Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_20C-112-2013.pdf
PDF · 93.68 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/112/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci navrhovateľa: O. B. , bytom I. P. XX, XXX XX D., zastúpený : Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o. so sídlom: Sartorisova 10, 821 08 Bratislava IČO: 47 232 765 proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody , takto
rozhodol:
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 952,26 eura s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 13.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti istiny v sume 67,32 eura súd návrh zamieta.
Súd konanie v časti sumy 80,12 eura s príslušným úrokom z omeškania zastavuje.
Navrhovateľovi súd priznáva náhradu trov konania v sume, 522,33 Eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, U. S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 29.11.2013 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.100 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 1.100,- € od 13.11.2013 do zaplatenia titulom náhrady škody. Svoj návrh odôvodnil tým, že uplatnená škoda mu vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 7.12.2009 vedeného pod L.: S.
- XXX/IS- X -V-XXXX ktoré bolo vydané vyšetrovateľom Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR I. I.. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica, OPv 206/09-12 zo dňa 04.01.2010. Následne uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry I. I., OPv 206/09-37 zo dňa 30.06.2010, bola vec postúpená Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Y. nad G., nakoľko výsledky prípravného konania ukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý môže iný príslušný orgán prejednať ako priestupok, iný správny delikt, disciplinárne alebo kárne previnenie.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť s odôvodnením, že navrhovateľ sa dopustil konania rozporného s platnou právnou úpravou a svojim konaním porušil základné povinnosti policajta za čo mu bola uložená výčitka zo strany riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. nad G.. Odporca zároveň mal za to, že uznesenie o vznesení Obvinenia vydané vyšetrovateľom Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR I. I. vedené pod sp.zn. T.: S.-XXX/IS-X- V-XXXX nikdy nebolo zmenené ani zrušené pre jeho nezákonnosť, v konaní nebolo preukázané ani porušenie základných zásad trestného konania a išlo o štandardný postup policajného orgánu a orgánov
činných v trestnom konaní, ktorý bol v medziach zákona čím je navrhovateľom požadovaná škoda nedôvodná.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámením sa s pripojeným spisom Ministerstva- vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby I. I. L.:S.-XXX/IS-X-V-XXXX, oboznámil sa so spisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru - okresný dopravný inšpektorát - v Y. nad G., číslo F.-DI-XXX/ XXXX, uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry I. I., F. XXX/XX-XX zo XX.XX.XXXX, uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry I. I., F. XXX/XX-XX zo dňa 30.06.2010, výsluchom svedkyne O. L., faktúrou č. XXXXXX vystavenou O.. U. F., potvrdením VUB Y. nad G. o úhrade XXXX C. na účet O.. F., dal poučenie podľa § 120 ods.4 Osp a mal preukázaný nasledovný skutkový stav.
Uznesením Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby zo dňa 7.12.2009, L.: S.-XXX/IS-X-V-XXXX bolo vznesene obvinenie voči navrhovateľovi, ktorý bol obvinený z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 pís. a Tr. Zák. Voči predmetnému uzneseniu o vznesení obvinenia podal navrhovateľ sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry I. I., F. XXX/XX-XX zo XX.XX.XXXX.
Z uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry I. I. F. XXX/XX-XX zo dňa 30.6.2010 súd zistil, že vec bola postúpená Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Y. nad G., nakoľko výsledky prípravného konania ukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý môže iný príslušný orgán prejednať ako priestupok, iný správny delikt, disciplinárne alebo kárne previnenie.
Počas prebiehajúceho trestného stíhania navrhovateľ splnomocnil advokáta O.. U. F. aby ho obhajoval na základe plnej moci zo dňa 21.1.2010. Splnomocnený advokát sa počas trestného stíhania navrhovateľa zúčastnil a uskutočnil viacero procesných úkonov, ktoré faktúrou č. XXXXXX zo dňa 21.1.2010 navrhovateľovi vyfakturoval a navrhovateľ faktúru č. XXXXXX na sumu XXXX Eur dňa 25.1.2010 prostredníctvom svojej priateľky uhradil.
V prejednávanej veci si navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody vyvodzuje z uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 7.12.2009 ktoré neúspešne napadol sťažnosťou a následne bolo trestné konanie skončené uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry I. I., F. XXX/XX-XX zo dňa 30.06.2010 o postúpení veci. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá spočíva v uhradených trovách právneho zastupovania v sume 1100 Eur.
Odporca sa v priebehu konania snažil preukázať, že v prejednávanej veci nie sú splnené základné podmienky pre náhradu škody, akú si navrhovateľ uplatňuje, a to existencia nezákonného rozhodnutia. Odporca poukázal na to, že nie je sporné, že navrhovateľ sa dopustil konania rozporného s platnou právnou úpravou a svojim konaním porušil základné povinnosti policajta za čo mu bola uložená výčitka zo strany riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. nad G. . Ďalej podľa názoru odporcu že uznesenie o vznesení Obvinenia vydané vyšetrovateľom Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR I. I. vedené pod sp.zn. T.: S.-XXX/IS-X-V-XXXX nikdy nebolo zmenené ani zrušené pre jeho nezákonnosťa v konaní nebolo preukázané ani porušenie základných zásad trestného konania. Odporca taktiež poukázal aj na to, že navrhovateľ si trestné stíhanie zavinil sám, dopustil sa konania, za ktoré bol následne dicsciplinárne potrestaný, a teda nie sú splnené podmienky pre náhradu škody. Zároveň odporca aj keď popiera základ nároku namietal aj účelnosť vyfakturovanej odmeny za poskytnutie právnej služby. Sporným pre odporcu bolo aj to či navrhovateľ trovy právneho zastúpenia uhradil vzhľadom na predložené potvrdenie o vklade v hotovosti na účet, kde v poznámke je text O. T. r.č. XXXXXXXXXX.
