Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13S-48-2015.pdf
PDF · 139.09 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/48/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu TERMONOVA, a.s., so sídlom Nová Dubnica, SNP 788/98, IČO: 36 322 644, právne zast. Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom Žilina, Makovického 7, proti žalovanému: Okresný úrad, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, za účasti účastníka Občianske združenie EDEN, so sídlom Nová Dubnica, Trenčianska 726/60-14, IČO: 361 277 95, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. februára 2015, č. OU-TN-OVBP2-2015/001436-009/Gu, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2015/001436-009/Gu zo dňa 11. februára 2015 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. a), e) O.s.p..
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 670,70 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho advokátky.
odôvodnenie:
Žalobca včas podanou žalobou napadol v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.2.2015, ktorým bolo prejednané jeho odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu o povolení zmeny dokončenej stavby „ Súkromná základná škola SNP 366/96 Nová Dubnica - kotolňa na peletky“ v rozsahu zmeny spôsobu vykurovania z jestvujúceho vykurovania CTZ v meste Nová Dubnica na vlastné vykurovanie kotlom na spaľovanie peletiek. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bola zmenená výroková časť prvostupňového rozhodnutia v časti záväznej podmienky v bode 5) rozhodnutia, doplnený výrok rozhodnutia o nový text vo vzťahu k platnosti stavebného povolenia a súčasne bolo vyslovené, že ostatné časti výroku rozhodnutia sa nemenia.
Správne orgány rozhodovali na základe žiadosti stavebníka, v tomto konaní pribratého účastníka Občianske združenie EDEN, so sídlom Nová Dubnica, ktorý požiadal stavebný úrad o povolenie zmeny dokončenej stavby, ktorá spočívala v zmene spôsobu vykurovania. V správnom konaní mal žalobca jednak postavenie účastníka, ktoré mu bolo priznané oznámením zo dňa 26.6.2014 ako aj dotknutého orgánu. Z pozície dotknutého orgánu podal dňa 12.6.2014 k veci nesúhlasné stanovisko, ktoré nebolo zo strany stavebného úradu akceptované. Súčasne podal v zákonom stanovenej lehote námietky, ktoré boli prvostupňovým správnym orgánom rozhodnutím č VÚPaD/3549/2014/Sá zo dňa 23.7.2014 zamietnuté a bola povolená zmena dokončenej stavby. Na odvolanie žalobcu vec prejednal žalovaný, ktorý na základe zistenia, že po vydaní oznámenia o začatí stavebného konania dňa 29.5.2014 stavebník doplnil projektovú dokumentáciu o technické výkresy, technickú správu a výpis materiálu na ohrev TÚV, vyzval účastníkov na oboznámenie sa s nimi, s možnosťou sa k nim vyjadriť. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré žalobca napadol včas podanou žalobou.
Žalobca v podanej žalobe znenie výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý podľa jeho názoru nezodpovedá ust. § 59 zákona č. 71/1967 Zb., a nie je z neho zrejmé ako žalovaný rozhodol. V súvislosti s oznámením žalovaného, o možnosti nahliadnuť do doplnených podkladov a práva vyjadriť sa k nim, ktoré bolo učinené počas odvolacieho konania namietal skutočnosť, že jednotlivé dotknuté orgány podávali vo veci stanoviská, ktoré sa netýkali zmenenej projektovej dokumentácie a teda nezohľadňovali skutkový stav veci, ktorý nastal v čase ešte pred rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Okrem toho bol ako účastník oboznámený so zmenou projektovej dokumentácie až po uplynutí lehoty na podanie námietok. Takto boli porušené procesné práva účastníkov konania týkajúce sa najmä dvojinštatnosti konania a ako aj práva oboznámiť sa so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci samej. Taktiež namietal, že doplnenou projektovou dokumentáciou o ohrev TÚV sa zásadným spôsobom mení výkon tepelného zdroja a súčasne je zrejmé, že počas odstávky kotolne v letnom období sa na tento ohrev bude musieť použiť elektrická energia, čo znamená, že nebude v zmysle zákona zabezpečená výroba tepla a teda aj ohrevu TUV z obnoviteľného zdroja, tak ako to ukladá zákon. Ďalej poukázal na to, že ak aj bol postupom žalovaného oboznámený s doplnenou projektovou dokumentáciou, avšak nepostupoval podľa § 33 ods.2 zák.č. 71/1967 Zb., keď žalobcu neoboznámil so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci. Uvedené priamo vyplýva aj zo záznamu o tomto oboznámení, ktorý spísal žalovaný.
