.. I. zo služby, maloletý mal pripravené už veci na stretnutie s otcom, avšak už dva dni predtým bol nekľudný a hovoril, že nechce ísť k otcovi. Toto povedal aj jej sestre keď prišla, ktorá na základe jej podnetu zaslala SMS správu obžalovanému, že sa s ním U. nechce stretnúť, avšak on trval na tom, že sa s U. chce stretnúť. Potom odišli, asi po piatich minútach niekto silno zvonil, potom prišla sestra hore celá sa triasla a povedala, že ju zbil aj U. a to tak, že do nej štuchal a udieral päsťou do tváre, mala na ústach krv na hornej pere, odreté ruky, červenú tvár a U. hovoril, že ho otec zbil. Poškodená potom išla so svojim otcom do nemocnice do Levoče. Potom prišla do nemocnice aj ona, zobrala odtiaľ U., tento mal sadru na ruke a sestra ostala v nemocnici a po čas keď bola v nemocnici o dieťa sa starala ona. Ona bola s dieťaťom potom aj u psychologičky doktorky S., pretože sa pýtala sestry čo má robiť, táto jej povedala, že už keď sa rozviedli s obžalovaným, chodila s dieťaťom k doktorke S. aby mu vysvetlila prečo sa rozviedli, aby nemal nejakú psychickú ujmu a teda dieťa ju poznalo a dôverovalo jej.
Svedok Q. F., policajt OOPZ Levoča, ktorý vykonával výsluch poškodenej v rámci trestného oznámenia, uviedol, že si nepamätá, či na základe oznámenia stálou službou, alebo bol telefonicky vyrozumený že sa stala taká udalosť, aby prijal trestné oznámenie. Výsluch poškodenej vykonal v lekárskej izbe a zapisoval to do počítača, ktorý mu dali k dispozícii cez svoj USB kľúč. Výsluch prebehol v jeden deň, jednalo sa o víkendový deň, poškodená normálne komunikovala s ním, oznamovala veci, detaily, on po spísaní zápisnice túto vytlačil a poškodená mu ju podpísala. Zápisnicu v nemocnici vytlačil, zobral aj kľúč, lekárske správy a odstúpil to na OOPZ v Spišskej Novej Vsi. Pri výsluchu na začiatku boli rodičia poškodenej a chodil tam aj Q.. W.. Keďže poškodená sa správala a pôsobila normálne, nežiadal od nikoho povolenie na jej výsluchu, komunikovala normálne, zápisnicu si, predpokladá, prečítala a podpísala a tak on odišiel preč. Po nahliadnutí do spisového materiálu na zápisnicu na čl. 1-3 k dátumu tam uvedenom uviedol, že pripúšťa, že je omyl v dátume a pokiaľ v zápisnici je uvedené, že bola spísaná na OO PZ Levoča, došlo k tlačovej chybe, zrejme to ostalo tak ako bolo vo vzore na USB kľúči. Výsluch mohol trvať asi hodinu a pol, prebiehal plynulo bez prerušovania, a aj keď tam boli na začiatku jej rodičia, nikto mu do výsluchu nezasahoval.
Q.. Y. W. vypovedal ako svedok, že dňa 9.10.2010 vykonával pohotovostnú službu na chirurgickom oddelení v Levoči a v čase okolo 10.45 hod. bola vyšetrená Q.. I. na chirurgickej ambulancii v Levoči, ktorú keďže mal službu, vyšetroval on. Počas vyšetrenia udávala, že asi o 9.00 hod. bola napadnutá bývalým manželom, udieraná päsťou do tváre, udretá do steny hlavou, vykrúcal jej ruky, udieral rukami o stenu bytovky, po úraze zvracala, mala pocit na zvracanie, zvracanie bolo prítomné aj počas vyšetrenia na RTG oddelení približne pol hodiny mala slabšiu ľavú končatinu, po úraze mala amnéziu, teda na okolnosti si chvíľu nepamätala, ako je to uvedené v prijímacej správe. Objektívne išlo o bolesti hlavy, krčnej chrbtice, pravého zápästia a ruky. Vyšetrením zistili na poklop bolestivosť hlavy v záhlavovej, spánkovej oblasti vľavo, v oblasti hornej pery, kde bola aj tržná rana. Na pravej hornej končatine v oblasti chrbta boli odreniny, opuch a bolestivosť, Bolestivosť a obmedzená hybnosť v zápästí, na ľavej ruke prítomné odreniny a bolo vykonané vyšetrenie RTG lebky a pravej ruky. RTG krčnej chrbtice bolo zistené podvrtnutie a neurológ na základe konzília určil diagnózu otras mozgu, bolo realizované CT mozgu, ktorého výsledky svedčili opuchu mozgu. Na základe týchto vyšetrení bola poškodená prijatá na chirurgické oddelenie, kde jej bola nasadená protiopuchová liečba a vzhľadom na podvrtnutie krčnej chrbtice mala nasadený tzv. šancov golier. Opuch mozgu bol potvrdený aj zopakovaným CT vyšetrením, čo je uvedené aj v zdravotnej dokumentácii, pričom jeho záznam aj z RTG je uložený na chirurgickom oddelení. Pokiaľ sa týka výsluchu políciou uviedol, že on políciu informoval na žiadosť pacientky. On však polícii súhlas na výsluch pacientky s takýmto zranením nedával. Výsledky vyšetrenia neovplyvnilo to, že poškodená je jeho kolegyňou. Pokiaľ sa týka maloletého U. aj toho vyšetroval on, pričom RTG vyšetrením pravého lakťa bola potvrdená zlomenina dolného konca ramennej kosti vpravo s miernym posunom úlomkov. Táto zlomenina bola liečená konzervatívne, bola nasadená sadrová dlaha a odporúčané analgetiká na tíšenie bolesti a jeho kontrola bola odporučená o dva dni, ale on s maloletým potom už do kontaktu neprišiel.
Q.. P. H., /znalec z odvetvia chirurgia/ ktorý podal vo veci odborné vyjadrenie k zraneniam ktoré utrpela poškodená Q.. I. a mal. U. Q., v jeho písomnom vyhotovení uviedol, že u poškodenej Q.. I. boli v prepúšťacej správe z nemocnice v Levoči uvedené diagnózy - otras mozgu II. stupňa s anterogradnou amnéziou, edém mozgu s prechodným ľahkým ochrnutím ľavej hornej končatiny, podvrtnutie krčnej chrbtice /cervikokraniálny syndróm vľavo poúrazový, nemôže však byť ľavý alebo pravý/, skĺznutie 4. krčného stavce voči 5. krčnému stavcu dopredu o cca 1,5 mm, pomliaždenie hlavy v záhlaví a v ľavej spánkovej oblasti, pomliaždenie tváre, tržná rana hornej pery, pomliaždenie a odreniny oboch rúk, pomliaždenie pravého zápästia. Q.. H. otras mozgu ani opuch mozgu nepotvrdil, pretože pojem otras mozgu možno použiť len vtedy, keď chorý v okamihu úrazu upadol do bezvedomia z ktorého sa o krátky čas prebral a nezistili sa nijaké iné známky poškodenia centrálnej nervovej sústavy. Bezvedomie trvá niekoľko minút a ťažké keď uplynulo niekoľko hodín. Chorý má počas bezvedomia vyradenú pamäť - amnéziu, zvyčajne si nespomína na okolnosti týkajúce sa úrazu - je to retrogradná amnézia. Antegradná amnézia je keď si chorý nepamätá ani na to, čo úrazu predchádzalo, pričom u poškodenej v zdravotnej dokumentácii sú tieto uvádzané opačne. Amnézia je nevyhnutným a pravidelným sprievodným javom dočasnej straty vedomia pri otrase mozgu. Pokiaľ sa týka edému mozgu tento bol diagnostikovaný jednorazovým CT vyšetrením a bol popísaný tak, že išlo o „vyhladenejšie gyri“, čo je pomerne častý nález, ktorý by sa dal objektívne posúdiť a zamerať iba vtedy, ak by sa zopakovalo CT vyšetrenie a porovnaním obidvoch nálezov. Čistý opuch mozgu poúrazový neexistuje, ak by poškodený mal opuch mozgu, našli by sa aj ďalšie sprievodné nálezy, ako napr. drobné petechiálne zakrvácania, krvné výrony, fokálne pomliaždenie mozgu a pod. Čistý opuch mozgu bez ďalších nálezov na mozgu ako bol subjektívne popísaný u poškodenej, vzniká iba na základe extracerebrálnych príčin /mimomozgových/, napr. dusenie, utopenie, diabetické kóma, nedokrvenie mozgu, hypertermia a pod. Nepotvrdil ani ventrolistézu C 4 l. stupňa, pretože posun tela satvca 4.krčného - C 4, voči telu stavca C 5 dopredu o cca 1,5 mm je veľmi malý až minimálny posun, v odbornej literatúre sa uvádza nález do 2 milimetrov častý ako nález pri hypermobilite /nadmernej uvoľnenosti, pohyblivosti kĺbov/. Tento nález je dobre vidieť pri CT projekciách v krajných polohách, - maximálny predklon a maximálny záklon, ktoré však nemala realizované, podstatnejšie je však to, že sklznutie stavca môže nastať iba tak, že sa pretrhne medzistavcová platnička, pričom u poškodenej zistil, že platnička medzi C 4 a C 5 nemala poškodený, je viditeľný a celistvý na CT zázname z 9.10.2010. K dg. prechodná frustná paréza ľavej hornej končatiny, poškodená nemala ventrolistézu, ale podvrtnutie krčnej chrbtice ťažkého stupňa a pri tomto došlo aj k tzv. syndrómu periférnej obrny, teda ľavej hornej končatiny. Tento nález odpovedá mechanizmu úrazu, podvrtnutiu krčnej chrbtice ťažkého