Spornosť namietanej úhrady trov právneho zastúpenia svedkyňa O. T. odstránila na pojednávaní. Uviedla, že je družkou navrhovateľa, žijú v spoločnej domácnosti a majú aj spoločné finančné prostriedky. Potvrdila, že uhradila faktúru v prospech O.. F. za trovy obhajoby navrhovateľa .
Predmetom konania je náhrada škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. f bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa ust. § 6 ods. 1 zák č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ust. § 6 ods. 2 zák č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Podľa § 16 ods. 4 veta prvá citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 18 Ods1,3 zák.č 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Zákon 514/2003 je prípadom osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorá predstavuje výnimku generálnej klauzuly o všeobecnej zodpovednosti za škodu (420 obč,zák.) a pre vznik tejto zodpovednosti je potrebné splnenie všetkých jej predpokladov, a to nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Škoda musí však vzniknúť v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu a musí byť príčinná súvislosť medzi nimi. Musí tu byť vzťah príčiny a následku pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, alebo nezákonnému rozhodnutiu nevznikla by ani škoda.
Pri posudzovaní v konaní spornej otázky a to existencie nezákonného rozhodnutia súd vychádzal z ustálenej judikatúry v tom, že za ústavne konformný treba považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, postúpenie veci inému orgánu, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o postúpení veci inému orgánu trestné konanie končí. To znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa zároveň z tohto dôvodu stáva bezpredmetným (nadbytočným).Postúpenie veci inému orgánu z dôvodu, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia.
Vychádzajúc z uvedeného základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré je skončené postúpením veci inému orgánu je potrebné posudzovať aj z hľadiska zodpovednosti štátu nakoľko štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V nadväznosti na uvedené zmyslom a účelom ustanovenia § 18 zákona č. 514/2003 Zb., v znení neskorších predpisov, je zaistenie úhrady nákladov konania vynaložených poškodeným na zrušenie alebo zmenu nezákonného rozhodnutia alebo nápravu nesprávneho úradného postupu. Teda zmyslom a účelom daného zákonného ustanovenia je zahrnutie do rámca pojmu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom aj úhrada nákladov konania smerujúceho k ich zrušeniu, zmene alebo náprave. Bolo by totiž bolo v rozpore s princípom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, aby jeden z dôsledkov takého konania orgánov verejnej moci, a to náklady konania vedúceho k jeho reparácii, niesol poškodený sám. Opačný výklad by vytváral prostredie nezodpovednosti štátu za opatrenia, ktorými vznikla občanom na ich právach ujma.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval nárok navrhovateľa čo do základu za dôvodný.
Pri posudzovaní výšky uplatnenej škody súd dospel k záveru ,že navrhovateľ v konaní preukázal všetky predpoklady objektívnej zodpovednosti odporcu za škodu, t.j.súčasné (kumulatívne) splnenie troch podmienok: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia (predmetné uznesenie o vznesení obvinenia) 2/ vznik škody (vynaložené trovy obhajoby) a 3/ príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody (nutnosť úhrady trov obhajoby a hotových výdavkov v súvislosti s trestným stíhaním navrhovateľa).
V priebehu konania navrhovateľ zobral návrh v časti istiny v sume 80,12 Eur s príslušným úrokom z omeškania späť a preto súd v súlade s ust. § 96 o.s.p. v tejto časti konanie zastavil. Navrhovateľ sa po čiastočnom späťvzatí návrhu domáhal náhrady škody v sume 1 019,88 Eur s 5,25 % úrokom zo sumy 1.019,88 € od 13.11.2013 do zaplatenia, a trov konania.
V tejto časti súd vychádzal z jednotlivých úkonov právnej pomoci realizovaných obhajcom navrhovateľa pričom zohľadnil námietku odporcu v tom, že v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR z 30.05.2011, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR č. 1/2012 odmena za úkon právnej služby prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom v zmysle § 14 ods.1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. zahŕňa aj štúdium spisu ako neoddeliteľnú súčasť prípravy obhajoby na základe
čoho nepriznal navrhovateľovi náhradu za úkon štúdium spisu inšpekcie Banská Bystrica na základe čoho návrh v časti istiny v sume 67,32 Eur zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi náhradu škody vo výške 952,26 Eur, v ktorej považoval návrh za dôvodný a dostatočne preukázaný predloženými listinnými dôkazmi a svedeckou výpoveďou svedkyne Jany Čehiovej.
Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 16 ods.4 zák 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od 13.11.2013 teda od nasledujúceho dňa po doručení odpovede odporcu, ktorá bola navrhovateľovi doručená 12.11.2013 a v ktorej odporca dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie nároku na náhradu škody. Výšku úroku z omeškania súd priznal v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 20 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 500,63 Eur a hotových výdavkoch 1,70 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 7 úkonov právnej pomoci á 51,45 Eur, režijný paušál: 1x 7,63 Eur + 1x 7,81 Eur+ 1x 8,04 Eur + 4x 8,39 Eur.
Poučenie:
Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)