Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/192/2014

Potvrdené rozhodnutím 6Sžf/90/2015
„Identifikačné číslo spisu: 4014201076 Dátum vydania rozhodnutia: 24.01.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4014201076.1 UZNESENIE I. súd M. republiky v právnej veci žalobcu: J. Sk, spol. s.r.o., so sídlom B. XX, E. W., právne zastúpeného spoločnosťou W. & Haluška s.r.o., advokátska kancelária, Lazovná 20, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/432309/2014 z 30. septembra 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S 192/2014-44 zo 7. októbra 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/192/2014-44 zo 7. októbra 2015 o d m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s r.o., Priemyselná 17, Zlaté Moravce, zastúpeného spoločnosťou BOĽOŠ, Advokátska kancelária s.r.o., Horná 23, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. septembra 2014 č. 1100304/1/432309/2014, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 13. 11. 2014 domáhal preskúmania postupu a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 09. 2014 č. 1100304/1/432309/2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 06. 2014 č. 9416301/5/3045701/2014. Uviedol, že týmto rozhodnutím mu správca dane v zmysle ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil úrok z omeškania v sume 194,30 eur „za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie október 2011 v ustanovenej lehote“. Predmetné rozhodnutia považuje žalobca za nezákonné, ktorými bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, a to z dôvodu podstatného omylu daňových orgánov pri interpretácii rozhodujúcich právnych predpisov a ich aplikácii na zistený skutkový stav.

Na základe uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 15. 05. 2013 v konaní pod sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 22. 05. 2013 sa u žalobcu začalo reštrukturalizačné konanie. Dňa 21. 06. 2013 bolo vydané uznesenie (zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 28. 06. 2013), ktorým bola u žalobcu povolená reštrukturalizácia a dňa 31. 01. 2014 bolo vydané ďalšie uznesenie (zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 07. 02. 2014), ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu ako dlžníka a bola ukončená jeho reštrukturalizácia. S poukazom na ust. 120 ods. 1, 2 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pohľadávky v reštrukturalizácii rozlišujú na dve základné skupiny: 1/ pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou (jedná sa o pohľadávky vzniknuté pred začatím reštrukturalizačného konania, teda do zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania a osoby oprávnené z týchto pohľadávok sú povinné v záujme aspoň ich čiastočného uspokojenia prihlásiť tieto pohľadávky do reštrukturalizácie s tým, že pokiaľ nebudú uplatnené v reštrukturalizácii, tak v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom, zaniká právo tieto pohľadávky voči dlžníkovi vymáhať) a 2/ pohľadávky prednostné (ktoré vznikli dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania a tieto sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu). Žalobca bol toho názoru, že peňažné pohľadávky a iné práva na peňažné plnenie, ktoré nespĺňajú pojmové vymedzenie prednostnej pohľadávky, musia byť uplatnené prihláškou

v reštrukturalizačnom konaní a pokiaľ k tomu nedôjde, zaniká právo tieto pohľadávky voči dlžníkovi vymáhať v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu.