stupňa s následným poranením predných miechových rohov, pričom úraz chrbtice vysvetľuje nekontrolovaným nárazom hlavy do steny obytného domu a následným prudkým ohnutím hlavy dopredu. Maloletý U. Q. mal diagnostikovanú suprakondylickú zlomeninu pravej ramennej kosti s minimálnym posunom úlomkov, pomliaždenie a podvrtnutie pravého zápästia. Pri pohľade na CT uvádza, že konštatuje, že išlo o nedislokovanú suprakondylickú zlomeninu pravej ramennej kosti, teda bez posunu úlomkov, liečba prebiehala konzervatívne. Toto poranenie nastalo prudkým trhnutím pravej hornej končatiny za ruky alebo zápästie a následnou ľahšou rotáciou. Na hlavnom pojednávaní Q.. P. H., vypočutý ako svedok uviedol, že poškodená Q.. I. dňa 9.10.2010 neutrpela ani otras mozgu II. stupňa ani opuch mozgu, vychádzajúc z toho, že otras mozgu II. stupňa možno posudzovať v prípade keď u takejto osoby dôjde k bezvedomiu, čo u poškodenej nemožno konštatovať, pretože pred vyšetrovateľom popísala presný mechanizmus, pamätala si na deň úrazu, konkrétne ktorú ruku chytil útočník dieťaťu, ako ju sotil, ako sa udrela o panelák, podrobne popísala celý dej úrazu, ako aj to, že zavolala otcovi aj policajtov, teda z toho usudzuje, že nemala amnéziu ani na čas pred úrazom ani na čas tesne po úraze, teda nemohla byť v bezvedomí a nemohla mať otras mozgu. Otras mozgu nemôže byť bez bezvedomia, pričom otras mozgu je definovaný niekoľkohodinovým bezvedomím. Spomienky k výpadku pamäti, pokiaľ by ich bola mala, sa nemôžu vrátiť. Pokiaľ by bola utrpela toto zranenie, nebola by si vedela privolať pomoc, zo zdravotnej dokumentácie zistil, že opuch mozgu nemala, pretože ho nemala kvantifikovaný, nemala lokálny ložiskový nález na mozgu. Pokiaľ sa týka dg. monoparéza ľavej hornej končatiny, jednalo sa o dočasné oslabenie svalovej sily ľavej hornej končatiny a toto môže súvisieť s krčnou chrbticou. K pomliaždeniu v ľavej spánkovej a záhlavovej oblasti ťažkého stupňa ako je popisované v dokumentácii uviedol, že nebolo exaktne kvantifikované, jeho rozsah a charakter a vzhľadom nato, že spánok pokračuje do záhlavia, bola to jedna zóna a mohlo k tomu dôjsť pôsobením aj jedného násilia. Pokiaľ sa týka zranenia mal. U. Q. uviedol, že pokiaľ sa týka zlomeniny pravej ramennej kosti v prepúšťacej správe uvedené ako poranenie suprakondylická zlomenina pravej ramennej kosti s minimálnym posunom úlomkov, zistil z výsledkov CT vyšetrenia, že posun úlomkov tam nebol. K takto uvedenej zlomenine dochádza najčastejšie u maloletých detí a to s veľkým posunom úlomkov pri páde na hornú končatinu, ktorá je buď vystretá, alebo ohnutá pri páde. Vytáčaním ruky vylúčil vznik zlomeniny bez posunutia úlomkov, pričom pokiaľ by k tomu došlo potiahnutím ruky a jej vytočením, tak by bolo došlo aj k posunutiu úlomkov.
Q.. G. Š., znalkyňa z odboru zdravotníctvo, odvetvie neurológia, podala znalecký posudok k zraneniam ktoré utrpela poškodená Q.. I. I. a to s odpoveďami v závere posudku na položené otázky nasledovne: na otázku, či u poškodenej došlo aj k zraneniu otras mozgu II. stupňa, či bol u nej a akým vyšetrením zistený edém mozgu znalkyňa uviedla, že závažnosť otrasu mozgu sa v minulosti hodnotila na základe dĺžky poruchy vedomia, ktorá mohla byť kvantitatívna ale aj kvalitatívna, I. stupeň sa klasifikoval poruchou vedomia od pár sekúnd do 15 minút, II. stupeň od 15 do 60 minút a viac ako 60 min. III. stupeň.
Následne po nadobudnutí vedomia ak pretrvávajú u pacientky subjektívne príznaky v zmysle bolesti hlavy, nesústredenosť, únavnosť, závratnosť, poruchy spánku - súbor týchto príznakov zahŕňa postkomočný syndróm. Na základe prepúšťacej správy traumatologického odd. nemocnice Levoča sa stanovila dg. otras mozgu II. stupňa, poškodená po úraze zvracala, aj na chirurgickej ambulancii. Podľa CT mozgu sú popísané vyhladenejšie subarchnoidálne priestory, ktoré môžu svedčiť pre edém mozgu. V závere prepúšťacej správy pri dg. commotio cerebri II. stupňa je vyznačené anterográdna amnézia - strata pamäte na určitý časový úsek po úraze. Výsledky vyšetrení nasvedčujú tomu, že poškodená utrpela aj otras mozgu II. stupňa a bol u nej zistený aj edém mozgu, ktoré boli zdokumentované CT vyšetrením a opakovanými neurologickými vyšetreniami. Podľa uvádzaných okolností v trestnom oznámení poškodenou, tieto zodpovedajú času a popisu deja jej poraneniu opuch mozgu II. stupňa. Ako sa navonok u poškodenej prejavoval opuch mozgu, znalkyňa uviedla, že podľa najnovšej literatúry sa opuch mozgu II. stupňa a /otras mozgu II. stupňa/ označuje ako ľahké mozgové poranenie a poškodená spomína na útržky výpadkov pamäte po incidente bývalého manžela, tŕpnutie ľavého predlaktia, aj zvracanie. Spomína na slabosť ľavého predlaktia, ktoré pominulo do 24 hodín. Podľa objektívnych výsledkov vyšetrení vyplynul u poškodenej aj edém mozgu s prechodnou frustnou parézou ľavej hornej končatiny v remisii, konštatovaný v prepúšťacej správe. K otázke, či zranenie ľavej hornej končatiny poškodenej súvisí s edémom mozgu, znalkyňa uviedla, že zranenie ľavej hornej končatiny konštatované u poškodenej súvisí s edémom mozgu aj vo všeobecnosti, môže tiež súvisieť aj s poranením krčnej chrbtice - podvrtnutie a posun stavca dopredu. Znalkyňa predpokladá, že zranenie ľavej hornej končatinu u poškodenej vzniklo kombinovaným mechanizmom, teda poranením hlavy v zmysle otrasu mozgu v kombinácii s poranením krčnej chrbtice. K spôsobu vzniku poranení znalkyňa uviedla, že je to v kompetencii chirurgov - traumatológov. K dobe práceneschopnosti a liečenia jednotlivých zranení, sa znalkyňa vyjadrila len k PN v súvislosti s otrasom mozgu, ktorá bola od 9.10.2010 do 25.10.2010. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa zotrvala na písomne podanom posudku a na jednotlivé otázky jej kladené zodpovedala nasledovne: pri podaní znaleckého posudky vychádzala z údajov poškodenej pri prijatí, z vyšetrení lekárov, neurológov, z kontrolných neurologických vyšetrení a z popisu CT mozgu, ktoré mala zrealizované. CT mozgu poukazuje na možný opuch mozgu, teda edém mozgu, teda môžu poukazovať a nemusia. Každý popis objektívnej neurologickej metodiky je subjektívnym hodnotením lekára, teda dvaja lekári to môžu popísať ináč, alebo rovnako. Pokiaľ je v anamnéze známy úraz, lekár sa prikláňa k možnému mechanizmu úrazovému. Znalkyňa uviedla, že ona CT mozgu nie je oprávnená vyhodnotiť, je to špecializácia pre rontgenológa, ktorý popíše toto vyšetrenie a následne ho vyšetrí potom neurológ. V tomto prípade sa vyšetrovala opakovane neurologicky a prvé vyšetrenie bolo primárom oddelenia popísané ako otras mozgu II. stupňa s anterográdnou amnéziou, teda poruchou pamäte, u nej útržky podľa popisu mala po incidente. Inak otras mozgu je diagnóza a má príznaky opuch mozgu, čo sú bolesti hlavy, závraty, poruchy pamäte, zvracanie. Opuch mozgu podľa lekárskej prepúšťacej správy bol konštatovaný podľa CT vyšetrenia a nad celým mozgom bol popísaný ako vyhladenejšie priestory. K tomu, či úderom ruky, resp. sotením, a následným buchnutím do steny mohlo dôjsť k opuchu mozgu, uviedla, že samotný úder do tela nie, ale následok buchnutie o stenu, mohlo spôsobiť opuchu mozgu, opuch mozgu nemohol byť spôsobený ani samotným úderom do oblasti tváre, ale len úderom do lebečnej časti, teda do oblasti kde sa mozog nachádza. Tento úraz mozgu si vyžiadal práceneschopnosť od 9.10. do 25.10.2010, čo je primeraná doba, pričom takého stavy bývajú do 14. dní alebo do troch týždňov ustálené. Počas tejto doby je pacient obmedzovaný bolesťami hlavy, môže mať závraty, dodržiavať kľudový režim, minimálnu záťaž. Pokiaľ sa týka zranenia - podvrtnutie krčnej chrbtice, toto sa objektívne zistiť nedá, pričom u poškodenej bola popísaná aj diagnóza posun stavca dopredu, čo je už akoby horší stupeň podvrtnutia, čo už ostane celý život, čo je stále na RTG snímke viditeľné.
