Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/168/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci žalobkyne Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanej Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej Mgr. Natáliou Pališinovou, adresa pre doručovanie písomností KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava o 589,36,- € s príslušenstvom,

rozhodol:

Súd konanie v časti žaloby o zaplatenie 41,33 € s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 17.8.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 548,03 € s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 17.8.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania 35,- €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21. 11. 2014, doručenou súdu dňa 26. 11. 2014, domáhala proti žalovanej zaplatenia 589,36,- € s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 589,36 € od 17. 8. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnila tým, že dňa 28. 01. 2013 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: M. na komunikácii D1 v km: 169,5, smer jazdy od Žiliny na Bratislavu. Pri predmetnej dopravnej nehode došlo k poškodeniu zvodidiel, spojového materiálu a k posunutiu dvoch betónových zvodidiel, čím bola spôsobená škoda na majetku žalobkyne v sume 1.964,53 €. Žalobkyňa si listom č. XXXX/XXXXXX/XXXXX/XXXX uplatnila voči žalovanej náhradu predmetnej škody 1.964,53 €. Dňa 08.7.2013 bol žalobkyni doručený list žalovanej, v ktorom žalovaná žalobkyni oznámila, že korešpondenčným partnerom zodpovednostného poisťovateľa škodcu je KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ktorej postúpila nároky žalobkyne na vybavenie. Dňa 08. 8. 2013 bol žalobkyni doručený list korešpondenta "Oznámenie o poistnom plnení", v ktorom ju informoval o poukázanom poistnom plnení vo výške 1.375,17 €. Medzi vyčíslenou škodou (1.964,53 €) a priznaným poistným plnením tak vznikol rozdiel 589,36, ktorý korešpondent neuhradil ani na základe výzvy žalobkyne na zaplatenie. Žalobkyňa má za to, že dostatočne preukázala v Hlásení o škode svoje nároky na náhradu poškodených súčastí komunikácie. Ustanovenia cestného zákona totiž predstavujú lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam a . Následne na to z ustanovenia cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Nakoľko celá dlžná suma nebola zaplatená, žalobkyňa si okrem dlžnej sumy uplatňuje aj úrok z omeškania počítaný odo dňa nasledujúceho po 15. dni odo dňa skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

Tunajší súd vydal dňa 02. 3. 2015 platobný rozkaz č.k. -31, proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor. V odpore žalovaná uviedla, že zo žalobkyňou uplatnenej náhrady škody poskytla poisťovňa žalobkyni poistné plnenie v sume 1.375,17 €, pričom žalobkyni nebola priznaná suma 589,36,- € zodpovedajúca miere opotrebenia materiálov, tzv. amortizácii v súlade s V danom prípade bolo potrebné pri určení výšky škody na veci vychádzať z ceny veci v čase poškodenia. Žalovaná sa domnieva, že ak sa pri náhrade škody vychádza z hodnoty, resp. ceny veci v čase poškodenia neznamená to, že žalobkyňa, t.j. poškodený dostane náhradu škody vždy v takej výške, akú predstavuje cena novej veci. Takýmto spôsobom by sa podľa názoru žalovanej žalobkyňa obohatila na úkor osoby zodpovedajúcej za spôsobenú škodu, a to najmä vtedy, ako je tomu aj v tomto prípade bola pri dopravnej nehode poškodená vec, ktorá sa užívala už niekoľko rokov, išlo teda o vec opotrebovanú. Výška náhrady škody za poškodenú opotrebovanú vec podľa žalovanej nie je v žiadnom prípade závislá od toho, či si takúto vec nechá poškodený opraviť, alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne či poškodenú vec ponechá neopravenú, keďže ide o okolnosti s konaním osoby zodpovednej za vznik škody a so škodovou udalosťou nesúvisia a osoba zodpovedajúca za vznik škody zodpovedá poškodenému za samotné poškodenie veci, a nie za to, aký je výsledok opravy poškodenej veci. Podľa žalovanej žiadny právny predpis neupravuje zodpovednosť škodcu a zároveň jeho povinnosť nahradiť škodu vo výške, ktorá predstavuje sumu totožnú s nákladmi vynaloženými na opravu poškodenej veci. Náklady vynaložené na opravu veci sú jednou zo skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky škody.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 27.3.2015 k odporu uviedla, že žalovaná opomína základnú zásadu a to, že "lex specialis derogat legi generali", a preto žalobkyňa má za to, že náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením do pôvodného stavu je povinný nahradiť subjekt, ktorý spôsobil poškodenie a to s poukazom na cestný zákon. Pôvodným stavom sa má podľa cestného zákona na mysli stav zabezpečujúci bezpečné užívanie komunikácii, keďže práve v takomto stave je ich žalobkyňa povinná udržiavať. Žalobkyňa poukazuje v tomto smere na rozsudky krajských súdov, ktoré jasne a zrozumiteľne potvrdili, že predmetné ustanovenie Cestného zákona je lex specialis k ustanoveniam a , predmetné ustanovenie má prednosť pred použitím všeobecnej definície pojmu skutočná škoda podľa , a teda odpočítanie amortizačnej zrážky žalovanou je úplne vylúčené. Navyše žalobkyňa uvádza, že do pôvodného stavu bolo možné komunikáciu uviesť len postupom reflektujúcim na technické predpisy, t.j. Technický predpis - smernica na údržbu diaľnic schválená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja : 07/2000 (bod 3.7.1.písm. a/). V tejto smernici je uložená povinnosť výmeny poškodených častí zvodidiel a uvedenia zvodidla do pôvodného stavu, pričom výmenou sa rozumie nepochybne nahradenie poškodeného zvodidla novým, nie starým zvodidlom.

