Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/264/2015

Uznesenie

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. R., nar. XX.X.XXXX, dieťa rodičov: Q. R., nar. XX.X.XXXX, bytom K. C. XXX a N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XX R. I., A., K., Z., o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,

rozhodol:

Súd konanie vo veci z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 24.9.2015 domáhal, aby súd zveril maloletú L. do osobnej starostlivosti matky a zároveň zaviazal matku zdržiavať sa s maloletou na území Slovenskej republiky. Ďalej navrhol určiť svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletej mesačne v sume 50,- eur. Otec svoj návrh odôvodnil najmä tým, že dňa 20.20.2014 síce udelil matke písomný, časovo neobmedzený, súhlas na vycestovanie a zotrvanie maloletej na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, sám však nemá finančné prostriedky na navštevovanie maloletej v zahraničí a zároveň má záujem aktívne sa podieľať na jej výchove.

Podľa (ďalej len „OSP“), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Ešte pred tým, akoby sa súd začal meritórne zaoberať s návrhom otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej L., súd v zmysle skúmal, či sú splnené všetky zákonné podmienky na to, aby mohol v predkladanej veci konať a rozhodnúť. Medzi základné podmienky konania na strane súdu patrí právomoc, čo predstavuje oprávnenie a zároveň povinnosť súdu konať a rozhodnúť o určitej veci.

Z dôvodu výskytu medzinárodného cudzieho prvku v osobe maloletého dieťaťa, ako aj jeho matky, keď obe bývajú mimo územia Slovenskej republiky, súd pri skúmaní svojej právomoci v danej veci s poukazom na o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyvodil povinnosť na posudzovaný právny vzťah aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len ako „nariadenie Rady“).

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Podľa Článku 8 nariadenia Rady, 1. Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 2. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

Podľa Článku 17 nariadenia Rady, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Súd z nahliadnutia do pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. zistil, že na čísle listu 10 tohto spisu sa nachádza písomný súhlas otca na vycestovanie a zotrvanie maloletej L. na území Veľkej Británie, v rámci ktorého otec tiež súhlasil s tým, aby maloletá vo Veľkej Británii navštevovala základnú školu, ako aj ďalšie vzdelávacie inštitúcie. Z textu písomného súhlasu vyplýva, že tento bol otcom udelený v čase, kedy sa maloletá aj s matkou zdržiavali bytom už na adrese vo Veľkej Británii.

Článok 8 nariadenia Rady právomoc súdu vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu viaže na obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Termín obvyklý pobyt je jeden z významných pojmov medzinárodného práva súkromného. Ide nielen o jeden z hraničných určovateľov v oblasti kolízneho práva, ale zároveň o jedno zo základných kritérií justičných pravidiel v oblasti medzinárodného procesného práva. Pojem obvyklý pobyt je považovaný nie za pojem právny, ale skutkový, faktický, ktorý nie je vnímaný, ani interpretovaný jednotne. Pojem obvyklého pobytu nie je zadefinovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky a jednoznačne ani v medzinárodných predpisoch a dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa ustálenej súdnej praxe obvyklým pobytom osoby je žitie na území istého štátu a žitie viac, či menej trvalého charakteru. Záver o tom, v ktorej krajine má účastník konania obvyklý pobyt, závisí od vyhodnotenia všetkých okolností v danej veci s prihliadnutím na miesto bydliska, dôvod, pracovné zaradenie, osobné a rodinné väzby, prípadne ďalšie súvisiace okolnosti. Pre určenie miesta obvyklého pobytu účastníka konania nie je dôležité, kde má tento účastník (formálne) registrovaný trvalý pobyt, rozhodujúce je miesto jeho faktického (skutočného) pobytu.

Zo zistených skutočností vyplynulo, že maloletá je na základe dohody rodičov v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa minimálne od októbra 2014 nezdržiava na Slovensku, resp. býva vo Veľkej Británii. Maloletá tu žije, plní si povinnú školskú dochádzku, pritom Slovensko podľa tvrdení otca nenavštevuje. Súčasne s poukazom na to, že súd nezistil existenciu okolností pripúšťajúcich aplikáciu výnimiek ustanovených v článkoch 9, 10 a 12 nariadenia Rady, mal za preukázané, že miestom súčasného obvyklého pobytu maloletej (rovnako, ako jej matky) je Veľká Británia.

S ohľadom na uvedený skutkový stav, ako aj citované ustanovenia nariadenia Rady, súd konštatuje, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej L. R. nemá právomoc konať. Právomoc v predmetnej veci majú súdy Veľkej Británie.

Podľa , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.