Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/33/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: DREAMLAND, s.r.o., so sídlom Inovecká 9, 911 01 Trenčín, IČO: 44 117 451, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mikita s.r.o. so sídlom 1. mája 11, 911 01 Trenčín, IČO: 36 861 901, o zaplatenie 30.145,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -180 zo dňa 4. apríla 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 8.298,32 Eur zastavil. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 21.847,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9.434,41 Eur od 11.10.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9.782,84 Eur od 11.10.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 96,90 Eur od 11.10.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 8.562,08 Eur od 11.10.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,94 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 30.145,- Eur s príslušenstvom. Po začatí konania, pred prvým pojednávaním, vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 8.298,32 Eur späť. Z uvedených dôvodov súd konanie v časti o zaplatenie sumy 8.298,32 Eur výrokom I. zastavil. Predmetom sporu tak po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal nárok na zaplatenie istiny 21.847,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9.434,41 Eur od 11.10.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9.782,84 Eur od 11.10.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 96,90 Eur od 11.10.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 8.562,08 Eur od 11.10.2020 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a náhrady trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný v minulosti bez právneho titulu (bez uzatvorenej nájomnej zmluvy) užíval ako vlastník stavby, ktoré sú umiestnené na pozemkoch žalobcu, pričom od 7.3.2016 do 19.11.2019 bol žalovaný výlučným vlastníkom stavby Z., súp. č. XXXX, postavenej na R. K. na pozemku "C" KN, parc. Č. XXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX; od 12.10.2016 do 19.11.2019 bol žalovaný podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 stavby vodárne bez súpisného čísla, postavenej na S. K., na pozemku "C'' KN, parc. č. XXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobca má za to, že žalovaný užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu a bez toho, aby uhradil žalobcovi peňažnú náhradu za ich užívanie (nájomné), čím podľa žalobcu došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.

3. Žalovaný poprel žalobcom v žalobe uplatnený nárok a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Primárne vzniesol námietku premlčania voči žalobou uplatnenému nároku vo vzťahu k pohľadávkam splatným k 13.1.2017. Namietal výšku žalobou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď spochybnil závery predloženého znaleckého posudku. Výška žalobcovho nároku nekorešponduje s odplatou dojednanou za užívanie predmetných nehnuteľností s právnymi predchodcami žalovaného a to obchodnými spoločnosťami B.-Q., s.r.o., so sídlom C. XX, XXX XX R., P.: XX XXX XXX a B., s.r.o., so sídlom C. XX, XXX XX R., P.: XX XXX XXX.

4. Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Z výpisu katastra nehnuteľností vedného Okresným úradom Z., pre okres Z., obec K., katastrálne územie Z. I, list vlastníctva č. XXXX v jeho chronologickom znení vyplýva, že v čase od 7.3.2016 do 19.11.2019 bol žalovaný výlučným vlastníkom stavby Z., súp. č. XXXX, postavenej na R. K. na pozemku "C" KN, parc. č. XXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Z výpisu katastra nehnuteľností vedného Okresným úradom Z., pre okres Z., obec K., katastrálne územie Z. I, list vlastníctva č. XXXX v jeho chronologickom znení vyplýva, že v čase od 12.10.2016 do 19.11.2019 bol žalovaný podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 stavby vodárne bez súpisného čísla, postavenej na S. K., na pozemku "C'' KN, parc. Č. XXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobca vystavil žalovanému faktúry: faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.9.2020 na sumu 24 Eur s DPH so splatnosťou 10.10.2020; faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.9.2020 na sumu 7.925,89 Eur s DPH so splatnosťou 10.10.2020; faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.9.2020 na sumu 9.782,84 Eur s DPH so splatnosťou 10.10.2020; faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.9.2020 na sumu 9.782,84 Eur s DPH so splatnosťou 10.10.2020; faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.9.2020 na sumu 96,90 Eur s DPH so splatnosťou 10.10.2020; faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.9.2020 na sumu 8.562,08 Eur s DPH so splatnosťou 10.10.2020. Zo záveru znaleckého posudku č.023/2020 vypracovaného znaleckou organizáciou S., s.r.o. vyplýva, že za rok 2016 bola všeobecná hodnota nájmu predmetných nehnuteľností 6.600 Eur; od 1.1.2017 do 31.12.2017 bola všeobecná hodnota nájmu predmetných nehnuteľností 8.200 Eur; od 1.1.2018 do 31.12.2018 bola všeobecná hodnota nájmu predmetných nehnuteľností 8.200 Eur; za rok 2019 bola všeobecná hodnota nájmu predmetných nehnuteľností 7.200 Eur.