Žalobou napadnutým rozhodnutím, resp. rozhodnutím správcu dane, bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania z dôvodu odvedenia preddavkov na daň zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie október 2011 po zákonom stanovenej lehote, konkrétne zo sumy neodvedených preddavkov na daň zo závislej činnosti splatných dňa 05. 12. 2011 v sume 19.704,99 eur do 29. 12. 2011, t. j. do dňa vykonania platby (odvedenia vybraných preddavkov). Z uvedeného vyplýva, že omeškanie žalobcu so zaplatením vybraného preddavku dane sa začalo i skončilo v období pred začatím reštrukturalizačného konania, a teda všetky skutočnosti determinujúce existenciu a výšku vyrubeného úroku z omeškania boli dané pred začatím reštrukturalizačného konania. Žalobca bol toho názoru, že pohľadávka žalovaného, ktorej zodpovedá povinnosť žalobcu zaplatiť úrok z omeškania, je právom na peňažné plnenie, ktoré vzniklo pred začatím reštrukturalizačného konania v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto bolo potrebné tento úrok uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou a v prípade, že k tomu nedošlo, tak zaniklo právo vymáhať túto pohľadávku voči žalobcovi v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu. Úrok z omeškania nepredstavuje tzv. prednostnú pohľadávku, ale ide o pohľadávku, ktorá sa uplatňuje prihláškou, nakoľko vznikla do začatia reštrukturalizačného konania, pričom sa jedná o akcesorické právo. Žalovaný si v reštrukturalizácii úrok z omeškania neuplatnil prihláškou, tento sa potom stal nevymáhateľným, v dôsledku čoho je potrebné rozhodnutie žalovaného, resp. správcu dane o jeho vyrubení označiť za nezákonné, čo je dôvodom na zrušenie oboch týchto rozhodnutí. Skutočnosti, že postup daňových orgánov je nezákonný, nasvedčuje i to, že akceptáciou takéhoto postupu by nepochybne došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov insolvenčného konania, a to v dôsledku neodôvodneného zvýhodnenia veriteľov pohľadávky oproti iným veriteľom pohľadávok.

Z uvedených dôvodov potom rozhodnutia daňových orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, čo je dôvodom na ich zrušenie. V závere žaloby žalobca uviedol, že kým oprávnenie správcu dane vyrubiť úrok z omeškania za omeškanie s plnením daňových povinností dlžníka, ktoré nastalo pred začatím reštrukturalizačného konania počas tohto konania môže byť predmetom viac alebo menej relevantnej polemiky, ale nevymáhateľnosť tohto úroku z omeškania v dôsledku neuplatnenia prihláškou a potvrdenia plánu súdom je nespochybniteľná. Bolo povinnosťou žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo možné porozumieť dôvodom, pre ktoré žalovaný považuje predmetný úrok z omeškania za vymáhateľnú pohľadávku. Žalobca už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal vymáhateľnosť tohto úroku, napriek tomu žalovaný vo vzťahu k vymáhateľnosti úroku neuviedol žiadne odôvodnenie. V tomto smere je jeho rozhodnutie prekvapujúce, arbitrárne, a teda i nezákonné.

Žalobca zároveň s podanou žalobou predložil súdu listiny, z ktorých vyplynulo, že na základe uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 15. 05. 2013 v konaní pod sp. zn. sa u žalobcu začalo reštrukturalizačné konanie, pričom uznesením zo dňa 21. 06. 2013 bola povolená reštrukturalizácia a ďalším uznesením zo dňa 31. 01. 2014 bol reštrukturalizačný plán potvrdený a reštrukturalizácia ukončená.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 02. 2015 k žalobe uviedol, že z dôvodu porušenia ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (spočívajúcom v neodvedení vybraných preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti za október 2011 v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 05. 12. 2011 v sume 19.704,99 eur) správca dane vyrubil žalobcovi rozhodnutím zo dňa 24. 06. 2014 úrok z omeškania v sume 194,30 eur. Toto rozhodnutie žalovaný potvrdil rozhodnutím zo dňa 30. 09. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 10. 2014, z čoho vyplýva, že právoplatnosť a splatnosť vyrubeného úroku z omeškania nastala po skončení reštrukturalizácie, k čomu došlo podľa tvrdenia žalobcu v podanej žalobe dňa 07. 02. 2014.

Tvrdenie žalobcu, že jeho právna povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, nemá oporu v zákone. Vyrubený a neuhradený úrok z omeškania je pohľadávkou, ktorá vznikla po začatí reštrukturalizačného konania, nakoľko vzhľadom na jej vznik, t. j. dňa 29. 10. 2014, nemohla byť prihlásená prihláškou do reštrukturalizačného konania. Daňový nedoplatok týkajúci sa úroku z omeškania teda nebolo možné prihlásiť ako pohľadávku do 28. 07. 2013,

