Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/115/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci maloletého - H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov: matky - Z. H., P.. XX. XX. XXXX, bytom U. XX a otca - P. H., P.. XX. XX. XXXX, Y. U. XX, o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Súd maloletého H. H., P.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka maloletého dieťaťa Z. H., P.. XX.XX.XXXX je p o v i n n á platiť výživné na maloletého H. H., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona a to mesačne, počnúc dňom 0l. 10. 2015, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám otca maloletého dieťaťa.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -17 zo dňa 10. 10. 2012 v časti ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému H. H., P.. XX. XX. XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zmeny úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu z dôvodu, že matka opustila spoločnú domácnosť a v súčasnej dobe zabezpečuje výlučne osobnú starostlivosť o maloletého.

Matka maloletého sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania má vykázané, svoju neúčasť vopred neospravedlnila, preto súd postupoval podľa .

Otec maloletého na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedol, že matka nezvládla osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktoré boli zverené do jej osobnej starostlivosti. V súčasnej dobe zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého výlučne sám za pomoci svojej matky s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Vyživovaciu povinnosť k maloletému zo strany matky navrhol určiť v minimálnej výške. Mimo maloletého má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Otec maloletého je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 130 € mesačne.

Kolízny opatrovník uviedol, že so zmenou výchovných pomerov u maloletého súhlasí. Vypovedal, že bolo vykonané šetrenie pomerov v rodine matky, ktorá sa vyjadrila v tom zmysle, že má vedomosť o

prebiehajúcom konaní avšak na pojednávanie sa nemienila dostaviť. Matka so zmenou výchovných pomerov u svojho syna H. súhlasila. Mimo maloletého má tri ďalšie vyživovacie povinnosti, pričom bolo preukázané, že starostlivosť matky o deti sa zlepšila. Kolízny opatrovník navrhol vyživovaciu povinnosť matky k maloletému určiť v minimálnej výške počnúc dňom 01. 10. 2015.

Podľa §-u 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv alebo povinností.

Podľa § 62 ods. 1/ Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;

Podľa § 62 ods. 3/ Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;

Podľa § 62 ods.5/ Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1/ Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného;

Podľa § 75 ods. 1/ Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1/ Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 10. 10. 2012 bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka nezvládla osobnú starostlivosť o všetky svoje maloleté deti a v súčasnej dobe sa maloletý nachádza v osobnej starostlivosti otca. Súd mal preukázané, že v starostlivosti otca o maloleté dieťa sa nevyskytujú žiadne nedostatky. Z výpovede kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že matka má výchovné problémy s maloletými deťmi, nakoľko sa jedná o hyperaktívne deti, ktoré ju nerešpektujú. Matka sa pri šetrení v domácnosti kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že so zmenou výchovných pomerov u maloletého H. súhlasí, svoju vyživovaciu povinnosť navrhla určiť v minimálnej výške, nakoľko je sociálne odkázaná. S poukázaním na výsledky vykonaného dokazovania súd rozhodol o zmene výchovných pomerov u maloletého a dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca. Vyživovaciu povinnosť matky súd stanovil v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine s poukázaním na jej sociálne pomery.

Podľa ustanovenia §-u 2 písm. c/ o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa §-u 3 spoločne sa považuje suma 69,040€ mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. V zmysle §-u 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v §-e 2 upravia vždy k 1.7. bežného kalendárneho roka. Od 01.07.2013 bola v zmysle uvedeného upravená výška životného minima na sumu 90,42 € mesačne, minimálna vyživovacia povinnosť je teda čiastka 27,13 € mesačne ( 30% zo sumy 90,42 €).

Pokiaľ dôjde k zákonnej zmene výšky súm tohto životného minima v nadväznosti na túto zmenu, sa zmení adekvátne aj výška výživného na dieťa a rodičia sú povinní počnúc od účinnosti zmeny platiť výživné v sume vypočítanej ako 30% z aktuálnej sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime.

O trovách konania súd rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.