Žalobca považoval deklarovaný výkon kotolne 49 kilowattov za nereálny, ktorý podľa neho nemôže zabezpečiť základný účel vykurovania objektu. Poukázal na to, že v stavebnom povolení, ktoré mu bolo vydané na stavbu „ rekonštrukcia tepelných rozvodov v meste Nová Dubnica“ zo dňa 3.12.2008 vydalo mesto Nová Dubnica súhlasné stanovisko s umiestnením OST do objektu pribratého účastníka - súkromnej základnej školy a súčasne sa v technickej správe uvádza požadovaný výkon 125 kilowattov a pre TÚV 69 kilowattov. S uvedenými námietkami sa žalovaný vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca stanovisko spoločnosti Termoklima spol. s r.o. o nereálnosti deklarovaného tepelného výkonu.
Ďalej namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí na jednej strane uvádza, že skúmanie otázky ukončenia zmluvného vzťahu o dodávke a odbere tepla podľa § 20 zákona 657/2004 Z.z. neskúma avšak súčasne konštatuje, že je táto zákonná podmienka naplnená. Okrem toho žalobca zotrval na to, že je povinnosťou správnych orgánov pri rozhodovaní o povolení nového tepelného zdroja splnenie tejto povinnosti skúmať a to aj s poukazom na ich povinnosť prihliadať aj na ochranu verejných záujmov. Preskúmanie existencie tejto podmienky považuje za jednu zo základných podmienok pre konanie vo veci povolenia nového zdroja tepla pre objekt, do ktorého teplo dodáva iný odberateľ.
Ďalšia námietka žalobcu smerovala k neakceptovaniu záväzného stanoviska, ktoré vydal v postavení dotknutého orgánu správnymi orgánmi. Predovšetkým poukazoval na to, že mu postavenie dotknutého orgánu vyplýva z ust. § 140a zák.č. 50/1976 Zb. v spojení s ust. § 12 zák.č. 657/2004 Z.z. Namietal úvahu správneho orgánu, ktorý v napadnutom rozhodnutí vyslovil, že žalobca síce má postavenie dotknutého orgánu avšak jeho stanovisko je záväzným iba pokiaľ ide o stavbu v ochranných pásmach podľa § 36 zákona č. 657/2004 Z.z.. Tento názor žalobca považoval za nesprávne interpretovanie právnej normy, konkrétne zákona č. 657/2004 Z.z.. správny orgán nesprávne zamenil súhlas vlastníka tepelného zariadenia podľa zmieneného ust. § 36 zák.č. 657/2004 Z.z. so záväzným stanoviskom výrobcu tepla, ktorý má podľa § 12 zák.č. 657/2004 Z.z. postavenie dotknutého orgánu s oprávnením vydávať záväzné stanoviska. Konanie správnych orgánov, ktoré sa rozhodli vydané záväzné stanovisko neakceptovať považoval za účelové. Mal za to, že ak boli do konania predložené rozdielne stanoviská dotknutých orgánov, mal žalovaný postupovať podľa § 136 zák.č. 50/1976 Zb..
Žalobca taktiež namietal absenciu stanoviska mesta v predmetnej veci k súladu pripravovanej výstavby tepelného zariadenia s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Podľa jeho názoru pri uvedení správneho tepelného výkonu je tu zákonná povinnosť vydať uvedené stanovisko, ktoré by podľa neho muselo byť negatívne. Taktiež namietal, že tu existuje zákonné vecné bremeno v jeho prospech, ktoré by bolo odpojením od CTZ porušené. Okrem toho existencia tohto vecného bremena neumožňuje v predmetnom objekte povoliť zmenu stavby stavebným úradom. V žalobe poukázal aj na ďalšie procesné pochybenia správnych orgánov, a to nesplnenie poučovacej povinnosti, ktorá vyplýva z ust. § 61 zák.č. 50/1976 Zb. vo vzťahu k dotknutým orgánom. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené žalobné námietky žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že pokiaľ ide o námietky týkajúce sa výroku napadnutého rozhodnutia tak, výrok „ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia sa nemenia“ je správny a jasne formulovaný. Vyjadrenia žalobcu v tejto časti považoval za účelovú špekuláciu. Taktiež sa nestotožnil s tvrdením, že postupom správnych orgánov boli žalobcovi odňaté jeho procesné práva. Poukázal na to, že svoj právny názor týkajúci sa existencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a stavebníkom, ktorý je uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa opieral o metodické usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 3.2.2014. Okrem toho povolenie realizácie zmeny stavby v objekte, v ktorom sídli Súkromná základná škola nemá priamy vplyv na existenciu obchodného vzťahu medzi žalobcom a stavebníkom. Nevzniká žiaden ďalší dodávateľsko-odberateľský vzťah. Realizáciou zmeny stavby nedôjde k zásahu do existujúcich zariadení odvolateľa. Okrem toho povolením zmeny stavby sa nepovoľuje jej užívanie.
