Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/189/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov Mgr. Dušana Čima a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: G.I.C. Cash, a.s., Košice, Hradbová 19, proti žalovanej: L. I., nar. XX. K. XXXX, bytom J., P. I. XXXX/XA, o 314,28 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 14. novembra 2013 č. k. -69 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti veci samej, v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty a poplatku a v časti určenia neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti, týkajúcich sa zmluvnej pokuty a poplatku p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zamietajúcej časti veci samej, týkajúcej sa úrokov a úrokov z omeškania, v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti, týkajúcej sa úroku, a v časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 165,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 21. júla 2008 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok; II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke č. 6101025 zo 17. apríla 2008 v bode 1., ktorej obsahom je povinnosť žalovanej platiť žalobkyni úrok vo výške 10,83% mesačne z dlžnej sumy, je ako neprijateľná neplatná; IV. určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke č. 6101025 zo 17. apríla 2008 v bode 9 písm. b/ v znení: „veriteľ môže uplatniť zmluvnú pokutu za oneskorene zaplatenú splátku vo výške 0,25% denne z celkovej dlžnej sumy“, je ako neprijateľná neplatná; V. určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke č. 6101025 zo 17. apríla 2008 v bode 14 písm. a/ v znení: „veriteľ je oprávnený účtovať poplatok vo výške 300 Sk za zaslanie listu „Výzva na zaplatenie“ v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania“, je ako neprijateľná neplatná a VI. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. , a , , a , a , a , a O. z. ( v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy účastníčok); , a ( č. v znení neskorších zmien a doplnení); nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z. v znení účinnom do 31.12.2008, bodmi 7, 9 písm. b/ a 14 písm. a/ Zmluvy o pôžičke č. 6101025 uzavretej medzi účastníčkami 17. apríla 2008. Vecne dôvodil, že žalobkyňa poskytla žalovanej pôžičku v sume 165,97 eur s tým, že žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť do 20. apríla 2009 v 12 mesačných splátkach po 764 Sk s 10,83%-ným mesačným úrokom z dlžnej sumy, čo predstavuje celkovo sumu 304,32 eur (9.168 Sk), avšak žalovaná podľa predloženého splátkového kalendára klienta nezaplatila

