Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-158-2013.pdf
PDF · 103.31 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/158/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci navrhovateľky: PaedDr. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, G., pr. zast. JUDr. Jozef Pirkovský, advokát so sídlom Hlavná 19, Prešov, proti odporcovi: C. S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, G., t.č. bytom XX O. S. G., O. XXXXX, D. Š. S., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto
rozhodol:
Rozvádza manželstvo účastníkov C.S. S. C., nar. XX.XX.XXXX a PaedDr. C. C., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX E. G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Prešov, zväzok XX, ročník XXXX, strana 160, pod poradovým číslom XXX.
Z v e r u j e mal. Y. C., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. Y. C., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 150,00 Eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.05.2013 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Zároveň navrhla zveriť mal. Y. C., L.. XX.XX.XXXX K.o osobnej starostlivosti matky a zaviazať prispievať otca na jej výživu sumu 1.300 Eur mesačne. Navrhla upraviť stretávanie sa dieťaťa s otcom iba na území Slovenskej republiky podľa dohody rodičov.
Návrh odôvodnila tým, že dňa 29.09.2000 uzatvorila manželstvo v Prešove, pričom u oboch účastníkov išlo o manželstvo prvé. Odporca je občanom USA, navrhovateľka je občanom Slovenskej republiky. Z manželstva pochádza maloletá Helena Marino, nar. 05.01.2002. Manželstvo uzatvorili po krátkej známosti. Po uzavretí manželstva bývali v spoločnej domácnosti, pričom už od uzavretia manželstva dochádzalo medzi nimi k nezhodám a konfliktom, spoločne nehospodárili, neviedli spoločnú domácnosť. Navrhovateľka zistila, že odporca má dlhy, o ktorých ju neinformoval, klamal ju a zavádzal ju. Riadnym spôsobom neprispieval na chod domácnosti. S finančnými prostriedkami nakladal samostatne bez vedomosti navrhovateľky. Dňa 12.02.2001 už odporca podal návrh na rozvod, ktorý následne vzal späť. Odporca dňa 02.06.2001 odcestoval do USA napriek rizikovému tehotenstvu navrhovateľky. Po narodení dieťaťa odporca nejavil záujem o rodinný život. Výživné na dieťa jej zaslal až po siedmich mesiacoch. Výživné uhrádzal sporadicky s tým, že dňa 07.08.2009 odprezentoval návrh na platenie výživného vo výške 500 dolárov každý druhý týždeň. Takúto formu hradenia si pravidelne neplnil. Ani s navrhovateľkou, ani s maloletým dieťaťom neudržiava primeraný kontakt. Za obdobie od odchodu do USA navštívil dieťa celkovo 3x.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník vo svojej správe o rodinných, bytových a výchovných pomerov zo dňa 24.05.2013 v znení č. l. 25 navrhol v prípade rozvodu zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na výživu podľa jeho zárobkových možností a schopností.
Odporca v rámci výsluchu pred príslušným dožiadaným orgánom v USA dňa 21.11.2014 uviedol, že súhlasí, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
Na pojednávanie nariadené dňa 07.10.2015 sa riadne a včas predvolaný odporca nedostavil, neospravedlnil neúčasť vážnymi okolnosťami, ani nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov. Vzhľadom na uvedené súd vykonal dokazovanie v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v jeho neprítomnosti. Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou účastníka konania. Súd v záujme plynulosti a hospodárnosti konania nie je oprávnený, ale aj povinný prejednať vec aj v prípade neprítomnosti jedného z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania zisťuje, či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti účastníka znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Súd skúmal existenciu dôvodov podľa § 119 ods. 1 O.s.p. (napr. závada v doručení, zdravotný stav, resp. iná vážna prekážka na strane účastníka konania. V prejednávanej veci nebol súdu žiaden z dôležitých dôvodov, pre ktoré by súd musel pojednávanie odročiť, a preto súd v zmysle §101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom :
Manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX E. G., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Prešov, zväzok XX, ročník 2000, strana 16, pod poradovým číslom XXX. U oboch účastníkov išlo manželstvo prvé. Počas manželstva sa im narodila dcéra, maloletá Y. C., L.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej republiky, odporca je štátnym občanom USA.
