Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-30-2015.pdf
PDF · 75.43 KB
No categories available
12P/30/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice vo veci starostlivosti o mal. B. bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, z rodičov: C. zastúpená JUDr. Katarínou Dušákovou, advokátkou, so sídlom Košice, Považská č. 26 a C., o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu , sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
Maloletý B. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. LA. výživným vo výške 30 % zo sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a to vždy do 15-teho dňa kal. mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc dňom 1.11.2015.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa písomným návrhom doručeným Okresného súdu Košice l. dňa 23.5.2014 žiadala, aby súd po vykonanom dokazovaní mal. B. zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu mal. sumou 30 eur mesačne. Okresný súd Košice dňa 16.12.2014 vyslovil miestne nepríslušnosť a postúpil vec Okresného súdu Levice, ako súdu miestne príslušnému na konanie, nakoľko matka spolu s mal. dieťaťom bývajú na adrese I., t.č. v obvode Okresného súdu Levice.
Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na predmetnom návrhu trvá, žiadala zveriť mal. so svojej osobnej starostlivosti, nakoľko s otcom mal. spolu nežijú a zároveň žiadala, aby bol otec zaviazaný platiť výživné na mal. v minimálnom rozsahu podľa zákona, t.j. vo výške 27,13 eur počnúc dňom 1.11.2015. Vo výpovedi uviedla, že v pôvodnom návrhu žiadala určiť výživné vo výške 30 eur mesačne, a to od podania návrhu, avšak nakoľko otec výživné ku konca októbra 2015 uhradil, navrhla, aby súd určil výživné až
- 2 - 12P /30/ 2015
dňom 1.11.2015, s tým, že otec nemá ku dňu pojednávania žiadne zameškané výživné. Poznamenala, že s otcom nežije v spoločnej domácnosti od apríla 2014, otec bol opakovane vo väzbe, výkone trestu odňatia slobody, keďže odkedy s otcom mal. dieťaťa prestali spolu žiť, vyživovaciu povinnosť si tento neplnil a preto bola nútená podať predmetný návrh. Poznamenala, že otec je nezametaný, nemá žiadny príjem, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Mal. B.e žiakom 4 ročníka základnej školy v I.. Ďalej uviedla, že sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého, pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, jej príjem predstavuje v priemere okolo 1.200 eur mesačne. S mal. B. bývajú v 2 izbovom byte, náklady spojené s bývaním predstavujú 105 eur za odber elektrickej energie, inkasné platby 5 eur. Spláca leasing, ako nájomca motorového vozidla Škoda Rapid. Poznamenala, že otec o dieťa neprejavuje náležitý záujem, v čase, keď ona navštívi príbuzných v Košiciach, sporadicky sa otec s dieťaťom stretne, avšak záujem neprejavuje, napriek tomu, že mu telefonicky oznámi, kedy sa bude s dieťaťom zdržiavať v Košiciach, keď sa aj s dieťaťom stretne, väčšinou je to u starej matky. Uviedla, že otec sa iným spôsobom nepodieľa na životnej úrovni dieťaťa, avšak keď je s dieťaťom na návšteve v Košiciach, občas dá maloletému darčeky v nižšej hodnote. Poznamenala, že otec podľa jej vedomostí nie je schopný platiť výživné vo vyššom rozsahu, ako je zákonom stanovené minimálne výživné, keďže otcovi finančne musí vypomáhať aj jeho matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.
Otec mal. sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané, nepožiadal o odročenie termínu pojednávania.
Súd pojednával v neprítomnosti otca podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Na základe vykonaného dokazovania bol zistený tento skutkový a právny stav :
Mal. B. pochádza z mimomanželského vzťahu C.. Rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti, avšak od apríla 2014 v spoločnej domácnosti nežijú, matka sa spolu s dieťaťom odsťahovala. V čase podania predmetného návrhu otec od ukončenia spolužitia rodičov maloletého na výchovu mal. B. neprispieval. Výchovu aj výživu maloletého B. po prerušení spolužitia rodičov, zabezpečovala výhradne matka. Matka pôvodne v návrhu žiadala určiť výživné vo výške 30 eur mesačne od podania návrhu, v priebehu konania uviedla, že otec výživné do konca októbra 2015 uhradil, z tohto dôvodu žiadala určiť výživné na maloletého od 1.11.2015 a to v minimálnom rozsahu v zmysle zákona, t.j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.
Matka maloletého je zamestnaná ako opatrovateľka v Rakúsku, jej príjem predstavuje v priemere 1.200 eur. Inú vyž. povinnosť nemá. Spolu s mal. B. bývajú v 2 izbovom byte, náklady s bývaním predstavujú v priemere 105 eur mesačne. Mal. B. je žiakom 4 ročníka ZŠ, matka uviedla, že mal. je zdravý, nemá teda mimoriadne náklady spojené so zdravotným stavom mal. dieťaťa.
Otec maloletého je nezamestnaný, nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Ako vyplýva zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice, otec s predmetným návrhom súhlasil, doznal, že s matkou nevedú spoločnú domácnosť. Tiež súhlasil s návrhom matky o zverenie mal. do jej osobnej
- 3 - 12P /30/ 2015
starostlivosti, výšku výživného ponechal na rozhodnutie súdu. Otec nemá iné vyživovacie povinnosti.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, starostlivosť o mal. zabezpečuje matka, pričom otec o dieťa neprejavuje náležitý záujem. Matka sa o dieťa riadne stará, súdu neboli signalizované žiadne nedostatky v starostlivosti matky, ani prostredníctvom kolízneho opatrovníka.
S poukazom aj na vyjadrenie otca, súd mal. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom s poukazom na skutočnosť, že otec je nezamestnaný, nemá žiadny príjem, ktorú skutočnosť osvedčila aj matka mal. dieťaťa, súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. B. výživným v minimálnom rozsahu podľa zákona podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine vo výške 30 % zo sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré v čase rozhodnutia súdu predstavuje sumu 27,13 eur a to počnúc dňom 1.11.2015, ako žiadala matka.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods.1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 O. s. p.)