žalobkyni žiadnu splátku. Mal za preukázané, že medzi účastníčkami sa jedná o spotrebiteľský vzťah, preto skúmal, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v O. z., t. j. právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ ako podnikateľ, finančná inštitúcia a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripravovaného návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne z celkovej dlžnej sumy t. j. 91,25% ročne, žalobkyňou uplatňovanú podľa bodu 9 písm. b/ zmluvy, podľa ktorého veriteľ môže uplatniť zmluvnú pokutu za oneskorene zaplatenú splátku, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku poukazujúc na § 53 ods. 4 O. z.. Mal za to, že takéto ustanovenie v typovej spotrebiteľskej zmluve zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Na základe uzavretej zmluvy o pôžičke žalobkyňa dňom podpísania zmluvy požičala (prenechala) žalovanej sumu 165,97 eur (5.000 Sk) s termínom splatnosti do 20.4.2009, účastníčky sa dohodli na mesačnom úroku vo výške 10,83% z dlžnej sumy. Zmluvná povinnosť dlžníka zaplatiť ho riadne a včas je jeho esenciálnou povinnosťou, na druhej strane výška mesačného úroku vo výške 10,83% (t. j. 129,96% ročne) z dlžnej sumy je v tomto prípade zjavne neprimeraná, aj s poukazom na úrokové miery z úverov obchodných bánk v rozhodnom období (uvedené v rozsudku) a pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 O. z.) ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods.4 písm. k/O. z.) absolútne neplatná. Dojednaná výška úrokov zo zmluvy spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ide o neprijateľnú podmienku v predmetnej zmluve, a preto súd v tejto časti návrh zamietol a určil, že aj táto zmluvná podmienka je neprijateľná. Súčasne určil, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj dojednanie podľa bodu 14 zmluvy, obsahom ktorého je oprávnenie dodávateľa (žalobkyne) účtovať poplatok vo výške 9,96 eur za zaslanie výzvy na zaplatenie, v prípade, že sa spotrebiteľ dostane do omeškania. Je totiž zrejmé, že za to isté porušenie povinnosti (omeškanie s platením splátok) bol dohodnutý viacnásobný postih, a to úroky z omeškania, zmluvná pokuta ako aj poplatky za listy resp. upomienky žalobkyne. Zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ znášať akékoľvek výdavky žalobkyne spojené s výzvami resp. vymáhaním pohľadávky, ktoré sú dokonca paušalizované, sú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, sú neprimerané a preto absolútne neplatné. Navyše vyššie uvedené zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, žalovaná ako spotrebiteľ síce mala možnosť sa oboznámiť s ich obsahom, no nemohla ovplyvniť ich výšku, resp. toto dojednanie úplne vylúčiť, tieto boli vopred žalobkyňou pripravené vo formulárovej zmluve, v ktorej boli všetky dojednania okrem označenia dlžníka, výšky úveru, jeho splatnosti a úroku vopred dané a nemenné. Preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu v sume 165,97 eur, t. j. požičanú sumu a vo zvyšku žalobu zamietol. Vzhľadom na finančné pomery a sociálnu situáciu žalovanej (stará sa o 3 maloleté deti a má ešte 1 vyživovaciu povinnosť) určil, že žalovaná je povinná splácať priznanú pohľadávku žalobkyne v mesačných splátkach po 20 eur pod následkom stratou výhody splátok. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne od 21.7.2008 s poukazom na bod 7/ zmluvy o pôžičke. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne iba poukazom na ust. , vecne nepriznaním žiadnemu z účastníkov náhrady trov konania z dôvodu, že každý z nich mal čiastočný úspech vo veci.

Proti tomuto rozsudku iba v jeho zamietajúcej časti veci samej podala včas odvolanie iba žalobkyňa s návrhom na zrušenie rozsudku v napadnutej časti a jeho vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa dôvodila, že ako dodávateľ uzavrela so žalovanou ako spotrebiteľom spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o pôžičke, kde si zmluvné strany dojednali úroky z omeškania, ktoré sú v zmluve definované jednoznačne spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, ktoré by spôsobovali neurčitosť právneho úkonu a teda pôsobili v neprospech spotrebiteľa - žalovanej. Zotrvala na svojej argumentácii zo žaloby ohľadom zmluvnej pokuty a poplatku a uviedla, že súd prvého stupňa ust. § 53 ods. 1, 3 a 4 O. z. automaticky použil aj v časti vzťahujúcej sa na zmluvnými stranami dojednaný 10,83%- ný mesačný úrok, ktorým bola pôžička úročená, teda na cenu plnenia, avšak v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej O. z. sa ustanovenia o neprijateľných podmienkach spotrebiteľskej zmluvy nevzťahujú na predmet alebo cenu plnenia. Jednoduchým matematickým prepočtom je možné spochybniť zdôvodnenie rozsudku, keď súd uvádza, že žalovaná bola titulom úrokov z pôžičky povinná uhradiť navrhovateľovi 129,96%-ný ročný úrok z požičanej sumy 165,97 eur, keďže úrok z pôžičky bol počítaný anuitne, t. j. zo znižujúcej istiny po úhrade jednotlivých splátok a to v danom prípade za 12 mesiacov. Aplikujúc postup a úvahu súdu o výpočte úroku z pôžičky vo výške 10,83% ročne pri 12-tic splátkach, t. j. 129,96% by úrok z istiny 165,97 eur predstavoval sumu 215,69 eur, čo by spolu predstavovalo 381,66 eur a nie zmluvnými stranami dojednanú sumu 304,32 eur, ktorú sa žalovaná titulom pôžičky zaviazala vrátiť