Pokiaľ ide o nesúhlasné vyjadrenie žalobcu ako dotknutého orgánu tak poukázal na to, nespochybňuje postavenie žalobcu ako dotknutého orgánu oprávneného vo veci vydať záväzné stanovisko. Avšak podľa jeho názoru takým záväzným stanoviskom nie je stanovisko podané spoločnosťou TERMONOVA, a.s., keď jeho zákonná pôsobnosť uplatňujúca záujmy vymedzené zákonom chránené osobitným predpisom bola obmedzená ustanoveniami zákona o tepelnej energetike. Dotknutý orgán túto pôsobnosť prekročil.
Súčasne odmietol, že by povolením stavby bolo akýmkoľvek spôsobom obmedzené ktorékoľvek z vecných bremien žalobcu definovaných v ust. § 10 ods.1 zákona o tepelnej energetike a že by bolo jeho povinnosťou v oznámení o začatí konania upovedomiť dotknuté orgány na právo uplatnenia ich pôsobnosti. Taktiež poukázal na to, že ust. § 12 ods.8 zákona o tepelnej energetike sa na prejednávanú vec nevzťahuje, nakoľko predmetom povoľovania je tepelné zariadenie s výkonom 49 kilowattov. Pokiaľ ide tento výkon tak bola predložená projektová dokumentácia zmeny stavby, ktorú spracoval autorizovaný stavebný inžinier, ktorý zodpovedá za vypracovanie a správnosť projektovej dokumentácie.
Účastník Občianske združenie EDEN prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa vyjadrilo k podanej žalobe tak, že podľa jeho názoru správne orgány dostatočne a úplne zistili skutkový stav veci a podanie žaloby je len prvkom obštrukcie vo vzťahu k osamostatneniu sa Súkromnej základnej školy od energetickej závislosti na žalobkyni, ktorá si takýmto spôsobom zabezpečuje dominantné postavenie na trhu. Predovšetkým poukázal na skutočnosť, že skutkový stav bol zistený v rozsahu ako vyplýva zo zákona a nie je mu čo vytknúť.
Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario).
Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), súd vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.). Po oboznámení sa s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je postihnuté vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých správnych rozhodnutí rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-TN- OVBP2-2015/001436-009 zo dňa 11.2.2015, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. zmenené prvostupňové rozhodnutie vydané mestom Nová Dubnica č. VÚPaD/3549/2014/ Sá zo dňa 23.7.2014 v časti záväznej podmienky uvedenej v bode 5, ďalej bol do výroku doplnený text: „ Stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so zmenou stavby nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť.“ Ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia sa nemenili.
Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 22.5.2014 Občianske združenie EDEN, so sídlom Nová Dubnica, Trenčianka 726/60-14 ako nájomca stavby - súkromnej základnej školy, so sídlom SNP 366/96, Nová Dubnica požiadal stavebný úrad o stavebné povolenie na vybudovanie kotolne na peletky, s predpokladaným termínom dokončenia december 2014. Súčasne tento stavebník predložil projektovú dokumentáciu vypracovanú O.. D. T. a súhlas mesta Nová Dubnica ako orgánu vo veciach preneseného výkonu štátnej správy v oblasti ochrany ovzdušia s povolením stavby malého stacionárneho zdroja znečisťovania ovzdušia „Súkromná základná škola -kotolňa na peletky“.
Dňa 29.5.2014 bolo vydané stavebným úradom oznámenie o začatí konania, ktoré obsahovalo poučenie pre účastníkov konania ohľadne možnosti podať námietky v lehote 7 pracovných dní. Uvedené oznámenie bolo doručené žalobcovi ako dotknutému orgánu dňa 4.6.2014 a následne dňa 12.6.2014 žalobca doručil stavebnému úradu svoje nesúhlasné záväzné stanovisko, ktoré bolo odôvodnené nesúladom navrhovaného zámeru s koncepciou rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky, nesplnením zákonnej podmienky upravenej v ust. § 20 ods. 3, 4 zák.č. 657/2004 Z.z., existenciou duplicity vo vzťahu k zásobovaniu teplom objektu, negatívnym vplyvom na hospodárnosť a energetickú efektívnosť sústavy tepelných zariadení, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu ako dodávateľa tepla z obnoviteľných zdrojov, negatívnym vplyvom stavby na životné prostredie z dôvodu vyššej produkcie emisii znečisťujúcich látok z malého zdroja v porovnaní s CZT pre daný objem výroby a možného zhoršenia kvality bývania v danej lokalite z dôvodu permanentnosti zásobovania zdroja peletkami nákladnou dopravou.