Z návrhu na začatie konania ako aj z výpovede navrhovateľky súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo po krátkej známosti. Prvé nezhody a rozpory nastali krátko po uzavretí manželstva ešte pred narodením dcéry. Súviseli s hospodárením rodiny. Účastníci v podstate neviedli spoločnú domácnosť, spoločne nehospodárili, odporca mal dlhy, o ktorých navrhovateľku neinformoval, zavádzal ju vo veciach týkajúcich sa manželského spolužitia, riadnym spôsobom na chod domácnosti neprispieval. S finančnými prostriedkami nakladal bez vedomosti navrhovateľky samostatne. Dňa 02.06.2001 odporca odcestoval do USA napriek rizikovému tehotenstvu navrhovateľky, pričom ani po narodení dcéry nezačal o rodinu prejavovať záujem. Výživné na dieťa prvýkrát zaslal po siedmich mesiacoch od jej narodenia. Dňa 07.08.2009 odporca navrhol platiť výživné vo výške 500 dolárov každý druhý týždeň, avšak nedošlo k pravidelnému plneniu v zmysle tohto návrhu. S navrhovateľkou ani s dieťaťom nie je odporca v kontakte. Za celé obdobie navštívil dieťa zhruba 3x v rokoch 2003, 2005, 2008. V súčasnosti si odporca neplní vyživovaciu povinnosť, s dieťaťom sa nestretáva, navrhovateľku nekontaktuje. Na výživu dieťaťa neprispela žiadnou formou, ani na sviatky, Vianoce, narodeniny, meniny, nie je s ňou v žiadnom ani v telefonickom kontakte. Navrhovateľka uviedla, že obnovenie manželského spolužitia si predstaviť nevie. Rozvrat podľa jej názoru zapríčinil odporca tým, že nemal záujem o manželský život, o rodinu.
Navrhovateľka pracuje ako učiteľka na základnej škole s príjmom 700 až 800 Eur mesačne. Maloletá Helena Marino má v súčasnosti trinásť rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy. Jej pravidelné mesačné výdavky predstavujú oblečenie, obuv, strava, kozmetika, drogéria, vreckové, voľnočasové aktivity. Vo voľnom čase navštevuje jazykovú školu, venuje sa výučbe anglického a nemeckého jazyka, za ktoré matka zaplatila 120 Eur. Jej zdravotný stav je zhoršený, nakoľko trpí alergiou, matka má zvýšené výdavky na liečbu. Mesačne jej platí mobil 10 Eur, cestovné 10 Eur, stravuje sa doma. Navrhovateľka spolu s dieťaťom žijú v dvojizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Úhradu za užívanie bytu platí navrhovateľka 280 Eur mesačne. V spoločnej domácnosti bývajú aj so starou matkou zo strany u navrhovateľky, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku Y. J., L.. XX.XX.XXXX.
Odporca bol vypočutý príslušným dožiadaným orgánom v USA dňa 21.04.2014, pričom z jeho výsluchu vyplýva, že s návrhom na rozvod súhlasí. Manželstvo považuje za rozvrátené s tým, že nie možné jeho obnovenie. Podľa jeho názoru by manželstvo bolo možné zachrániť len, ak by sa výrazne zlepšila jeho finančná situácia. Rozpory v manželstve nastali zhruba pred troma rokmi, nakoľko bol problém nájsť si zamestnanie. So zverením maloletej Heleny Marino do starostlivosti matky súhlasil. Uviedol, že nemá v súčasnosti žiaden príjem na platenie výživného. Ak sa však podmienky zmenia, bude ochotný prehodnotiť túto záležitosť. Je nezamestnaný. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu uviedol, že keď sa zamestná, bude mať záujem platiť výživné, s dieťaťom je v kontakte prostredníctvom emailov, posiela jej knihy, zaslal jej laptop, ipad. Má výdavky v súvislosti so zdravotným stavom. Uvedené tvrdenia však odporca žiadnym spôsobom nezdokladoval.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej ako „ O.s.p.“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 20 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom forma uzavretia manželstva sa spravuje právom miesta, kde sa manželstvo uzaviera.
Podľa § 20a Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom manželstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným orgánom ako pred orgánom Slovenskej republiky na to splnomocneným, je platné v Slovenskej republike, ak je platné v štáte, pred orgánom ktorého sa uzavrelo, a ak neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva.
Podľa § 22 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
Podľa § 24 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
Podľa § 24a Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.
Podľa § 38 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
Podľa § 39 ods. 4 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak
a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt
Podľa § 48 ods. 1, 2 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom Slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv. Súd preskúma právomoc skôr, ako začne konať o veci samej, na základe skutočností, ktoré existujú v čase podania návrhu. Ak dôjde následne k zmene týchto skutočností, právomoc súdu zostáva zachovaná.