žalobkyni v 12 dojednaných splátkach. V zmysle § 53 ods. 6 O. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. k 17. aprílu 2008, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť, pričom prihliadne najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. S uvedenou skutočnosťou, ako aj s vyššie uvedenou zákonnou úpravou vylučujúcou aplikáciu ustanovení O. z. o neprijateľných zmluvných podmienkach na predmet alebo cenu plnenia sa súd v zdôvodnení rozsudku nevysporiadal a teda rozhodnutie súdu je v tomto smere nepreskúmateľné, čím súd vo veci odoprel účastníkovi konania právo konať pred súdom spočívajúcu v odňatí možnosti podať vo veci kvalifikovane odvolanie. Zároveň žalobkyňa uviedla, že súd pri rozhodovaní vo veci nezohľadnil podnikateľské riziko žalobkyne spojené s poskytnutím pôžičky a to bez ďalšieho zabezpečenia pohľadávky. Preto považuje žalobkyňa rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým návrh žalobkyne v časti istiny pripadajúcej na úrok z pôžičky zamietol a s ním súvisiaci výrok o trovách konania, za rozhodnutie nepreskúmateľné, postihnuté vadou v zmysle a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho zistenia skutkového stavu veci a následne nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, čím zároveň došlo k porušenia základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces garantovaného a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Súd prvého stupňa neodôvodnil, z akého dôvodu nepostupoval v dikcii O. z..

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal vec podľa a a v medziach odvolania žalobkyne (keď 1. rozsudok bol odvolaním napadnutý v jeho zamietajúcej časti veci samej, 2. čiastkový výrok takéhoto rozhodnutia o trovách konania bol na tom prvom závislým a 3. v časti určenia neplatnosti zmluvných podmienok pre ich neprijateľnosť šlo aj o špecifický prípad možnosti rozhodnutia v tzv. sporovom konaní o niečom i bez návrhu) a to podľa a contrario a bez pojednávania (pretože tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa prejednal aj rozhodol túto vec na pojednávaní a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem, pričom tu nešlo ani o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania), keď dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti možno považovať za správny len vo vzťahu k čiastkovým rozhodnutiam, týkajúcim sa zmluvnej pokuty a poplatku (čo do určenia neprijateľnosti a neplatnosti príslušných zmluvných podmienok a tiež čo do zamietnutia žaloby vo vzťahu k takýmto čiastkovým nárokom).

Predovšetkým sa tu žiada (k procesnej stránke veci) zopakovať, čo tunajší súd uzavrel už vo svojej skoršej rozhodovacej praxi, na ktorej ani tu nevznikol dôvod nič meniť (napr. vo veci Krajského súdu v Trnave sp. zn. ), teda to, že z úpravy ustanoveniami a už k času rozhodovania napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa (v novembri 2013) a i k času rozhodovania odvolacieho súdu týmto jeho (práve odôvodňovaným) rozsudkom vyplýva, že už skôr existujúca možnosť súdu v rozsudku, týkajúcom sa sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (podľa odseku 3 účinného už od 15. októbra 2008, tu por. tiež čl. I bod 72 a čl. IX ) bola nahradená povinnosťou vydať takéto rozhodnutie vtedy, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky a súčasne nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie (odsek 4 účinný od 1. marca 2010, tu por. tiež čl. II bod 1 a čl. IV ). S účinnosťou od 1.6.2014 je tu povinnosť aj bez návrhu výslovne uviesť vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Takáto úprava je procesným vyjadrením obdobnej úpravy nachádzajúcej sa od 1. marca 2010 v ustanovení O. z. (teda v tzv. hmotnom práve, tu do tretice por. aj čl. I bod 3 ostatného spomínaného zákona, novelizujúceho okrem aj O. z.), pričom jej špecifikom je, že na jej základe súd i v tzv. sporovom konaní (zásadne ovládanom dispozičným princípom), hoc aj len v takom, kde má základná požiadavka žalobcu pôvod v spotrebiteľskej zmluve, môže dotvoriť jeho predmet (konania) tým, že aj bez výslovného návrhu niektorého účastníka konania (vyjadreného buď v žalobe alebo vzájomnej žalobe) určí neplatnosť zmluvnej podmienky s poukazom na jej neprijateľnosť. Nie je rozhodné, či