pretože v tom čase ešte neexistovala, a to vzhľadom na dátum jej vzniku. Tvrdenie žalobcu, že v prípade úroku z omeškania sa jedná o pohľadávku, ktorá sa uplatňuje prihláškou, nezodpovedá skutočnosti a správca dane bol povinný postupovať podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyrubiť úrok z omeškania do dňa platby vrátane, t. j. do 29. 12. 2011 a k tomuto dňu teda správca dane úrok z omeškania i vypočítal. Vyrubený úrok z omeškania sa stal pohľadávkou až 29. 10. 2014, čo znamená, že nemohol byť prihlásený prihláškou do reštrukturalizačného konania. Správca dane má povinnosť vyrubiť úrok z omeškania v prípade, ak daňový subjekt neodvedie v stanovenej lehote vybraný preddavok na daň, čo je formulované v ust. vyššie citovaného zákona tak, že správca dane úrok z omeškania „vyrubí“. Žalovaný je toho názoru, že pohľadávka na úroku z omeškania nemohla vzniknúť a vzhľadom na vyššie uvedené ani nevznikla pred začatím reštrukturalizačného konania ako to tvrdí žalobca. Vo svojom rozhodnutí žalovaný vychádzal zo zákonnej povinnosti správcu dane vyrubiť úrok z omeškania bez ohľadu na jeho vymáhateľnosť. Vyššie citovaný zákon neobsahuje navzájom podmienenú väzbu medzi vyrubovaním a vymáhaním úroku z omeškania, pričom správca dane dodržal zákonom stanovenú lehotu na jeho vyrubenie, ktorá je zakotvená v ust. vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého nemožno úrok z omeškania vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt povinný odviesť vybraný preddavok na daň. Žalovaný teda vychádzal zo zákonnej povinnosti správcu dane vyrubiť úrok z omeškania a túto povinnosť považoval za rozhodujúci argument vo vyrubovacom konaní, ktoré predchádza žalobcom namietanej vymáhateľnosti úroku z omeškania.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (, ), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 09. 2014, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. a nasl. v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. zamietol. Súd takto rozhodol po vykonanom pojednávaní dňa 07. 10. 2015 (v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané dňom 31. 08. 2015 a svoju neúčasť na pojednávaní telefonicky ospravedlnil) v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 31. 01. 2012 správcovi dane prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň, dani vyberanej podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov z vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zamestnaneckej prémii ( zákona) a o daňovom bonuse ( zákona) za uplynulý kalendárny štvrťrok. V podanom prehľade v časti preddavky na daň uviedol svoju odvodovú povinnosť - preddavky na daň za mesiac október 2011 v sume 19.704,99 eur s dátumom 30. 11. 2011. Na ďalšej listine je uvedený dátum splatnosti 05. 12. 2011, suma 19.704,99 eur, ktorá bola uhradená dňa 29. 12. 2011. Správca dane vydal dňa 24. 06. 2014 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume 194,30 eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie október 2011 v ustanovenej lehote. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie október 2011 boli splatné dňa 05. 12. 2011, pričom zaplatené boli dňa 29. 12. 2011, t. j. s omeškaním 24 dní, v dôsledku čoho bol vyrubený úrok z omeškania 194,30 eur. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, ktorého dôvody sú totožné s dôvodmi podanej žaloby, vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 30. 09. 2014 potvrdil rozhodnutie správcu dane ako vecne správne.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 09. 2014 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24. 06. 2014, ktorým bol žalobcovi ako zamestnávateľovi vyrubený úrok z omeškania v sume 194,30 eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie október 2011 v ustanovenej lehote, t. j. do 05. 12. 2011, ale až dňa 29. 12. 2011.

Podľa , , veta prvá a druhá, o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2011, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o

a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3 a 6 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie. Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 %. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1. Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak.

Podľa § 39 ods. 9, písm. a/ vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 49 a) prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok (ďalej len "prehľad").