Súčasne boli doručené stavebnému úradu námietky právnej zástupkyne žalobcu týkajúce sa skutočnosti, že prvostupňový správny orgán so žalobcom nekonal aj ako s účastníkom konania, keď mu toto postavenie vyplýva z ust. § 12 zák.č. 567/2004 Z.z. V nadväznosti na toto podanie správny orgán vydal dňa 26.6.2014 oznámenie o rozšírení okruhu účastníkov stavebného konania, v ktorom bolo žalobcovi priznané postavenie účastníka konania a bol poučený o práve podať námietky v uvedenej lehote. Dňa 4.7.2014 bolo stavebnému úradu doručené doplnenie projektu a to technické výkresy, technická správa, a výpis materiálu na ohrev TUV k projektu „Súkromná základná škola kotolňa na peletky“, ktoré boli vypracované ešte pred začatím stavebného konania. Dňa 10.7.2014 podal žalobca ako účastník stavebného konania v stanovenej lehote námietky, ktorých obsahom je jednak námietka týkajúca sa neukončenia zmluvného vzťahu o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006, ako aj námietka smerujúca k náležitostiam súhlasu mesta Nová Dubnica zo dňa 21.5.2014. Žalobca taktiež poukazoval na to, že navrhovaná prestavba nie je v súlade s koncepciou mesta a taktiež stanovisko mesta je vydané pre účely vybudovania kotolne ako zdroja ohrevu vody na ústredné vykurovanie, avšak samotné stanovisko ako aj samotný projekt nerieši dodávku ohrevu teplej vody, čím nie sú splnené zákonné požiadavky upravené v ust. § 43d stavebného zákona a ust. § 20 ods. 3 zák.č. 657/2004 Z.z..
Stavebný úrad vydal dňa 23.7.2014 stavebné povolenie na zmenu dokončenej stavby „súkromná základná škola, SNP 366/96 Nová Dubnica -kotolňa na peletky“ nachádzajúcej sa na pozemku parc.č. KN C XXX/X k.ú. F. C. s tým, že boli pod bodom 1.-15. určené záväzné podmienky realizácie stavby, súčasne boli námietky žalobcu ako účastníka konania zamietnuté. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom opätovne poukázal na neukončenie existujúceho zmluvného vzťahu o dodávke a odbere tepla do objektu, ktorého sa týka zmena dokončenej stavby, namietal nerešpektovanie záväzného stanoviska, ktoré v predmetnej veci ako dotknutý orgán vydal, absenciu stanoviska mesta vo vzťahu súladu s energetickou koncepciou, existenciu zákonného vecného bremena, ktoré bráni odpojeniu od centrálneho zdroja a ďalšie procesné pochybenia. Konkrétne žalobca uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia sa dozvedel o doplnení projektovej dokumentácie o riešenie ohrevu teplej úžitkovej vody. Vo vzťahu k tejto skutočnosti však absentujú vyjadrenia dotknutých orgánov a taktiež s uvedeným doplnením (ktoré bolo vykonané po uplynutí lehoty na námietky) neboli účastníci oboznámení, čím boli porušené ich práva.
Dňa 30.1.2015 žalobca podal žalovanému podnet na konanie o potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska, ktoré vydal ako dotknutý orgán.
V rámci odvolacieho konania žalovaný vydal dňa 7.1.2015 oznámenie o doplnení podkladov, pričom zo záznamu spísaného žalovaným dňa 26.1.2015 vyplýva, že predmetom oboznámenia bola projektová dokumentácia - technická správa a výkresy predložené stavebníkom v rámci prvostupňového konania dňa 4.7.2014.
Žalovaný ako odvolací správny orgán prejednal podané odvolanie žalobcu a vydal rozhodnutie OU-TN- OVBP2-2015/001436-009 zo dňa 11.2.2015, ktoré je predmetom prieskumu. V napadnutom rozhodnutí konštatoval, že vo veci bola podaná riadna žiadosť o stavebné povolenie. Stavebník je nájomcom nehnuteľnosti v ktorej sa majú vykonávať zmeny, pričom prenajímateľ mesto Nová Dubnica mu udelil písomný súhlas na takúto zmenu vykurovacieho systému. Dňa 4.7.2014 stavebník doplnil projektovú dokumentáciu o ohrev TUV, keďže prvostupňový správny orgán neupovedomil účastníkov o tomto doplnení, učinil tak odvolací orgán v odvolacom konaní s tým, že účastníci mali možnosť do týchto doplnených podkladov nahliadnuť. K jednotlivým odvolacím dôvodom uviedol, že záväzné stanoviská dotknutých orgánov uplatnených v súlade s ust. § 140b stavebného zákona boli prvostupňovým správnym orgánom akceptované. Takým záväzným stanoviskom nie je záväzné stanovisko spoločnosti TERMONOVA, a.s. Konštatoval, že táto spoločnosť má v zmysle ust. § 12 ods. 10 zák.č. 657/2004 Z.z. postavenie dotknutého orgánu, avšak jeho pôsobnosť bola obmedzená zákonom o energetike a túto pôsobnosť prekročil. Pôsobnosť dodávateľa tepla ako dotknutého orgánu je možné vecne uplatniť v konaní stavebného úradu na základe ust. § 12 ods. 1 a § 36 ods.8 zákona o tepelnej energetike. Tieto ustanovenia sa však na daný prípad neaplikujú. Pretože nejde výstavbu sústavy tepelných zariadení alebo jej časti s celkovým nainštalovaným tepelným výkonom 10 MW a viac, na ktorú sa vydáva osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o súlade pripravovanej výstavby s Energetickou politikou SR a zmena stavby sa nepovoľuje v ochranných pásmach sústavy tepelných zariadení podľa § 36 zákona o tepelnej energetike.