žalobu v takejto veci podal dodávateľ, spotrebiteľ alebo príslušné združenie, ale len to, že výsledky vykonaného dokazovania smerujú k rozhodnutiu v neprospech dodávateľa alebo naopak v prospech spotrebiteľa preto, že niektorá podmienka alebo aj viaceré takéto podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Takéto určenie (neprijateľnosti a neplatnosti) je tu potom zjavne pre spotrebiteľa za účelom jeho zvýšenej ochrany zaručovanej i na nadnárodnej úrovni (ustanovením povinnosti na porušenie noriem spotrebiteľského práva reagovať aj bez výslovného návrhu spotrebiteľa) a tiež v smere eliminovania rizika výskytu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (v tejto súv. por. najmä povinnosť dodávateľa zdržať sa používania podmienky určenej za neprijateľnú i vo vzťahoch s ostatnými spotrebiteľmi podľa O. z.), na druhej strane však i na ochranu dodávateľa takýmto určením dotknutého (ako ustanovením možnosti brojiť aj proti výroku o určení neprijateľnosti a neplatnosti podmienky, ktorý by tu nebyť úpravy z ust. byť nemusel, tak i ustanovením prípustnosti dovolania v takýchto prípadoch a umožnením tak osobe rozhodnutím dotknutej toto napadnúť i za pomoci mimoriadneho opravného prostriedku).

Ak potom i v prejednávanej veci musia platiť tiež ďalšie závery z vyššie spomenutej v minulosti tunajším krajským súdom prejednanej veci (týkajúcej sa síce iných účastníkov, avšak popri tom /tiež/ problému zmluvnej pokuty v spotrebiteľských vzťahoch), aj tentoraz sa žiada vysloviť, že vo vzťahu k určeniu dojednania o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku neplatí to, čo u úrokov z omeškania, čiže nie je tu obdoba žiadnej obraznej „záchrannej brzdy“ v podobe nástupu zákonných úrokov z omeškania (pre prípad výpadku tých dojednaných zmluvne, avšak pri uplatnení noriem spotrebiteľského práva neprijateľne) a logickým dôsledkom toho musí byť, že dojednanie o zmluvnej pokute môže z pohľadu prijateľnosti (a platnosti) podmienky buď obstáť alebo naopak padnúť len ako celok (i so všetkými rizikami z toho pre strany zmluvného vzťahu plynúcimi, tu na rozdiel od úpravy zmluvných pokút v iných než spotrebiteľských zmluvách a tzv. moderačného oprávnenia súdu, čiže možnosti v takýchto iných vzťahoch výšku zmluvnej pokuty znížiť - podľa ustanovenia § 545a O. z., ktorá všeobecná úprava však v spotrebiteľských veciach s prihliadnutím k práve uvedenému neprichádza do úvahy).

Nech aj potom principiálne nie je dôvod polemizovať s tou časťou argumentácie žalobkyne z jej odvolania, ktorou sa naráža na nepríhodnosť opretia rozhodnutia v tejto konkrétnej veci o znenie § 53 ods. 6 O. z. účinné až od 1.6.2010, toto mohlo aj v intenciách prípadu v prejednávanej veci dopadať len na úroky (keďže len tie v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov definične ide podradiť pod zákonodarcom použitý pojem „odplata“), nie však i na úroky z omeškania ani na zmluvnú pokutu (v ktorých oboch prípadoch ide o sankčné inštitúty za porušenie či už zákonom predpokladaných alebo zmluvne prevzatých záväzkov).