Podľa , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona sa rozumie b/ daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu, e/ daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f/ daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,

Podľa § 63 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 156 ods. 1, písm. d/, ods. 2, 3, 4, 5, 6 písm. d/, ods. 8 vyššie citovaného zákona, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane d/ vybraný preddavok na daň, 92) Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Ak daňový nedoplatok zanikol započítaním v plnej výške, daňový úrad alebo colný úrad vypočíta úrok z omeškania len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane do dňa predchádzajúceho dňu

doručenia žiadosti o započítanie daňového nedoplatku daňovému úradu alebo colnému úradu; rovnako sa vypočíta úrok z omeškania z tej časti daňového nedoplatku, ktorá zanikla započítaním. Ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Ak preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti nebol odvedený vo výške alebo v lehote podľa osobitného predpisu, 92) správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane alebo do dňa vykonania ročného zúčtovania, ak do tohto dňa preddavok nebol uhradený, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania 92) za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň. Úrok z omeškania sa nevyrubí d) daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní, Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. ________________________ 92) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 158 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.

Podľa , , , , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase začatia reštrukturalizačného konania u žalobcu, t.j. do 31.10.2013, začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: a/ dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok, b/ pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c/ pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, f/ pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.

Podľa , , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2014, ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.

Podľa § 159 vyššie citovaného zákona, ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.

Podľa § 161 vyššie citovaného zákona, v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným

zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.

V konaní nebolo sporné, že žalobca je zamestnávateľom a platiteľom dane z príjmu zo závislej činnosti svojich zamestnancov - daňovníkov. Z vyššie citovaných ustanovení o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2011 vyplýva pre žalobcu (ako zamestnávateľa a platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti) povinnosť vybrať preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy svojich zamestnancov, tento preddavok zraziť pri výplate, pri poukázaní alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru a tieto preddavky odviesť správcovi dane najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane neurčí inak. V prehľade o zrazených a odvedených preddavkoch na daň za zdaňovacie obdobie október 2011 žalobca uviedol svoju odvodovú povinnosť z titulu preddavkov na daň v sume 19.704,99 eur, ktorú zaplatil dňa 29. 12. 2011, čo nebolo sporné, pričom tak mal urobiť do 05. 12. 2011 (čo taktiež nebolo sporné), kedy nastala splatnosť preddavku vo vyššie uvedenej sume, a to s poukazom na ust. a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2011. Rovnako nebolo sporné, že od 06. 12. 2011 do 29. 12. 2011 vrátane, teda 24 dní bol žalobca s odvedením tohto preddavku v sume 19.704,99 eur správcovi dane v omeškaní. Na základe uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 15. 05. 2013 v konaní pod sp. zn. sa u neho začalo reštrukturalizačné konanie, ktoré bolo ukončené na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu u žalobcu ako dlžníka, a to uznesením súdu zo dňa 31. 01. 2014, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 07. 02. 2014.

Správca dane vydal svoje rozhodnutie dňa 24. 06. 2014 (teda po skončení reštrukturalizačného konania), ktorým vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 194,30 eur podľa ust. , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok), teda za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie október 2011 v stanovenej lehote. Žalobca s takýmto postupom nesúhlasil tvrdiac, že pokiaľ správcovi dane z tohto titulu, t. j. neodvedenia preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti žalobcom vo výške alebo v lehote podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vznikla pohľadávka vo forme úroku z omeškania, jedná sa o pohľadávku vzniknutú pred začatím reštrukturalizačného konania a bolo potrebné ju do tohto konania prihlásiť.

