Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25C-493-2015.pdf
PDF · 76.24 KB
No categories available
25C/493/2015
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: A. O., nar. X.X.XXXX, Y. č. 2, K., proti odporcom: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, o návrhu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje predbežné opatrenie v nasledujúcom znení : Súd ukladá odporcovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 12.4.2011 zmluvného vzťahu pod č. zmluvy 3636724788, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, do právoplatného skončenia veci samej. Súd z a k a z u j e zamestnávateľovi navrhovateľa MONSTAV NITRA, s.r.o., Hornočermánska č. 2, 949 01 Nitra, IČO: 35 911 913 vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 12.4.2011 zmluvného vzťahu pod č. zmluvy 3636724788, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 16.9.2015 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 12.4.2011 zmluvného vzťahu pod č. zmluvy 3636724788, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom a zamestnávateľovi - MONSTAV NITRA, s.r.o., Hornočermánska č. 2, 949 01 Nitra, IČO: 35 911 913 vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 12.4.2011 zmluvného vzťahu pod č. zmluvy 3636724788, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom. Svoj návrh odôvodnil tým, že návrhom vo veci samej sa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa, nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa. Odporca napriek spornosti požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo navrhovateľovi povinnosť plniť, vykonávajú sa navrhovateľovi zrážky zo mzdy a navrhovateľ nemá možnosť ich priamo zastaviť. Veriteľ výšku sám dlhu jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje navrhovateľ za rozporný s právom EÚ a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je neplatný. Pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu alebo Súdneho dvora EÚ. Z uvedeného dôvodu žiada aj o prerušenie konania a predloženie veci ÚS alebo SD EÚ.
Podľa § 102 ods.1 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 2 návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 76 ods. 1 OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti, c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. h) nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu ohrozuje, i) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená, j) sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená, k) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Zmyslom predbežného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje rýchlo a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením predbežného opatrenia, musí byť osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je predbežné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia predbežného opatrenia je existencia právneho záujmu na predbežnom opatrení, navrhovateľ musí v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného predbežného opatrenia. Ide predovšetkým o osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
Pri nariadení predbežného opatrenia podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení je potrebné vždy uvážiť, o akú vec ide a či neužívaním veci nevznikne účastníkom neprimeraná ujma. Obsah výroku nesmie porušovať žiadne ústavou zaručené právo účastníka alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Nariadiť predbežné opatrenie je opodstatnené a prípustné vtedy, ak vzťahy medzi účastníkmi vyžadujú dočasnú úpravu. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je dočasná právna úprava pomerov účastníkov konania alebo zabránenie ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Podmienkou vydania predbežného opatrenia na návrh účastníka je vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Predbežné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných než právnych vzťahov medzi účastníkmi. Medzi účastníkmi musí jestvovať právny vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované. Rovnako musí navrhovateľ v návrhu preukázať, že má právny záujem na predbežnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným
spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Navrhovateľ návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že má právny záujem na predbežnom opatrení, t. j. že je daná potreba, či nutnosť dočasnej úpravy pomerov podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP. Podľa názoru súdu výkonom dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu by mohlo v danom prípade dôjsť k zásahu do práv a právom chráneného záujmu navrhovateľa ešte pred skončením konania o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, v rámci ktorého navrhovateľ poukazuje na to, že predmetná dohoda je neplatná. Rovnako navrhovateľ preukázal potrebnosť nariadenia predbežného opatrenia, pretože odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Bez nariadenia tohto predbežného opatrenia by nič odporcovi nebránilo domáhať sa práv vyplývajúcich mu z uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe uvedených zistení súd považoval za dôvodné, aby do skončenia konania vo veci samej boli dočasne upravené pomery účastníkov tak, že bude uložená odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky a zamestnávateľovi navrhovateľa zákaz vykonávať zrážky zo mzdy v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Súd považoval za potrebné nariadiť predbežné opatrenie zamestnávateľovi navrhovateľa, nakoľko toto predbežné opatrenie bolo nariadené tretej osobe, od ktorej to možno spravodlivo požadovať, čím bola splnená podmienka uvedená v ust. § 76 ods. 2 OSP. Súd dodáva, že zamestnávateľ je iba platiteľ mzdy, ktorý môže zrážať iba takú sumu, akú mu oznámi veriteľ, pričom sám nemá možnosť overiť si správnosť sumy požadovanej veriteľom. Keďže je evidentná potreba dočasnej úpravy účastníkov konania do vyriešenia sporu vo veci samej, bolo preto namieste, aby súd nariadil predbežné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Súd bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, zabezpečuje predbežným opatrením nerušené domáhanie sa svojho práva a ochranu práv a záujmov navrhovateľa v konaní. Súd zároveň konštatuje, že toto nariadenie má len dočasný charakter a plní sa ním preventívne záujem navrhovateľa na zachovanie rovnakého právneho stavu počas trvania tohto konania. V zmysle § 145 OSP o náhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s predbežným opatrením rozhodne súd prvého stupňa až v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania vo veci samej, a preto o trovách predbežného opatrenia súd nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 a 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.