5. Vychádzajúc z obchodnoprávneho vzťahu sporových strán a kontradiktórnosti sporového konania bolo na sporových stranách, aby na podporu svojich skutkových tvrdení predložili alebo navrhli vykonať také dôkazy, ktoré by nimi uvádzané skutočnosti preukázali a skutkové tvrdenia protistrany vyvrátili. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný žalobcovi za užívanie v žalobe špecifikovaných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu neuhradil žiadnu sumu, žalobca žalovanému za užívanie predmetných nehnuteľností vystavil faktúry v celkovej sume 30.145,47 Eur, pričom žalovaný uvedené faktúry ani sčasti neuhradil (nesporné tvrdenia). Vlastníctvo predmetnej stavby za obdobie, za ktoré je uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, bolo preukázané listami vlastníctva s chronológiou zmien. Výška bezdôvodného obohatenia bola ustálená na základe záverov žalobcom predloženého znaleckého posudku, na podklade ktorého žalobca vystavil žalovanému faktúry za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, bez právneho dôvodu. Žalovaný svoje skutkové tvrdenia, spochybňujúce žalobou uplatnený, listinnými dôkazmi preukázaný nárok, vrátane záverov žalobcom predloženého znaleckého posudku, žiadnym spôsobom nepreukázal. Na preukázanie tvrdených skutočností žalovaný síce na druhom pojednávaní navrhol vykonať dokazovanie dopytom na Okresný úrad Z., odbor katastrálny na predloženie listu vyžiadania listu č. XXXX s chronológiou zmien pre k.ú. Z. I a výsluchom znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok predložený v tomto spore žalobcom,

súd však tieto navrhované dôkazy nevykonal a to s poukazom na ustanovenie upravujúcim zásadu sudcovskej koncentrácie konania. Otázka aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore, ktorá mala byť podľa žalovaného vykonaná vyžiadaním listu č. XXXX s chronológiou zmien pre k.ú. Z. I z X. úradu Z., odbor katastrálny ozrejmená, nebola až do druhého pojednávania žiadnym spôsobom spochybnená. Samotné prednesenie tejto otázky žalovaným na druhom pojednávaní ako otázky spornej, nebolo dostatočne zdôvodnené, keď až do prednesenia uvedeného návrhu, nebolo vlastníctvo žalobcu k nehnuteľnostiam - pozemkom, na ktorých sú postavené stavby vo vlastníctve žalovaného, žiadnym spôsobom spochybnené. Otázka výšky žalobou uplatneného nároku, ktorá mala byť výsluchom znalca ozrejmená, nie je novou skutočnosťou, táto bola známa už pri podaní žaloby. Prípadné dôkazy, ktoré by toto skutkové tvrdenie žalobcu v časti výšky žalobou uplatnenej pohľadávky spochybňovali, mohli byť predložené, navrhnuté alebo označené skôr. Vyhovenie uvedenému návrhu by vyžadovalo ďalšie odročenie pojednávanie, čo by bolo v rozpore s už zmienenými zásadami sudcovskej koncentrácie konania a hospodárnosti konania.

6. Obe sporové strany boli v rámci procesného postupu podľa poučené o povinnosti predkladať alebo označovať dôkazy v stanovenej lehote. Súd dôkazy navrhované na druhom pojednávaní nevykonal nielen z dôvodov upravených v , ale tiež s prihliadnutím na Základné princípy, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom. Je zrejmé, že pripustenie uvedených dôkazov, ktorý mal žalovaný možnosť predložiť oveľa skôr, by si vyžadoval opätovné odročenie pojednávania. Žalobca v predmetnom spore preukázal existenciu žalovaného nároku titulom bezdôvodného obohatenia, preto súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a výrokom II. rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 21.847,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9.434,41 Eur od 11.10.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9.782,84 Eur od 11.10.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 96,90 Eur od 11.10.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 8.562,08 Eur od 11.10.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eura to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a . Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 30.145,47 Eur s príslušenstvom. Po začatí konania vzal žalobca svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 8.298,32 Eur späť. Procesné zavinenie na čiastočnom zastavení nesie žalobca, preto bola žalovaný úspešný v časti o zaplatenie sumy 8.298,32 Eur, čo predstavuje úspech žalovaného 27,53 %. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby bolo zaplatenie sumy 21.847,15 Eur s príslušenstvom, kde bol v celom rozsahu úspešný žalobca. Úspech žalobcu tak predstavuje 72,47 %. Pomer úspechu tak činí 72,47 % - 27,53 % , t.j. 44,94 % v prospech žalobcu. Súd preto výrokom III. žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,94 %.