V predmetnej veci bolo teda potrebné prioritne posúdiť otázku vzniku pohľadávky na úroku z omeškania, ktorý bol žalobcovi vyrubený správcom dane podľa ust. § 156 ods. 1 písm. d/ daňového poriadku a či správcovi dane vznikla povinnosť prihlásiť takúto pohľadávku z titulu úroku z omeškania (z dôvodu nezaplatenia alebo nedovedenia preddavkov na daň v ustanovenej lehote) prihláškou do reštrukturalizačného konania. Vychádzajúc zo znenia relevantných zákonných ustanovení, z ktorých vyplýva, že správca dane nemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie, dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade nebolo možné pohľadávku správcu dane vzniknutú z titulu vyrubenia úroku z omeškania prihlásiť do reštrukturalizačného konania skončeného na základe uznesenia súdu zo dňa 31. 01. 2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 07. 02. 2014, nakoľko táto pohľadávka vo forme úroku z omeškania vznikla až na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 24. 06. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 10. 2014, teda až po skončení reštrukturalizačného konania.

Súd vychádzal pritom z ust. § 2 písm. b/ daňového poriadku, podľa ktorého sa daňou pre účely tohto zákona rozumie daň, vrátane úroku z omeškania podľa tohto zákona. Podľa ust. § 2 písm. e/ a f/ daňového poriadku, daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na dani (teda i úroku z omeškania) do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak a daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane, teda i úroku z omeškania po lehote splatnosti dane.

Úrok z omeškania je v o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravený v jeho piatej časti označenej ako „Zodpovednosť za porušenie povinností“ ako jedna zo sankcií (druhou sankciou sú pokuty), pričom z ust. daňového poriadku vyplýva, že úrok z omeškania správca dane vyrubí, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie vybraný preddavok na daň v ustanovenej lehote alebo výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie

je teda formulované tak, že správca dane je túto sankciu (vo forme úroku z omeškania) povinný vyrubiť v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí preddavok na daň v ustanovenej lehote alebo výške. Povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania tak nevzniká automaticky momentom nezaplatenia alebo neodvedenia dane, resp. preddavku na daň, teda bez toho, aby správca dane vydal o tom rozhodnutie. Naopak, povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu až v prípade, keď správca dane tento úrok z omeškania vyrubí (určí sumu úroku z omeškania a jeho splatnosť) a jeho rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Tu je potrebné vychádzať z ust. § 63 ods. 1 daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného potom treba vyvodiť záver, že povinnosť žalobcu zaplatiť úrok z omeškania a pohľadávka správcu dane vo forme úroku z omeškania za neodvedenie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v ustanovenej lehote vznikla, až keď bol tento úrok správcom dane rozhodnutím vyrubený, resp. až právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

Z piatej časti o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov označenej ako „Zodpovednosť za porušenie povinností“ teda vyplýva, že v konaní o vyrubení úroku z omeškania správca dane vyrubí tento úrok, ak daňový subjekt okrem iného nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote vybraný preddavok na daň. Jedná sa teda o samostatné sankčné konanie, ktoré nastupuje až po porušení zákonom stanovenej povinnosti a pohľadávka správcu dane z takéhoto konania vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 04. 2015 v konaní pod sp. zn. , v ktorom bola riešená obdobná problematika sankcie (pokuty) za porušenie zákonom uloženej povinnosti zo strany daňového subjektu.

Až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia zo dňa 24. 06. 2014 (ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania) teda vznikla správcovi dane pohľadávka vo vzťahu k žalobcovi ako platiteľovi preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, z čoho potom vyplýva, že pohľadávku na úroku z meškania si žalovaný nemohol uplatniť v reštrukturalizačnom konaní, nakoľko v čase jeho začatia ani skončenia táto pohľadávka neexistovala. Z uvedeného nesporne vyplýva, že úrok z omeškania sa stal daňovým nedoplatkom žalobcu v zmysle ust. § 2 písm. f/ daňového poriadku až po vyrubení (inak povedané úrok z omeškania pred vyrubením, resp. bez vyrubenia nie je možné považovať za daňový nedoplatok daňovníka a pohľadávku správcu dane). Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že predmetná pohľadávka správcu dane vo forme úroku z omeškania vznikla voči žalobcovi ešte pred začatím reštrukturalizačného konania a túto mal správca dane prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní postupom podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súd túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú. Takýto názor žalobcu podľa súdu nie je správny a súladný s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Správcovi dane nič nebráni v tom, aby aj po ukončení reštrukturalizačného konania vyrubil úrok z omeškania za porušenie zákonom stanovenej povinnosti, ku ktorému došlo pred jeho začatím.