Ak potom tuzemský právny poriadok pre výšku zmluvných pokút neustanovuje (na rozdiel od výšky úrokov z omeškania) žiaden strop (obmedzenie) a akceptovať by zásadne šlo i obranu konkrétnej výšky zmluvnej pokuty neuspokojivou platobnou disciplínou dlžníkov alebo podobnými rizikami na strane žalobkyne, toto už nemohlo platiť u pomlčania odvolateľkou o tom, čomu (rozumej porušeniu akej zmluvnej povinnosti dlžníka z pôžičky) malo aj v tejto veci slúžiť dojednanie o zmluvnej pokute. Touto otázkou sa taktiež už tunajší krajský súd v minulosti zaoberal a to dokonca opakovane, pričom v záujme istého zjednodušenia možno konštatovať, že tu ide v skutočnosti o problém dovolenosti (možného súbehu) nárokov na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania.

Všetky takéto aspekty problému mali povahu tzv. spojených nádob, u ktorých pre výklad pojmu „neprimerane vysoká suma“ z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k/ O. z. (citovaného už v napadnutom rozsudku súdom prvého stupňa) bola takpovediac kľúčovou jednak otázka hodnoty a významu povinnosti zabezpečovanej zmluvnou pokutou, ale (pre prípad aj v tejto veci platiacej odpovede na takúto čiastkovú otázku, že tu zmluvná pokuta slúži ako nástroj tlaku na dlžníka, aby splnil svoj záväzok na splnenie peňažného dlhu a to včas) tiež poskytnutie odpovede na otázku, či možno považovať za prijateľné, aby sa titulom porušenia tej istej povinnosti dostalo veriteľovi od dlžníka viacerých plnení, ktoré by už v súčte kritériu primeranosti (či dokonca právnej dovolenosti) neboli schopné učiniť zadosť.

Tu totiž nejde nevidieť (pri vyjdení i podľa zo skutočností známych tunajšiemu odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti) zásadný rozdiel medzi prejednávanou vecou (v ktorej sporná a žalobkyňou obhajovaná zmluvná pokuta slúžila ako sankcia za nesplnenie povinnosti včas či celkom splniť peňažný záväzok) a inými len zdanlivo druhovo totožnými prípadmi (v ktorých naopak zmluvná pokuta predstavovala či aj v budúcnosti môže predstavovať výraz sankcie za porušenie inej povinnosti -

napr. záväzku dlžníka zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutý čas, ako je to pomerne obvyklé napr. u zmlúv mobilných operátorov a týmito poskytovaných benefitov, viazaných práve na prevzatie takéhoto záväzku).

I pri nedostatku snahy bagatelizovať porušenie povinnosti splniť zmluvne prevzatý peňažný záväzok potom takáto hodnota z pohľadu uvažovateľnej hierarchie hodnôt a významov viacerých do úvahy prichádzajúcich povinností súcich na zabezpečenie zmluvnou pokutou nielenže neleží až tak vysoko (ako napr. vyššie spomenutá iná povinnosť inak než zmluvnou pokutou nesankcionovateľná), ale najmä tu rozhodne nemožno prehliadnuť fakt, že zabezpečenie takto povinnosti zabezpečovanej už úrokom z omeškania (sankciou vyplývajúcou priamo zo zákona) logicky povedie k súbehu oboch takýchto sankcií, ktorý síce ako taký platné právo nezakazuje, v reálnom vyjadrení tu však už môže vyvstať problém neprimeranosti výšky sumy majúcej sa zaplatiť spotrebiteľom pre prípad nesplnenia ním záväzku, a tiež problém pokusu takto obísť kogentné (donucujúce) normy právneho poriadku (u ktorých je odchylná úprava dohodou účastníkov zmluvného vzťahu vylúčená).

Pretože práve v prípadoch druhovo totožných s tým v prejednávanej veci dosť dobre nejde oddeliť jednu i druhú sankciu (obe slúžia donúteniu splniť alebo postihnutiu nesplnenia tej istej povinnosti), na prijateľnosť u zmluvnej pokuty v takomto prípade možno usúdiť len u takej výšky pokuty, ktorá i po spočítaní so zákonným úrokom z omeškania nepresiahne mieru považovateľnú za primeranú.