Skôr než začalo pojednávanie o veci vzala žalobkyňa podaním zo dňa 14.8.2015 a pred súdom dňa 07. 10. 2015 späť žalobu v časti o zaplatenie 41,33 eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 17.8.2013 do zaplatenia, ktorá suma predstavuje zisk žalobkyne z odpredaja kovového šrotu a to troch kusov poškodených kovových zvodidiel odovzdaných do zberných surovín. Súd preto v súlade s konanie v tejto časti žaloby zastavil.

Po vyššie uvedenom čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňa trvala na žalobe vo zvyšku o zaplatenie 548,03 € s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 17.8.2013 do zaplatenia a náhrade trov konania.

Súd vykonal dokazovanie oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zistil tento skutkový stav veci:

Podľa záznamu dopravnej nehody diaľničného oddelenia PZ Trenčín zo dňa 08. 3. 2013 č. p. M.-Z.-M.-P.- XX/XXXX, dňa 28. 01. 2013 o 4.00 hod. sa stala v okrese Považská Bystrica dopravná nehoda na diaľnici D1 na 169,5 km v smere od Žiliny do Bratislavy. Dopravnú nehodu spôsobil vodič motorového vozidla zn. U. EČV: M., ktorý mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla so zelenou kartou PO-R.. Následkom dopravnej nehody došlo aj k poškodeniu kovových zvodidiel v dĺžke 12 m a došlo k posunutiu dvoch betónových zvodidiel o 30 cm, ktoré sú v správe žalobkyne.

Žalobkyňa si uplatnila u žalovanej právo na náhradu škody listom zo dňa 08.4.2013 v sume 1.964,53 € bez DPH, pričom k výzve priložila aj potrebné doklady. Žalovanú požiadala o zaplatenie vzniknutej škody do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Uvedenú výzvu žalovaná prevzala dňa 10.4.2013. Žalobkyňou vyčíslená škoda v sume 1.964,53 € pozostávala z nákladov na materiál v sume 596,82 € ( zvodnica, skrutky, matice, podložka, dištančný diel k zvodnici ), na dopravu v sume 1.159,71 € a mzdu 208,- €.

Listom zo dňa 02.8.2013 žalovaná, prostredníctvom korešpondenčného partnera zodpovednostného poisťovateľa škodcu na prejednanie a vysporiadanie škodovej udalosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, oznámila žalobkyni, že dňa 01.08.2013 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého poukazuje žalobkyni poistné plnenie v sume 1.375,17 €. V prílohe ( na rube ) tohto listu bol výpočet výšky plnenia, v ktorom bola pri popise položiek uvedená: vecná škoda - poškodené zvodidlá v sume 1.964,53 €, odpočítaná amortizácia -30% v sume -589,36 €, spolu priznané poistné plnenie v sume 1.375,17 €.

Žalobkyňa listom zo dňa 17. 9. 2013 vyzvala KOMUNÁLNU poisťovňu, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava na náhradu škody 589,363 €, ktorú neoprávnene odpočítala od poistného plnenia z dôvodu amortizácie, v lehote do 7 dní od doručenia tejto výzvy žalovanej.