Nevyhnutným predpokladom preto, aby správca dane postupoval podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a prihlásil pohľadávku do reštrukturalizačného konania, je totiž existencia takejto pohľadávky, pričom len daňový nedoplatok sa v zmysle ust. daňového poriadku sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Z uvedeného je zrejmé, že je správny záver žalovaného, že úrok z omeškania nebol v čase začatia a ani ukončenia reštrukturalizačného konania daňovým nedoplatkom, keďže nebol vyrubený pred jeho začatím, a teda pre účely reštrukturalizácie sa nepovažoval za pohľadávku, ktorá by mohla a mala byť prihlásená do reštrukturalizácie a takýto záver je podľa názoru súdu výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Úrok z omeškania ako pohľadávka správcu dane môže vzniknúť až okamihom právoplatnosti rozhodnutia ukladajúceho daňovému subjektu povinnosť tento úrok zaplatiť, a teda len týmto okamihom sa daňová pohľadávka správcu dane stáva istou daňovou pohľadávkou.

Nemožno preto súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že predmetná pohľadávka (úrok z omeškania) zanikla v zmysle ust. § 84 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku, pretože podľa tohto zákonného ustanovenia zanikajú len tie pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, (hoci prihlásené byť mali a mohli), ani s tvrdením žalobcu, že tieto pohľadávky po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť, pretože v predmetnom prípade sa nejedná o pohľadávku, ktorá mala

byť prihlásená do reštrukturalizačného konania, keďže v čase jeho začatia a ani skončenia nebola daňovým nedoplatkom v zmysle ust. § 158 ods. 1 daňového poriadku v spojení s ust. § 2 písm. f/ toho zákona. Záver žalovaného, že úrok z omeškania bol vyrubený v súlade s ust. a ust. daňového poriadku, je teda výsledkom správneho právneho posúdenia veci a správnej aplikácie ustanovení daňového poriadku a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K námietke žalobcu ohľadne nevymáhateľnosti vyrubeného úroku z omeškania, ktorá je podľa jeho názoru nespochybniteľná, súd uvádza, že správca dane musel postupovať podľa ust. , a daňového poriadku a úrok z omeškania žalobcovi vyrubiť, pričom v tomto konaní nemohol posudzovať vymáhateľnosť tejto pohľadávky. Rovnako tak otázku vymáhateľnosti vyrubeného úroku z omeškania neposudzoval ani súd v tomto konaní, nakoľko predmetom žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 09. 2014 a postup predchádzajúci jeho vydaniu, teda dôvodnosť vyrubenia úroku z omeškania. Je potrebné odlišovať možnú vymáhateľnosť daňovej pohľadávky správcu dane od rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania.

S poukazom na vyššie uvedené potom správny orgán prvého stupňa dňa 24. 06. 2014 dôvodne vydal rozhodnutie, v zmysle ktorého žalobcovi vyrubil úrok z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie október 2011 (v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 05. 12. 2011) v sume 194,30 eur, ktorý bol vyrubený zo sumy 19.704,99 eur za obdobie od 06. 12. 2011 do 29. 12. 2011 vrátane, pričom tak urobil v lehote podľa v ust. § 156 ods. 8 daňového poriadku. Správne postupoval i žalovaný, keď svojim rozhodnutím zo dňa 30. 09. 2014 rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 06. 2014 ako vecne správne potvrdil.

Z týchto dôvodov súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a podľa žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom, pričom žalovaný sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal s námietkami žalobcu v podanom odvolaní ohľadne vzniku pohľadávky na úroku z omeškania a jeho rozhodnutie z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru súdu nemožno považovať za prekvapujúce, arbitrárne a ani nezákonné.

O trovách konania súd rozhodol podľa a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).