Pokiaľ ide o namietanú existenciu zmluvného vzťahu o dodávke a odbere tepla, žalovaný uviedol, že povolenie realizácie zmeny stavby nemá priamy vplyv na existenciu obchodno-odberateľského vzťahu medzi žalobcom a stavebníkom. Medzi nimi nevzniká žiaden ďalší odberateľsko-dodávateľský vzťah. Realizáciou stavby nedôjde k zásahu do existujúcich zariadení žalobcu. Okrem toho povolením zmeny stavby sa zároveň nepovoľuje jej užívanie. Povolením zmeny stavby nenastane stav, že existujúci objekt dodávky tepla bude mať dvoch zmluvných dodávateľov tepla.
Taktiež odvolací dôvod týkajúci sa absencie stanoviska mesta o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky považoval za nedôvodný. Vzhľadom na to, že v konaní o povolenie stavby je predmetom povoľovania tepelné zariadenie s výkonom 49 kW, obec nie je príslušná vydať záväzné stanovisko podľa zákona o tepelnej energetike. Záväzné stanovisko mesta Nová Dubnica, ktoré bolo vo veci podané je záväzným stanoviskom podľa iného predpisu, zákona č. 137/2010 Z.z. Taktiež uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že by povolením stavby bolo akýmkoľvek spôsobom obmedzené ktorékoľvek z vecných bremien definovaných v ust. § 10 ods. 1 zákona o tepelnej energetike. Podstatnou podmienkou pre povolenie zmeny stavby bolo zistenie, či je stavebník oprávnený nakladať s budovou tým spôsobom, že na nej uskutoční zmeny. K tomuto došlo predložením nájomnej zmluvy a súhlasom vlastníka stavby mesta Nová Dubnica.
Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci, so súdnym ako i s administratívnym spisom a konštatuje, že žaloba bola podaná dôvodne.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 59 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Podľa § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Podľa § 47 ods. 1, 2 zák.č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne uvedené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 33 ods. 1,2 zák.č. 71/1967 Zb. účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 140a písm. c) zák.č. 50/1976 Zb. dotknutým orgánom podľa tohto zákona je vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 140b ods. 1 zák.č. 50/197 Zb. záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
Podľa § 140b ods. 1 zák.č. 50/197 Zb. dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.
Podľa § 126 ods. 1 zák.č. 50/1976 Zb. ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.
Podľa § 12 ods.1 zák.č. 657/2004 Z.z. výstavbu sústavy tepelných zariadení alebo jej časti s celkovým inštalovaným tepelným výkonom 10 MW a viac možno uskutočniť len na základe osvedčenia o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení alebo jej časti s Energetickou politikou Slovenskej republiky (ďalej len "osvedčenie"); toto osvedčenie vydáva ministerstvo a je záväzné. O vydanie osvedčenia môže písomne požiadať fyzická osoba alebo právnická osoba.
Podľa § 12 ods. 8 zák.č. 657/2004 Z.z. výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW možno uskutočniť len na základe záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.
Podľa § 12 ods. 10, 11 zák.č. 657/2004 Z.z. pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je
záväzné. Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom. Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa primerane vzťahujú aj na zmeny a úpravy v existujúcich sústavách tepelných zariadení, pre ktoré sa vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu.
Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia a určujú sa v ňom konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia, a preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania. Túto požiadavku určitostí, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať, aj pri vydávaní rozhodnutia prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu, aby účastníci konania mohli jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania. Správny poriadok v citovanom ustanovení § 47 obsahuje povinné obsahové náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť) resp. autoritatívne potvrdzuje.