Q.. H. P., ako znalkyňa pribratá do konania ad hoc /keďže v zozname znalcov nie je zapísaná žiadna osoba z tejto oblasti/, podala znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, odvetvie rádiodiagnostika, ktorá preskúmala snímku z CT vyšetrenia zo dňa 9.10.2010 poškodenej Q.. I. so zameraním či na tejto sú prejavy svedčiace pre edém mozgu II. stupňa. V závere písomného znaleckého posudku uvádza, že na CT snímke menší nepravidelný areál zníženej denzity v ľavom záhlavovom laloku v blízkosti falx cerebri môže svedčiť pre hyperakutné štádium pomliaždenia mozgu. Vyhladenejšie subarachnoidálne priestory a naznačené zneostrenie diferenciácie sivej a bielej hmoty mozgovej v spánkovom a záhlavovom laloku sú zmeny, ktoré svedčia pre možný vývoj edému mozgu. Vzhľadom na popisované zmeny je vhodné kontrolné vyšetrenie s časovým odstupom 24-48 hod. Preskúmaním CT dokumentácie zistila, že u poškodenej boli pri CT vyšetrení mozgu zmeny svedčiace pre počínajúci edém mozgu. Zistila zmeny, ktoré by mohli svedčiť pre hyperakútne štádium pomliaždenia mozgu - vylúčiť alebo potvrdiť CT nález bolo možné iba kontrolným CT vyšetrením mozgu, ktoré však vzhľadom na podhodnotený CT nález nebolo urobené. Znalkyňa pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že otras mozgu sa nemusí znázorniť na CT vyšetrení, skôr zmeny bývajú pri závažnejších poraneniach. K tomu, že vyhladenejšie priestory môžu svedčiť pre edém mozgu znalkyňa uviedla, že úplné rozvinutie edému mozgu alebo poranenia mozgových štruktúr býva až takých 24 hodín po úraze, keďže to bolo robené bezprostredne v hyperakútnej fáze, poškodenia a zmeny nemusia byť jasne viditeľné, teda bolo potrebné urobiť kontrolné CT vyšetrenie. Pokiaľ sa týka vzniku edému mozgu, môže k nemu dôjsť pri priamom úraze, teda pri mechanickom náraze zvonku na mozog, môže byť spôsobené však aj pri rôznych iných ochoreniach, pri intoxikáciách, pri poruchách metabolizmu, poruchách tvorby krvi, migrenóznych ťažkostiach, teda je veľa príčin ich vzniku. Z CT mozgu v tomto prípade sa nedá konštatovať, ale ani vylúčiť edém mozgu, k čomu bolo potrebné opakované CT vyšetrenie, čo v tomto prípade nenašla, žeby to tak bolo zopakované. Znalkyňa ďalej uviedla, že edém mozgu je prejav, ktorý sa vyskytuje pri rôznych ochoreniach, poškodeniach mozgu, čiže nedá sa jednoznačne povedať že je len pri niektorom, je to sprievodný znak viacerých syndrómov, viacerých ochorení postihujúcich CNS.
V prípravnom konaní bol pribratý znalec Q.. X. V., znalec z odboru zdravotníctvo - odvetvie chirurgia traumatológia, ktorý podal znalecký posudok zodpovedajúc na jednotlivé mu uložené otázky - aké poranenie bolo spôsobené poškodenej Q.. I. uviedol, že táto utrpela poranenie ľahké a poškodený maloleté U. Q. utrpel úraz ľahký. Na ďalšiu otázku, či mohli byť týmto spôsobom spôsobené poškodenia dôležitého orgánu u oboch poškodených uviedol, že u poškodenej Q.. I. mohli byť poškodené dôležité životné orgány len pri veľmi ťažkom páde, alebo použitím veľkej energie, ako je poranenie mozgu alebo miechy. U poškodeného mal. U. len veľmi zriedkavo, asi v 1 % prípadoch pri ťažkej dislokovanej suprakondylickej zlomenine ramennej kosti zapríčinenej veľkou kinetickou energiou by mohlo dôjsť k poraneniu lakťovej cievy. Objektívna dĺžka práceneschopnosti u poškodenej Q.. I. ako objektívnu stanovil na 4 týždne pre bolestivý syndróm krčnej chrbtice pri ťažkom podvrtnutí krčnej chrbtice a u poškodeného mal. U. na 5 týždňov a to sadrovú fixáciu 3 týždne a 2 týždne rehabilitácia. ďalšou úlohou bolo aby znalec odpovedal na otázky položené obhajobou v návrhoch v zápisnici pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania 15.4.2011 /poznámka sudkyne, že sa nejedná o návrhy obhajoby, ale zástupcu poškodenej/, Znalec sa zaoberal vyjadrením Q.. H., ktoré nezohľadnil otras mozgu a uviedol, že každý pacient s mozgovolebečným poranením musí byť neurologicky vyšetrený. V prepúšťacej správe nemocnice Levoča sa udáva, že pacient mal 2x neurologické vyšetrenie so záverom otras mozgu II. stupňa, ktorý sa prejavuje antero alebo retrográdnou amnéziou -nepamätaním si okolností pred alebo po úraze. Bezvedomie trvá niekoľko minúť a podľa dĺžky bezvedomia rozlišuje sa otras mozgu ľahký, stredný a ťažký. Pacient po otrase mozgu máva nauzeu, bolesti hlavy a zvracia. Pacientka utrpela otras mozgu II. stupňa s anterográdnou amnéziou. Opuch mozgu je veľmi ťažký klinický stav pri mozgovolebečných poraneniach. Prejavuje sa poruchami vedomia, pacient býva spavý, nereaguje na podnety vonkajšieho prostredia v mnohých prípadoch je v semikóme až v kóme, často vyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu na jednotke intenzívnej starostlivosti a opakované CT vyšetrenia Tento stav vyžaduje niekoľko dňovú až týždňovú hospitalizáciu, v niektorých prípadoch môže nastať aj smrť pacienta. Opuch mozgu je symptóm nie diagnóza. Pacientka utrpela otras mozgu II. st. čo je plne reverzibilný funkčný stav, ktorý nezanecháva trvalé následky. U mal. U. išlo o suprakondylické zlomeniny ramennej kosti, ktoré sa rozdeľujú na 4 stupne, na Klinike úrazovej chirurgie UN v Košiciach zlomeniny bez posunutia úlomkov sadrujú na 3-4 týždne. Ak sú úlomky posunuté, zlomeninu reponujú v celkovej anestéze a fixujú sadrou. U pacienta nebola vykonaná repozícia, išlo o zlomeninu bez posunov úlomkov. Znalec bol k podanému znaleckému posudku vypočutý na hlavnom pojednávaní kde sám uviedol, že dal otázku znalcom, svojim kolegom ako by hodnotili zlomeninu ramennej kosti u mal. U., keďže on to uvádzal ako úraz ľahký, tak vzhľadom nato, mení svoj posudok v tom, že z hľadiska úrazovej chirurgie sa jedná o úraz ťažký. Na otázku z čoho vychádzal pri podávaní znaleckého posudku /keďže v písomne podanom znaleckom posudku to neuvádza/, zaujal stanovisko, že sa zrejme so snímkou RTG nestretol. V súvislosti s porovnaním zlomeniny bez posunu úlomkov a s posunom úlomkov u maloletého poškodeného uviedol, že medzi nimi je obrovský rozdiel, pretože pri bez posunu úlomkov alebo s malým posunom sa nemusí uspávať a zasadruje sa to na štyri týždne. S posunom úlomkov sa musí pacient uspať. Doba práceneschopnosti predstavuje tri týždne. K spôsobu vzniku takejto zlomeniny znalec uviedol, že takáto zlomenina vzniká tým, že dieťa spadne z hojdačky, alebo zo stromu na vystretú ruku a vtedy to vyskočí, čo sú ťažšie stavy. K tomuto druhu zlomeniny nemôže dôjsť potiahnutím dieťaťa za ruku, ani vykĺbením ruky a znalec uviedol, že domnienkou pri vzniku takejto zlomeniny ako je uvádzaná u maloletého je nejaká činnosť a dieťa spadlo na lakeť, čo však vyžaduje dosť veľký náraz. Pokiaľ sa týka ťažkého podvrtnutia krčnej chrbtice u poškodenej Q.. I. uviedol, že toto je akútne, nevie pacient dať bradu na prsnú kosť, viaznu rotácie, záklon, nastupuje rehabilitácia ktorá trvaní 21 dní. K spôsobom vzniku tohto poranenia uviedol, že jednak lomcovaním hlavy, otrasom mozgu, ako aj sotením človeka do oblasti hrude a následne narazením soteného hlavou o nejaký predmet. Na ďalšie otázky znalcovi aby vysvetlil uvádzané latinské názvy uvádzaných diagnóz zistených u poškodenej Q.. I. z prepúšťacej správy traumatologického odd. nemocnice s poliklinikou v Levoči s dátumom prepustenia 13.10.2010 a to k dg. „edém mozgu s prechodnou frustnou parézou ľavej HK v remisii“ uviedol, že je to opuch mozgu, ochrnutie ktoré býva pri porážkach, že nehýbe rukou, končatinou, „distorsio col. vert. partis cervicalis“ - jedná sa o podvrtnutie krčnej chrbtice, „ventrolistéza C4 l. stupňa, je v úrazovej chirurgii vážna diagnóza, jedná sa o posunutie stavca, a ventrolistéza je rigidná fixácia na mesiac, kde musí byť fixovaná krčná chrbtica, čo by vyžadovalo už hospitalizáciu. Ďalej je tam uvedené pomliaždenie hlavy, záhlavnej oblasti a spánkovej oblasti vľavo, pomliaždenie tváre, tržná rana na hornej pere, pomliaždenie, odrenina na ruke obojstranne, pomliaždenie zápästia vpravo. K závere uvedenej dg. - vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov iných a bližšie neurčených - znalec uviedol, že kĺb sa nemôže natiahnuť, môže sa len podvrtnúť alebo vykĺbiť. Ale väzivo, čo drží kĺb sa môže natiahnuť alebo roztrhnúť, kedy sa musí zoperovať, alebo fixovať na 6 týždňov. K časti znaleckého posudku k zraneniu mal. U. Q., z čoho znalec vychádzal, uviedol, že prakticky vychádzal z jednej vety - zlomenina ramennej kosti, čo je pre neho záväzné, musel mať k tomu nejaké podklady ale už si nepamätá aké, resp. nemal žiadne podklady. Teda pokiaľ sa týka zlomeniny bez posunutia úlomkov, alebo s malým posunom sa berie, akoby nebola posunutá, lebo sa nerobí reponácia. Vylúčil, žeby k takejto zlomenine došlo ťahom, podľa znalca došlo k nemu pádom. Na otázku, či pri podávaní posudku vychádzal zo zdravotných dokumentácii poškodených uviedol, že si to nevie spomenúť, avšak v posudku vždy cituje z akej dokumentácie vychádza, pričom uznal, že to v tomto znaleckom posudku neuvádza.