8. Proti výroku II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , , , a . Podľa žalovaného žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka rozsahu užívania nehnuteľností žalovaným, pričom súd prvej inštancie sa objasneniu tejto otázky nielenže vôbec nevenoval (a to i napriek tomu, že ju sám označil za spornú), ale naopak, v tomto smere si bezvýhradne osvojil tvrdenia žalobcu, resp. v tejto otázke považoval za smerodajný výlučne znalecký posudok, ktorý v konaní predložil žalobca. Znalec však nie je tou osobou, ktorá je oprávnená stanoviť rozsah užívania predmetných nehnuteľností zo strany žalovaného, pričom žalobca samotný tento v konaní nijak neodôvodnil ani nepreukázal. Vo vzťahu k rozsahu užívania C-KN pozemku parc. č. XXXX/ X, žalovaný tento nikdy neužíval v rozsahu, v akom bol tento „ustálený“ znalcom v znaleckom posudku. Teda žalobca v konaní nepreukázal, prečo a na základe čoho sa domáha zaplatenia odplaty práve za užívanie časti pozemku označenej v prílohe znaleckého posudku ako diel číslo 1. a síce iba za užívanie časti predmetného pozemku - vo výmere 2.256m2 (pričom celková výmera tohto pozemku je 13.379m2). Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. Z. I vyplýva, že žalovaný bol iba podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 pozemku parc. č. XXXX/X a teda žalobca sa v konaní mal a mohol domáhať od žalovaného iba zaplatenia pomernej časti odplaty za užívanie tohoto pozemku (vo veľkosti zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu) a nie odplaty za užívanie celého pozemku,