Žalovaná pred súdom na pojednávaní dňa 07.10.2015 uviedla, že pristúpila k prehodnoteniu likvidácie poistnej udalosti, na základe ktorého doplatí poistné plnenie v sume 410,31 €, nakoľko omylom znížila poistné plnenie titulom amortizácie vo výške 30 % z celej sumy nákladov spojených s odstránením škody. Pôvodne pri likvidácii poistnej udalosti žalovaná krátila poistné plnenie o 30 % z celej sumy nákladov, t. j. zo sumy 1.964,53 €. Pri likvidácii poistnej udalosti bola omylom krátená 30 % amortizácia aj zo sumy dopravy, t.j. z 1.159,71 € aj zo mzdy, t.j. z 208,- €. Amortizácia 30 % mala byť iba zo sumy 596,82 € za vecnú škodu. Po zrátaní sumy dopravy a mzdy spolu 1.367,71 € je amortizácia 30 % v sume 410,31 €, čo je suma, ktorá bola krátená pri likvidácii poistnej udalosti. Žalovaná uznala v tejto sume 410,31 € žalovanú pohľadávku. Zostala suma 179,05 €, čo je 30 % z ceny materiálu, takže žalovaná neuznala žalovanú pohľadávku v tejto časti, ale po čiastočnom späťvzatí žaloby neuznáva pohľadávku v časti o zaplatenie 137,72 €.

Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa v znení neskorších predpisov (cestný zákon) diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu (ďalej len "koncesné cesty"), sú vo vlastníctve štátu.

Podľa § 3d ods. 5 písm. a) cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť.

Podľa bodu 3.7.1 písm. d) 07/2000 Smernica na údržbu diaľnic, zistené závady na diaľniciach sa evidujú a operatívne odstraňujú. Pri poškodení zvodidiel je správca komunikácie povinný uviesť zvodidlo do pôvodného stavu najneskôr do 14 dní po havárii. Je zakázané ponechať zvodidlové stĺpiky bez zvodníc a začiatok zvodidlového úseku bez zvodnice zapustenej do terénu.

Podľa § 9 ods.1 cestného zákona, závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia.

Podľa § 9 ods. 6 cestného zákona pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.

Podľa vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky, cestná zeleň, odpočívadlá, odstavné pruhy a plochy pre zastávky hromadnej verejnej dopravy, dopravné značky a zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a stanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné ostrovčeky a hlásnice. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy križovatiek a protihlukové múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 24 ods. 2 písm. e) citovaného zákona kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b.

Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa § 24 ods. 8 citovaného zákona kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2 a 7 v mene a na účet kancelárie.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je vo zvyšku, po jej čiastočnom späťvzatí, dôvodná.

V konaní nebol sporný zodpovednostný vzťah (protiprávne konanie prevádzateľa osobného motorového vozidla zn. MAN EČV: M., ktorý dňa 28. 01. 2013 na komunikácii D1, km: 169.5 spôsobil poškodenie kovových zvodidiel v dĺžke 12 m, spojového materiálu a posunutie dvoch betónových zvodidiel). Prevádzateľ vozidla objektívne zodpovedal za škodu, ktorá vznikla poškodením súčasti diaľnice, pričom osobitný zákon označuje za aktívne vecne legitimovaný subjekt žalobkyňu, ktorý má právo domáhať sa úhrady nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením diaľnice do pôvodného stavu.

Sporná medzi účastníkmi bola v danej veci výška vzniknutej škody a v nadväznosti na to posúdenie otázky, či bola žalovaná oprávnená na zníženie vyplatenej náhrady škody o sumu predstavujúcu amortizáciu v sume uplatnenej žalobkyňou. Inak povedané, sporné bolo, či žalobkyni v danom prípade vznikol voči škodcovi nárok na zaplatenie náhrady škody v celej uplatnenej výške, alebo len v časti, v ktorej ju žalovaná ( poverená zástupkyňa žalovanej konajúca v mene a na účet žalovanej ) žalobkyni vyplatila.

Amortizácia znamená postupné znižovanie hodnoty majetku, spôsobené najmä opotrebovaním alebo stárnutím. Vychádzajúc z uvedenej definície amortizácie, žalovaná v danom prípade nepostupovala pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti správne, keď znížila žalobkyňou uplatnenú úhradu nákladov ( vzniknutú škodu ) o akúkoľvek amortizáciu (konkrétne o 30%) v položke doprava 1.159,71 € aj v položke mzdy 208,- €, teda o sumu 410,31 €, čo uznala pre súdom aj sama žalovaná. V tejto časti bola žaloba žalobkyne nesporne opodstatnená.

Vo vzťahu k postupu žalovanej, ktorá znížila žalobkyni výšku vyplatenej náhrady ňou uplatnenej škody o amortizáciu kovových zvodidiel v položke materiál 596,82 € o 30 %, má súd za to, že takýto postup žalovanej nemá oporu v zistenom skutkovom stave ani v zákone.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodný majetkový stav žalobkyne ako poškodenej nebolo možné obnoviť inak, ako použitím nových náhradných dielov. Oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti. Z toho dôvodu nebolo možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a tým neodôvodnene znevýhodňovať žalobkyňu oproti škodcovi. V dôsledku škodovej udalosti bola žalobkyňa ako správca diaľnice povinná odstrániť poškodenie diaľnice, v dôsledku čoho jej vznikli náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Bola preto nútená vynaložiť finančnú čiastku na to, aby si splnila zákonom stanovenú povinnosť. Vzhľadom na druh poškodenej veci, ktorú žalobkyňa len spravuje, nedošlo na jej strane k žiadnemu zhodnoteniu kovových zvodidiel. Na strane žalobkyne preukázateľne došlo odstránením poškodenia k zmenšeniu jej existujúceho majetku v porovnaní so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody.