Súd v konaní pribral Q.. G. Z., ako znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie tramatológia, ktorému uložil zistiť a posúdiť, podľa zdravotnej dokumentácie, aké zranenie vznikli u poškodených Q.. I. a mal. U. Q.Í., akým spôsobom mohli vzniknúť, stanoviť ich dĺžku liečenia a práceneschopnosti. V písomnom znaleckom posudku znalec uviedol, že poškodená Q.. I. pri incidente dňa 9.10.2010
utrpela poranenia - podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa, pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti vľavo a v záhlaví ľahkého stupňa, drobnú tržnú ranu hornej pery, pomliaždenie a kožné odreniny oboch rúk, pomliaždenie pravého zápästia ľahkého stupňa. Poranenie - podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa sa prejavovalo napriamením fyziologického zakrivenia krčnej chrbtice pri rtg snímke, neskôr obmedzeným a bolestivým pohybom krčnej chrbtice s vyžarovaním bolestí do záhlavia. Vzhľadom na minimálne objektívne vonkajšie poúrazové zmeny na hlave a mechanizmus úrazu, podvrtnutie krčnej chrbtice muselo byť ľahkého stupňa. Poranenie - poúrazové podvrtnutie krčnej chrbtice pri takomto type poranenia je treba považovať za poranenie s dobou liečenia a PN maximálne 7-10 dní. Dlhšia doba liečenia a PN pri takomto type poranenia ako utrpela poškodená ide na vrub chorobných zmien v oblasti chrbtice, pričom na predĺžení liečenia a PN sa podieľajú mnohokrát aj psychické a regresné zmeny. U poškodenej bol pri CT vyšetrení 9.10.2010 v oblasti krčnej chrbtice popísaný posun 4. krčného stavca smerom dopredu - jednalo sa o spondylolistézu I. stupňa. Išlo o jav, ktorý určite nesúvisel s úrazom, bol to náhodný nález a svedčil o chorobných zmenách krčnej chrbtice už pred úrazom, často býva spojený s hypermobilitou, teda nadmerným uvoľnením väzov krčnej chrbtice a napokon tento stav je veľmi častý pri chorobe, pre ktorú bola poškodená v minulosti opakovane operovaná - Binderov syndróm. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o poranenie ľahké s dobou liečenia a PN 7-10 dní a dlhšia doba liečenia nie je v danom prípade z dôvodu vlastného poranenia krčnej chrbtice, ale z chorobných zmien na krčnej chrbtice, resp. sa na jej predĺžení a ťažkostiach môžu podieľať - psychická a stresová reakcia ale aj regresné ciele. Poranenie - pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti vľavo a v záhlaví ľahkého stupňa bolo popísané v ambulantnej správe traumatologického vyšetrenia, v prepúšťacej správe z hospitalizácie vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou. v Levoči, kde bola hospitalizovaná. Traumatológ popísal pri vyšetrení 9.10.2010 bolestivosť v záhlaví a v spánkovej oblasti vľavo. Rtg snímka lebky bola bez úrazových zmien. Poranenie nebolo bližšie špecifikované. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o poranenie ľahké s dobou liečenia do 3 dní s ťažkosťami prechodného charakteru, ktoré spontánne ustúpia. Poranenie - pomliaždenie a kožné odreniny oboch rúk bolo popísane v ambulantnej a prepúšťacej správe z hospitalizácie. Traumatológ pri vyšetrení 9.10.2010 popísal v oblasti chrbta pravej ruky prítomné odreniny, opuch, bolestivosť a obmedzenú hybnosť aj v zápästí. Rtg snímky pravej ruky a zápästia boli bez úrazových zmien. V prepúšťacej správe bolo popísané v diagnostickom závere ako pomliaždenie a kožné odreniny oboch rúk a pomliaždenie zápästia vpravo, poranenie nebolo bližšie špecifikované a v ďalšom priebehu liečby sa už nespomína. Z medicínskeho hľadiská sa jedná o poranenie ľahké s dobou liečenia do 7 dní. Poranenie - pomliaždenie pravého zápästia ľahkého stupňa bolo popísané v ambulantnej správe a prepúšťacej správe z hospitalizácie, kde traumatológ pri vyšetrení 9.10.2010 popísal bolestivosť a obmedzenú pohyblivosť zápästia. Rtg snímka zápästia bola bez úrazových zmien. Poškodenej odporučil ortézu na pravé zápästie. V prepúšťacej správe sa popisuje v dg. závere ako pomliaždenie pravého zápästia, v ďalšom priebehu liečby sa poranenie už nespomína. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o poranenie ľahké s dobou liečenia do 7 dní. Znalec v posudku uvádza, že poranenie - pomliaždenie hlavy v záhlaví a v spánkovej oblasti vľavo mohlo u poškodenej vzniknúť po sotení inou osobou do hrudníka a nárazom hlavy o stenu obytného bloku. Súčasne pri údere hlavou mohlo dôjsť k nekoordinovanému pohybu krčnej chrbtice a tým k vzniku poranenia - podvrtnutie krčnej chrbtice. K tržnej rane na hornej pere mohlo dôjsť po údere päsťou inou osobou na oblasť hornej pery silou malej intenzity, keď intenzita útoku bola stlmená inštinktívnym uhnutím poškodenej, alebo aj pri zahryznutí do pery. Kožné odreniny pravého zápästia v zdravotnej dokumentácii neboli bližšie špecifikované, mohli vzniknúť pri fyzickom incidente nechtami útočníka, ale aj pri kontakte a posune chrbta rúk po omietke obytného domu. Znalec v posudku ďalej uvádza, že v zdravotnej dokumentácii poškodenej sa spomína poranenie
- otras mozgu II. stupňa s výpadkom pamäti, opuch mozgu s prechodnou ľahkou slabosťou ľavej hornej končatiny a poúrazový bolestivý stav krčnej chrbtice s vyžarovaním do záhlavia. Preštudovaním spisového materiály, kompletnej zdravotnej dokumentácie, CT a Rtg dokumentácie a predošlých znaleckých posudkov znalec uvádza, že trvá na tom, že uvedené poranenia neboli diagnostikované správne a poškodená ich neutrpela. K otrasu mozgu uvádza, že tento sa definuje ako náhla prechodná porucha mozgovej funkcie, ktorá sa prejavuje poruchou vedomia a stratou pamäti, bez zistiteľného ložiskového poškodenia mozgu. Vždy ide o prechodnú funkčnú poruchu. Niektorí autori delia otras mozgu podľa trvania poruchy vedomia, ev. pamäti do stupňov I. stupeň - porucha vedomia trvajúca minúty, II. stupeň - stredný - porucha vedomia trvajúca 1 hod. a III. stupeň - ťažký - poruchy vedomia trvajúce do 24 hod. Na základe novších medicínskych poznatkov je poranenie typu otras mozgu zaradené do difúznych poranení mozgu, kde sa ako najľahšie poranenia zaraďujú komočné stavy ľahkého stupňa, pri ktorých je vedomie zachované, ale je prítomný určitý stupeň neurologickej dysfunkcie vo forme zmätenosti, dezorientácie, straty pamäti. Diagnóza otras mozgu bola u poškodenej stanovená neurológom a to na základe výpadku pamäti na okolnosti úrazu, po úraze asi 20 minút a taktiež ako bezvedomie, no poškodená nevedela ako dlho. Zo spisového materiálu je zrejmé, že u poškodenej bezvedomie nenastalo, žiadnym objektívnym vyšetrením nebola zistená dezorientácia ani výpadok pamäti. Nemohlo ísť v žiadnom prípade o otras mozgu, načo poukazuje aj to, že úraz na hlavu nebol takej intenzity - na mäkkých pokrývkach hlavy neboli popísané žiadne väčšie objektívne vonkajšie poúrazové zmeny, ktoré by svedčili o väčšom náraze hlavou, alebo silnejšej intenzite úderu. Pri CT vyšetrení mozgu dňa 9.10.2010 lekár popísal vyhladenejšie subarachnoidálne priestory - môžu svedčiť pre opuch mozgu. Uvedené zmeny ako opuch mozgu popísal aj pribratý lekár z rádiodiagnostiky. Z pohľadu znalca sa potvrdzuje to, že nie je možné objektívne zobrazovacie vyšetrenie hodnotiť izolovane od klinického stavu pacienta. U poškodenej nešlo o opuch mozgu, vyhladené subarachnoidálne priestory, t.j. priestory v oblasti mäkkých mozgových blán nad mozgom pri CT idú na vrub veku poškodenej, mozog