V danej veci žalovaný prejednal odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu tak, že toto napadnuté rozhodnutie v časti zmenil a konštatoval, že v ostatných častiach zostáva rozhodnutie nezmenené. Žalobca v podanej žalobe takto formulovaný výrok namietal. Súd však poukazuje na to, že ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku presne neurčuje ako má znieť výrok rozhodnutia správneho orgánu v prípade, že dochádza k zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia len v časti, tak ako tomu je v prejednávanej veci. Za tejto situácie je podstatné, aby vo výroku bolo vyjadrené alebo aspoň spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti vyslovené, akým spôsobom odvolací správny orgán naložil s preskúmavaným rozhodnutím ako celkom resp. jeho výrokmi. Výslovné vyjadrenie vo výroku rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, v ktorej časti a ako konkrétne sa napadnuté rozhodnuté mení, s tým, že v ostatnej časti zostáva prvostupňové rozhodnutie nezmenené, uvedený účel spĺňa. Takéto určenie s akým výsledkom bolo odvolanie prejednané je dostatočne zrozumiteľné a určité a spĺňa zákonom stanovené náležitosti výroku rozhodnutia.
Súd však považuje za dôvodnú žalobcovu námietku ohľadne porušenia jeho práva oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia správneho orgánu, ktoré právo mu priznáva ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca v podanej žalobe správne poukázal na to, že k otázke aplikácie ust. § 33 ods. 2 sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku, spis. zn. 3 Szd 7/2009 zo dňa 23. marca 2010 keď uviedol, že: „Právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa podkladmi rozhodnutia je širšie a za podmienok ustanovených správnym poriadkom zahŕňa prístup k všetkým podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie. Odopretie tohto práva účastníkovi administratívneho konania má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ide o jeden z pilierov zákonnosti administratívneho konania, ktorý vyvažuje postavenie účastníka administratívneho konania oproti mocenskému postaveniu orgánu verenej správy, ktorý z titulu verejnej moci danej mu zákonom vedie a ovláda konanie.„
Aj z uvedeného rozsudku vyplýva, že už samotné odňatie práva na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia je dôvodom na zrušenie rozhodnutia a vrátenie rozhodnutia na ďalšie konanie súdom, aj keď by rozhodnutie vo veci bolo inak vecne správne.
V predmetnej veci prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom neumožnil účastníkom konania oboznámiť sa s podkladmi jeho rozhodnutia a nedal im možnosť k týmto podkladom a k spôsobu ich získania sa v primeranej lehote vyjadriť. Uvedené pochybenie a porušenie procesných práv účastníkov správneho konania sa snažil konvalidovať žalovaný v rámci odvolacieho konania tým, že vyzval účastníkov na oboznámenie sa s doplnenou projektovou dokumentáciou, ktorá sa týka ohrevu TÚV a ktorú stavebník stavebnému úradu predložil po začatí stavebného konania, po uplynutí lehoty na podanie záväzných stanovísk dotknutými orgánmi a námietok účastníkmi.
Súd má za to, že uvedeným postupom však nedošlo k zhojeniu a náprave procesného pochybenia prvostupňového správneho orgánu, keď účastník mal možnosť oboznámiť sa len s časťou podkladov,
ktoré tvorili podklad rozhodovania (len s doplnenou projektovou dokumentáciou) a nie aj s ostatnými podkladmi, ktoré tvorili podklad pre rozhodovanie v predmetnej právnej veci správnymi orgánmi. Je zrejmé, že takýmto postupom nebol odstránený stav, keď sa žalobca ako účastník správneho konania neoboznámil s podkladmi rozhodnutia prvostupňového správneho pred jeho rozhodnutím o veci, čím sa mu fakticky odňala možnosť riadne uplatniť svoje procesné práva. Žalobca taktiež správne poukázal na to, že za tejto situácie (keď stavebník doložil do spisu projektovú dokumentáciu týkajúcu sa ohrevu TÚV v objekte vypracovanú pred začatím správneho konania, po uplynutí lehoty na podanie námietok a záväzných stanovísk) došlo k situácii, keď účastníci a dotknuté orgány sa vyjadrovali k predmetu konania v čase, keď projektová dokumentácia nebola úplná a kompletná a de facto nebol jasne definovaný ani predmet povoľovania, ku ktorému mali zaujať v stanovenej lehote stanovisko. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že účastníci sa mohli k doplnenej dokumentácii vyjadriť v lehote určenej správnym orgánom, a to aj s poukazom na to, že na takéto vyjadrenie a vecné námietky, ktoré v ňom boli obsiahnuté (napr. ohľadne nesprávne deklarovaného výkonu kotolne aj s poukazom na doplnený ohrev TÚV) potom správny orgán žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí nereagoval, nevysporiadal sa s nimi, na čo správne poukázal aj žalobca v podanej žalobe.