teda 1/1 pozemku. V prípade stavby tzv. vodárne sa žalobca domáha zaplatenia odplaty iba za plochu (parc. č. XXXX/X) zastavanú stavbou, naproti tomu pri stavbe motelu (parc. č. XXXX/X) sa (nelogicky) domáha okrem plochy zastavanej samotnou stavbou motelu i odplaty za pozemky alebo časť pozemku, ktorý žalovaný nikdy v takomto rozsahu neužíval. V kontexte týchto skutočností žalovaný naďalej rozporuje tak závery žalobcom predloženého znaleckého posudku, ako aj výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky. Žalovaný je uzrozumený s tým, že súdne konanie je ovládané zásadou sudcovskej koncentrácie konania, ako aj zásadou hospodárnosti, na strane druhej, by však tieto zásady nemali byť povýšené nad zásadu spravodlivej ochrany práv strán (súd by mal rozhodovať spravodlivo), zásadu rovnosti strán, resp. zásadu náležitého zistenia skutkového stavu veci. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie (sp. zn. zo dňa 04.04.2022) zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného (podľa ) uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení), ktorými by preukázal vo vzťahu k predmetnému rozsudku akékoľvek odvolacie dôvody podľa a nasl. , nakoľko žalovaný má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí aj jeho povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe žalovaným doteraz uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný vo vzťahu k predmetnému rozsudku (k žalobcovi) neuniesol žiadne dôkazné bremeno, čím nepreukázal hmotnoprávny základ svojich tvrdení a teda aj dôvodnosť predmetného odvolania. Žiadne žalovaným uvedené skutkové tvrdenia v predmetnom odvolaní, o ktoré opiera svoju argumentáciu vo vzťahu k predmetnému rozsudku nepreukazujú žiadne odvolacie dôvody podľa a nasl. a preto sú právne irelevantné, ničím nepodložené, a nie sú uplatnené včas, nakoľko je zrejmé, že ich žalovaný mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, pričom z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že žalovaný nie je presvedčený o správnosti svojej argumentácie a preto pokusne uplatňuje popri sebe rozmanité, so sporom vecne nesúvisiace, hypotetické alebo navzájom sa vylučujúce dôvody a skúša ako budú prijaté súdom. Žalobca poukázal na skutočnosť, že argumentácia žalovaného, ohľadom spochybnenia metódy výpočtu žalobcom uplatneného nároku použitej znalcom je právne irelevantná, nakoľko žalovaný nepredložil žiadny iný znalecký posudok, ktorý by vecne podporoval jeho argumentáciu, pričom na pojednávaní dňa 4.4.2022 na otázku súdu, či navrhuje ako dôkaz vypracovať kontrolný znalecký posudok odpovedal žalovaný záporne a zároveň nenavrhol a ani nepredložil súdu žiadny iný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Tvrdenie žalovaného ohľadom nesprávnej aplikácie sudcovskej koncentrácie je právne irelevantná, nakoľko žalovaný okrem podania odporu nevyužil riadne a včas so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania všetky svoje prostriedky procesného útoku a procesnej obrany podľa a nasl. , nakoľko žalovaný po podaní odporu a pred prvým pojednávaním neuplatnil riadne a včas prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, keď sa písomne nevyjadril k vyjadreniu žalobcu (tzv. replika, duplika) a zároveň ani na pojednávaniach nenavrhol a ani nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a to napriek tomu, že v zmysle strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Žalobca ohľadom opakovaného spochybňovania užívania predmetných stavieb zo strany žalovaného poukazuje na skutočnosť, že žalobca žaluje žalovaného z dôvodu, že žalovaný v minulosti bez právneho titulu (bez uzatvorenej nájomnej zmluvy) užíval ako vlastník predmetných stavieb, ktoré sú umiestnené na pozemkoch žalobcu a bez toho, aby uhradil žalobcovi peňažnú náhradu za ich užívanie (nájomné), čím došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu v celkovej výške 30 145,47 Eur, pričom v premlčanej časti žalobca následne zobral svoju žalobu čiastočne späť. Z judikatúry súdov vyplýva, že už samotné umiestnenie stavby na pozemku vo vlastníctve tretej osoby, bráni vlastníkovi pozemku, tento pozemok užívať riadnym spôsobom. Z tohto dôvodu na strane vlastníka stavby dochádza k bezdôvodnému obohateniu. K obohateniu vlastníka stavby pritom dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo k stavbe. Žalobca poukázal na Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2019, sp. zn. a Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24.06.2008, sp. zn. . Na základe vyššie uvedených právnych

a faktických skutočností navrhuje, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalovaného ako nedôvodné a aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Žiadne ďalšie vyjadrenia podané neboli.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti (výrok II. a III.) vecne správny. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie ( ).

13. Odvolací súd postupoval pri prejednaní odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a , miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 13.10.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

14. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenie Občianskeho a žalobe žalobcu vyhovel, žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 21.847,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9.434,41 Eur od 11.10.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9.782,84 Eur od 11.10.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 96,90 Eur od 11.10.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 8.562,08 Eur od 11.10.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 44,94 %. Odvolací súd v rámci postupu podľa a k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza :

16. Odvolací dôvod podľa dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej manudukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.

17. Žalovaný v odvolaní uviedol ako odvolací dôvod ustanovenie , avšak nešpecifikoval konkrétne žiadnu vadu, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že napáda hlavne skutkové zistenia a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Jedinou odvolacou námietkou žalovaného, ktorá by mohla byť subsumovaná pod tento odvolací dôvod bola námietka nedodržania zásady spravodlivej ochrany práv strany a zásada rovnosti strán. Odvolací súd neposúdil túto námietku ako dôvodnú, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k žiadnej vade, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Podľa možno odvolanie odôvodniť tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

19. K námietke žalovaného, týkajúcej sa nevykonania dôkazov, odvolací súd uvádza, že nie každé nevykonanie alebo opomenutie dôkazu nevyhnutne automaticky vedie k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy strany sporu. Situácie, v ktorých možno akceptovať nevykonanie navrhnutých dôkazov je viac. Ide o prípady, kedy sa vykonanie ďalšieho dôkazu javí ako nadbytočné a nehospodárne, alebo ak dôkazné návrhy nemôžu viesť k objasneniu skutočností a otázok podstatných pre dané konanie, (niekedy dokonca môžu byť i výrazom zdržovacej procesnej taktiky), alebo ide o dôkazy, ktoré by mali preukázať napr. výšku uplatneného nároku, pričom nie je v konaní preukázaný jeho základ. Ďalším dôvodom je sudcovská koncentrácia konania, kedy súd vyzve strany sporu na predloženie nových tvrdení a navrhnutie dôkazov. Pokiaľ strana sporu v určenej lehote neoznámi nové skutočnosti a nenavrhne dôkazy, súd na skutočnosti a dôkazy navrhnuté neskôr nemusí prihliadať a ich vykonať.