bez atrofie a s určitosťou aj Binderovho syndrómu, čo je displastické ochorenie postihujúce predovšetkým tvárovú časť, ale je často spojené aj s lebečnými zmenami a taktiež zmenami na krčnej chrbtici. U poškodenej nevzniklo poranenie otras mozgu, čiže nemohlo vzniknúť ani poranenie opuch mozgu. V medicínskej literatúre je opuch mozgu pri otrasoch mozgu ľahkého stupňa popísaný iba u športovcov pri opakovanom druhom úraze mozgu. Taktiež pri opuchu mozgu by poškodená mala také bolesti hlavy, že jej klinický stav by určite nedovoľoval výsluch v deň úrazu alebo na druhý deň v nemocnici. Poškodený mal. U. Q. dňa 9.10.2010 utrpel poranenie - suprakondylickú zlomeninu dolného konca ramennej kosti bez posunu úlomkov a pomliaždenie a podvrtnutie pravého zápästia. Suprakondylické zlomeniny patria medzi pomerne časté zlomeniny v detskom veku. Vznikajú najmä vo veku 5-8 rokov. Najčastejšie sa delia podľa smeru posunu periférneho úlomku a to na - zlomeniny extenčné, flekčné a zlomeniny bez posunu. Extenčný typ zlomeniny je najčastejší a tvorí až 98 % prípadov, mechanizmus je nadmerné vystretie lakťa, pričom lakťový výbežok sa oprie zozadu o jamku dolného konca ramennej kosti a pri prenesení tejto sily dôjde k zlomenine ramennej kosti v mieste, kde je kosť najtenšia. Pri flekčných zlomeninách mechanizmus vzniku je náraz zozadu na ohnutý lakťový kĺb. U neúplných zlomenín dôjde len k prehnutiu periférneho úlomku smerom dozadu. U poškodeného bolo poranenie zistené pri klinickom a Rtg. vyšetrení a prejavovalo sa opuchom a bolestivosťou. Podľa Rtg išlo o zlomeninu dolného konca ramennej kosti s minimálnym posunom. Bolo liečené konzervatívne sadrovou fixáciou a fixácia bola do 3.11.2010, kedy mal odporučené rozcvičovanie. Pri kontrole 3.1.2011 pri CT vyšetrení bolo konštatované, že je vytvorený kalus. Podľa rtg. a CT snímky u poškodeného išlo o zlomeninu bez posunu, tzn. 1. stupeň, ktorý sa vo všeobecnosti lieči konzervatívne fixáciou lakťa po dobu 3 týždňov a následným rozcvičovaním. Jedná sa o poranenie ľahké, ktoré si vyžaduje fixáciou po dobu 3 týždňov a následným rozcvičením obyčajne pri hre dieťaťa a netrvá dlhšie ako 4 až 5 týždňov. Poranenie - pomliaždenie a podvrtnutie pravého zápästia popísané pri vyšetrení, prítomný opuch a bolestivosť zápästia. Na Rtg predlaktia traumatické zmeny neprítomné. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o poranenie ľahké s dobou liečenia a PN v priemere 7 dní. Z popisu poškodenej k vzniku tohto poranenia vyplýva, že zlomenina akú utrpel poškodený môže vzniknúť buď násilným prehnutím vystretého lakťa, alebo nárazom odzadu na ohnutý lakeť. Zlomenina nikdy nevzniká rotáciou. V bežnej praxi vzniká najčastejšie pádom. K zlomenine pri incidente by mohlo dôjsť, ako by bolo dieťa zadržané za zápästie pri vystretom lakti smerom dozadu. Z pohľadu znalca poranenie poškodeného pravdepodobne vzniklo nejakým mechanizmom, ktorý vo svojich výpovediach obidve strany neuviedli. K pomliaždeniu zápästia vpravo mohlo dôjsť stlačením zápästia inou osobou, ale nedá sa vylúčiť že k nemu došlo pri páde na vystretú hornú končatinu. Maloletý bol pre poranenia najvýraznejšie obmedzený v dobe od 9.10.2010 do 3.11.2010, pretože mal fixovanú hornú končatinu. Po sňatí fixácie bol obmedzený pre zníženú pohyblivosť pravého lakťového kĺbu najmä v tom, že musel byť tlmený v športových aktivitách. Z medicínskeho hľadiska pri zlomenine I. stupňa, teda ako u poškodeného bez posunu úlomkov sa jedná o poranenie ľahké, špecifické pre detský vek, ktoré si vyžaduje fixáciu ľavého lakťa sadrou po dobu 3 týždňov s následným rozcvičením obyčajne pri hre dieťaťa a trvalé následky obyčajne nezanecháva. K znaleckému posudku vypočutý znalec Q.. Z. zotrval na písomne podanom znaleckom posudku a na jednotlivé otázky zodpovedal nasledovne: pokiaľ sa týka otrasu mozgu ako bol u poškodenej diagnostikovaný, zotrval na tom, že poškodená otras mozgu a opuch mozgu neutrpela, pretože pri skutočnom otrase mozgu si osoba nepamätá ako sa to stalo, prejavujú sa výpadky pamäte v takomto prípade do 20 minút, pričom potom nemôže dôjsť k obnoveniu pamäti na udalosti priebehu úrazu, okrem toho pri edéme mozgu by mal človek bolesti hlavy a určite by nemohol vypovedať tak, ako vypovedala poškodená v nemocnici pred políciou hneď v ten istý deň. Potom čo mal k dispozícii celú dokumentáciu poškodenej uviedol, že klinický obraz nesvedčil pre opuch mozgu, úraz podľa popisu udalosti nebol taký, žeby spôsobil opuch mozgu, pričom vyhodnotil aj to, že rontgenológ nevedel, že poškodená bola liečená pre Binderov syndróm, čo môže mať vplyv, že na vyhladenejšie priestory, čo môže vyzerať ako opuch mozgu, pričom nebolo opakované CT vyšetrenie, pričom nemožno opisovať snímok bez toho aby sa zobral do úvahy celý klinický stav. Podľa znalca takýto následok, teda otras mozgu úderom do tváre nemohol byť spôsobený, pretože by musel byť úder silnej intenzity /resp. boxerskou rukavicou/, pričom ani hematómy, opuchy na tvári nie sú popisované, takže intenzita úderu musela byť malá a taký úder nemôže spôsobiť otras mozgu. Rovnako aj pokiaľ sa týka pomliaždenia hlavy v záhlaví, toto mohlo byť spôsobené nárazom do steny, ale nie je bližšie špecifikované, nie je tam uvedené ako veľký opuch, široký, odreniny, hematóm, takže aj z toho usudzuje, že ani toto nebolo spôsobené veľkou intenzitou. Znalec uviedol, že otras mozgu u poškodenej nebol, pretože poškodenia ani nikto nevidel, žeby bola odpadla, bola v bezvedomí a napokon prišla a popísala celú udalosť kompletne, teda bez toho, žeby si niečo nepamätala. Poškodená teda neutrpela ani otras mozgu ľahkého stupňa, pretože pri takomto otrase nie je sprievodný aj opuch mozgu. Znalec zotrval na tom, že podvrtnutie krčnej chrbtice u poškodenej vyplýva z CT a Rtg vyšetrenia, pričom doba liečenia a práceneschopnosti závisí od intenzity, pretože podvrtnutie chrbtice a bolestivosť je individuálna, závisí od toho aké sú chorobné zmenu, resp. od intenzity násilia. K tomuto zraneniu môže dôjsť aj neočakávaným trhnutím hlavou, najmä keď je zmenená chrbtica, ako to bolo u poškodenej už dovtedy, čo je dokázané aj CT vyšetrením, poškodená mala posun štvrtého krčného stavca už pred úrazom, jedná sa u nej o chorobnú zmenu súvisiacu so syndrómom ochorenia v tvárovej časti, na ktoré poškodená trpela už v mladosti Doba liečenia si všeobecne vyžaduje nie viac než 7 dní, resp. dlhšie, ak sa jedná o chorobné zmeny. Ostatné zranenia - pomliaždenia, si vyžadovali dobu liečenia do 7 dní. Pokiaľ sa týka zranenia u maloletého U. Q., znalec uviedol, že vychádzal z jeho zdravotnej dokumentácie, videl Rtg a CT snímky jeho lakťa a zistil, že u neho sa jednalo o zlomeninu bez posunu úlomkov, nie s posunom, ako to bolo uvádzané, teda jednalo sa u neho o nalomenú kosť. Presne sa nedá určiť mechanizmus vzniku tejto zlomeniny, pretože vzniká prehnutím lakťa smerom dozadu pri páde dieťaťa na prehnutý lakeť. Keďže nikto neuvádzal pád, došlo tam k ťahaniu za ruku, točením ruky táto zlomenina nevznikne, muselo tam byť nejaké páčenie pri preťahovaní, neopatrným potiahnutím za ruku, ale presný mechanizmus určiť nikto nedokáže, keďže nedošlo k posunu, čo napokon neudával ani popis
rontgenológom a maloletý ani nebol v súvislosti s posunom úlomkov ani liečený a teda bol liečený správne na zlomeninu bez posunu.