Za uvedenej situácie je zrejmé, že došlo k porušeniu práva žalobcu podľa § 33 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb, ktoré má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a je dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p..
Pokiaľ ide o žalobnú námietku smerujúcu k nerešpektovaniu záväzného stanoviska, ktoré vo veci podal žalobca ako dotknutý orgán, súd uvádza, že dôvodom takéhoto postupu bol podľa obsahu napadnutého rozhodnutia bol výklad zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, konkrétne ust. § 12 ods. 10 v spojení s ust.§. z ktorých správne orgány dovodili, že zákon obmedzuje pôsobnosť žalobcu ako dotknutého orgánu na podanie záväzného stanoviska len na prípady, keď sa stavba nachádza v ochrannom pásme.
Súd vo všeobecnosti uvádza, že práva dotknutých orgánov vymedzuje stavebný zákon v ustanovení § 140a ods. 3 tak, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona a ďalej, okrem iného, chrániť záujmy týkajúce sa ochrany zdravia ľudu, zaistenia vplyvov na životné prostredie, správy pozemných komunikácií, dráh, atď. Z uvedeného možno konštatovať, že dotknuté orgány sú spolupracujúce orgány verejnej správy špecializujúce sa na oblasť, ktorá je už mimo rámca pôsobnosti stavebného úradu a iba z ich odôvodnení je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem (§ 126 ods. 1 stavebného zákona).
Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci (§ 140b ods. 1 stavebného zákona).
Postavenie dotknutého orgánu v konaniach podľa stavebného zákona (vyplývajúce z citovaných ustanovení stavebného zákona) mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako účastníkom konania najmä s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych povinnostiach. Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému, jedná sa o určitý všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžp 3/2012 zo dňa 6. marca 2012 musí záväzné stanovisko, ktoré je vydávané na základe zákonom povolenej správnej úvahy obsahovať také dôvody, aby bolo v ich rozsahu preskúmateľné. Ide o totiž o formu rozhodnutia pretože v sebe obsahuje konštitutívny a záväzný prvok pre iné subjekty. Záväzné stanoviská musia teda obsahovať odôvodnenie, z ktorého bude možné zistiť či bol preskúmaný dotknutý verejný záujem.
V predmetnej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca má okrem postavenia účastníka konania aj postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a písm. c) stavebného zákona v spojení s ust. § 12
ods. 10 zák.č. 657/2004 Z.z.. Taktiež je nesporné, že z povahy takéhoto stanoviska vyplýva, že sa môže dotýkať len verejného záujmu, ktorý vyplýva z osobitného predpisu. Sporným zostalo či v danom prípade predstavovalo ust. § 36 ods. 7 zák.č. 657/2004 Z.z. obmedzenie pôsobnosti dotknutého orgánu na podanie záväzného stanoviska len pre prípady, ak sa budovaná a povoľovaná sústava tepelných zariadení nachádza v zriadenom ochrannom pásme.
Súd je toho názoru, že ust. § 36 ods. 7, 8 zák.č. 657/2004 Z.z. predstavuje iné, rozdielne oprávnenie pre držiteľa povolenia na rozvod tepla ako je uplatnenie pôsobnosti dotknutého orgánu podľa § 140a a 125 stavebného zákona v spojení s ust. § 12 ods. 10 zák.č. 657/2004 Z.z.. Vyššie uvedené ust. § 36 ods.7,8 predstavuje úpravu týkajúcu sa činností v zriadených ochranných pásmach. Nemusí ísť pritom len o výstavbu tepelných zariadení. Aj z rozdielnej terminológie zákonodarcu sa dá usúdiť, že ide dva rozdielne inštitúty, ktoré existujú nezávisle na sebe a majú aj rozdielny účel. Zatiaľ čo ustanovením § 36 ods. 7 sa sleduje ochrana zriadených ochranných pásiem a predstavuje spôsob určitej regulácie činnosti v nich, dotknutý orgán je pri vykonávaní svojej pôsobnosti povinný chrániť verejné záujmy, v prípade žalobcu verejné záujmy, ktoré vyplývajú zo zákona č. 657/2004 Z.z. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 162/2009 zo dňa 1. júla 2010 konštatoval, že zákon č. 657/2004 Z.z. síce expressis verbis nedefinuje verejný záujem, ktorý má z neho vyplývať avšak vzhľadom na obsah jeho jednotlivých ustanovení možno uviesť, že verejným záujmom podľa tohto predpisu bude najmä spoľahlivosť, bezpečnosť a prevádzkyschopnosť sústav tepelných zariadení ako aj primerané zabezpečenie dodávky tepla na danom území.