V danom prípade sa jednalo o osobitný typ škody, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia , ktorý je špeciálnym zákonom k ako zákonu všeobecnému, preto ustanovenia o spôsobe a rozsahu náhrady škody na daný spor nemožno použiť. Zníženie výšky vyplatenej náhrady (škody) o amortizáciu kovových zvodidiel nebolo dôvodné a predstavovalo mechanický prístup pri likvidácii poistnej udalosti bežných vecných škôd. Kovové zvodidlá slúžia verejným potrebám cestnej premávky a predstavujú bezpečnostný prvok, ktorý podlieha pravidelným kontrolám a určeným normám technickej špecifikácie.

Pri posudzovaní nároku poškodeného je potrebné vždy prihliadať na individuálne okolnosti prípadu. Priznaním náhrady škody sa má docieliť spravodlivá rovnováha tak, aby majetková ujma, ktorá vo sfére poškodeného vznikla, bola v plnej miere kompenzovaná. S prihliadnutím na verejný záujem, ktorý pri odstraňovaní poškodenia žalobkyňa plní, uvedením časti diaľnice do pôvodného stavu svoj majetok ako správca diaľnice žiadnym spôsobom nezhodnocuje. Nemožno preto akceptovať, aby znášala stratu v podobe majetkovej ujmy, (t. j. znášala náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením časti diaľnice do pôvodného stavu bez náhrady a bez akéhokoľvek podielu na príčinách škody). Podľa Nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 19. 3. 2008 diskutabilné tvrdené tzv. zhodnotenie veci je poškodenému protiprávnym konaním vnútené. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva do situácie, keď na rozdiel od vinníka škody si počína v súlade s právom, je však nútený vynaložiť finančné prostriedky na to, aby vec bolo možné znovu používať.

Žalobkyňa v konaní preukázala, že na odstránenie vzniknutého poškodenia zvodidiel a uvedenie daného úseku diaľnice do pôvodného stavu v zmysle § 9 ods. 6 Cestného zákona vynaložila prostriedky v sume 1.964,53 €, pričom zo strany žalovanej došlo k zaplateniu sumy 1.375,17 eur.

Pokiaľ ide o zníženie plnenia žalovanou z dôvodu amortizácie zvodidiel, takýto postup žalovanej nemá žiadnu oporu v zákone. Ako už bolo uvedené vyššie, na rozsah náhrady škody sa vzhľadom na osobitnú úpravu v Cestného zákona, nepoužijú ustanovenia , keďže k tzv. odpočítaniu amortizácie je možné pristúpiť iba v prípade, ak by sme vychádzali z rozsahu náhrady škody podľa príslušných ustanovení . Tie však na danú vec nemožno aplikovať. Preto krátenie vyplatenej náhrady v danej veci z tohto dôvodu neprichádza do úvahy.

Záverom teda možno zhrnúť, že odstránenie vzniknutých následkov dopravnej nehody a uvedenie diaľnice do pôvodného stavu spôsobom, ktorým bolo vykonané žalobkyňou, považuje súd za účelné, keď žalobkyňa postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi a normami a preukázala opodstatnenosť svojho postupu. Keďže žalobkyni vznikli pri oprave a v súvislosti s uvedením zvodidiel do pôvodného stavu náklady v sume 1.964,53 €, od ktorej treba odpočítať hodnotu použiteľných zvyškov 41,33 € (čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou) a poskytnuté plnenie žalovanou 1.375,17 €, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zvyšnej škody 548,03 €.

O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa , , a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení účinnom od 01. 01. 2009 do 31. 01. 2013. Žalovaná sa dňa 17. 8. 2013 dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu ( uplynutím 15-teho dňa odo dňa skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti žalovanej poskytnúť poistné plnenie, t.j. odo dňa 01.8.2013 ), žalobkyňa mala tak nárok domáhať sa proti žalovanej zaplatenia úrokov z omeškania vo výške, ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo je v danom prípade 5,5 %.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa Žalobkyňa mala vo veci čiastočný úspech, pričom jeho neúspech bol v pomerne nepatrnej časti žaloby, v ktorej bolo konanie zastavené ( vety prvej ), preto jej súd priznal proti neúspešnej žalovanej plnú náhradu trov konania 35,- €, ktoré sú žalobkyňou zaplatený súdny poplatok za žalobu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).