Na základe doručeného a predloženého znaleckého posudku právnym zástupcom poškodenej súdu, / vypracovaný na požiadanie poškodenej Q.. I./, ktorý podala znalkyňa PhDr. A. S. /zapísaná v zozname znalcov MS SR v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, poradenská psychológia a psychológia sexuality/, bola vypočutá znalkyňa na hlavnom pojednávaní k znaleckému posudku týkajúceho sa osobnosti Q.. I. I.. Z jej výpovede ako aj zo záveru podaného písomného znaleckého posudku k žiadaným okolnostiam súvisiacim so zistením stupňa intelektu a celkových rozumových schopností poškodenej vyplynulo, že Q.. I. I. v intelektových skúškach zaznamenala pásmo vysokého nadpriemeru - IQ 132. K určeniu pamäťových procesov klientky, zdiagnostikovať všeobecnú a špecifickú vierohodnosť následnej reprodukcie prežitého a určiť či nemá sklony ku skresľovaniu, zveličovaniu prežitých skutočností týkajúcich sa vyšetrovanej trestnej veci znalkyňa uvádza, že jej pamäť je neporušená vo všetkých zložkách. Mnemické schopnosti klientky sú rovnako vysoko nadpriemerné. Neboli u nej zistené poruchy pamäťovej funkcie. Diagnostikované L /lží/ skóre je u nej štatisticky nízke, nevýznamné. Konkrétne na úrovni I. sténu na 5 stupňovej sténovej škále. Nasledujúca reprodukcia deje je autentická, presná, detailná a identická s prežitým, klientka nemá sklon ku skresľovaniu, zveličovaniu ani poruchy s konfabuláciami. Je dobre disponovaná objektívne, presne a pravdivo popísať okolnosti, resp. udalosť, ktorú prežila. Zo psychologického hľadiska sú jej výpovede hodnoverné a použiteľné v trestnom konaní. U klientky sú v čase vyšetrenia zdiagnostikované dominantné symptómy aktualizácie pozitívneho myslenia, klientka evidentne potláča do podvedomia stresujúce a traumatizijúce zážitky. V projektívnych skúškach projekuje markety posttraumatickej stresovej poruchy a generálneho adaptačného syndrómu a akútnej reakcie na stres, saturovaných s predmetným trestným činom. Pri diagnostikovaní intelektu a pamäťovej funkcie nie sú zaznamenané markety indikujúce, nasvedčujúce tomu, že klientka môže trpieť psychickou poruchou alebo chorobou. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala na písomnom posudku. Z písomného znaleckého posudku PhDr. S. Š., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, k osobnosti poškodenej Q.. I. I., jeho záveru, ako aj z výpovede znalkyne na hlavnom pojednávaní vyplýva nasledovné: - k zadanej úlohe k zisteniu stupňa intelektu a rozumových schopností poškodenej, znalkyňa uviedla, že aktuálny intelektový výkon poškodenej Q.. I. I. sa pohybuje v priemernom pásme. Pokiaľ sa týka štruktúry osobnosti poškodenej, či netrpí paranojou, alebo iným druhom duševnej poruchy zistila znalkyňa, že ide u nej o osobnosť senzitívnej štruktúry so sklonom k teatralite, egocentricky nastavenú, ambicióznu, infantilnú s obozretným správaním v sociálnych kontaktoch, disimulačnými tendenciami a nedostatočne emočne sýtenými väzbami, zvýraznenou akčnosťou v správaní. Z výsledkov psychodiagnostických metód a najmä z dif. dg. škály vyplýva, že poškodená netrpí poruchou osobnosti, tzv. paranojou, resp. iným druhom duševnej poruchy. K otázke, či poškodená má sklony klamať, vymýšľať si z dôvodu nenávistného postoja voči bývalému manželovi, posúdiť jej skóre lží, v posudku sa uvádza, že u poškodenej zaznamenala tendenciu odpovedať sociálne žiadúcim spôsobom, jej skóre lži bolo 100 % /najvyššie možné/. Je teda pravdepodobné, že menovaná má sklon ku zveličovaniu a subjektívnemu spracovaniu reálnych okolností. Nenávistný postoj voči exmanželovi znalkyňa nezaznamenala. Počas vyšetrenia ho poškodená nazývala zdrobnelinou krstného mena, čo skôr svedčí o pasívnej agresivite, nakoľko s ohľadom na danú situáciu takýto postoj k exmanželovi nie je obvyklý. Agresivita má rôzne pojmy a pasívna agresivita je prejavovaná buď verbálne alebo neverbálne, ak sa stane nejaký takýto skutok, tak väčšinou ten partner, alebo partnerka zaujíma negatívny postoj voči agresorovi a nenávistný postoj u poškodenej verbálne nezaznamenala, skôr veľmi nežne nazývala svojho exmanžela, ktorý ju fyzicky napadol, vyjadrovala sa neustále, že nechce zle ani jemu, akoby zaujímala taký obranný postoj. Bola to neobvyklá reakcia poškodenej, teda nie je tu priame útočenie, ale z pozície nejakého podsúvania, zaznamenala znalkyňa skôr podsúvania v rámci toho, že ona toto nechcela aby to až takto dopadlo, ako keby do určitej miery spochybňovala že podala trestné oznámenie. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní na otázky právneho zástupcu poškodenej ohľadom spôsobu zisťovania lži skóre u poškodenej, uviedla, že toto sa zisťuje viacerými metodikami a ona použila osobnostný dotazník Dopen, ktorý meria osobnosť a jedným z dimenzií je aj skóre lži. Toto má 14 otázok, na ktoré, ak odpovie klient na všetky pozitívne, to znamená, že má sklon k lživosti, alebo nejakej sociálnej naivite, ide o nejaké presadzovanie alebo predstavovanie sa v dobrej oblasti a poškodená mala zo všetkých otázok pozitívne odpovede. Otázky sú formulované tak, že tá istá otázka je formulovaná rôznym spôsobom, čiže ak dvakrát niekto odpovie na jednu pozitívne, na jednu negatívne, tak je to pozitívne skóre, čiže na každú otázku aj keď je položená ináč, mal by poškodený odpovedať rovnako, nie rozdielne. Čo sa týka sklonu k zveličovaniu znalkyňa vychádzala nielen z toho dotazníka osobnosti, ale aj z ostatných metodík projektívnych /Luscherov test, Hand test/ a v každej z týchto metodík jednotlivo bol tento sklon preukázaný. K otázke diagnostikovania pamäťových procesov u poškodenej v zmysle posudku V.. S. sa znalkyňa nevyjadrila, pretože ona takúto otázku nemala uloženú, teda pamäťové procesy u poškodenej nediagnostikovala. K hodnovernosti výpovede poškodenej vyplývajúc z posudku PhDr. S. znalkyňa stanovisko nezaujala, pretože PhDr. S. neuvádza ktorými metodikami to zisťovala a PhDr. Š. sa zaoberala metodikami, ktoré v posudku uvádza a na základe ktorých vyhodnotila so záverom, že poškodená má sklon k zveličovaniu a subjektívnemu spracovaniu reality.
Z obsahu listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiály vyplýva: -zo zápisnice o trestnom oznámení okrem iného vyplýva, že táto mala byť spísaná 7.10.2010 o 13.00 hod. s poškodenou Q.. I. potom, čo sa táto dostavila na OO PZ Levoča. -lekárska správa zo dňa 9.10.2010 vystavená VNsP Levoča Q.. W., z vyšetrenia Q.. I. I. so zistenou diagnózou - opuch mozgu, otras mozgu, pomliaždenie hlavy v spánkovej a záhlavnej vľavo, pomliaždenie tváre, tržná rana v oblasti hornej pery na vnútornej strane, početné odreniny na oboch rukách, pomliaždenie oboch rúk, pomliaždenie pravého zápästia, podvrtnutie krčnej chrbtice. Predpokladaná doba liečenia cca mesiac. -lekárska správa z vyšetrenia U. Q. vo VNsP Levoča Q.. W. s uvedením zistenej diagnózy - zlomenina dolného konca ramennej kosti s posunom úlomkov /suprakondylická zlomenina/ s predpokladanou dobou liečenia cca mesiac. -zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2C 211/2008 z rozsudku zo dňa 16.2.2009 vyplýva, že manželstvo Q.. I. Q. a Q. Q. bolo rozvedené, okrem iných výrokov je uvedené, že rodičia sa dohodli na úprave styku tak, že otec je oprávnený sa s mal. U. stýkať každý druhý párny víkend v mesiaci v čase od soboty 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. -zo spisu OO PZ Spišská Nová Ves ČVS OPP-654/00-SN-2009 vyplýva, že vo veci trestného oznámenia Q.. I. pre krádež spoločne nadobudnutých vecí Q. Q., bolo uznesením zo dňa 3.5.2009 odmietnuté. -zo spisu OO PZ Spišská Nová Ves ČVS-ORP-501/SN-SN-2010 vyplýva, že vo veci trestného oznámenia Q.. I.Č. bolo uznesením zo dňa 29.3.2010 vo veci podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania Q. Q.Š. tým, že dňa 21.9.2009 a 5.12.2009 zo svojho mobilného telefónu zaslal na telefón Q.. I. I.