Takou však pokuta sledovaná ustanovením zmluvy, uvedeným aj vo výroku rozsudku v prejednávanej veci byť nemohla, keď nielen spočítaním žalobou požadovanej sadzby úrokov z omeškania (8,50% ročne) a zmluvnej pokuty (0,25% denne, teda 91,25% ročne), ale už zo žalobkyňou zvolenej (a žalovanej nanútenej) podoby dojednania o zmluvnej pokute samostatne muselo by sa dospieť k záveru o neprimeranej (a preto neprijateľnej) výške sankcie (ktorá by pri vyjdení zo súčtu sadzieb úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty činila 99,75% ročne a bola tak ďaleko za hranicami zakotvenými v O. z. a príslušných ustanoveniach vykonávacieho nariadenia vlády k takémuto zákonu - ktorým je v znení neskorších zmien a doplnení).

Ak však aj v prejednávanej veci bolo nevyhnutným vrátenie sa tiež k jednej z prvých úvah predurčujúcich i rozhodnutie v tejto veci, teda k záveru o potrebe „trafenia sa“ účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy do takej výšky zmluvnej pokuty, ktorá z pohľadu zachovania štandardov ochrany spotrebiteľa môže obstáť, je to dodávateľ (poskytovateľ a veriteľ pôžičky charakterizovateľnej za spotrebiteľskú zmluvu, tu bez ohľadu na to, či pôžička bude spadať aj do podmnožiny spotrebiteľských zmlúv, reprezentovanej spotrebiteľskými úvermi), kto nesie riziko spojené s pojatím do zmluvy celkom konkrétnej podoby zmluvného dojednania, ktoré buď ako celok potrebnú ochranu získa alebo mu táto bude (i tu ako celku) odopretá.

Nakoľko s prihliadnutím k už uvedenému vyššie tu šlo o druhý z naznačených prípadov, čiže o prípad obrazného „presolenia“ dojednania o zmluvnej pokute a keďže za to isté porušenie povinnosti (omeškanie s platením splátok) bol dohodnutý viacnásobný postih (úrok z omeškania, zmluvná pokuta, poplatok), záver súdu prvého stupňa o potrebe určenia príslušných zmluvných podmienok za neplatné (zmluvné podmienky týkajúce sa zmluvnej pokuty a poplatku) z dôvodu ich neprijateľnosti a o zamietnutí žaloby v takejto časti bol správnym.

Odvolací súd preto podľa a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v častiach označených v prvej vete výroku tohto jeho rozsudku potvrdil.

Takéto rozhodnutie však nebolo možným vo vzťahu k tej časti zamietajúceho rozhodnutia vo veci samej, kde šlo o úroky a úroky z omeškania. V tomto prípade sa tak stalo čiastočne pre existenciu vady nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa ( ), danej použitím na právny vzťah účastníkov konania z prejednávanej veci nedopadajúcej úpravy (v časti o úrokoch), pre odôvodnene vytýkanú nepreskúmateľnosť rozsudku v časti týkajúcej sa takýchto nárokov (predovšetkým však v časti úrokov z omeškania) ako jednu z variácií na postup súdu odnímajúci účastníkom konania reálnu možnosť konať pred súdom ( ) i v spojitosti s neposkytnutím dostatočne presvedčivých dôvodov, prečo by (zvlášť so zreteľom k ďalšej odvolaním uplatnenej námietke nesprávnosti okresným súdom ustálenej výšky úrokov) i v tomto prípade malo ísť o dojednanie s charakterom neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Rovnaký osud muselo potom stihnúť rozhodnutie o trovách konania (závislé na výsledku konania ako celku) za situácie, v ktorej pre nutnosť hoc aj len čiastočného zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa konanie ešte bude musieť pokračovať.

V časti nedotknutej čiastočným potvrdením rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti bolo preto rozhodnuté podľa aj h/ a spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto rozsudku (odvolacieho súdu).

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný, postupovať v smere naznačenom zhora, podľa potreby doplniť dokazovanie, výsledky celého konania podľa náležite zhodnotiť a až potom opätovne rozhodnúť o veci v časti, v ktorej ostala predmetom konania, o trovách konania a podľa i o trovách tohto odvolacieho konania.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.