20. Podľa , - skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21. Popretie skutkových tvrdení protistranou má rovnako ako skutkové tvrdenia strany sporu osobitný význam. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne požiadavky spočívajúce v povinnosti strany sporu uviesť vlastné tvrdenia, ktoré musia byť výslovné a iné ako sú skutkové tvrdenia protistrany. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie o nesúhlase so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladané skutkové tvrdenia žalobcom v žalobe podľa . Za podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia/skutočnosti, aj v rámci popretia, treba považovať skutkové tvrdenia/skutočnosti významné pre právo v ponímaní toho, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy. Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce ako skutočnosti označené určitou právnou normou v jej hypotéze, prípadne vo viacerých právnych normách. Pre sporové konanie platia domnienky vyjadrené v , ako nesporné skutkové tvrdenie v prípade, ak ich protistrana výslovne nepoprela a ako neúčinné popretie v prípade ich popretia bez uvedenia vlastných tvrdení o popretých skutkových okolnostiach.

22. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie namietal len pasívnu legitimáciu žalovaného a až po jej preukázaní začal namietať ďalšie tvrdenia. Žalovaný bol riadne poučený o povinnosti predkladať alebo označovať dôkazy v stanovenej lehote a v uvedenej lehote vykonanie ďalších dôkazov nenavrhol.

23. Ustanovenie zahŕňa odvolací dôvod, podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ide o dôvod, kedy odvolateľ v odvolacom konaní uplatňuje prostriedky procesného útoku a procesnej obrany ( a nasl. ), ktoré podľa neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré je možné pripustiť, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie;

24. Uvedený odvolací dôvod neobstojí, nakoľko žalovaný mohol prostriedky procesnej obrany uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Súdom prvej inštancie bol žalovaný poučený okrem iného aj podľa , a a . Spolu s predvolaním na pojednávanie konané 3.11.2021 bolo právnemu zástupcovi žalovaného opätovne doručené Poučenie strany sporu, ktorým bol poučený podľa , a a . Na pojednávaní dňa 3.11.2021, na ktorom konajúca sudkyňa uviedla v súlade s sporné a nesporné tvrdenia a podľa uviedla svoje predbežné právne posúdenie veci. Právny zástupca žalovaného namietol pasívnu legitimáciu žalovaného, spochybnil užívanie predmetných nehnuteľností žalovaným a súhlasil s návrhom žalobcu, aby sa vykonal dopyt na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor na preukázanie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam za obdobie od 7.3.2016 do 19.11.2019. Po vykonaní dopytu na OÚ Z. s vyžiadaním chronologického zoznamu vlastníkov stavieb postavených na pozemkoch v k.ú. Z. (LV č. XXXX a LV č. XXXX) boli na pojednávaní dňa 4.4.2022 sporové strany (žalobca a právny zástupca žalovaného) oboznámené s listinnými dôkazmi predloženými do spisu. Právny zástupca po odstránení spornosti pasívnej legitimácie žalovaného začal spochybňovať aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú do uvedeného pojednávania nespochybňoval a navrhol nové dôkazy, ktoré mohol navrhnúť už skôr.

25. Podľa - strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa - na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa - ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

26. Súd prvej inštancie správne poučil strany sporu a aj právneho zástupcu žalovaného o povinnosti včas predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia protistrany včas. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď vykonanie ďalších dôkazov nepripustil.

27. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. že zoberie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

28. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

29. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a vec správne právne posúdil. Žalobca v predmetnom spore preukázal existenciu žalovaného nároku titulom bezdôvodného obohatenia, ako aj jeho výšku. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý s prihliadnutím na Základných princípov , dôkazy navrhované žalovaným podľa nevykonal, tento postup hodnotí ako správny a v súlade s .

30. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Odvolacie námietky žalovaného posúdil ako nedôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku II. vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového

stavu. Za aplikácie odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje.

31. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.), o ktorých rozhodol súd prvej inštancie podľa , .

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. ako vecne správny podľa , potvrdil. 33. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu podľa v spojení s , proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).