Č. textové správy: -„Timea pozri sa do zrkadla a povedz si som ja to ale hlúpa hus keď bránim U. stretnúť sa s otcom..... bola odovzdaná Obvodnému úradu Spišská Nová Ves na prejednanie priestupku. -Obvodný úrad Spišská Nová Ves rozhodnutím dňa 10.6.2010 rozhodol Rozkazom tak, že Q. Q. uznal vinným z priestupku ktorého sa dopustil dňa 5.12.2009 tým, že jej zaslal textovú správu „Timea idem okolo kostola, kde sme sa brali, dojebala si všetko“. Bolo mu zato uložené pokarhanie. -na základe podnetu Q.. I. bolo Obvodným úradom Spišská Nová Ves v konaní C/2009/02968 dňa 24.3.2009 vydané rozhodnutie ktorým sa konanie v priestupkovej veci Q. Q. pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu ktorého sa mal dopustiť 4.2.2009 keď v spoločnom byte spôsobil drobné ublíženie na zdraví Q.. I. zastavuje, pretože spáchanie skutku nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Tým istým rozhodnutím Obvodný úrad v priestupkovej veci Q. Q. a Q. E. pre priestupok, ktorého sa mali dopustiť dňa 4.2.2009 v byte tým, že sa hrubo správali voči Q.. I. Q., tým, že jej Q. Q. povedal, aby vypadla z bytu, ako aj Q. E. a aby držala hubu, zastavuje konanie, pretože skutok o ktorom sa koná nie je priestupkom. -zo správy PhDr. F. S., psychologičky NZZ ambulancie klinickej psychológie /zo dňa 18.11.2014/ vyplýva, že návštevy ambulancie s mal. U. Q. boli na podnet matky maloletého s tým, že prvá návšteva prebehla v mesiaci január 2010, kde verbalizovala zážitky z manželstva, konfliktné situácie, evidovala u syna úzkosť, budenie zo spánku, desivé sny, nočné pomočenie sa, maloletý sa uzatváral do seba. Vyšetrenia maloletého prebiehali 22.1.2010, 21.5.2010 a 28.7.2010 a psychoterapeutická intervencia bola zameraná na korekciu postojov, obáv matky maloletého dieťaťa. Nivelizácia obáv matky musí eliminovať zníženie úzkosti u dieťaťa a zlepšiť jeho citovú vyrovnanosť. Pani Q.. I. bola usmernená k podpore kontaktov syna s otcom. Naposledy bol maloletý U. so starou mamou a tetou dňa 22.10.2010 z dôvodu opätovného psychologického vyšetrenia. Odvtedy mal. U. ani matka viac nenavštívili ambulanciu. Vykonaným dokazovaním, týkajúc sa dňa skutku oproti tomu ako je uvádzaný obžalobou, bolo súdom preukázané, že ku kontaktu obžalovaného a poškodených, teda ku skutku nedošlo dňa 7.10.2010, ale dňa 9.10.2010 o čom svedčia vykonané dôkazy a to lekárske správy z ošetrení poškodených v ten istý deň keď malo dôjsť k ich napadnutiu obžalovaným s uvedením dátumu 9.10.2010, čo je nespornou skutočnosťou aj z výpovedí poškodenej Q.. I., resp. ďalších vypočutých svedkov a hlavne svedka Q. F. ktorý ako policajt spisoval v nemocnici trestné oznámenie s poškodenou v deň, ktorý bol víkendovým dňom a spísal ho nie na OO PZ Levoča ako je to uvedené v zápisnici, ale v nemocnici kde bola poškodená hospitalizovaná, čím došlo k omylu pri spisovaní týchto údajov v zápisnici. Z konania vyplynul aj dôvod stretnutia obžalovaného s jeho synom mal. U. a bývalou manželkou Q.. I.Á. a nedošlo k tomu len nejakým náhodným stretnutím obžalovaného a poškodených pred obytným domom kde malo dôjsť k fyzickému kontaktu ale dôvodom bolo určené súdom stretávanie sa obžalovaného s jeho synom mal. U. a tomuto stretnutiu predchádzal telefonický, resp. formou SMS správ kontakt obžalovaného a matky dieťaťa. Predtým, než došlo k tomuto stretnutiu, keďže obžalovaný pracuje v zahraničí, požiadal telefonicky bývalú manželku, keďže z pracovného dôvodu nemohol pôvodne prísť na stretnutie s dieťaťom v sobotu, ale chcel aby sa s dieťaťom stretol až v nedeľu, s čím poškodená nesúhlasila s odôvodnením, že má prísť vtedy, keď má určený termín, čo si napokon obžalovaný zariadil a na stretnutie prišiel v určený čas. Keď prišiel na dohodnuté miesto, pred bytovku rodičov poškodenej, ohlásil sa telefonicky že je tam, poškodená mu oznámila, že dieťa sa nechce s ním stretnúť, na čom on trval s tým, nech to príde povedať dieťa jemu a tak poškodená s maloletým prišla pred spomínanú bytovku. Nejednalo sa o prvé, resp. ojedinelé, stretnutie otca s dieťaťom, ale toto prebiehalo už aj v minulosti. Matka dieťaťa pri stretnutí držala mal. U. za jeho ľavú ruku a nechcela aby bol s obžalovaným sám, lebo ako uviedla, vedela že obžalovaný je agresívny, žeby mu ublížil, čo nevedno z čoho usudzovala, keďže nebolo zistené, žeby sa bol už v minulosti obžalovaný k svojmu dieťaťu agresívne správal. Následne podľa obžalovaného tento sa chcel ísť s dieťaťom prejsť, načo podľa neho arogantne zareagovala poškodená, preto túto sotil do hrude v čase keď ona držala dieťa za jeho pravú ruku a pripustil, že sa mohla udrieť hlavou o stenu, pričom nevie ako, či vtedy takým trhnutím nemohlo dôjsť k zlomeniu ruky dieťaťa. Na druhej strane podľa poškodenej k zlomenine ruky dieťaťa malo dôjsť potom, čo obžalovaný zobral dieťa na ruky a keď mu dieťa ukázalo rukou na neho na jeho otázku koho sa bojí, chytil mu pravú ruku ktorú mu vykrútil, položil dieťa na zem a tak napadol fyzicky poškodenú. Fyzické napadnutie svojej osoby poškodená popísala tak, že ju sotil obžalovaný do hrude, následkom čoho sa udrela hlavou o stenu bytovky a okrem toho ju chcel udrieť, aj ju udrel, hoci si chránila tvár, do tváre tak, že jej rozbil hornú peru. Podľa lekárskych správ z ošetrenia v nemocnici v Levoči, resp. z prepúšťacej správy z hospitalizácie poškodenej Q.. I. v nemocnici vyplynuli zranenia ktoré mala pritom utrpieť, ako - otras mozgu II. stupňa s anterogradnou amnéziou, edém mozgu s prechodným ľahkým ochrnutím ľavej hornej končatiny, podvrtnutie krčnej chrbtice, sklznutie 4.krčného stavca voči 5.krčnému stavcu dopredu o cca 1,5 mm, pomliaždenie hlavy v záhlaví a v ľavej spánkovej oblasti, pomliaždenie tváre, tržnú ranu hornej pery a pomliaždenie a odreniny oboch rúk. Q.. H.R. vo svojom odbornom vyjadrení uviedol, že u poškodenej nepotvrdzuje otras mozgu II. stupňa s anterogradnou amnéziou ako je uvádzané v lekárskych správach, pretože pacient si v prípade takejto amnézie nepamätá čo úrazu predchádzalo, teda nevie popísať čo sa mu vlastne stalo u poškodenej to tak nebolo, vzhľadom na jej popis v rámci trestného oznámenia. Rovnako aj opuch mozgu bol diagnostikovaný len pri jednorazovom CT vyšetrení, kde bol CT nález popisovaný že išlo o vyhladenejšie gyri, ktoré by sa dali objektívne posúdiť iba pri zopakovanom CT vyšetrení a porovnaním obidvoch nálezov. Opuch mozgu ako bol bez ďalších nálezov na mozgu popísaný u poškodenej vzniká len na základe mimomozgových príčin, napr. dusenie, utopenie, diabetická kóma, nedokrvenie, hypertermia a pod. Na uvádzané zranenia poškodenej bol v prípravnom konaní pribratý znalec Q.. X. V. znalec z odvetvia chirurgia - traumatológia, ktorý bol vypočutý aj na hlavnom pojednávaní, z ktorého posudku vyplynulo, že u poškodenej dvomi neurologickými vyšetreniami bol stanovený otras mozgu II. stupňa, ktorý sa prejavuje antero alebo retrográdnou amnéziou, opuch mozgu je ťažký klinický stav pri mozgovolebečnýchporaneniach, prejavuje sa poruchami vedomia, pacient býva spavý, nereaguje na podnety vonkajšieho prostredia, v mnohých prípadoch býva v semikóme až v kóme a často si vyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu na jednotke intenzívnej starostlivosti a opakované CT vyšetrenie. V súvislosti so zranením, otras mozgu II. stupňa a opuch mozgu podala znalecký posudok aj Q.. Š. G., ktorá v posudku okrem iného uviedla, že otras mozgu II. stupňa je charakterizovaný poruchou vedomia od 15 do 60 minút, pričom výsledky lekárskeho vyšetrenia nasvedčujú tomu, že poškodená utrpela aj otras mozgu II. stupňa a bol u nej zistený edém mozgu zdokumentovaný CT vyšetrením a posudzovať CT mozgu nie je odborne oprávnená. K spôsobu vzniku opuchu mozgu samotným úderom do tela nevznikol, ale len ako následok buchnutie do steny v časti kde sa mozog nachádza, resp. len úderom do lebečnej časti. S edémom mozgu vo všeobecnosti súvisí aj konštatované zranenie prechodná frustná monoparéza ľavej hornej končatiny, ale toto zranenie môže tiež súvisieť aj s poranením krčnej chrbtice. CT mozgu poukazuje na možný opuch mozgu, teda edém mozgu a nemusí. K možnosti vzniku opuchu mozgu úrazom uviedla, že samotným úderom do tela nie, ale ako následok buchnutie o stenu mohlo spôsobiť opuch mozgu, opuch nemohol byť spôsobený ani samotným úderom do oblasti tváre, len úderom do lebečnej časti kde sa nachádza mozog. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal aj zo znaleckého posudku Q.. G. Z., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia, pribratého v súdnom konaní /keďže znalecký posudok Q.. X. V. nevychádzal zo zdravotnej dokumentácie poškodených/. Z jeho znaleckého posudku vyplynulo že u poškodenej nemohlo ísť o poranenie - otras mozgu a nemohlo tak vzniknúť ani poranenie opuch mozgu. Je to zrejmé z toho, že u poškodenej bezvedomie nenastalo, nebola zistená vyšetrením dezorientácia, ani výpadok pamäti a nemohlo sa jednať ani o otras mozgu čo je zrejmé z toho, že úraz na hlavu nebol takej intenzity, teda neboli popísané väčšie objektívne vonkajšie poúrazové zmeny ktoré by svedčili o silnejšej intenzite úderu, alebo väčšom náraze hlavou. Pri opuchu mozgu by mala poškodená také bolesti hlavy, že jej klinický stav by určite nedovoľoval výsluch v deň úrazu, alebo na druhý deň. Tomu nasvedčuje aj to, že u poškodenej nedošlo k nárazu na hlavu takej intenzity, neboli popísané žiadne vonkajšie poúrazové zmeny, ktoré by svedčili o väčšom náraze na hlavu, alebo silnejší úder do hlavy. V tejto súvislosti sa poznamenáva aj citované konštatovanie z odborného vyjadrenia Q.. H., ktoré korešponduje s tým, že u poškodenej nemohlo sa jednať o otras mozgu, keďže je v zdravotnej dokumentácii uvedené, že sa jednalo u nej o antegrádnu amnéziu, teda nemala si pamätať ani okolnosti ktoré predchádzali úrazu, čo u poškodenej vzhľadom na podrobnú jej výpoveď nemožno konštatovať ako pravdivé. Pre konštatovanie, že k otrasu mozgu II. stupňa a edému mozgu u poškodenej došlo, nenasvedčuje ani znalecký posudok podaný Q.. H. P., pribratou z odvetvia rádiodiagnostiky ad hoc, ktorá vyhodnotila, že z CT mozgu u poškodenej sa nedá konštatovať, ale ani vylúčiť edém mozgu, pretože bolo potrebné vykonať opakované CT vyšetrenie, ktoré vykonané nebolo. Zhrnutím a vyhodnotením týchto znaleckých posudkov súd konštatuje, že u poškodenej Q.. I. I. nemožno potvrdiť, že pri úraze dňa 9. 10. 2010 utrpela poranenia