Tunajší súd taktiež poukazuje na to, že aj zo samotnej dikcie ust. § 12 ods. 10 zák.č. 657/2004 Z.z. vyplýva, že dodávateľ je dotknutým orgánom v každom stavebnom konaní, ak je jeho predmetom výstavba sústavy tepelných zariadení, nielen tých v ochrannom pásme. Zákonodarca mu dokonca v týchto konaniach priznal aj postavenie účastníka správneho konania. Bolo by teda nelogické, že by bol zámer zákonodarcu na jednej strane zásadným spôsobom zúžiť pôsobnosť dotknutého orgánu na možnosť vyjadriť sa len k stavbám - sústavám tepelných zariadení- v ochrannom pásme a súčasne mu priznať v každom konaní o výstavbu sústavy tepelných zariadení postavenie účastníka konania.
Záver správneho orgánu, že žalobca mal síce postavenie dotknutého orgánu, avšak sa de facto k veci nemohol podať záväzné stanovisko, nakoľko nejde o stavbu v ochrannom pásme a ak ho podal tak prekročil zákonnú právomoc, je nesprávny a založený na nesprávnom právnom posúdení pôsobnosti dotknutého orgánu podľa § 12 ods. 10 zák.č. 567/2004 Z.z.. Uvedené spôsobilo vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a je taktiež dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p..
Ostatné žalobné námietky obsiahnuté v podanej žalobe súd nepovažoval za dôvodné. Pokiaľ ide o skúmanie existencie ukončenia odberateľského vzťahu medzi stavebníkom a dodávateľom tepla, sa súd stotožňuje s argumentáciou správnych orgánov. Takýto vzťah je zmluvným vzťahom obchodnoprávnej povahy. Skúmanie existencie resp. ukončenia tohto súkromnoprávneho vzťahu správnemu orgánu priamo nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Okrem toho, správny orgán správne poukázal na to, že v danom prípade nemôže dôjsť k duplicite dodávateľsko-odberateľského vzťahu, keďže nevznikne žiaden iný vzťah s iným dodávateľom. Realizáciou zmeny stavby taktiež nebude zasiahnuté do existujúcich zariadení dodávateľa a najmä v predmetnej veci ide o stavebné konanie, ktorým sa nepovoľuje užívanie stavby.
Žalobca v podanej žalobe neuviedol, akým spôsobom povolenie stavby zasiahne do jeho vecných práv, ktoré vznikli na základe ust. § 10 ods. 1 zák.č. 657/2004 Z.z., resp. v čom je povolenie stavby v rozpore s obsahom týchto vecných bremien. Neuviedol ani, ktoré konkrétne vecné bremeno v danej veci bráni povoleniu stavby predmetnej kotolne. Za tejto situácie, súd považoval uvedenú žalobnú námietku za nedôvodnú.
Rovnako nie je dôvodná ani námietka týkajúca sa absencie stanoviska mesta k súladu pripravovanej výstavby tepelného zariadenia s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Žalovaný v tejto súvislosti správne poukázal na to, že výkon povoľovanej kotolne je 49 kilowattov a teda na tento prípad nespadá povinnosť stanovená v ust. § 12 ods. 8 zák.č. 657/2004 Z.z..
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, keď vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a je postihnuté vadou konania, ktorá mala za následok jeho nezákonnosť a z tohto dôvodu ho podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v ktorom uvedené vytýkané nedostatky napraví.
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktorá predstavuje náhradu za zaplatený súdny poplatok v sume 70 eur a trov právneho zastúpenia v celkovej sume 600,70 eur. Uvedená suma predstavuje odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia, (tarifná odmena 139,83 eur + 8,39 eur), vypracovanie žaloby (139,83 eur + 8,39 eur ) a tarifná odmena v sume 139,83 eur + 8,39 eur za účasť na pojednávaní konanom dňa 9.9.2015. Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta navrhovateľa bola vypočítaná podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre rok 2015, v ktorých boli úkony právnej pomoci vykonané. Súčasťou priznaných trov je aj náhrada za stratu času právneho zástupcu za cestu z miesta sídla jeho kancelárie do miesta sídla súdu v celkovej sume 55,92 eur (4 x polhodiny x 13,98 eur) a cestov. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa je platcom DPH bola uvedená odmena priznaná spolu s 20 % DPH.
Právny zástupca žalobcu žiadal v rámci trov právneho zastúpenia aj náhradu cestovných výdavkov v sume 72,91 eur a za pohonné hmoty sumu 12,45 eur. Uvedené trovy však žalobcovi neboli priznané z dôvodu, že súdu nebolo predložené osvedčenie o evidencii vozidla, z ktorého by bolo možné zistiť podklady pre výpočet cestovnej náhrady a ani žiaden iný relevantný doklad.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.