V konaní je cudzí prvok, pretože odporca je štátnym príslušníkom USA. Súd preskúmal právomoc skôr, ako začal konať o veci samej, na základe skutočností, ktoré existujú v čase podania návrhu. Súd na vec aplikoval národné kolízne právne normy. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) daná právomoc slovenských súdov, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. Keďže navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky, je tým podľa citovaného ustanovenia právneho predpisu založená právomoc slovenského súdu na konanie o rozvod manželstva účastníkov. Súd na vec aplikoval slovenské hmotnoprávne normy s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 veta druhá zák. č. 97/1963 Zb., podľa ktorého ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. Podľa § 39 ods. 4 písm. a) Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom má slovenský súd v konaní o rozvode manželstva právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Keďže mal. dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, je tým podľa citovaného ustanovenia právneho predpisu založená právomoc slovenského súdu na konanie o úpravu práv a povinností rodičov k ich spoločnému dieťaťu. Súd na vec aplikoval slovenské hmotnoprávne normy s poukazom na ustanovenie § 24 a § 24a zák. č. 97/1963 Zb.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania nejde o krátkodobý a prechodný nesúlad, ale nezhody a nesúlad medzi nimi pretrvajú dlhu dobu. Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa, predovšetkým výkonom práv a povinnosti vyplývajúcich z manželstva. Pravidla vzájomného správania sa manželov, ku ktorým patrí povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti a povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, podľa schopnosti a možnosti oboch manželov, spoločné rozhodovanie manželov o záležitostiach rodiny a vzájomné zastupovanie manželov v bežných záležitostiach, sú právnym vyjadrením mravných postulátov na ktorých je harmonické manželstvo založené (§ 18,19 Zákona o rodine). Tieto povinnosti nemožno právne vynucovať, ak sa však neplnia môže to mať za následok rozvrat manželstva.
Bolo preukázané, že v manželstve došlo k vážnym nedorozumeniam, účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2001. V súčasnosti žije navrhovateľka so svojou matkou a maloletou dcérou v dvojizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, odporca žije v USA v domácnosti so svojim otcom. Súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je tak hlboko a trvalo rozvrátené, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčiny rozvratu manželstva vidí súd v tom, že manželia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spolu intímne nežijú. Obaja vyhlásili, že nemienia obnoviť manželské spolužitie. V manželstve účastníkov došlo citovému ochladeniu. Problémy, ktoré v manželstve vznikli, v súčasnosti už ani jeden z manželov riešiť nechce. Príčinu rozvratu vidí súd vo vzájomných povahových rozdieloch ako aj skutočnosti, že odporca sa v roku 2001 odsťahoval. Manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoje spoločenské funkcie, a to biologickú, hospodársku, výchovnú a funkciu vzájomnej pomoci a podpory. Z uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol.
Po zrušení spoločnej domácnosti ostala maloletá dcéra v starostlivosti matky, ktorá jej výchovu po všetkých stránkach riadne zabezpečuje. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinnosti vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ale aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Je teda vždy potrebné dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu, ktorému rodičovi. V súlade so zhodnými návrhmi účastníkov v časti zverenia dieťaťa ako aj stanoviskom kolízneho opatrovníka súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá jej starostlivosť riadne zabezpečuje. Vzhľadom na odlúčený spôsob života účastníkov nedôjde rozvodom manželstva k podstatnej zmene v živote maloletého dieťaťa.
V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľka s dieťaťom žije v spoločnej domácnosti, je zamestnaná ako učiteľka na základnej škole s príjmom 700 až 800 Eur mesačne. Odporca v rámci výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol, že nezamestnaný, nemá žiaden príjem, avšak tieto tvrdenia žiadnym spôsobom súdu nepreukázal.
Odporca ako účastník konania má zákonom stanovenú povinnosť pred súdom vypovedať pravdu a nič nezamlčovať (§ 131 ods. 1 O.s.p.). Súd poučil odporcu o jeho procesných právach ako aj povinnostiach. Odporca sa síce vyjadril pred dožiadaným orgánom v USA, avšak svoje tvrdenia nepotvrdil žiadnymi relevantnými dôkazmi. V konaní nijako nepreukázal či sa o zamestnanie vôbec uchádzal. Preto súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu vo veci na základe ostatných vykonaným dôkazov.
Súd poukazuje na ustanovenie § 28 Zákona o rodine, v zmysle ktorého okrem iných je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodiča vychovávať svoje dieťa a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy, k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať, rozvíjať svoje schopnosti a možnosti vedúce k uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Odporca v priebehu konania prejavil svoju vôľu zabezpečiť finančne rodinu, súd tak pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal z tohto jeho prejavu, a určil výživné vo výške 150 Eur mesačne. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu z časti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú povinnosť voči deťom vrátene vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Prešove, dňa 07.10. 2015
JUDr. Ingrid Kalináková
samosudkyňa
U P O Z O R N E N I E :
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.