- otras mozgu II. stupňa a opuch mozgu. Pokiaľ sa týka ostatných poranení, ktoré mala poškodená uvedeného dňa utrpieť, je v zmysle znaleckého posudku Q.. Z. preukázané, že poškodená utrpela poranenie - podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa, pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti vľavo a v záhlaví ľahkého stupňa, drobnú tržnú ranu hornej pery, pomliaždenie a kožné odreniny oboch rúk, pomliaždenie pravého zápästia ľahkého stupňa. Oproti uvádzanému zraneniu v lekárskych správach z nemocnice v Levoči a to podvrtnutie krčnej chrbtice ťažkého stupňa znalec uviedol, že utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa, čo zdôvodnil tým, že pri CT vyšetrení 9.10.2010 bol popísaný posun 4. krčného stavca dopredu, išlo o tav ktorý nesúvisí s úrazom, jedná sa o chorobné zmeny na krčnej chrbtici už pred úrazom, konkrétne spojené s nadmerným uvoľnením väzov krčnej chrbtice a býva to spojené aj s chorobou, pre ktorú bola poškodená opakovane operovaná. Z týchto poranení najdlhšiu dobu liečenia a práceneschopnosti si vyžiadalo poranenie - podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa a to v trvaní 7-10 dní a ostané poranenia by si vyžiadali dobu liečenia a PNS do 7, resp. 3-4 dní. Je preukázané že uvedené poranenia poškodenej Q.. I. I. boli spôsobené dňa 9.10.2010 obžalovaným Q. Q. tak, že ju sotil do oblasti hrudníka, v dôsledku ktorého sa buchla hlavou o stenu obytného domu a súčasne pri údere hlavy došlo k nekoordinovanému pohybu krčnej chrbtice a tým k vzniku podvrtnutia krčnej chrbtice, k tržnej rane a hornej pere mohlo dôjsť jednak úderom na oblasť pery malou intenzitou, prípadne aj pri zahryznutí do pery a zranenia na rukách mohli by spôsobené posunom rúk po omietke obytného domu. Obžalovaný takýmto konaním, teda tým, že sotil poškodenú do oblasti hrude, táto po sotení buchla hlavou do steny neďaleko stojaceho obytného domu, čím si spôsobila poranenie v dôsledku ktorého bola liečená a práceneschopná, resp. mala byť práceneschopná po dobu do 10 dní, naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1/ Tr. zák. a to hoci aj v zavinení v zmysle § 15 písm. b/ Tr. zák. avšak vzhľadom na miesto, kde poškodená stála, tým, že ju sotil na mieste kde stála neďaleko múra obytného domu, vedel, že jej môže spôsobiť ublíženie na zdraví a teda musel byť s tým uzrozumený. Okrem toho vzhľadom nato, že poškodená je jeho bývalou manželkou, naplnil skutkovú podstatu uvedeného prečinu aj podľa ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v nadväznosti na ustanovenie § 138 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Obžalovaný v jednočinnom súbehu tým, že takto fyzicky napadol poškodenú na mieste verejnosti prístupnom, dopustil sa výtržnosti pri naplnení skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa ô 360 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaný tak naplnil uvádzané skutkové podstaty trestných činov po subjektívnej stránke ako aj objektívnej, pretože porušil záujem chránený trestným zákonom, ktorým je ochrana zdravia občanov. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný doposiaľ nebol súdne potrestaný. Zo správy Obce Domaňovce, miesta trvalého bydliska vyplýva, že je nekonfliktný, priateľskej povahy, na verejnosti vystupuje veľmi slušne. Neboli s ním na verejnosti žiadne problémy a pred komisiou ochrany verejného poriadku nebol nikdy riešený. Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo zásad pre ukladanie trestu uvedených v § 34 Tr. zákona. Prihliadol na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák. ktorou je to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a na druhej strane na priťažujúcu, ktorou je v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák to, že spáchal viac trestných činov. Obžalovanému súd uložil peňažný trest, keďže je zárobkovo činný a to ako trest úhrnný keďže spáchal viac trestných činov v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák., vychádzajúc z § 156 ods. 2 Tr. zák., /pri treste odňatia slobody jeden až päť rokov/, ktorý je prísnejším zo zbiehajúcich sa trestných činov. Uložený peňažný trest vo výmere 600 € súd považuje súd vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci spôsob života, spôsob spáchania skutku, teda nie výrazným agresívnym spôsobom, ako aj možnosť jeho prevýchovy, za dostatočný. Súčasne pre prípad, žeby výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov.
Pokiaľ sa týka konania obžalovaného popisovaného v rámci toho istého skutku a to v časti ktorým mal spôsobiť ujmu na zdraví maloletému U. Q. dňa 9.10.2010, konkrétne tým, že mal pred obytným domom č. 2 po predchádzajúcej hádke s bývalou manželkou Q.. I. I. vykrútiť maloletému ruku za chrbát, ktorému tak spôsobil suprakondylickú zlomeninu pravej ramennej kosti bez posunu úlomkov, pomliaždenie a podvrtnutie pravého zápästia s dobou liečenia v trvaní do 4 týždňov, vykonaným dokazovaním bolo preukázané nasledovné: maloletému malo byť spôsobené uvedené zranenie obžalovaným ktorý mu mal keď ho držal na rukách, vykrútiť ruku a spôsobiť tak zlomeninu, ktorá bola pôvodne podľa lekárskych správ nemocnice Levoča ako zlomenina s posunom úlomkov. Vykonaným znaleckým dokazovaním aj v nadväznosti na výpoveď Q.. H., ktorý podal odborné vyjadrenie ohľadom tohto zranenia, bolo preukázané jednak, že došlo ku suprakondylickej zlomenine dolného konca ramennej kosti bez posunutia úlomkov, čomu nasvedčuje aj samotná liečba maloletého, keďže liečba u neho prebiehala konzervatívnym spôsobom, nakoľko pri zlomenine s posunom úlomkov, bol by potrebný chirurgický zákrok. Okrem toho v konaní nebolo preukázané, že k zlomenine došlo spôsobom ako ho popisovala poškodená Q.. I., ani spôsobom ako uvádzal obžalovaný, či konaním jedného z nich, alebo sa pričinili k tomu obidvaja ale vzhľadom na charakter takejto zlomeniny znalec Q.. Z. uviedol, že takáto zlomenina nikdy nevzniká rotáciou a v bežnej praxi vzniká najčastejšie pádom na ruku /totožné aj so stanoviskom znalca Q.. V./ a podľa znalca toto poranenie vzniklo nejakým mechanizmom, ktorý vo svojich výpovediach obidve strany neuviedli. Pokiaľ sa týka pomliaždenia a podvrtnutia pravého zápästia k tomuto mohlo dôjsť stlačením zápästia, resp. počas toho čo obžalovaný držal dieťa za jednu ruku a poškodená za druhú ruku a vlastne takto sa o dieťa „naťahovali“. Keďže z konania obžalovaného vo vzťahu k maloletému nebol preukázaný taký mechanizmus, a taký spôsob úmyselného konania ktorým by maloletému bol spôsobil uvedené zranenie, súd v rámci zásady „in dubio pro reo“ obžalovaného spod obžaloby, za túto časť konania vymedzeného skutkom a kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák., oslobodil. Súčasne v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. maloletého U. Q. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Obžalovanému sa obžalobou kladie za vinu aj konanie ktorého sa mal dopustiť toho istého dňa tým, že potom čo napadol poškodenú Q.. I.Č., tejto sa opakovane vyhrážal zabitím, pokiaľ k nemu nebude chcieť Adamko chodiť a mal tak vzbudiť u nej dôvodnú obavu o svoj život. Motívom celého konania obžalovaného bolo to, že sa domáhal svojho súdnym rozhodnutím upraveného styku s maloletým dieťaťom a aj kontakt v tento deň bol nato zameraný, pričom situácia sa vyhrotila po vyjadrení matky dieťaťa a následne došlo zo strany obžalovaného aj k napadnutiu poškodenej, a potom sa mal obžalovaný vyjadriť aj spomínaným výrokom na adresu poškodenej. Súd to nepovažuje za taký závažný prejav, vzhľadom na udalosti ktoré prebehli, žeby z jeho výroku skutočne mohla vzniknúť dôvodná obava z takého konania obžalovaného. Totiž hoci už v minulosti malo dôjsť ku konfliktom obžalovaného a poškodenej, tieto boli riešené políciou na základe oznámení poškodenej a následne v priestupkovom konaní, v rámci ktorých bolo rozhodnuté o zastavení konania, resp. bolo obžalovanému v jednom prípade uložené za vulgárne vyjadrenie sa na adresu poškodenej pokarhanie, teda nejednalo sa o konania ktoré by boli podpornými pre vzbudenie obavy o možnosti uskutočnenia vyhrážky zo strany obžalovaného. Okrem toho sa javí aj to, že samotný výrok nepôsobil tak ani na samotnú poškodenú, ktorá ako to vyplynulo zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia V.. Š., ktorá skonštatovala že poškodená sa pred ňou vyjadrovala tak, že obžalovaného nazývala zdrobnelinou mena, čo je vzhľadom na uvedenú situáciu takýto postoj k exmanželovi nie obvyklý, znalkyňa u poškodenej vzhľadom na zistené skóre lži skonštatovala, že je pravdepodobné že je u poškodenej sklon k zveličovaniu a subjektívnemu spracovaniu reálnych okolností a zvýraznená akčnosť v správaní. Zhrnutím týchto skutočností, preto súd konštatuje že uvedený výrok použitý obžalovaným a vyrieknutý za uvedenej situácie nebol takého charakteru a vážnosti, žeby bolo potrebné toto jeho konanie kvalifikovať ako trestný čin, mohol sa však takýmto konaním dopustiť prípadne priestupku, čo však už vzhľadom na obdobie ktoré od toho konania uplynulo nie je možné prejednať v priestupkovom konaní, preto súd obžalovaného spod obžaloby pre túto časť skutku kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a/ Tr..zák. oslobodil v zmysle § 285 písm. b/ Tr. poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na tunajšom súde. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.